Koňadra komentáře u knih
Tak neviem. Čakal som viac, ako som mohol dostať. Trošku prvoplánové, zjednodušujúce. Áno, zmysel to dáva, ale podobenstvo so zvieratkami je ploché, nič naviac, nič čo by zaujalo. Nič, čo by ma mohlo dostať. Never more.
Toto zostane vo vás. Nádherne plynúce rozprávanie, pri ktorom nie je ani tak podstatné, ktorý Jose Arcadio je ktorý, ale krásne je, ako vás Márquez nenásilne prenesie do svojho nádherného sveta. Nebránte sa, nekreslite si rodokmene, len sa nechajte unášať. Kniha môjho života. Obrovský zvrat v mojom vnímaní literatúry po jej prečítaní.
Krásne. Milé, nežné, veselé, pretkané krásnym anglickým humorom, možno o trošku menej suchým ako by sa na anglický patrilo, ale práve preto. Film už o poznanie ťažkopádnejší. Čítal som nejaké mudrovanie, že Jirotka sa nechal inšpirovať Troma mužmi v člne (o psovi nehovoriac). Asi áno, ale pre mňa svoj vzor v mnohom prekonal. Máte ťažký deň, ležíte chorý v posteli ? Saturnin vás z toho dostane ! A ... páni ... ruku na srdce - kto by nechcel vidieť jazvičku na kolene slečny Terebovej ? :-))))
Niektoré opisy Bretónska vskutku potešili. A fantázia ma v niektorých momentoch teleportovala na pobrežie Biskajského zálivu. Na strane druhej ... tetuška spisovateľka (ak teda možno autorku takto zaradiť) mi celkom intenzívne liezla na nervy. Niekto tak sebastredný, nezdravo sebavedomý a ufrflaný ... Keby som ju mal doma, buď prekonám svoju lenivosť a umučím ju pachom skysnutej kyslej kapusty, alebo, ako jej prvý manžel, odsťahujem ju niekam strááášne ďaleko.
Muahahahaaaa. Veľmi dobre som sa zabavil, trošku pofičal na nostalgii. Tak nádherne nekultivovaná sranda.
Spalovač mrtvol je Čechách povinným čítaním ??? Asi by som s tým mal problém v študentských časoch. Nie prečítať, v tom problém nie je, ale uvnímať všetko to, čo na mňa dýchlo, keď som ho ja čítal prvý raz (a to bolo niekedy okolo tridsiatky). Veľmi dobrá knižka, mrazivá.
Popularite autora vskutku nerozumiem. Prečítal som si Doživotí, nahnevalo ma, toto už nevyvolalo ani emóciu hnevu. Máte pre širokú verejnosť nepochybne zaujímavú tému, ste schopný vybaviť s väzenskou službou možnosť rozhovorov a dokonca ukecáte samotných zlořádov, aby si s vami pokecali. Čiže ste šikovný a presvedčivý. A potom, keď už páchate samotný (toľko pripravovaný) rozhovor ... tak ho urobíte na úrovni začínajúceho redaktora školského časopisu na strednom odbornom učilišti ošetrovateľov hospodárskych zvierat. Nerozumiem tomu. Je to strašná škoda.
Neuveriteľné. Nejako som nebol schopný tomu uveriť. Ak to bol skutočný príbeh, tak skutočne podofarbičkovávaný. Nevadí. Vlastne vadí, ale vešať sa kvôli tomu nebudem. Napokon, ak som to bral ako zaujímavo geograficky a historicky osadenú dobrodružku, čítalo sa to dobre a autor mal solídnu znalosť prostredia a súvislostí, kam osadil svoj príbeh.
Noooooo ... U mňa úplne zlá motivácia nákupu a ponákupné rozčarovanie. Nekupoval som ako detektívku zasadenú do špecifického prostredia, ale knihu zo stalinského ZSSR. A to bolo zle. Neviem, kde sebe beriem tú drzosť a sebavedomie, ale som presvedčený, že hrdinovia knihy, keby boli skutočne Rusi, konajú inak, hovoria inak, myslia inak. A na dobrú detektívku trošku nedotiahnuté.
V podstate náhodná kúpa v malom myjavskom kníhkupectve, keď som, dovolenkujúc, zúfalo potreboval ďalšiu dávku a na chalupe zásoby došli. Bodaj by nedošli, keď som sa celé dni len povaľoval pod lipou, čítal a krížom slamky nepreložil.
Nečítal som dosiaľ od Lavríka nič, iba som ho akýmsi periférnym vnímaním registroval. Teraz sa mi, hlavne vďaka zaujímavej obálke, dostali do rúk Nedeľné šachy s Tisom. Veľmi pekná knižka, zaujímavá, s výborne vykreslenou atmosférou malého mestečka v období Slovenského štátu. O to príjemnejšie a lepšie predstaviteľné, že autor dej osadil do Bánoviec nad Bebravou a ich okolia, ktoré mi je dobre známe. A doplnil knižôčku dobovými fotografiami, ktoré čitateľa môžu dokonca príjemne miasť, pri úvahách, či ide skutočne o fikciu ... Určite stojí za prečítanie a ja sa musím poohliadnuť o ostatných dielach pána spisovateľa.
Toto je knižka, ktorá má niekoľko pozitív.
Tým prvým je, že záložka neklame. Poznáte to, prečítate si záložku, naspídujete sa, s vervou sa pustíte do čítania, lebo vám záložka sľubuje naplnenie vašich aktuálnych čitateľských chúťok. A potom rozmrzene dumáte, o čom to preboha je a prečo si autor záložky knihu aspoň zrýchlene neprečítal. V tomto prípade som presne vedel do čoho idem a čo som chcel, či skôr očakával, to som dostal. Jednoducho dobrý, kóšer biznis.
Okrem toho ma potešilo, že hoci má knižka mnoho dejových rovín a ešte viac postáv, nestratíte sa v nich. Na druhej strane autor nepodľahol pokušeniu na záver veľkolepo poprepletať osudy postáv do jednej chaotickej a ťažko uveriteľnej guče.
Fajn čítanie.
Ale totoka sa mi velice lúbilo :-). Konečne niečo, čo systém autoritárskeho režimu nespláchne pomocou zjednodušovania a priblblých alegórii. Fakt dobré, civilné, dávajúce zmysel, vytvárajúce atmosféru. Zaujímavá knižôčka. Dobrá.
Teraz je trošku problém, ako knižku hodnotiť.
Ak by to bola jedna z mnohých, tak potom poviem lakonicky "fajn". Priemer, možno o kvapôčku viac.
Ak ale pozerám na túto útlu knižôčku, ako na Hemingwayovho "Starca a more", niečo, čo hraničí s kultom, potom musím byť opatrnejší. Nobelovka? Nerozumiem. Ale to nie je prvý, ani posledný krát. Nikdy som nedokázal odpustiť Hemingwayovym knihám štylizáciu, ktorú tam cítim (hoci tam možno ani nie je, len ja ho neviem čítať). Proste som mu nikdy neveril. Ak budem trošku simplifikovať, pripomína mi to prefláknutú komickú situáciu, keď finalistka na miss povie, že si želá svetový mier. A my jej všetci veríme :o))).
Tá neopozeraná schopnosť si urobiť sama zo seba terč úsmevnej kritiky. V detstve nám to otec predčítaval, akosi mu nešli rozprávky a nám to fakt nevadilo. Asi najvýstižnejšie adjektíva sú : milé a úsmevné.
Fuuuu. Soukopová píše fantasticky. Bridí sa vám vŕtať v tých privátnych hnusoch, ale musíte to čítať a musíte jedným dychom. Soukupová by si mohla založiť eserocku na dusno. Tá atmosféra, čo je v jej knihách ... Všetky tri poviedky výborné. Doporučujem.
Solženicynov svet v Jednom dni Ivana Denisoviča sa pri Kolymských poviedkach zdá ako letný tábor. Drsné, skutočné, bez zbytočných klišé a pátosu. Dlho vo vás zostane. Pod kožou.
Hmmmmmm. Nie je to zlé. To určite nie. Ale v Čechách bolo knižiek s podobnou témou vydaných viacero a ... aspoň podľa môjho skromného názoru, niektoré sadnú lepšie, sú farebnejšie, plnšie života.
Určite však knižôčka nie je na zahodenie a čítať ju nie je stratou času. Nakoniec, nie je náročná ani rozsiahla, veľa toho času ani nezaberie.
Zaujímavá knižka. Úplne iná, ako som čakal. Dostane vás do sveta obsadeného hrdinami - nehrdinami s úplne iným rebríčkom hodnôt a prístupom k životu, než na aké sme zvyknutí. Chvíľu som si musel zvykať na to, že nejde o nejakú pitorsknú absurditku, ale o príbehy z reálneho života v chudobných štvrtiach Káhiry. Ale bolo to veľmi dobré.
Mne sa to strašne páčilo, napriek viacerým nelogickým veciam.
Detektív má byť geniálny (až za hranicou našej logiky a vnímateľnosti), mrzutý a sarkastický, jeho spolupracovníčka musí byť akčná a krásna, obaja najlepšie s nejakým "ale". Obaja samozrejme musia mať za sebou nejaké tie životné kotrmelce, ktoré ich rozstrapkávajú na dušičkách. K tomu do kokteilu dosť mŕtvoliek, zaujímavo povraždených, nejaký ten šialený psychouš, trošku akcie a zopár poriadnych zvratov, najmä na záver. Z toho modelu ťažia mnohí autori úspešných detektívok.
Tu je všetko v správnom pomere a naviac trošku slnka a drsného humoru, podobného tomu, aký mám rád u Brucea Willisa v Poslednom skautovi alebo v Smrtonosnej pasci.
A tak je to pre mňa dobré, dovolenkové.
Ak ste milovníkmi filmov z produkcie predrevolučného Barrandova, tých krásne čiernobielych, neváhajte a prečítajte si. Adina nie je mojou hviezdou tých časov, ale knižka má svoju atmosféru. Neviem, čo a v akej miere je pravdou, ale to asi nevadí. Napriek určitej zatrpknutosti autorky, dýchne na vás prvá republika svojou poetikou.