Kluvo
komentáře u knih

Strašná buchla. Rowlingová rieši zasa toľko rôznych iných vecí, úplne rovnakých ako v predchádzajúcich častiach, že to nakoniec natiahne na 660 strán. Písané je to celkom dobre, no detektívna zápletka sa v tom stráca. Už aby sa kráska Robin vyspala s tým jednonohým zverom Cormoranom. Potom to už snáď bude nadupaná detektívka.


Vyslo to v 1985. Zrejme si rok pred tym spomenula Margaret na Orwella. Nebabrala sa tolko s filozofiou rezimu a dejinných pohybov ako George, zamerala sa na vplyv na zivot jednotlivca. Konkretne specialnej kategorie zien, urcenych na rodenie deti pre prislusnikov vyssej triedy, ktorých zeny uz boli povacsinou neplodne (alebo aj muzi, ale to si nepripustali). No a nemala gule skoncit to ako Orwell, takze na zaver prisla zvlastna kapitolka, ktora ukazala, ze to nakoniec cele dobre dopadlo.


Po par stranach standardnej Karikovskej pripravy (googleovanie, archivy, rozhovory so znalcami,...) som bol zrazu vo finale, ktore sa potom natahovalo a natahovalo cez pol knihy. Myslel som, ze to predsa este nemoze byt ono, ze hadam za tych 12,9 Eura to este nejako zamota, ale bolo. Priamociare, predvydatelne, dalo sa to sfuknut za jednu skaredu nedelu a clovek este aj kostol stihol. Hned sa mi nezdalo, ze o strachu z vysok sa da extra strasidelne pisat. Zda sa, ze majstrovi slova uz trosku dochadzaju napady...


Henlein tu zrecykloval napad z Cisla bestie - alternativne svety, alternativna moralka,... Skoky medzi svetmi su vsak tento krat stochasticke (aspon pre hlavneho hrdinu) a Job sa podstatne lepsie cita, hoci ma tiez slabsie pasaze (napr. prilis vela skokov/zmien svetov). Napad je to ale zaujimavy (novodoby Job, skusany pohadzovanim medzi alternativnymi Vesmirmi) s ideovo odvaznym koncom. Urcite by bolo zaujimave aj sfilmovanie, lebo staremu Robertovi uz po rozume chodili len nahe zadky a cecky (bol vraj aktivny nudista, militantny liberal a kto vie co este). Zaroven citit z diela snahu o vyrovnanie sa s klasickými instituciami ako su nabozenstvo (najma krestanske), manzelstvo ci moralka, pricom tato "filozoficka" rovina je dost simplexna. Od klasika sci-fi by som cakal predsa len sofistikovanejsiu argumentaciu. To, ze 3 krat zenaty chlap ospevoval na dochodku konkubinat, to je pochopitelne, no kto vie, co mu Otec, Syn a Duch Svaty spravili, ze je voci nim taky zaujaty...


Od Kunderu by si mali brat priklad vsetci filozofovia ci spisovatelia s filozofickými ambiciami. Vôbec sa neokuna a spaja vysvetlovanie filozofie s pribehom, lebo len naznacovat a nechat vsetko na citatela moze vyzerat cool intelektualne alebo cool umelecky, no je to casto len matuce. Kunderovi pribeh tohto romanu sluzi len ako barlicka, aby bol jeho filozoficky odkaz lepsie citatelny. To ale vôbec neubera pribehu na sile, neznizuje literarnu hodnotu diela ani nedegraduje filozoficky odkaz. Kniha je plna silnych myslienok (einmal ist keinmal, dobro a zlo v zivote, laska a zrada, hovno a jeho vplyv na teologiu,...) a obycajnych, zaujímavých aj sokujucich udalosti. Dokonca je tam pasaz, kde Kundera objasnuje, ze postavy nemozno brat moc autobiograficky, ze su skor hyperbolizaciu do oblasti, kam si sam autor netrufol.
Z hladiska filozofie mozno, samozrejme, s autorom polemizovat (napr. ci Nietszche ten vecny navrat myslel naozaj tak doslova). So zakladnou axiomou, ze clovek v podstate nema nijaku moznost zistit, ako by alternativne rozhodnutia v zivote dopadli (vzdy mame len jeden pokus, nic viac), nemozno nesuhlasit (prinajmensom k mnohym takym rozhodnutiam dochadza). Takze nevieme, ci sme sa rozhodli spravne alebo nie, no a tym padom akosi to rozhodnutie nakoniec nie je ani az tak dolezite - co je ulava a hroza zaroven. Kundera potom filozoficku stranku neustale rozvija a hlada pristupy ako sa s tym v zivote vysporiadat. No a tu je tak trochu slabina jeho filozofie, lebo neprichadza s nicim, co by tuto desivu lahkost dako riesilo (napr. ku koncu romanu predstavuje dokonca krestanstvo ako riesenie problemu rozhodovania medzi dobrom a zlom v zivote).
Postavy a ich konanie su vykreslene plasticky, psychologicky do hlbky.
Z hladiska casoveho obdobia Kundera riesi udalosti v 68. a naslednu normalizaciu. Emigráciou a cez postavu svajciarskeho intelektuala Franza do deja zatiahol aj kapitalisticky zapad, ale jeho problemy vychadzaju tak trochu smiesne, oproti problemom vtedajsieho Ceskoslovenska (tanky oproti nudaplazi, ci tragikomicky pochod intelektualov). Akoby ten skutocnejsi zivot, resp. skutocnejsie problemy, lebo tie robia zivot, bol u nas.


Ked som to docital, nechapal som, ako dokazal mlady Australcan napisat takto dokonalu knihu o vojnovom Nemecku. Velku ulohu v tom urcite zohrava fakt, ze jeho rodicia (matka Nemka a otec Rakusan) sa kratko po vojne prestahovali do Australie a sam im v uvode dakuje za ich pribehy. Takze sa tym vysvetluje aj to, ze Smrt si nakoniec pre zlodejku musela prist az do Sydney. Nic to vsak nemeni na fakte, ze kniha je dokonala a momentalne si neviem spomenut na knihu, ktora by tak na mna zaposobila (snad len Ponizeni a urazeni...). Perfektne vykreslenie doby, postav, skvely styl rozpravania a Smrt, ktora, vdaka svojmu nadcasovemu nadhladu, umoznuje autorovi vyslovit o nas mnohe hlboke postrehy....
PS: Nikdy neodkladajte ospravedlnenie, podakovanie a pusu z lasky!


(SPOILER) Ja mam taky pocit, ze je to alegoria pre cele ludstvo. Aj my si tu na zemi prezivame svojich 100 rokov samoty a pomaly, ale isto, smerujeme ku skaze ako kolumbijsky rod Buendiovcov, zakladatelov Maconda. Je to kniha ako ziadna ina. Skvele napisana. Realita je magicka a magia je realna. Jedine, co stazovalo citanie, bolo neustale pomenovavanie Buendiovcov tym istym menom. Navyse boli viacere generacie zamilovane do tej istej osudovej zeny, takze som dost stracal prehlad, ci to je tata, dedo alebo syn...
Buendiovci sa na niekolko generacii uzavreli pred svetom - umocnovane je to aj vzájomnými sexuálnymi vztahmi medzi jednotlivými clenmi rodiny. My sledujeme genialne zachyteny ich postupny upadok. Ovplyvnovany je obcianskymi vojnami, neprehladnym krizenim, znicujucim vpadom amerického kapitalu ci roznymi prirodnymi katastrofami (4 roky trvajuci dazd). Na zaciatku je to vesele. Rodu vladne matka, vsetko je plne lasky, romantiky, zivelnosti, ciganov a magie (sme dokonca svedkami nanebovstupenia). Skaza prichadza ako dôsledok najroznejsich pricin - od rodinných, vnutropolitických az po vplyv bananovej spolocnosti a samotnej prirody (ten spominany xrocny dazd). Vrcholi to pri narodeni posledneho potomka Buendiovcov (opat vysledok krvismilneho vztahu), ktoreho matka pri porode umrie a dieta zozeru zaziva mravce. Posledny zijuci Beundia rozlusti slavne prorocke spisy cigana Melquiadesa a zisti, ze uz 100 rokov je v nich popisany koniec ich rodu.


Klasika od klasickeho predstavitela fekalnej lyriky. Namety su dost temne, morbidne a monotonne (chlast, nasilie, vrazda a, samozrejme, nasilny sex - Charles to asi nikdy nerobil bez toho, aby partnerku neprepleskol a nepripomenul jej, ze je devka, co v jeho pripade mozno vacsinou aj bola...). Nemusia preto vyhovovat kazdemu. No styl je naozaj dobry a dokonca by som povedal, ze obcas trochu preblikne aj nejake to moralne ponaucenie, kym ho nesplachnu litre chlastu, sraciek ci spermii. Navyse niektore poviedky ma vyslovene prekvapili (napr. o diablovi, chytenom v obludariu) takym az magickym realizmom, samozrejme len kym sa to nezvrtlo k sexu ci odrezanym guliam a to, ci naozaj boxoval s Hemingwayom, si veru budem musiet vygooglit.. Takze nic pre citlive povahy, no ked Vam to nevadi, nebodaj to mate vyslovene radi, mozete si dielko vychutnat, lebo tie poviedky su povacsinou skutocne dobre napisane.


Musim povedat, ze mi nesadol format audioknihy. Ked knihu pocuvam, neviem sa uplne sustredit, pustim sa do inej roboty a pod., pripadne ked sa podari zaspat pri audioknihe, clovek moze prist aj o 5 kapitol, nie o posledny riadok, ako pri normalnej knihe. Musim potom vracat dej späť a patrat, co som este pocul a co nie. Takze aj to mohlo sposobit horsie hodnotenie.
Samotna kniha pripominala zazitok blizkosti smrti u kvantoveho fyzika, ktory je zastancom, pre mnohych inych fyzikov trochu obskurnej, mnohosvetovej interpretacie kvantovej mechaniky. Paralelene vesmiry v strunovej teorii, na ktoru narazal aj nazov obchodu, v ktorom hrdinka pracovala, su trochu ine a ina v nich bude cela fyzika, nielen to, ci bude Nora predavacka alebo rockova hviezda.
Vacsina knihy velmi depresivna a neviem, ci si depresivny jedinec z toho citania neodnesie skor myslienku, ze posrate su vsetky alternativy, nielen ta moja (co zasa nemusi byt vobec negativny odkaz). No a koniec je predvidatelny aj s tymi vsetkymi kecami o tom, ako mame pred sebou stale nekonecne moznosti. Moze clovek citat taketo veci stale dokola, ale podla mna nedokaze uplne hodit za hlavu svoje zle rozhodnutia a stale mu vrtaju hlavou alternativy, ktore po ceste zivotom zahodil. A tom som nikdy nemal sebevrazedne sklony alebo depresie, no aj tak je tu stale to, co by bolo keby, ktore ale v nasom zivote k nicomu pozitovnemu nevedie, ale vzdy to tu trochu strasi. Teda aspon v mojom pripade a zavidim tym, ktori si za svojimi rozhodnutiami slepo stoja a nicoho nelutuju. No do takej polnocnej kniznice by som sa aj tak siel pozriet a par alternativ si vyskusat...


(SPOILER) 4. diel romantickej epopeje o vzťahu dvoch ľudí, ťažko skúšaných životom, na pozadí práce v detektívnej kancelárii. Nežná romantika ich vzťahu, oscilujúceho medzi láskou, priateľstvom a mučivými pochybnosťami, je v ostrom kontraste so zákerným a beznádejným svetom malých aj veľkých kriminálnikov. Trpezlivé rozplietanie temných nitiek zločinu je veľkou vášňou oboch hrdinov, ktorá ich napĺňa pocitom uspokojenia, no zároveň vystavuje ohrozeniu nielen ich fyzický život ale aj ich vzťah. Takto rozpoltení úspešne odhaľujú sériových vrahov, snažia sa opraviť chyby zo svojej minulosti a, zatiaľ bez úspechu, hľadajú spôsob vzájomnej koexistencie tak, aby si nezničili svoj ťažko dosiahnutý profesionálny úspech a nerozbili si ešte viac svoj, aj tak už dosť komplikovaný, osobný život.
Takže ten sex medzi Cormoranom a Robin sa, po takmer 1000 stranách, odkladá minimálne do nasledujúceho dielu...
BTW: Sir Arthur Conan Doyle by tieto 4 knihy o dvojke C+R zmestil do 4 poviedok a ešte by pár poviedok doložil, aby to vydalo na knihu. Ešte že tak prezieravo vybral Holmesovi za spoločníka Watsona a nie nejakú Watsonovú, lebo by mu to sexuálne napätie tiež takto nafukovalo knihy...


Tak takýto nářez z eknih zadarmo! Dan Brown len ticho závidí. Nuž, nielen české pivo je svetová špička...


Ked raz Mellick IV docita tuto tatovu knihu, tak len nechapavo pokruti hlavou a povie si: "A to isiel z koze vyskocit, ked ma vtedy v noci pristihol pozerat to porno na mobile..."


Drsne. Slabsie povahy by to radsej ani nemali citat. Zda sa, ze tych stastnych koncov drogovych zavislosti, ktore byvaju s takou pompou prezentovane, moc nebyva. Toto treba ludom ukazovat, nie tych par stastlivcov, co sa z toho vyhrabali...


(SPOILER) O Anci Icikovej a jej legendardnych satach mi mama vela rozpravala. Tazko potom Lavrikovi uverit, ze robila stenografistku Tisovi a chodila s nim na medzinarodne stretnutia. Na Vystrkove som zil do 25 rokov a o laske banovcancov k Tisovi viem a stale sa da vnimat, najma pri stretnutiach s pamätníkmi (rychlo sa zmensujuca mnozina). Lavrik, ako "pristahovalec" (na 2 krat) si od toho udrzuje odstup a z jeho romanu citit, ze chce ludom z Banoviec (a Slovakom vseobecne) konecne otvorit oci.
Dielko je napisane pekne, moderne. Doplnene je historickymi fotografiami Banoviec a banovcancov. Za to by som dal aj 5 *.
Dej je vykresleny ocami mentalne poslabsej Anicky. A nie je to nejaka autistka (co sa zenam prakticky ani nestava), ktora moze byt v urcitych ohladoch aj genialna, ale regularna "uchylna" osoba, ktorej vlastna matka uvazuje, ze ju da do ustavu pre podobne postihnute, lebo ju nezvlada. Preto prekvapili jej, miestami brilantne, uvahy a postrehy, ci uz spominana praca stenografistky pre nasho vojnoveho prezidenta. Vzdy sa pri takychto postavach pytam, ci je to naozaj psychologicky mozne, alebo je to len taka holyvudska legenda.
Lavrikovi sa do deja podarilo, vcelku nenasilne, prepasovat aj jemnu erotiku, dokonca s trosku lesbickym prifarbenim (dalsia * za modernost). Vsetka romantika, aj take mierne optimisticka a odlahcena atmosfera, sa konci nastupom Tisa k moci a vytvorenim Slovenského statu. Potom uz su spominane prevazne znasilnenia, transporty, fasisti a pod.
Nuz, doba naozaj bola zla. No nie som si celkom isty, ci predsa len roman nie je tendencny zasa opacnym smerom. Sympatizanti Tisa su smiesni, naivni, chamtivi, pripadne obmedzeni, katolíci (alebo rychlokvaseni konvertiti), co chodili miestnych zidov pri odchode do transportov kopat do zadku. A pan lekarnik, Tisov (nielen) sachovy protivnik, je skvely myslitel srsiaci vtipom a iróniou. Ja celkom tieto historicke romany nemusim, lebo lahko nam je kritizovat z pohodlia kresla a s plnym bruchom vojnovu dobu. Najma ked sme jednali z pozicie maleho naroda, ponechaneho velmocami na pospas velmoci inej. Skoda, ze som nestihol letnu besedu s Lavrikom pod platanom, nedaleko miesta, kde skutocne stala lekaren pana lekarnika. Tam bola celkom ziva debata a mozno tam ludia co to objasnili. Na druhej strane som rodak z Banoviec (+ katolik) , takze nie som uplne nezaujaty...


Ako ouldanýmu hjumaníkovi mi šlo rozdrapiť gullivera z toľkých gražných buči, čo tam Alex s frendíkama popáchali. Prvá tretinka búku bola jak horibl balnoj drím, samá blažka, kartáčovanie a tolčokovanie. Potom sa to múvlo do takého psychologicko-sociologicko-politického lejvlu, kde sa tólkovalo o bučích ako frídom, zločin, vina, Bog a trest. Ale minister nitra a vnitra to ustál aj s vládou a opozícia tiež nebola až taká umiernená a nevinná. No a endovalo to surprájsne a chorošne keď sa Alexík decidoval, že čajiny nebude už len tak rozdresovávať a kartáčovať ale fajne s bukrétou si nájde mamúšku pre svojho syna (ktorého, ako pripustil, možno tiež nebude celkom zvládať vychovať). No kurva tak takú pubertu by som asi nechcel zažiť. To je tak keď sa zanedbá výchova a nemá Ti včas kto dať jednu otcovskú...


Kedze u nas v (malo)meste Jesensky posobil zrovna v case, ked vysli tieto poviedky, cital som to s tym, ze mozno mu ako predloha na niektoru postavicku sluzil dedov dedo. Poviedky su mile, niektore celkom pekne vypointovane a kazda ma svojsku atmosferu, take dychnutie starych dobrych casov. Vydarena sonda do slovenskej duse (kedze my tu vlastne normalne mesto ani nemame, tak ten prívlastok malomestske v podstate znamena slovenske).


Ako napisal Lector, na zaciatku to chcelo poctivejsie urobit par zakladnych veci a mohlo sa to citat uplne inak. Ked porovnam s Nulou alebo Knihou kodu a sifer, kde boli dokonca este riesene priklady, tak toto panovi Binmorovi trochu uslo. Asi, ako sa nezabudol pochvalit, uz aplikoval game theory v tolkych praktických aplikaciach, ze berie niektore veci za uplne trivialne. A potom, ako priklady, stale dokola dava tie 2x2 tabulky uzitkov pre Alicu a Boba, ale ze by aspon pri jednom, dvoch, pripadoch podrobne vsetko rozobral (napr. Neshove rovnovahy aj s pripadnymi pravdepodobnostami v zmiesanych pripadoch...)... Takto som az spatne, pri citani nasledovných kapitol, dekodoval co vlastne tie pojmy znamenaju a ako asi sa s nimi naraba.


(SPOILER) Taký milo a naivne napísaný úvod do budhizmu pre dummies. Na letnú dovolenku ideálne čítanie. Stačí sa pridať k budhistom a všetko v živote dopadne dobre. Aj cica sa prestane prežierať a skončí oveľa lepšie, než tá od uja Schrödingera... Len mi vŕta hlavou, keďže navyše prestala zabíjať myši ani sa už nestará o srsť, či je to vôbec ešte mačka, alebo jeho svätosť Dalajláma stvoril pomocou svojich mantier, ktoré nad ňou recitoval, nový živočíšny druh. Či chce autor vážne tvrdiť, že by niekto recitovaním mantier nad mačkou a osobným príkladom dosiahol to, že nezabije myš, ktorá sa jej pripletie pod nohy (a pritom je tá mačka zdravá, mladá a neprežratá)? Tak to by som naozaj veľmi rád videl...


Po druhom Lemovi sa mi potvrdil moj prvy dojem z neho. Je to lepsi myslitel ako pisatel. Clovek musi ocenit casto uplne necakane az genialne namety a filozoficko-vedecky background Lema je obdivuhodny. Ale ako potom s tymi napadmi zaobchadza... Niektore poviedky som sa musel nutit docitat a striedaju sa genialne momenty s takymi az naivnymi a zbytocnymi pasazami, ci priam detinskymi pokusmi o humor.


Naozaj skvela knizka. V tom case to bola v Ceskoslovensku uplna bomba. Druha kniha s takym mnozstvom fotografii a perfektnych ilustracii nebola. Pre decka (a nielen tie) so zaujmom o astronomiu a fyziku by niekto mohol prepracovat nove vydanie s aktualizaciou za poslednych 30 rokov...
