Koňadra komentáře u knih

Neuveriteľne sa mi páčila atmosféra, do ktorej vás Páral ponorí. Ako do skúmavky s jedom v ústeckej chemičke. Trošku som sa síce zamotal, ale nebolo to na škodu. Určite stojí za prečítanie. A nezaberie to veľa času, číta sa zľahka.

1 01.11.2015

Hmmmmm pán Páral mi urobil radosť dvoma knižkami, čo napísal. Toto je jedna z nich. Ľahkosť, akou vie načrtnúť povahy svojich postáv, nehoráznosť, s akou ich nechá konať. Nie, nebudem v tom hľadať nejaké hlbočiny, dobre sa to čítalo, príjemne sa pri tom dalo oddýchnuť. Fajn kniha. FAJN je najpresnejšie slovo.

Ja veru neviem. Pani Halina, prepáčte. Nejak mi to nešlo dole hrdlom. Štýl, obsah ... Ale asi to ani mužom určené nebolo. Ale (!) skúsil som i Halinu.

1 01.11.2015

Výborná biografia. Pán Žantovský mi bol dlhú dobu neodôvodnene a i neodôvodniteľne nesympatický. Ospravedlňujem sa mu. Václav Havel mi je, po prečítaní jeho knihy, oveľa bližší, ľudskejší. Naraz je človek, má farbu, reliéf, je uchopiteľnejší a pochopiteľnejší pre plebejca ako ja. Príjemné čítaníčko, oceňujem autorovu evidentnú snahu o objektívny pohľad na svojho priateľa a súputnika.

6 01.11.2015

Pre moju maličkosť úplne iný Remarque, ako ostatné jeho diela. Neviem presne v čom, ale iný. Ak vezmeme do úvahy čas vzniku, bolo to neuveriteľne civilné, skutočné rozprávanie. Smutné a drsné. Z rozprávania hlavného hrdinu presakuje únava, otrasenosť a znechutenie, napriek tomu má kniha v sebe osobitú poetiku ...

4 01.11.2015

Komentár k Odysseovi? Na to asi nemám.

Nikomu nemožno zazlievať, že sa mu tá, či oná kniha nepáči. Ja mám u Hrabala rád práve to, že v jeho rozprávaní sa dá vyvaľovať ako vo vani s teplou vodou. Dokonca s tou výhodou, že voda v tej vani nevychladne. Mne dáva Hrabal čistú radosť z čítania, príjemného vnímania, ako svet videl on. Prirodzene, že inak ako ja. A práve v tom je jeho čaro. Vie ma strhnúť, premiestniť do iného sveta, ktorý má svoje farby a vône, kde čas plynie inak a jeho hrdinovia sú tak krásne vrstevnatý.

2 01.11.2015

Včera som si to dal opäť. Mne sa toto z vonku pokojné a vnútorne dramatické rozprávanie Miloša Hrmu nesmierne páči. Miloš, Hubička i prednosta sú pre mňa postavičky tak plastické a lákavé. A voňavé. Ja tam cítim všetky pachy a vône staničky, prednostovho bytu, perónu i hotela. Ale to napokon u Hrabala skoro vždy.
Tu sa asi opäť sfilmovanie podpísalo na osude knižky. Menzel usporiadal dej do jednej línie, hoci v knihe Miloš rozpráva svoj príbeh napreskáčku. Niekedy mám pocit, že ľudia čakajú niečo iné a najmä táto disproporcia ich mätie.
Ak som to dobre pochopil Ostře sledované vlaky sú v Čechách povinným čítaním, nebodaj i maturitnou otázkou. Pekná blbosť. Mne Hrabal vstúpil do života až po tridsiatke. Pokusy sa s nim zblížiť v rannej mladosti neboli síce fiaskom, jeho knižky som dokonca hltal, ale tú radosť, ktorú Hrabal môže človeku dať, tú som začal vnímať až neskôr.

7 01.11.2015

Čítanie bolo spočiatku trošku turbulentné. Aj sa mi celkom dobre začalo čítať, potom som, pri niektorých úvahách hlavného hrdinu trošku zvoľnil. Ale keď som si zvykol na zvláštnu, mierne tajomnú a občas temnú až dobrodružnú atmosféru, pripomínajúcu sčasti francúzke noir a sčasti remarqovských stratených hrdinov túlajúcich sa smutnou nocou, na knižku som sa tešil celý deň. Pekná kniha, neobyčajná, ale pôsobivá. Niečo vo mne nechala, akúsi príjemnú chuť na jazyku.

1 29.10.2015

Také celkom príjemné prekvapenie. Veľa som od toho nečakal, aj začínalo to akosi stroho, úsporne. Ale napokon sa z toho vykľula celkom čitateľná knižka. Alebo som si zvykol na autorov štýl. Musel som tiež akosi stráviť, že hlavný hrdina nie je hrdina. Ani kladný, ani záporný ... neskôr mi došlo, že vlastne o tom tá knižka je.

05.10.2015

Napísané biedne, určite nemôžeme hovoriť o nejakom literárnom počine. Určite autentické, neumelé ...

20.07.2015

Výborné krátke prózičky, hoci, neviem, či je to prekladom ale trošku menej akurátne, ako "Čiasi smrť". Napriek tomu pekný exkurz do dôb nie tak dávno minulých, reálny socializmus sedemdesiatych rokov v najčistejšej podobe. Úprimné, uveriteľné a pri tom dostatočne absurdné. Ale veď tak nejako to vlastne bolo.

06.03.2015

Čítal som túto knihu na hranici detstva a puberty a veľmi dobre si pamätám zvláštnu atmosféru, v ktorej som tých niekoľko dní, kým som dočítal, žil. Pekný román, uchovávajúce čítanie. Hoci neskôr človek prichádzal na to, že Michalangelov skutočný život bol asi trošíčku odlišný.

1 22.02.2015

Pred tým, ako som prečítal túto úžasnú a pri tom relatívne subtílnu knižôčku, bol v mojej hlave Goya španielsky maliar, s ktorým som mal spojené dva alebo tri obrazy. Feuchtwanger však vo mne vyvolal krátku, ale intenzívnu goyomániu. Pekné čítanie.

7 22.02.2015

Lepšie odporučenie, ako dala Koka asi nedám. Zobral som si na jednu dovolenku, prečítal som (na sľubovaný hlasitých smiech vskutku dôvod nebol) a odvtedy na ňu padá prach na najvrchnejšej a najneprístupnejšej polici v knižnici, takého nášho privátneho pohrebiska kníh. Prečítať sa to dá, ale manželke som ju neodporučil, keď stála pred knižnicou a uvažovala, čo pribalí do kufra na dovolenku.

1 22.02.2015

Veľmi príjemná knižka, na rozdiel od mnohých kníh písaných denníkovou formou, jazyk, postrehy a závery mladého Adriana sú celkom uveriteľné. Je to vtipné, milé a skutočne oddychové. Na druhej strane sem tam možno trošku nedomyslené, sem tam mi prišiel Adrian viac nasprostastý, ako by sa dalo pri jeho komentároch uveriť. Ale nádherná oddychovka. Ďalšie nadväzujúce knižky už nedosahovali kvalitu prvej.

1 22.02.2015

Mám vo veľkej úcte Johnsonove knihy, vlastním asi významnú väčšinu z toho čo boli vydané v češtine, resp. v slovenčine. Táto ma však zaujala menej. Dôvody sú asi na mojej strane.
Sčasti preto, že niekoľko mien portrétovaných mi ani nič nehovorilo a keď, tak mi neboli zrejmé súvislosti v ktorých by sa asi čitateľ mal orientovať. Chce to vzdelanejšieho čitateľa.
Na druhej strane Bleskové portréty nie sú portrétmi, ale len črtami z jedného alebo niekoľko málo pohľadov (nevyhnutne a logicky autorovych) na "portrétovaného" a Johnson niekoľko krát pri písaní knihy neutajil svoju sebastrednosť a bezvýhradnú istotu o svojej pravde, ako etalóne.
Takže som sa prestal snažiť čítať knihu postupne, ale vyberal som si.
V každom prípade, práve Johnsonova sebaistota mu umožnila mnohým črtám vtisnúť humorný nadhľad, občas je až sarkastický. A ja som netušil, že niekedy v živote budem Johnsonovu knihu čítať aj ako zábavný bulvár.

Výborná antológia, poviedky sú dostatočne rozmanité, pritom mám pocit, že antológia má nejakú vnútornú jednotiacu linku. Myslím, že ojedinelý počin a výborný preklad.

05.02.2015

Mne sa Katova pieseň veľmi páčila. Nejde ani tak o dej, ten bol nakoniec limitovaný skutočnými udalosťami, ale výborným Mailerovym spôsobom rozprávania príbehu, pozvoľne, pritom dostatočne dramaticky. Ukazuje príbeh človeka, ktorý bol pre drvivú väčšinu len čiernym a možno pre pár podivínov len bielym. Mailer zobral pastelky a dokázal, že v skutočnosti bol, ako každý, farebný, bez ohľadu na to, že významne prevyšovali temné tóny.
Veľmi dobré čítanie.

2 05.02.2015

Najlepší na tejto knihe je jej názov. Vlastne ten mi prišiel tak krásne originálny, že som si od knihy sľuboval priveľa. Nie je to ani zlé, ani dobré, trošku sa mi v tom strácal ten avizovaný humor ... Alebo pre ten Shalevov nemám zmysel.

05.02.2015