Koňadra
komentáře u knih

Veľmi čítavé. Má to príbeh, ale neprepína to s ním. O malej revolte v rámci rodiny, komunity. Ako menej znalého ma prekvapili aj informácie o živote v ortodoxných žiidovských spoločenstvách.


Niekedy ma znervózňovala určitá predvídateľnosť jednotlivých situácií, ale inak musím povedať, že ak máte cit pre anglický, skutočne dobre vysušený humor, tak áno, je ho tam nadostač. Žily by som si pre túto knižku nepotrhal, ale určite sa oplatí prečítať.


Fajn do lietadla, ak máte teda schopnosť v duchu si to čítať s Grossmanonnovou alebo Šimkovou intonáciou.


Ale áno. Neviem, čítal som len dve knihy od Erenburga a boh dá, že nikdy nebudem musieť čítať jeho budovateľské diela z druhej polovice tridsiatych rokov, ale toto je celkom príjemné čítanie, ktoré nenudí, neuťahá a celkom príjemne vyplní váš čas.


Ja si myslím, že je to síce niekde nedotiahnuté, niekde prepálené, ale za prečítanie určite stojí. Ale asi len raz. Neviem, či to ešte niekedy dám.


Solženicyn na váš chrbát naloží peknú dávku šedi. Ako mlynár vrece s múkou. Kolená sa vám nevyhnutne podlomia. O tom je táto kniha, po prečítaní sa ťažko vyháňa z hlavy. Šeď ale nie je priemer. Šeď je farba systému, budov i duší liečiacich sa. Budete mať pocit, že slnečné počasie vymrelo. Veľmi, veľmi dobrá kniha.

Túto knihu mám od Remarquea asi najradšej. Asi. Ostatné som prečítal v jednom ťahu, keď som mal štrnásť alebo pätnásť rokov a odvtedy sa im akosi vyhýbam. Z opatrnosti, aby ma Remarque nesklamal. Príbeh knihy má dve roviny. Jednak bežný život hlavného hrdinu a na druhej strane jeho vzťah k schizofrenickej pacientke ústavu, kde chodí hrávať. Viac ma zaujala tá prvá. Trošku mi pripomenula troch kamarátov, len je o kvapôčku dozretejšia, skeptickejšia, ale i humornejšia. Pre môj náhľad na tú druhú rovinu je limitujúca moja skepsa, že pri príbehoch z psychiatrických liečební si autor môže dovoliť viac a trošku to zneužíva. Aj keď .... knihu "Bol som dlho preč" milujem.


Príjemné počítaníčko. Fajn. Len si nepamätám ani na jednu jedinú poviedku ... a to som knižku prečítal pred necelým mesiacom. Ale na druhej strane je isté, že si to možem prečítať o rok ako nové.


Spočiatku mi to išlo zťažka. Pochyboval som, či to vôbec dočítam, považoval som vzťah babky a vnuka za pretiahnutý aj na ruské literárne pomery. Ale potom sa človek do toho včítal a celkom zaujatý dočítal. Hoci záver mi prišiel trošku rozstrapkaný.


Tak mne sa Výherci páčili. Majú svoju atmosféru, a hoci aj tá v priebehu knihy metamorfuje :), stále je tam. Okrem toho sa Cortázar strašne dobre číta.


Krásne, milé, ľudsky prijímané i to neľudské ... detektívne príbehy, ktoré nie sú detektívkami.


Čapka proste Čechom závidím. Bez hanby. Válka s mloky výborná kniha, nadčasová, so svojou neopakovateľnou atmosférou. Patrí medzi moje najmilšie.


Zaujímavý, nie však prevratný nápad. Ale tak premrhaná príležitosť ... Bieda.


Veľmi príjemné čítanie. Vytvorená vlastná atmosféra uzavretá medzi prebalom knihy a vami.


Mne sa to páčilo. Trošku ma prekvapilo, že je kniha písaná v tretej, nie prvej osobe, ale o to asi lepšie. Rudiš je pre mňa príjemným rozprávačom, priznávam, že tie jeho pokusy o akési magično (nemyslím len Potichu, ale napríklad aj v Grandhoteli) ma vždy skôr rozladia, ale v realistickej línii je výborný. Hold to pravé Macondo je len jedno a nie je to v nebi pod Berlínom.


Veľmi dobré. Až dojemne presné. Myslím, že Kundera by touto knihou mohol tvoriť etalón kvality českej poviedky druhej polovice dvadsiateho storočia. Neviem ako sa mu darí skĺbiť úspornosť s vrstevnatosťou, ale k směšným láskám sa budem vracať.


Z dôb keď lietanie či jachting boli dobrodružstvom odvážnych (a bohatých mužov) a diaľky voňali. Vrelo odporúčam.


Neviem úplne presne popísať, čím ma táto kniha tak oslovila. Nie som milovníkom military, krutosti a ani testosterónový gepard. Asi to je neuveriteľná priamočiarosť, znalosť problematiky a autenticita. Vynikajúco napísané, či skôr opísané úseky životov niekoľkých vojakov tráviacich svoju misiu v údolí Korengal, v tom čase asi najnebezpečnejšom mieste na svete. Po prečítaní odporúčam si pozrieť film Restrepo (nie naopak), na webe sa dá nájsť aj s českým dabingom.


Uplynulo už strašne veľa času od momentu, keď som som blúdil po baroch s Robym, vozil sa v Karlovi a obdivoval pokojnú a trošku melancholickú krásu Pat Hollmanovej. Mal som štrnásť a bolo to nádherné. Dokonca som sa sám na seba hneval, že by som ako "veľký chlap" nemal plakať ... Veľmi pekná knižka, ale bojím sa, že dnes by som už do toho nešiel, aby som sa náhodou nesklamal.


Príjemný a pútavý životopis fiktívneho návrhára karosérií automobilov Praga. Taký akýsi neurbanovský Urban. Ale v dobrej, príjemnej polohe. Čitateľné jedným dychom (ak teda na jedno nadýchnutie vydržíte celý víkend nad knihou). Páčilo sa mi to.
