kristy.books komentáře u knih

Na pokračovanie dilógie Na vrcholu sme čakali niečo cez rok. Trochu som mala obavy, čo si budem po takej dlhej dobe z jednotky pamätať, ale postupne sa mi začali najdôležitejšie udalosti vybavovať. Pokračovanie bolo fajn, bola to taká pikantná oddychovka, no opäť nemôžem povedať, že by ma úplne posadilo na zadok.

Autorka odpálila na konci prvej časti veľkú bombu, preto som bola zvedavá, ako bude príbeh Scotta a Tess pokračovať. Druhý diel bol plný intríg, tajomstiev, vydierania, podkopávania nôh, honby za peniazmi, no i vášne a lásky.

Scottovi rodičia boli hrozní, k svojím deťom sa správali otrasne a akonáhle urobili niečo, čo nebolo podľa ich predstáv, hneď bol oheň na streche a začali sa im vyhrážať. Pri týchto scénach sa mi otváral nožík vo vrecku a najradšej by som knihu zahodila niekam ďaleko. Nikdy nepochopím, ako môžu byť rodičia takíto krutí ku svojim vlastným potomkom.

Našťastie, česť ich rodiny zachraňoval aspoň dedko, ktorý bol úplne skvelý a Scotta plne podporoval. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Aj vďaka jeho zásluhe vyrástol zo Scotta muž, ktorého neskazilo prostredie, v akom vyrastal a ktorý sa nedal opantať majetkom a úspechom.

Vzťah Scotta a Tessy bol rozkošný a pikantný zároveň. Za svoj vzťah museli poriadne zabojovať, čakalo na nich množstvo skúšok, ktoré museli spoločne zvládnuť. Bolo však cítiť, že sa veľmi ľúbia a jeden pre druhého by spravili aj nemožné. Nechýbali ani vášnivé momenty, o tie núdza naozaj nebola. 

V tejto časti dostali viac priestoru aj Tessina šéfka Kendra a kamarátka Teyana, ktoré tiež dosť prekvapili a pekne zamiešali kartami. Niektoré veci nemusia byť také, ako sa nám na prvý pohľad môžu zdať...

Táto kniha ma už na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou, čo je jedným z dôvodov, prečo som ju musela mať vo svojej knižnici. Prvý diel série Fletcherova univerzita sa mi celkom páčil, preto som bola zvedavá aj na dvojku. Potopené lodě je príbeh o prekonávaní strachu, dôvere, životných vzostupoch aj pádoch, rodine, priateľstve a láske. K wow efektu mi tu niečo chýbalo, ale inak som si čítanie užila.

Musím sa priznať, že ku Carle som si cestu hľadala dlhšie. Bolo to temperamentná Latinoameričanka, čomu zodpovedala aj jej povaha. Áno, nemala to v živote jednoduché, mala na pleciach veľa povinností a obdivujem ju, ako to všetko zvládala. Pre bratov by urobila prvé i posledné, hoci jej to jeden z nich vôbec neuľahčoval. Prenasledovali ju démoni z minulosti a dosť jej strpčovali život, až mi jej bolo ľúto. Kvôli svojej minulosti bola dosť uzavretá a len málokoho si pripustila bližšie k telu. Našťastie, mala skvelých kamarátov s rodinu, ktorí jej boli ochotní kedykoľvek pomôcť a boli tu vždy pre ňu, aj keď ich odháňala.

Jej správanie v niektorých situáciách sa mi však nepáčilo, najmä zo začiatku, keď sa k niektorým ľuďom chovala, ako by boli pod jej úroveň, pritom jej nič zlé neurobili. Neskôr som jej už dokázala prísť na chuť, mala som pocit, že sa nad sebou trochu zamyslela, prehodnotila svoj pohľad na niektoré veci a začala sa správať rozumnejšie.

Mitchell bol zlatíčko, priateľský , dobrosrdečný a inteligentný mladý chalan, jeho som si obľúbila hneď. Možno to navonok vyzeralo, že tento synáčik z bohatej rodiny má dokonalý život, ale bola to len ilúzia. Jeho rodina riešila viacero problémov, aj keď navonok vytvárala idylický obrázok. Mitchell bol pod veľkým tlakom, najmä kvôli jeho matke, ktorá mi nebola ani trochu sympatická. Na jej deťoch jej takmer vôbec nezáležalo a podľa mňa si ani neuvedomovala, ako im ubližuje, alebo jej to bolo úplne jedno.

Romantická linka sa vyvíjala pomaly, čo mám rada. Zatiaľ, čo Mitchell bol do Carly už nejaký čas tajne zaľúbený, ona ho nemohla vystáť (fakt sa k nemu správala hnusne, až som ju mala chuť preplesknúť). On sa však nevzdával a postupne sa mu darilo dostať sa jej pod kožu a búrať hradby, ktoré si okolo seba vystavala. Aj vďaka nemu dokázala prekonať svoj strach a začala sa viac otvárať svojim blízkym.

Som zvedavá, čo na nás čaká v ďalšej časti.

Prvý diel série Larsen Bros, Znovu od začátku, bol skvelý, preto som sa na dvojku veľmi tešila. Pauza bola taká nenáročná romantická oddychovka, v ktorej sa riešilo prekonávanie traumy a začínanie odznova. Príbeh bol fajn, čítal sa mi ľahko a rýchlo, no v porovnaní s jednotkou bol slabší, k úplnej spokojnosti mi tu niečo chýbalo.

Leifa som si obľúbila už v prvej časti, bol to taký pohoďák, ktorý rád vtipkoval. Od vtedy si však prešiel dvoma závažnými udalosťami, ktoré sa na ňom celkom podpísali. Začal sa uzatvárať do seba, držal sa stranou, najradšej bol zavretý doma. Vinil sa za veci, za ktoré nemohol a trápili ho nočné mory. Som rada, že sa tu objavil aj môj obľúbenec Ed, s bratom mal pekný vzťah, najviac ma bavilo to ich neustále doberanie.

Anne sa celý doterajší život obrátil hore nohami - po autonehode strávila 7 mesiacov v kóme, a keď sa konečne prebrala, nič nebolo také, ako si pamätala. Vôbec si neviem predstaviť, že by som prišla o pol roka života a potom zistila, že ma zradili dvaja z najbližších ľudí. Všetko zlé je však na niečo dobré a ona sa po týchto udalostiach naučila ísť si viac za svojim a nenechať si skákať po hlave.

Leifa a Annu síce spojila nešťastná nehoda, no hneď si padli do noty. Leif podal Anne pomocnú ruku a pomohol jej začať odznova, ona mu zasa pomohla vyjsť z ulity a opäť si začať užívať život. Obaja sa výborne dopĺňali a pri ich vzájomnom podpichovaní som sa dobre bavila.

Škoda, že autorka viac nevyužila situáciu s Anniným ex alebo mužom, ktorý zavinil jej nehodu. Mohla byť z toho dobrá "akčná" zápletka, ktorá by všetko spestrila.

Táto autorka je známa tým, že píše poriadne bláznivé príbehy, o tom nás presvedčila už pri svojich dvoch predchádzajúcich sériách. Táto novinka však na mňa na prvý pohľad pôsobila trochu "serióznejšie", či už podľa anotácie, alebo podľa obálky. Po dočítaní môžem povedať, že môj prvý dojem bol správny a tentokrát sme autorku spoznali z trochu inej stránky. Samozrejme, že ani tu nechýbal jej bláznivý štýl, pri niektorých hláškach som prevracala očami (občas by autorka nemusela až tak tlačiť na pílu, niekedy je menej viac), no oproti Banánu a spol to bol taký "slabý odvar". Jenom ne Rich je vtipná a nenáročná oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Za seba môžem povedať, že som s príbehom celkom spokojná a čítanie som si užila.

Kira bola príjemná mladá žena. Hoci bola dcérou starostu, nebola to žiadna rozmaznaná fiflena, dokázala sa postarať sama o seba. Mala pomerne netradičný, no rozkošný koníček. S rodičmi nemala veľmi blízky vzťah, väčšinou sa jej ozvali len vtedy, keď potrebovali navonok vytvoriť obrázok dokonalej rodinky. Jej najlepšie kamarátky boli poriadne bláznivé, nemali žiadny filter a otvorene povedali všetko, čo mali na jazyku. V jednom momente ma trochu sklamali, no našťastie si to u mňa neskôr vyžehlili.

Rich bol tiež sympaťák. Zamilovala som si aj jeho bratov, keď boli všetci spolu, o zábavu bolo postarané. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby si so seba neurobili srandu, ale bolo cítiť, že sa majú veľmi radi. Cade bol ako také veľké decko, keď niečo vypustil z úst, stálo to za to. Často som nechápala, kam na takéto nápady chodí. Nick bol zasa génius a veľmi ma bavilo, ako sa s Cadeom neustále doberali a ako ho Nick viac-menej krotil. Rich sa mi zdal z nich taký najviac vážny. Jeho koníček bol tiež pomerne netradičný a zaujímavý. Ich rodičia boli hrozní, nechápala som, prečo ich už dávno niekam neposlali a nechali ich, aby sa im neustále miešali do životov.

Romantická linka bola fajn, Kira a Rich v podstate dostali druhú šancu napraviť to, čo sa pred siedmimi rokmi pokazilo. Pri niektorých scénach som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Miestami som mala pocit, že sa to medzi nimi vyvíja až príliš rýchlo, ale inak to bolo fajn. Ich okolie im však neustále hádzalo pod nohy nejaké prekážky, takže museli nájsť nejaké riešenie, ako celú situáciu vyriešiť s čo najmenšími škodami.

Teším sa na príbehy Richovich bratov, predovšetkým na ten Cadeov.

22.06.2023

Prvý diel série Viníci skončil pomerne uzatvorene, preto som bola zvedavá, čo si pre nás autorka prichystala v ďalšej časti. Musím sa priznať, že do čítania dvojky som sa púšťala s určitými obavami, keďže som vedela, že sa určite musí niečo pokaziť...a to som netušila, že to bude až takáto horská dráha plná emócií.

Noah a Nick sa ľúbia, o tom niet žiadnych pochýb. Chémia medzi nimi je tiež dosť citeľná. Ich vzťahu však v ceste stojí množstvo prekážok. Jednou z nich sú ich rodičia. Rozumiem tomu, že sa snažia svoje deti určitým spôsobom chrániť, no miestami mi ich správanie prišlo už cez čiaru. Doslova im podkopávali nohy alebo ich citovo vydierali, čo sa mi ani trochu nepáčilo. Nútili ich ich vzťah tajiť pred verejnosťou, a to mu tiež moc nepomáhalo.

Ďalšou veľkou prekážkou boli oni sami. Oboch neustále prenasledovali démoni z minulosti a vo veľkej miere ovplyvňovali aj ich súčasný život. Noah sa stále nevyrovnala so situáciou okolo svojho otca, Nicka dosť zasiahlo správanie jeho matky. Zmietali ich pochybnosti, strach, obavy, výčitky svedomia a podobne, a tak kopali okolo seba a neraz si to vybili na tom druhom. Aby mohol mať ich vzťah šancu, potrebovali si najskôr urobiť poriadok vo svojom vnútri. Neraz ma svojim správaním štvali, inokedy mi ich bolo zasa ľúto.

Občas sa hádali kvôli úplným hlúpostiam/maličkostiam, až som mala chuť si od frustrácie trhať vlasy. Taktiež by potrebovali zapracovať na vzájomnej komunikácie, pretože ani jeden z nich nedokáže čítať myšlienky toho druhého, a tak medzi nimi vzniká množstvo (zbytočných) nedorozumení.

Posledné kapitoly už boli posledným klincom do rakvy. Odhalili sa tajomstvá, vo veľkom sa intrigovalo, pokazilo sa všetko, čo sa dalo... naozaj som si neni istá, či sa to bude dať ešte všetko zachrániť. Dúfam, že posledný diel vyjde čo najskôr, potrebujem vedieť, ako to všetko nakoniec skončí.

Priznám sa, že jednotka sa mi páčila o niečo viac. Niektoré veci v dvojke mi prišli až zbytočne prekombinované.

Po niekoľkých mesiacoch sme dostali šancu opäť sa vrátiť do sveta lovcov v štvrtej časti série Půlnoční kroniky. Tento diel je venovaný novému páru Elle a Wayneovi. Nie sú to úplne nové postavy, objavili sa už aj v minulých častiach, len boli viac v úzadí.

Táto séria sa pre mňa od prvej časti nesie na približnej rovnakej úrovni, za čo som rada, lebo väčšinou sa mi pri sériách stáva, že každý ďalší diel sa mi zdá o niečo slabší ako ten predchádzajúci. Oceňujem, že na začiatku sa nachádzalo zhrnutie deja z trojky, vďaka čomu som si osviežila pamäť, a tak som sa dokázala rýchlejšie chytiť a vniesť do deja. Řeku času som si teda opäť užila a po jej dočítaní sa už neviem dočkať ďalšej časti, keďže niektoré veci zostávajú naďalej dosť zamotané.

Značná časť príbehu sa opäť odohráva v Prahe a prvé kapitoly sa časovo prekrývajú s udalosťami z trojky (sú však podané z iného uhľa pohľadu, takže sa nemusíte báť, že by ste zasa čítali to isté). Prelína sa tu minulosť s prítomnosťou, bolo tu pár návratov do minulosti, kde sme sa dozvedeli, ako sa vlastne začal tajný vzťah medzi Ellou a Waynom. Potom došlo k veľkému krviprelievaniu, pri ktorom sa pokazilo všetko, čo sa dalo...

Obaja práve prechádzali ťažkým obdobím. Ella prišla o dvoch blízkych ľudí a neustále ju trápili výčitky svedomia, že ona prežila a nedokázala ich zachrániť. Wayne sa zasa ťažko zranil, celý jeho život sa prevrátil hore nohami a on nevie, čo so sebou. Ich vzájomné city neochladli, no obaja mali toľko vlastných problémov, až sa medzi nimi utvorila priepasť. Miestami to bolo dosť emotívne. Ella i Wayne mi boli sympatickí, obľúbila som si ich a držala som im palce, aby to medzi sebou urovnali a zároveň sa dokázali zmieriť s novou situáciou v ich životoch.

Samozrejme, že ani tentokrát nechýbala akčná zápletka. Navštívili sme svet duchov, ktorý skrýval nejedno prekvapenie. Všetko to vyvrcholilo na konci, keď došlo k veľkej bitke, kde išlo doslova o život. Romantika a fantasy tu boli opäť pekne vyvážené, takže za mňa spokojnosť.

22.05.2023

Tretí diel série King som už netrpezlivo vyhliadala, pravdupovediac, už som aj pomaly strácala nádej, že sa ho dočkáme. Našťastie, moje obavy sa nenaplnili a Psanec je tu. Opäť je to temný príbeh plný násilia, vulgarizmov, nebezpečenstva, sexu, krviprelievania, motorkárov, ktorý nemusí sadnúť každému. Ja mám takéto príbehy rada, takže som spokojná (hoci, prvý diel sa mi zatiaľ páčil najviac). Bola to taká jednohubka, čítala sa mi ľahko a rýchlo, mala som ju prečítanú v priebehu pár hodín.

Thia mala len 17/18 rokov, no na svoj vek bola celkom vyspelá. Kvôli situácii v rodine bola nútená predčasne dospieť a prevziať na seba väčšinu povinností svojich rodičov. Nielen, že sa starala o rodinný podnik, ešte k tomu mala aj niekoľko ďalších brigád. Ako by toho nebolo málo, teraz jej život zasiahla ďalšia tragédia, kvôli ktorej sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. 

Bear bol komplikovaná povaha. Navonok drsňák, ktorého nič len tak nerozhodí, vnútri citlivá duša plná jaziev. Nebolo to žiadne neviniatko, mal toho na rováši poriadne veľa (čomu sa nemožno čudovať, keďže vyrastal v takom prostredí, v akom vyrastal), občas by so ho najradšej prefackala, no zároveň bolo cítiť, že sa dosť trápi (hoci by to sám nikdy nepriznal). Vtedy som ho zasa túžila objať. Páčilo sa mi jeho kamarátstvo s Kingom, ako si za každých okolností kryli chrbát a jeden pre druhého by urobili čokoľvek. 

Som rada, že tu dostali dostatok priestoru aj hrdinovia z prvých dvoch častí a mali sme možnosť vidieť, ako sa im darí aj po určitom časovom odstupe.

Samozrejme, že autorka musela príbeh zasa ukončiť v tom najlepšom a ja nutne potrebujem pokračovanie. Dúfam, že tentokrát naň nebudeme musieť čakať tak dlho.

Rapsodie bola úplne skvelá, takže jej pokračovanie som si nemohla nechať ujsť. Pri knihe Neznámý žalm moje nadšenie trochu opadlo, jednotka bola lepšia, to bez debaty, no aj napriek tomu som si čítanie užila.

Zbožňujem autorkin vtipný štýl, na niektorých hláškach som sa dobre pobavila. Kapitoly sú pomerne krátke, vďaka čomu sa mi kniha čítala ľahko a rýchlo, stihla som ju prečítať v priebehu jedného dňa.

V tejto časti dostala oveľa viac priestoru fantasy linka, celý čas sme strávili v Ríši noci a v Ríši flóry. Dozvedeli sme sa veľa nových veci o svete, v ktorom vládne Des i o ňom samom, predovšetkým o jeho minulosti. Takže kto cítil nedostatok fantasy v jednotke, teraz si príde na svoje.

Callie a Desa som si obľúbila už v prvej časti a nič sa na tom nezmenilo ani teraz. Tvoria skvelý pár, neskutočne to medzi nimi iskrí, zbožňujem ich vzájomné podpichovanie. Des sa o Callie krásne stará, ochraňuje ju, je pre ňu oporou, učí ju nové veci... neraz ma pri ich spoločných scénach zahrialo pri srdci. Romantická linka mi naozaj sadla a maximálne som si ju užila.

Nesmiem zabudnúť ani na najlepšiu kamarátku Callie. Temper je neriadená strela, ktorá nemá žiadny filter, povie všetko, čo má na jazyku, len tak nič ju nezastraší a nemá problém postaviť kohokoľvek do laty. I vďaka nej sme mali o zábavu postarané.

V otázke miznúcich vojakov, spiacich žien a ich zvláštnych dní síce prišlo k určitému posunu, no mnohé ešte zostáva zahalené rúškom tajomstva, kvôli čomu sa už veľmi teším na záverečný diel. Som zvedavá, ako sa všetko vyrieši.

10.05.2023

Od Lauren Layne som už pár kníh čítala, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Prvý diel série Vlci z Wall Street sa mi z jej kníh zatiaľ páčil najviac. Prvú polovicu knihy som si naplno užívala, v druhej moje nadšenie trochu odpadlo, no celkovo som s knihou bola spokojná, čítala sa mi ľahko a rýchlo. Mám rada spojenie romantiky a vyšetrovania/určitej "detektívnej" zápletky.

Ian to nemal v detstve jednoduché, no aj napriek nepriaznivým podmienkam sa dokázal vypracovať na úspešného muža. Navonok pôsobí ako arogantný playboy, ktorý strieda jednu ženu za druhou a peniaze míňa na kvalitné veci, čo bola aj sčasti pravda, no vo vnútri to bol dobrosrdečný človek, ktorý nezabudol, ako vyrastal a snažil sa pomáhať deťom s podobným osudom. Veľmi sa mi páčilo jeho kamarátstvo s Mattom, Kennedym, Kate a Sabrinou. Hoci sa neustále podpichovali a robili si jeden z druhého srandu, v ťažkých časoch preňho boli veľkou oporou. Na ich doťahovačkách som sa dobre bavila.

Lara tvrdo pracovala na tom, aby sa dostala do FBI. Keďže tam pracovali aj obaja jej rodičia, musela sa ešte o to viac snažiť, aby všetkým dokázala, že na to naozaj má a nejde len o protekciu. Jej zamestnanie sa mi páčilo, bolo to niečo nové, neokukané a vnieslo do deja spestrenie. Lara bola sympaťáčka, síce som si ju neobľúbila hneď, ale postupne som si k nej našla cestu.

Romantická linka bola fajn (mám rada príbehy od nepriateľstva k láske, takže v tomto ohľade mi to sadlo), ale viac ma bavilo vyšetrovanie obvinenia, ktorému čelil Ian a ktoré vyšetrovala Lara. Okolo celého obvinenia bolo veľa nejasností, takže som bola zvedavá, kto za ním v skutočnosti stojí. Tieto dve zložky sa v príbehu pekne dopĺňali.

Bol to príjemný začiatok série, teším sa na ďalšie príbehy o Ianových kamarátoch. Snáď sa ich dočkáme čo najskôr.

02.04.2023

Autorkina prvá kniha, Prekliatie menom láska, bola vtipná a celkom bláznivá romantická oddychovka. Jej novinka sa nesie v úplne inej atmosfére - Gideon je emóciami nabitý príbeh o druhej šanci, v ktorom sa rieši viacero závažných tém, predovšetkým závislosť a jej dopad na človeka i jeho okolie. Bol to skvelý príbeh, ktorý som si užila od začiatku do konca.

Gideon mi bol od začiatku sympatický, no keď som sa dozvedela, že sám vychováva dve bábätká, úplne som si ho zamilovala. Mali spolu krásny vzťah, pri ich spoločných scénach ma vždy zahrialo pri srdci. V minulosti to nemal jednoduché, život mu uštedril veľa rán, ocitol sa na úplnom dne, no využil druhú šancu a mnoho vecí vo svojom živote prehodnotil. Mal skvelú rodinu, páčilo sa mi, aký mali medzi sebou blízky vzťah.

Musím sa priznať, že Freya ma trochu miatla. Doteraz úplne neviem, čo si mám o nej myslieť. Nebola zlá a nebola mi ani nesympatická, no miestami som z nej cítila také zmiešané vibrácie (čo sa týka jej správania, s jej závislosťou to nemá nič spoločné). Neviem, ako lepšie by som to vysvetlila. Bolo mi ľúto, ako sa k nej správala jej mama (túto postavu som naozaj nemusela).

Massimo bol tiež skvelý a má môj veľký obdiv, predovšetkým kvôli tomu, aký bol nesebecký, ohľaduplný, dobrosrdečný, milujúci. Na začiatku som si myslela, že ho budem neznášať, že mi v príbehu bude prekážať, ale jednoducho to nešlo, zaslúžil si len to najlepšie.

Romantická linka bola horkosladká a dosť komplikovaná, moje emócie dostali poriadne zabrať (cítila som sa ako na horskej dráhe). Vzťah Freyi a Gideona bol plný prekážok, tajomstiev, nevyslovených vecí, bolestí, smútku, ubližovania, no zároveň nesmiernej lásky, pochopenia, podpory.

Príbeh sa odohráva v prostredí Škótska, ktoré autorka veľmi pekne popísala (či už prostredníctvom rôznych švédskych slov, prísloví, jedál, miest a podobne).

Dôležitú úlohu v príbehu zohráva aj boj so závislosťou na drogách, liečba, recidíva, dopad závislosti na blízkych, čo bolo podľa mňa tiež popísané autenticky. V príbehu nájdete veľmi veľa pekných myšlienok a posolstiev.

Túto knihu vám odporúčam všetkými piatimi.

02.03.2023

S knihami od tejto autorskej dvojice je to u mňa ako na horskej dráhe - jedna sa mi páči viac, iná zasa menej. Túto novinku by som však zaradila k tým lepším, a to najmä z toho dôvodu, že ma dosť prekvapila. 

Láska nadivoko začala ako taký vtipný romantický príbeh o druhej šanci, kde sa skupinka kamarátov vybrala za dobrodružstvom v kaňonoch a ich sprievodkyňou sa stala bývalá priateľka jedného z nich. Leo bol skôr kluďas, no jeho kamaráti boli pomerne trafení, čo do príbehu vnieslo dávku humoru i bizarných situácií.  Často som nad nimi len prevracala očami. Aj Lilina najlepšia kamarátka Nicole bola pekné čislo, takže o zábavu naozaj nebola núdza  Myslela som si, že v tejto uvoľnenej atmosfére sa ponesie celý príbeh, ale to som sa dosť zmýlila.

Niekde medzi 30-40% sa príbeh zmenil na "kovbojku". Priznám sa, že až takýto zvrat som nečakala, trochu som zostala stáť s otvorenými ústami, akým smerom sa zrazu príbeh pohol. Miestami som mala pocit, že v príbehu cítim trošičku vibes z trileru, no bolo to príjemné spestrenie deja. Autorky si pre nás pripravili viacero tajomstiev, zvratov a prekvapení. Nechýbali ani akčné scény. Predstava nájdenia dávno strateného pokladu vyniesla na povrch skutočnú tvár niektorých ľudí (a že sa teda poriadne vyfarbili).

Samozrejme, že nechýbala ani romantika. Leo a Lily sa pred pár rokmi nerozišli zrovna v najlepšom, takže teraz medzi nimi vládla pomerne napätá atmosféra. Keď sa o všetkom otvorene porozprávali, zistili, že niektoré veci sa stali inak, ako si pôvodne mysleli a postupne si k sebe opäť začali hľadať cestu.

Páčilo sa mi aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával (aj keď si neviem predstaviť, že by som sa niekedy vydala na podobný výlet).

Dohoda je jeden z mála príbehov, ktorý som kedysi čítala na Wattpade (bolo to však už poriadne dávno, takže vám neviem povedať, akými veľkými zmenami si prešiel). Príbehy o dohodnutom manželstve mám rada, takže v tomto smere mi príbeh sadol. Čítal sa mi ľahko a rýchlo, hoci v budúcnosti by bolo vhodné dávať väčší pozor na používanie čechizmov.

Ian ma milo prekvapil, čakala som hajzlíka a dostala som sympatického mladého muža s hlavou i srdcom na správnom mieste. Otec bol naňho dosť prísny, a Ian tak musel tvrdo makať, aby splnil všetky jeho očakávania. 

Hovorila som si, že Nadya je tiež celkom v pohode, hoci pochádzala z bohatej rodiny, nebola rozmaznaná, dokázala sa postarať sama o seba, v hlave tiež nemala úplne prázdno, bola priateľská, vždy poďakovala... potom prišli posledné kapitoly a ja som zostala stáť s otvorenými ústami nad tým, čo začala vyvádzať. Musím sa priznať, že na konci ma celkom sklamala a toto jej správanie trochu zhoršilo môj celkový dojem z knihy.

Romantická linka bola fajn, hoci by som privítala, keby autorka dopriala našej dvojici trochu viac času na spoznávanie. Na môj vkus sa Ian a Nadya zblížili dosť rýchlo, doslova zo dňa na deň. Chválim však fakt, že to nebol typický príbeh s tematikou dohodnutého manželstva, kde by mužský hrdina do niečo nútil hrdinku, správal sa z nej zle, bol agresívny, robil jej napriek a podobne. Bolo to pre mňa príjemné spestrenie. Ani Ian s touto dohodou nesúhlasil, dokázal pochopiť pocity Nadye, preto netlačil na pílu. 

Dohoda bola nenáročná oddychovka, ktorá sa mi (až na pár detailov) páčila. Priznávam, že posledné kapitoly mi nesadli a trochu znížili moje celkové hodnotenie príbehu. Uvidíme, čo nám prinesie druhý diel.

Obdivujem Mišku, že sa rozhodla napísať príbeh, v ktorom nám poodhalila kúsok zo svojho súkromia, ja by som na to nemala "gule". Tento príbeh sa mi čítal tak trochu špecificky, podobne ako aj ostatné príbehy inšpirované skutočnými udalosťami (ja jednoducho nedokážem "vypnúť" mozog a za postavami si predstavujem reálnych ľudí, podľa ktorých je príbeh napísaný). 

A čo ak áno je príbeh o láske (prvej, detskej i súčasnej, "dospeláckej"), priateľstve, hľadaní seba samého... Pri čítaní som mala takú nostalgickú náladu, pripomínalo mi to moje dospievanie a moju najlepšiu kamarátku, s ktorou sme si vždy všetko hovorili a rozoberali (a vlastne to robíme doteraz). Často som mala pocit, ako by Miška sedela pri mne a rozprávala mi o svojich zážitkoch, miestami sa doslova prihovára čitateľom.

V živote hlavnej hrdinky Maji zohrávajú dôležitú úlohu dvaja muži s rovnakým menom Deni - jej ex a zároveň najlepší kamarát a jej súčasný priateľ. Nie je však Deni ako Deni a zatiaľ, čo jedného som si dosť obľúbila, ten druhý si moje sympatie nezískal.

Priateľstvo Maji a Deniho bolo rozkošné, neustále sa doberali a podpichovali, na čom som sa bavila (v tomto smere musím pochváliť aj "chatovú" konverzáciu, ktorá dej spestrila). Zároveň to medzi nimi dosť iskrilo, čo ich priviedlo k jednému dôležitému rozhodnutiu, ktoré malo ovplyvniť životy viacerých ľudí.

Samozrejme, že v Miškinej knihe nesmie chýbať ani cestovanie a spoznávanie nových krajín, bez toho si už jej knihy ani neviem predstaviť. Tentokrát nás zobrala do Severného Írska.

Priznám sa, že približne 70% knihy by som označila za takú milú, nenáročnú oddychovku, ktorá bola síce fajn, no nedostavil sa u mňa žiaden wow efekt. Posledných 30% ma však úplne emočne dostalo a užila som si ich z celého príbehu najviac. Vďaka týmto záverečným kapitolám sa zvýšilo aj moje celkové hodnotenie príbehu. Som zvedavá, čo na nás čaká v pokračovaní.

Sny v nás je druhým dielom série V nás. Bola to príjemná romantická NA oddychovka z prostredia vysokoškolákov. Neviem sa rozhodnúť, či sa mi viac páčila jednotka, alebo dvojka, obe časti pre mňa boli na rovnakej úrovni. Nesmiem zabudnúť pochváliť ani krásne obálky, ktoré sú tiež veľkým lákadlom na prečítanie kníh.

Juliana sme mali možnosť spoznať už v predchádzajúcej časti. Navonok síce pôsobil ako sukničkár, ktorý strieda jednu ženu za druhou a nič neberie vážne, no vo svojom vnútri to bol citlivý chalan, ktorého trápili mnohé problémy. V podstate musel predčasne dospieť, keďže mama ich opustila, otec sa s jej odchodom nedokázal vyrovnať a všetko povinnosti tak skončili na Julianových pleciach. Pre svoje sestry sa stal doslova náhradným otcom. On sám však nemal nikoho, o koho by sa mohol oprieť a požiadať ho o pomoc. Na jeho rodičov som bola dosť naštvaná, obaja mysleli len na seba.

Lily sa zo dňa na deň pretočil celý život hore nohami - dozvedela sa, že jej priateľ ju podviedol s jej najlepšou kamarátkou, pri tréningu sa tak nešťastne zranila, že sa musela rozlúčiť s kariérou baletky a postupne sa ešte aj odcudzila so svojou sestrou. Všetko jej už prerastalo cez hlavu, preto sa rozhodla zapísať na univerzitu ďaleko od domova. Dúfala, že nové prostredie jej pomôže začať odznova. Na začiatku sa snažila držať si od všetkých odstup a pôsobila chladne, odťažito, až som z nej mala také zmiešané pocity, no neskôr sme mali možnosť spoznať jej skutočnú tvár a ja som si ju obľúbila.

Už v prvej časti som si obľúbila aj ostatných členov tejto kamarátskej partičky a teraz sa mi opäť potvrdilo, že sú to skvelí kamaráti, ktorí vždy stoja pri sebe a podporujú sa (a tiež si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť, aby sa mohli podpichnúť a robiť si srandu jeden z druhého).

Romantická linka bola fajn, Lily a Julian sa najskôr nemohli vystáť a každé ich stretnutie skončilo hádkou, no postupne si dokázali nájsť k sebe cestu. Stali sa pre seba bútľavými vŕbami a zdôverovali si svoje trápenia. Ich vzťah sa vyvíjal pomaly, čo mám rada.

Musím sa priznať, že k úplnej spokojnosti mi síce niečo chýbalo, ale inak som si čítanie užila.

12.02.2023

Jo Watson je pre mňa autorkou, ktorú si spájam s vtipnými príbehmi. Prečítala som od nej zatiaľ len štyri knihy, no pri väčšine som sa dobre bavila, niekedy aj nahlas smiala. Fakt šílená jako já by som síce nezaradila medzi svoje topky, ale môžem povedať, že som si jej čítanie užila, bola to taká príjemná romantická oddychovka.

Frankie bola úspešná blogerka, ktorej sa náhle prevrátil život hore nohami - rozišiel sa s ňou priateľ, prišla o väčšinu followers a na verejnosť preniklo video, kvôli ktorému si z nej všetci robili srandu. Všetko jej prerastalo cez hlavu, preto sa rozhodla na nejaký časť odísť do malej dedinky uprostred púšte, kde nemajú signál ani wi-fi. Pomôže jej tento detox od internetu dostať vlastný život opäť pod kontrolu?

Musím sa priznať, že Frankie som zo začiatku moc nemusela, prišla mi dosť povrchná a tak trochu hlúpa, až som mala z príbehu zmiešané pocity. Postupne sme však mali možnosť spoznať aj jej druhú stránku a ja som si ju začala obľubovať. Pobyt v dedinke jej pomohol prehodnotiť určite veci a začať si viac užívať maličkosti bežného života. Niekedy mi jej bolo dosť ľúto, ľudia v jej okolí sa k nej nesprávali práve najlepšie, podkopávali jej sebavedomie, neustále jej niečo vyčítali, a tak sa musela hrať na niečo, čím nebola, len aby sa im zapáčila a necítila sa taká opustená. Na druhej strane to bola taká neriadená strela, ktorá každú chvíľu vyviedla nejaký trapas, až som nevedela, či sa mám smiať, alebo hanbiť.

Prostredie malého mestečka sa mi páčilo, aj obyvatelia boli poväčšine priateľskí a snažili sa Frankie pomôcť. Dokázali sa zabaviť aj bez internetu a mobilov, neustále sa tu niečo dialo, takže sa nenudili. Zamilovala som si aj Frankienho psieho kamaráta, bez ktorého si tento príbeh neviem predstaviť, dodal mu osobité čaro a neraz mi vyčaroval úsmev na tvári.

Romantická linka bola rozkošná, jedna z tých, pri ktorej som sa stále prihlúplo usmievala. Mužský hrdina bol veľký sympaťák a páčilo sa mi na ňom, že bral Frankie takú, aká bola, nesnažil sa ju zmeniť, dával jej najavo, aká je krásna, snažil sa jej ukázať, že skutočný život jej dôležitejší než sociálne siete. Od začiatku som vedela, že aj on skrýva nejaké tajomstvo, kvôli ktorému sa sem presťahoval, takže som bola zvedavá aj na jeho životný príbeh.

25.01.2023

O Mirke je známe, že vo svojich príbehoch sa zameriava na rôzne závažné z problémy z pohľadu dospievajúcich ľudí, takže nie je žiadne prekvapenie, že v podobnom duchu sa nesie aj jej posledná kniha. Najmilšie želanie síce nemá ani 200 strán, no aj tak sa autorka opäť raz pekne zahrala s mojimi emóciami.

16-ročná Gréta bola zvyknutá, že všetok svoj voľný čas venovala starostlivosti o svoju autistickú sestru Miu. Jej život bol plný pravidiel rituálov, ale nevadilo jej to, pre Miu by urobila čokoľvek. Všetko sa však zo dňa na deň zmenilo - rodičia jej oznámili, že sa rozvádzajú, mama do sestrou sa sťahujú do Ameriky a keďže otec ako vodič kamiónu často nie je doma, bude musieť ísť bývať na internát. Mia zrazu mala množstvo voľného času, ktorý nedokázala zaplniť, a tak jej do hlavy začali čoraz viac prenikať temné myšlienky a cudzie hlasy, ktoré jej nedovolili spávať a postupne ju prenasledovali na každom kroku...

Myslím, že autorka autenticky popísala aké to je, keď mladého človeka trápia depresie, panické záchvaty, úzkosti a podobne. Kniha tiež poukazuje na to, že je dôležité nič netajiť, nebáť sa niekomu zdôveriť a vyhľadať pomoc.

Grétini rodičia ma naštvali, nejak som nedokázala pochopiť ich rozhodnutia. Áno, možno to všetko nerobili so zlým úmyslom a chceli Gréte dopriať trochu slobody, keďže predtým jej kvôli starostlivosti o sestru nezostával žiadny čas pre seba, no podľa mňa to nemuseli robiť takto drasticky. Škoda, že sme tu nemali viac objasnené správanie Grétinej matky, ktorá dcéru ako keby úplne odstrihla zo života. Prečo odmietala akýkoľvek kontakt? Prečo k nej bola taká chladná? Prečo jej nedovolila bývať u rodiny? Toto by ma naozaj zaujímalo.

Našťastie, Gréta mala aspoň skvelého bratranca a tetu, ktorí tu pre ňu boli vždy, keď to potrebovala. Bohužiaľ, aj oni mali v niektorých veciach zviazané ruky.

Záver bol celkom prekvapivý, autorka sa s nami pekne zahrala. Musím sa priznať, že som to vôbec netušila. Opäť by som privítala, keby to bolo trochu viac rozpísané a dozvedeli sme sa, ako sa k celej situácii postavili Grétini rodičia, prípadne sme dostali kapitolu odohrávajúcu sa po nejakom dlhšom čase.

Nebolo to pre mňa jednoduché čítanie, ale som rada, že autorka sa rozhodla upriamiť pozornosť na túto problematiku, ktorá je súčasťou našich životov a je potrebné o nej hovoriť. Možno, že príbeh pomôže nejakému človeku, ktorý si prechádza niečím podobným.

Autorka sa vo svojich predchádzajúcich príbehoch venovala závažným témam, preto som čakala, že v podobnom duchu sa ponesie aj jej novinka. Avšak, zostala som milo prekvapená, že tento príbeh bol viac odľahčenejší a veselší, hoci ani tu nechýbali nejaké vážnejšie témy (keďže hlavná hrdinka mala postihnutú dcéru ). Právo na šťastie som si užila a za seba môžem povedať, že sa mi páčil najviac zo všetkých autorkiných príbehov.

Mladá mamička Sandra si toho v posledných rokoch zažila naozaj veľa. Život jej pod nohy hádzal jednu prekážku za druhou, no ona sa nevzdávala, čo na nej obdivujem. Každá rana od života ju ešte viac posilnila. Pre svoju dcérku by urobila prvé i posledné.

Sára bola rozkošné dievčatko, ktoré som si hneď zamilovala. Vyžarovala okolo seba pozitívnu energiu a mnoho dospelých by sa od nej mohlo učiť, ako sa správať a užívať si život. Veľmi ma mrzeli hlúpe názory niektorých ľudí, no bohužiaľ, takto to funguje aj v reálnom živote.

Obľúbila som si aj Sandrinho brata Gusta, mali medzi sebou pekný vzťah (pri ich vzájomnom doberaní som sa dobre bavila) a Sandra sa naňho mohla vždy spoľahnúť. Obom som držala palce, nech si konečne aj oni užijú nejaké šťastie a nájdu si niekoho, kto ich dokáže oceniť a ľúbiť takých, akí sú.

Alex bol veľký sympaťák, nešlo si ho neobľúbiť. Priateľský, milý, dobrosrdečný, láskavý a inteligentný muž a spravodlivý šéf. So Sandrou to nemal jednoduché, no nevzdával sa, zniesol by jej aj modré z neba. Páčilo sa mi, ako si dokázal nájsť vzťah aj k Sáre.

Romantická linka bola príjemná, jedna z tých, pri ktorých sa musíte usmievať ako slniečko na hnoji. Autorka dopriala vzťahu Sandry a Alexa dostatok času na spoznávanie a zblíženie, takže nemám čo vytknúť. Áno, záverečná dráma bola predvídateľná, ale nejak extra mi to nevadilo.

Kniha má len niečo cez 200 strán, takže som ju v podstate prečítala na jeden záťah, čítala sa mi ľahko a rýchlo. Za seba vám knihu môžem rozhodne odporučiť.

11.01.2023

Od Georgette Heyer som zatiaľ čítala len štyri knihy, no aj napriek tomu sa už pre mňa stala zárukou, že od nej vždy dostanem príjemnú, vtipnú historickú romancu. Nesklamala ma ani tentokrát, Vojvodovu pomstu som si užila.

Myslím si, že anotácia tejto knihy prezrádza zbytočne veľa, keby som si v nej vopred neprečítala určitú skutočnosť, prvé kapitoly by sa som vnímala inak, takto mi to trochu pokazilo "prekvapenie".

Vojvoda Justin Alastair bol pekný hajzlík a jeho povesť ho predchádzala široko-ďaleko. Naozaj sa s nikým nemaznal, nemal problém povedať, čo mal na jazyku a bol dosť nevyspytateľný. Nehovorím, že ma miestami nehneval, no ja som si ho obľúbila (pri tom, ako sa staral o "svoje dieťa" to inak ani nešlo... a nie, neromantizujem si ho, viem, že to nebolo žiadne neviniatko, ale keď išlo o vážnu vec, stál na strane dobra a pravdy).

Hlavná hrdinka bola trochu iná než autorkine predchádzajúce ženské hrdinky a priznávam, že zo začiatku som o nej mala určité pochybnosti, no postupne si ma získala. Chvíľu sa správala ako malé dieťa, ktoré vyžaduje neustálu starostlivosť (mala som pocit, že nemá devätnásť, ale deväť), chvíľu ako inteligentná a nebojácna mladá žena. Bola taká svojská, drzaňa s podrezaným jazykom vyhľadávajúca akékoľvek dobrodružstvá, dokázala "usadiť" aj princa, no práve toto sa mi na nej tak páčilo.

Romantická linka mi prišla tentokrát výraznejšia a ja som si ju nesmierne užívala. Často som sa na hlavných hrdinoch len prihlúplo usmievala. Hlavná hrdinka bránila vojvodu zubami nechtami (kľudne by sa za jeho česť aj pobila, nikto naňho nemohol povedať nič zlé) a pomaly sa dostávala do jeho chladného srdca.

Je mi jasné, že sa nájdu čitatelia, ktorým sa vzťah Justina a hlavnej hrdinky nebude páčiť (napríklad kvôli veľkému vekovému rozdielu), no ja som bola spokojná. Už teraz sa veľmi teším na ďalšiu knihu od tejto autorky.

02.01.2023

Ida a jej neznáma cesta je príbeh, v ktorom si nájdu svoje deti i dospelí. Opisuje rôzne dobrodružstvá 11-ročnej siroty Idy, stretnutia s mnohými nevšednými bytosťami, boj proti nepriateľovi a zároveň medzi riadkami skrýva odkazy na vážnejšie témy (napríklad smrť blízkeho človeka, ľudské svedomie a podobne).

Ida to vo svojom krátkom živote nemala jednoduché. Bola zvyknutá na kruté zaobchádzanie, preto keď dostala príležitosť ujsť z hostinca, v ktorom bola slúžkou, neváhala ani chvíľu. Páčilo sa mi na nej, ako sa dokázala tešiť z každej maličkosti, vždy mi to vyčarovalo úsmev na tvári. Chvíľu sa správala ako typické dieťa, inokedy na mňa pôsobila ako dospelá žena, ktorá má toho za sebou už veľmi veľa. Tomu sa však nemožno čudovať, keďže bola svedkom viacerých krutostí.

Našla si dvoch, na prvý pohľad dosť netradičných kamarátov, no postupne sa ukázalo, že táto trojica sa veľmi pekne dopĺňa. Navzájom si do života vniesli to, čo im tam doteraz chýbalo. Ida našla niekoho blízkeho, kto ju mal rád, chránil ju a staral sa o ňu, Igor a Šavol zasa niekoho, kto im vniesol svetlo a chuť do života.

Musím sa priznať, že hoci autorovi vyšlo už niekoľko kníh, zatiaľ som od neho nič nečítala. Jeho štýl písania mi však sadol a príbeh sa mi čítal dobre. Vymyslel naozaj zaujímavý svet, postavy a zápletku a celkom by som privítala, keby niektoré veci dostali viac priestoru. Zo záveru však mám pocit, akoby si autor pripravil priestor na pokračovanie príbehu, takže ak sa ho dočkáme, možno niektoré veci budú ešte dovysvetlené (naozaj v to dúfam, keďže mám niekoľko nezodpovedaných otázok, na ktoré by som rada poznala odpoveď).

Už prešiel nejaký ten piatok, odkedy som čítala prvý diel Kroniky strateného impéria a priznávam, že som sa trochu bála, či si po takom dlhom čase budem ešte niečo pamätať. Našťastie, Majka má na svojej stránke pomerne detailné zhrnutie jednotky, ktoré mi osviežilo pamäť a dopomohlo k tomu, aby som nebola až taká stratená.

Nie som odborník na fantasy, nemám toho v tomto žánri veľa načítaného, ale za seba môžem povedať, že Majka mala svoj svet veľmi dobre premyslený a popísaný (za čo ju obdivujem, nemám takú fantáziu, aby som dokázala vymyslieť niečo podobné). Tajomstvá, intrigy, nepokoje, boj o moc, nečakané zvraty... to všetko tu čaká na čitateľov.

Dvojka mi sadla o niečo viac, a to najmä kvôli tomu, že som sa tu dočkala aj romantickej linky. Bola taká "nenápadná", nehrala prím, vyvíjala sa pomaly, ale o to viac som si ju užívala.

Začiatok bol na mňa trochu pomalší (asi by mi nevadilo, keby bol príbeh o niečo kratší, niektoré časti boli celkom zdĺhavé),ale keď sa postupne dostali do popredia vzťahy a rôzne čachre-machre, príbeh sa mi už čítal lepšie.

Maggie nie je žiadna krehká kvetinka, nenechá sa len tak ľahko zastrašiť, nebude ticho sedieť v kúte, nebojí sa povedať svoj názor, ani si trochu rýpnuť, čo sa mi na nej páčilo. Áno, občas to možno bolo aj trochu cez čiaru, ale vzhľadom na jej vek je to pochopiteľné.

Sky bol pre mňa trochu mätúcou postavou. Najskôr som si nebola istá, na ktorú stranu ho mám zaradiť a vždy, keď som sa na jednu priklonila, urobil niečo, čo vo mne zasa vyvolalo pochybnosti. V jednej chvíli som pri ňom pomaly mala srdiečka v očiach, v druhej by som ho najradšej treskla niečím po hlave (najmä, keď stále bránil Pathosa, ktorý mi poriadne liezol na nervy).

Samozrejme, príbeh musel skončiť v tom najlepšom. Pevne dúfam, že na pokračovanie už nebudeme musieť čakať tak dlho, lebo mám veľa otázok, na ktoré potrebujem odpovede.

15.11.2022