Koňadra
komentáře u knih
Foucaultovo kyvadlo
Umberto Eco
Táto knižka chcela odo mňa odvahu. Nevedel som sa začítať. Možno to bolo mnou, možno knihou. Vážiac si svoj čas, kniha, ktorá ma neosloví, letí späť do police po prvých tridsiatich až päťdesiatich stranách. Eco má u mňa protekciu, takže som vydržal dlhšie a neľutujem.
Jméno růže
Umberto Eco
Prvá z kníh, ktoré dnes pre seba označujem ako Veľké či skôr Veľkolepé rozprávania. Eco vie nádherným, čítavým a pri tom kultivovaným spôsobom rozprávať príbeh, ktorý chce ponúknuť svojim čitateľom. Nepodkladá sa im, netlačí na nich, len im dáva veľkorysú možnosť byť účastní na jeho rozprávaní. Meno ruže má tú vzácnu vlastnosť, že sa v ňom môže nájsť viacero druhov čitateľov, či dokonca ten istý čitateľ v rôznom veku, či duševnom rozpoložení. Meno ruže môže byť pre vás stredovekou detektívkou, filozofickým pojednaním alebo čímkoľvek medzi tým. Najpopulárnejšie a podľa môjho skromného názoru zatiaľ i najlepšie Ecovo dielo.
Rozum
Rudolf Sloboda
Veľmi dobrá kniha. Mal som voči nej rešpekt, dnes neviem prečo. Bál som sa prehnane hlbokomyselných analýz, mudrovania pre efekt a autorskej vypočítavosti. Ale nie, je to dobré, čítavé, na slovenské pomery priam úžasné. Sloboda je svetový svojou slovenskou originalitou. Ťažko by sme medzi slovenskými autormi hľadali konkurenciu (čisto osobný názor).
Memento
Radek John
Priznávam, že mojich päť hviezdičiek je extrémne subjektívnych a trošku súvisí s mojou osobou, ale prehlasujem, že Johnovo Memento, ktoré vyšlo v čase, keď som bol adolescent, vo mne vytvorilo najpevnejší základ pre zásadu Drogy nikdy. Po vydaní knihy som ju obratom prečítal dvakrát a pôsobila na mňa tak sugestívne, že som vtedy mal pocit, že keby si ju prečítali všetci moji rovesníci, mali by sme o jeden celospoločenský problém menej. Autora knihy nemusím, ale Memento, hoci som ho dvadsať rokov nečítal, zostalo takým trvalým varovaním. Prosím, uvedomme si, že ju John vydal pred novembrom 1989. Na tú dobu to proste bola "sila".
Tetička Julie a zneuznaný génius
Mario Vargas Llosa
Podľa mňa veľmi pekná, ľahko čitateľná a úsmevná knižka. Ja som čítal od Llosu len tri knihy, ale táto je najveselšia, čiastočne autobiografická a veľmi priamočiara. Mário Vargas Llosa sa v nej nepokúša vkladať nové prvky literatúry (Zelený dom), len necháva svoje rozprávanie s nadhľadom plynúť. Prelínajú sa v nej dve roviny, rovina mladého autora so záujmom o svoju tetu Júliu a rovina jednotlivých príbehov fiktívneho autora rozhlasových seriálov, ktorému sa začínajú navzájom trošku preplietať. Veľmi dobré čítanie.
Zelený dům
Mario Vargas Llosa
Toto je jedna z kníh, kde analyzovať prečítané nie je najrozumnejšie. Treba si do Llosovho pristaveného vláčika nasadnúť a nechať sa odviesť po ním vystavanej trase. Veľmi pekné rozprávanie, ktoré nenudí a prekvapuje.
Mandolína kapitána Corelliho
Louis De Bernières
Neuveriteľne krásne, príjemným tempom plynúce rozprávanie. Áno, rozprávanie. Rozprávačské umenie autora je to, čo ma tak oslovilo. Pekná knižka. Mimochodom film, hoci dosť populárny, devalvuje (napriek nesporným pôvabom Penelope Cruz) toto tak košaté dielo na nijak zvlášť originálnu love story.
Po strništi bos
Zdeněk Svěrák
Je to celkom milé ... Také Svěrákovské. V každom prípade ale nezostane v hlave na dlho. Čo je na druhej strane výhoda, raz ročne to môžete vytiahnuť a dať znova.
Hrdý Budžes
Irena Dousková
Dávam ruky hore a priznávam bez mučenia : najprv som videl záznam z divadla s Bárou Hrzánovou, až následne som si kúpil Douskovej knihy. Neviem sa teda na to pozrieť inak ako cez Bárino geniálne stvárnenie Helenky Součkovej. Ale to je jedno. Je to vynikajúce.
Nesnesitelná lehkost bytí
Milan Kundera
Neuveriteľne príťažlivý štýl, vynikajúce čítanie.
Legenda Emöke
Josef Škvorecký
Fuuu. Také ... prehnané vo všetkých smeroch. Od Škvoreckého určite to najslabšie, čo som čítal. Proste som tej dáme tie analytické rečičky neveril. Prepáčte pán Škvorecký.
Tankový prapor
Josef Škvorecký
Milé, humorné, trošku mám pocit, že v niektorých previazaniach deja nedotiahnuté. Ale určite príjemné čítanie.
Pravidla moštárny
John Irving
Pre mňa súkromne - asi najlepší Irving. Nádherne vytvorené rozdielne atmosféry v St. Cloud a Ocean View. Neopakovateľná melancholická a trošku tajomná postava doktora Wilbura Larcha ... Pekná a vrstevnatá kniha.
Krvavé jahody
Jiří S. Kupka (p)
Niektoré momenty boli veľmi silné. Chvíľami som nechcel uveriť, že ide o autentický príbeh, tak obludný systém gulagov je v knihe postihnutý. Dobré a zaujímavé čítanie.
Jménem krále
Vlastimil Vondruška
Nenadchlo ale ani neurazilo. Trošku plytké, trošku nijaké.
Mastičkár
Tadeusz Dołęga-Mostowicz
Moja mamička milovala túto knižôčku. Je to čítavá oddychovka s osobitou atmosférou a primeraným dejovým postupom. Vlastne taký prvorepublikový poľský thriler.
Kariéra Nikodéma Dyzmu
Tadeusz Dołęga-Mostowicz
Pamätám si ju z detstva. V slovenčine bola vydaná pod názvom Muž v oprášenom fraku. Milé, jednoduché, na hodinku. Veľmi ľahko čítavé. Trošku satira, viacmenej ale oddychové počítaníčko. Kariéra muža s ostrými lakťami, ktorého zhluk neuveriteľných náhod privedie až k miestu premiéra.
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Díl I–IV
Jaroslav Hašek
Ja neviem. Prečítal som v rôznych etapách svojho života Švejka trikrát, ale nijako ma nenadchol. Možno mi chýba niečo v mentálnej výbave, možno neparticipujem na kolektívnej sentimentalite, možno mi chýba nejaká zložka vnímania humoru ... možno to Slovák nevie správne uchopiť. Neviem. Českú literatúru zbožňujem a je jedno, či je to Vančura, Hrabal, Seifert alebo Švandrlík. Ak nerátam preklady z ruštiny, viac mi dokonca vyhovujú české preklady, presnejšie, keď knihu dočítam a spýtate sa ma, či bola v češtine alebo v slovenčine, tak proste nebudem vedieť, ale Švejk mi nejde dole čitateľským hrdlom. Alebo som ešte na Švejka nedozrel. Úžasný pán Zdeněk Mahler povedal, že v Biblii je skoro všetko ale v Švejkovi všetko. Ja tam nenachádzam skoro nič. Škoda.
Ale určite milujem v klasickom filmovom spracovaní Kopeckého feldkuráta Katza, to je božské.