Koňadra komentáře u knih
Tak neviem. Čakal som viac, ako som mohol dostať. Trošku prvoplánové, zjednodušujúce. Áno, zmysel to dáva, ale podobenstvo so zvieratkami je ploché, nič naviac, nič čo by zaujalo. Nič, čo by ma mohlo dostať. Never more.
Veľmi dobre mi to padlo. Ani neviem čím to je, ale výborná kniha. Možno tým, že nechce byť ničím viac, ako príbehom zopár chlapcov a ich rodín v Británii sedemdesiatych rokov. A v tom je výborná. Príjemné čítanie. Doporučujem.
Knihu a film by som vôbec nespájal. Dve rozdielne veci. Obe fantastické, ale každá úplne inak. Milujem tú knižku.
Nádherne plynúce rozprávanie. Nakoniec ... Hrabal bol veľký rozprávač. Určite stojí za prečítanie. Len si nepozrite film. Alebo aspoň nie pred čítaním, napriek tomu, že Menzel kedysi Hrabala "uměl", toto nevyšlo.
Fantastické poviedky. Príkre, hutné, občas trošku židovskej mystiky ... Veľmi dobré čítanie.
Keď som si to onehdá kupoval, tešil som sa. Ešte aj tie nádherné ilustrácie. Ale ! Chyba. Nie je to nijaké. Možno trošku trápne. Ako z nejakej nekonečne pretiahnutej improvizovanej scénky na stužkovú.
Tešil som sa na to. Ale bola to strašná kravina. Stále som čakal, dokedy si ma Krištúfek bude doberať, ale neprestal ... a kniha vlastne ani nezačala.
Milujem ruskú literatúru, ale toto som sa sekol v kníhkupectve. Ani také, ani onaké. Taká zlátanina, ktorá ani neviem, čo chce byť. Určite nie pre mňa.
Toto zostane vo vás. Nádherne plynúce rozprávanie, pri ktorom nie je ani tak podstatné, ktorý Jose Arcadio je ktorý, ale krásne je, ako vás Márquez nenásilne prenesie do svojho nádherného sveta. Nebránte sa, nekreslite si rodokmene, len sa nechajte unášať. Kniha môjho života. Obrovský zvrat v mojom vnímaní literatúry po jej prečítaní.
Jedna z najkrajších kníh, aké som kedy čítal. Marquezov svet je očarujúci, farby žiarivé, vtáčí spev ohlušujúci, vône omamné a láska spaľujúca. Nečítajte, nechajte sa unášať ...
Celkom ma to zaujalo, hoci kúpa bola náhodná. Autor vie ako navodiť pekne dusnú atmosféru. Dá sa prečítať.
Nooo ... že by som to bral ako faktografiu ... neviem, ale číta sa to ľahúčko, tak na pol dňa. Suvorov vie písať pútavo.
Farebné, popisné a napriek rozsahu mi to príde strohé. Keď som sa kedysi prvý krát začínal, čakal som beletristickejší pohľad, príbeh ... Ale dnes is to iné neviem predstaviť.
Až kým som nečítal Šalamovove Kolymské poviedky, myslel som si, že je to najdrsnejšie z gulagovej prózy. Ale výborné čítanie. Solženicyn vedel.
Solženicyn je pestrejší, ako sa mi zdal po Súostroví, Jednom dni a Rakovine. Sovietske dejiny trošku inak.
Solženicynov svet v Jednom dni Ivana Denisoviča sa pri Kolymských poviedkach zdá ako letný tábor. Drsné, skutočné, bez zbytočných klišé a pátosu. Dlho vo vás zostane. Pod kožou.
Neskutočne zábavné. Jediná kniha, ktorú som si kúpil zámerne dvakrát, aby som ju mal aj doma aj na chalupe. Ak ste zažili reálny socializmus a viete sa naň pozrieť s nadhľadom, bude to ešte o kvapku veselšie, bojím sa totiž, že neznalému môže čo-to vtipné nepripadať. Ale vrelo odporúčam.
Smutné ale krásne a silné. Okudžava dokazuje, že aj o najťažších časoch sa dá písať poeticky a neskĺznuť.
Krásne. Milé, nežné, veselé, pretkané krásnym anglickým humorom, možno o trošku menej suchým ako by sa na anglický patrilo, ale práve preto. Film už o poznanie ťažkopádnejší. Čítal som nejaké mudrovanie, že Jirotka sa nechal inšpirovať Troma mužmi v člne (o psovi nehovoriac). Asi áno, ale pre mňa svoj vzor v mnohom prekonal. Máte ťažký deň, ležíte chorý v posteli ? Saturnin vás z toho dostane ! A ... páni ... ruku na srdce - kto by nechcel vidieť jazvičku na kolene slečny Terebovej ? :-))))