kristy.books komentáře u knih
Skandální titulky je „office romance“, šéf a jeho zamestnankyňa, čo je síce bežná téma v romantických príbehoch, ale nejak mi to nevadilo, príbeh som si celkom užila (aj keď v ňom bolo trochu cítiť, že je to jeden z tých starších autorkiných príbehov, najmä v tom, že v ňom neboli toľko „vybičované“ emócie, ako som na to bola zvyknutá pri jej iných knihách).
Jude to v živote nemala vôbec jednoduché, mama jej zomrela pred niekoľkými rokmi, teraz diagnostikovali jej otcovi rakovinu a oni nemajú dosť peňazí na liečbu, v podstate žijú z ruky do úst a Jude sa snaží robiť všetko pre to, aby ich uživila. Napriek tomu všetkému z nej však sršala pozitívna energia, bola veľmi láskavá a dobrosrdečná, zaujímala sa o život svojich blízkych a kolegov, snažila sa im pomôcť. Tiež mala celkom podrezaný jazyk a nedovolila, aby jej ktokoľvek skákal po hlave.
Célian bol komplikovaná postava. Hoci sa topil v peniazoch, neprinieslo mu to šťastie. Nevyrastal v zdravom prostredí, neustále bol svedkom rodičovských hádok a nevier, rodičia sa oňho ani o jeho sestru veľmi nestarali, otec ho vždy len kritizoval, takže radšej svoje city uzamkol hlboko vo svojom vnútri a nasadil si masku chladného muža, ktorý ide aj cez mŕtvoly. Nehovorím, že by som ho niekedy najradšej neprefackala, bol to pekný hajzlík, ale bolo jasné, že sa v ňom skrýva oveľa viac, ako dáva najavo.
Obaja síce na prvý pohľad vyzerajú ako protiklady, ale o to lepšie sa dopĺňali. Célian potreboval presne niekoho takého ako Jude, kto by mu otvoril oči a ukázal mu, že pomsta človeku nikdy neprinesie nič dobré a že život môže byť krásny aj bez veľkej moci a peňazí. Páčilo sa mi, ako postupne búrala hradby, ktoré si okolo seba vystaval a dostávala navonok jeho pravú tvár.
Obľúbila som si aj kolegov Jude, najmä to ich neustále spoločné doberanie. Jej otec bol tiež sympaťák, s dcérou mali naozaj blízky vzťah. Naopak, Célianov otec, jeho bývalá a tiež bývalý Jude ma nehorázne štvali. Vždy, keď sa v príbehu ukázali, som mala chuť chodiť knihu niekam poriadne ďaleko.
Nemôžem povedať, že Skandální titulky by boli mojou najobľúbenejšou knihou od autorky, ani som si z nej úplne nesadla na zadok, ale bola to príjemná romantická oddychovka, ktorá určite stojí za prečítanie.
Táto kniha v posledných mesiacoch obletela slovenský i český bookstagram a všade ju chválili, takže keď vyšla aj v slovenčine, rozhodla som sa, že si ju prečítam aj ja. Priznám sa, že som ani poriadne nevedela, čo mám od nej čakať, keďže podobne knihy často nečítam, no nakoniec som rada, že som sa do nej pustila, pretože to bol krásny príbeh, ktorý si ma hneď získal a ja som si čítanie nesmierne užívala. Je tu množstvo hlbokých myšlienok, ktoré človeka prinútia zamyslieť sa nad životom a získať iný pohľad na niektoré veci.
Autor vytvoril originálny svet, postavy, zápletku. Deti s magickými schopnosťami boli naozaj úžasné a postupne si ma všetky získali. Mojím obľúbencom bol Lucy, zbožňovala som jeho zmysel pre humor a na jeho hláškach som sa dobre bavila. Veľmi sa mi páčil ich vzťah s Arthurom i spôsob, ako ich výchovával, podporoval, prejavoval im lásku, chválil ich. I deti navzájom medzi sebou mali blízke vzťahy a hoci sa často doberali, keď išlo do tuhého, stáli pri sebe. Tiež som si užívala, ako si postupne hľadali cestu k Linusovi, vždy ma zahrialo pri srdci.
Linus bol pre mňa zo začiatku taký "ťuťko", nebol zlý, ale v niektorých veciach bol zaslepený. Niekedy som mala chuť s ním zatriasť a povedať mu, aby si nenechal skákať po hlave a toľko sa nepodceňoval. Deti mu však otvorili oči a ukázali mu, že nie vždy je všetko také, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Postupne prestal byť taký ustráchaný, prestal sa tak striktne pridržal pravidiel a vedel sa v prípade potreby postaviť za seba i svojich blízkych.
Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, otáčala som jednu stránku za druhou a ani chvíľu som sa nenudila. Takmer celý čas som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Niekedy mi však aj pukalo srdce kvôli osudom detí a bola som nahnevaná na ľudí, ktorí sa dokážu takto kruto správať k malým deťom.
Tento príbeh vám rozhodne odporúčam.
Keď som sa dozvedela, že hlavná hrdinka tejto knihy Hana bojuje s vážnym ochorením, čakala som, že príbeh sa bude primárne točiť okolo neho, že budeme s hrdinkou prežívať jednotlivé etapy liečby, bude sa nám chcieť každú chvíľu plakať a bude to náročné čítanie...príbeh sa však uberal trochu iným smerom (hoci aj spomínané veci sa v ňom neskôr objavili).
Hana je mladá slobodná mamička, ktorá sa stará o malú postihnutú dcérku. Nemajú peňazí nazvyš, Hana si hľadá ďalšiu prácu, ale inak sa nemajú na čo sťažovať...až sa na jej narodeniny pokašle všetko, čo sa má. Dozvie sa, že je chorá, rozíde sa s ňou priateľ, poháda sa s rodinou...a tak sa rozhodne odísť do Nemecka a neliečiť sa.
Musím sa priznať, že s mnohými jej rozhodnutiami som nesúhlasila. Niekedy som na ňu chcela zakričať, nech sa spamätá, nerobí hlúposti a bojuje, aspoň kvôli svojej dcérke. Sama však neviem, ako by som sa v podobnej situácii zachovala, takže ju nemôžem súdiť. Každý má právo rozhodovať o svojom živote sám. Áno, urobila pár hlúpych rozhodnutí, ktoré jej skomplikovali život, no zároveň našla niečo (alebo skôr niekoho), kto ju urobil šťastnou a vdýchnul jej chuť znova žiť.
V pribehu je veľa (povedala by som až filozofických) momentov, ktoré nútia človeka zamyslieť sa. No zároveň tu bolo mnoho vtipných, až bizarných situácií - vďaka Haninej najlepšej kamarátke, jej sestre, psychológovi Alexovi, "šialenej" bývalke jej nového objavu...
Michael si rozhodne získa nejednu čitateľku. Kľudne by som privítala, keby ho bolo v príbehu viac a mali sme možnosť ho ešte lepšie spoznať.
Čo mi v príbehu chýbalo bol epilóg...rada by som vedela, ako sa Hanin život (a život jej blízkych) vyvíjal po určitom čase.
Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh páčil, hoci som čakala niečo trochu iné. Zasmiala som sa, tiež som si ponadávala a dostala som aj romantiku.
Po Královi som sa na Rytíře veľmi tešila, najmä kvôli detektívnej zápletke, ktorá zostala nedoriešená. Ani tentokrát ma autorka nesklamala a príbeh som si užila.
Začiatok bol dosť záhadný, pretože Genevieve a Isaiah tajili pravdu o tom, čo sa naozaj stalo v chatke, kam uniesli Genevieve a Bryce. Až postupne sa nám začnú odhaľovať jednotlivé kúsky skladačky. Táto zápletka ohľadom vraždy, pomsty, vybavovania účtov jednotlivých motorkárskych klubov ma dosť bavila. Musím sa priznať, že pravého vinníka som neodhalila. Dúfala som, že to dopadne trochu inak, osud jednej postavy mi zlomil srdce.
Páčila sa mi aj romantická linka, ktorá sa vyvíjala pomaly. Genevieve a Isaiah sa museli narýchlo zosobášiť a presvedčiť ostatných, že na prvý pohľad medzi nimi preskočila iskra a tvoria zamilovaný párik, čo nebolo ani trochu jednoduché, keďže sa vôbec nepoznali a ani jeden poriadne nevedel, ako sa má k tomu druhému správať. Okrem toho ich zožieralo tajomstvo, ktoré vedeli len oni dvaja a nikdy ho nechceli nikomu prezradiť. Postupne sa zbližovali a hľadali si k sebe cestu, no tento proces bol zložitý a bolestivý, keďže zároveň museli riešiť aj osobné problémy a bojovať s démonmi z minulosti.
Ich vzťah bol dosť emotívny. Genevieve nedávno zabili matku, zrazu sa na scéne objavil jej biologický otec, ktorého nikdy nevidela, jej novoobjavený brat ju nenávidel a otvorene jej to dával najavo, uniesli ju, hrozilo jej nebezpečenstvo, musela sa vzdať svojho života a presťahovať sa k takmer úplnému cudzincovi...naozaj sa to na ňu valilo zo všetkých strán.
Isaiah bol takou tajomnou postavou, strážil si súkromie, o svojich problémoch nerád rozprával, len málokoho si púšťal k telu, bol tichý, odťažitý, samotársky. Jeho životný príbeh sme sa dozvedali po malých kúskov. Rozumiem, že po tom všetkom, čím si prešiel, bol taký, aký bol, ale niekedy ma dosť štval, najmä keď svojim správaním ubližoval Genevieve.
Obe časti vám môžem len odporučiť a naozaj dúfam, že v preklade vyjde celá séria.
Vyzerá to tak, že mám novú obľúbenú knihu od Hany Repovej. Najskôr som si povedala, že si večer prečítam len pár kapitol, potom sa mi nechcelo ísť spať, kým knihu nedočítam (bohužiaľ, únava bola silnejšia než ja, takže som si musela nechať ešte pár kapitol na ráno).
Príbeh Lorin a Bena si ma úplne získal. Lorin bola šikovná, inteligentná mladá žena, ktorá však mala celkom nízke sebavedomie...a to najmä vďaka jej "úžasnej" matke, ktorá si nenechala ujsť jedinú príležitosť, aby svoju dcéru neskritizovala. Táto postava ma tak neskutočne vytáčala, že som mala chuť hodiť knihou o stenu. Ako sa môže matka takto správať k svojej dcére? Myslela len na seba. Celý čas som čakala, kedysi sa Lorin postaví za seba a nenechá si od nej už skákať po hlave. Našťastie, Lorin mala aspoň skvelú babku, ktorá ju vždy podržala.
Ben...tichý nový kolega, ktorý veľmi nekomunikuje, drží si odstup, má okolo seba množstvo tajomstiev. Postupne sa dozvedáme, čím všetkým si musel prejsť a prečo sa správa tak, ako sa správa. Autorka mu toho naložila naozaj veľa.
Romantická linka bola úplne super. Neskutočne som si užívala ich pomalé zbližovanie a postupne budovanie vzťahu. Vždy, keď sa Ben zastal Lorin pred jej matkou alebo jej povedal, aká je krásna, som mala srdiečka v očiach. Pri týchto scénach som sa len prihlúplo usmievala.
Tiež sa mi páčilo prostredie pyrotechnikov, to nie je v príbehoch také časté, prišlo mi to ako príjemné spestrenie. Vďaka tejto práci nechýbalu v príbehu aj nejaké napínavé momenty.
Autorka má príjemný štýl, je to jedna z mála autoriek, pri ktorých ma neruší písanie v tretej osobe. Rozhodne vám odporúčam všetky jej knihy.
Pokiaľ sa vám páčila séria Lux verím, že sa vám bude páčiť aj séria Dark Elements. Opäť to bol vtipný, rozkošný romantický príbeh, v ktorom nechýba aj nejaká tá akcia.
Layla je napoly strážca, napoly démon. Na svoje detstvo si nespomína, nevie, kto sú jej rodičia. V 7 rokoch si ju osvojil jeden strážca a od vtedy s nimi žije. Má zvláštnu schopnosť, dokáže vidieť dušu a označiť démonov, čím pomáha strážcom. Tajne je zamilovaná do svojho "nevlastného brata" Zayna, ktorý ju však stále vníma ako malé dievčatko.
Layla sa postupne dozvedá nové informácie o svojej minulosti a svojich schopnostiach a zisťuje, že strážcovia, ktorých považovala za svoju rodinu, jej mnohé veci zatajili.
Zrazu sa v jej živote objaví vyšší démon Roth, ktorý jej prevráti život hore nohami. Najskôr ho vníma ako nebezpečenstvo, no postupne sa ukáže, že je v ľudskom svete z úplne iného dôvodu.
Roth bol skvelý, šarmantný, vtipný, starostlivý... jednoducho sa ho nedá nezamilovať. Medzi ním a Laylou to od začiatku iskrilo, Roth ju neustále podpichoval alebo častoval dvojzmyslami a sexuálnymi narážkami. Dobre som sa na tom bavila.
Dá sa povedať, že sme tu malý menší ľúbostný trojuholník. Zayne bol tiež sympaťák, ale jeho vzťahu s Laylou bránilo viacero záležitostí. Občas mi bolo Layly ľúto, síce od začiatku vedela, že u Zayna nemá šancu, no aj tak ju bolelo, keď ho videla v spoločnosti iných dievčat.
Akčná linka bola tiež zaujímavá - Layla si jednak musela dávať pozor na niektorých strážcov, ktorí sa jej chceli kvôli jej dvojitému pôvodu zbaviť, jednak na démonov, ktorý sa ju snažili zabiť. Spoločne s Rothom hľadali aj jednu knihu, ktorá by im poskytla dôležité informácie.
Koniec bol...poviem to tak, že nutne potrebujem druhý diel.
Na túto knihu som bola veľmi zvedavá. Od autorky som čítala sériu Objekty touhy, ktorá je pomerne bláznivá, preto ma zaujímalo, či rovnakým smerom pôjde aj táto séria, alebo to bude niečo iné. Žiadne prekvapenie sa nekonalo, autorka svoj štýl nezaprela (aj keď taký bláznivý príbeh ako napríklad Jeho banán to zasa nebol). Mám veľmi rada príbehy s utajeným dieťaťom, takže v tomto mi autorka ulahodila. Čo považujem za menší nedostatok, je podobnosť s príbehom Její tajemství - niektoré veci boli takmer na chlp rovnaké.
Chelsea bola super, tvrdohlavá, nebojácna, samostatná, s podrezaným jazykom, nenechala si skákať po hlave. Vyžarovala z nej pozitívna energia. Pre svoju dcéru by urobila prvé i posledné. Luna bola rozkošná, taká malá mudrlantka, čo mala na všetko odpoveď.
Damon je jej pravý opak - arogantný, chladný, odťažitý. Všetci v jeho firme sa ho boja. Už sa raz popálil, a preto si radšej drží od všetkých odstup. Vo svojom živote potreboval presne niekoho takého, ako bola Chelsea.
Jeho brat Chris... to bola asi najšialenejšia postava celého príbehu. Niekedy som nad jeho myšlienkovými pochodmi zostala stáť s otvorenou pusou. Richard/ Dick bol tiež poriadne číslo.
Pán Romantik sa mi páčil, preto som si nemohla nechať ujsť ani Profesora Sympaťáka. Opäť môžem povedať, že som nebola sklamaná a príbeh som si užila. Začiatok bol síce trochu pomalší, ale keď sa na scéne konečne objavil Profesor, už sa mi kniha čítala rýchlo.
Ashu som si hneď obľúbila, je to knihomolka, ktorá zbožňuje romantické príbehy, presne ako ja. Má pár kíl naviac, ale nebojí sa ich využiť vo svoj prospech. Keď sa však má vyzliecť pre mužom a zblížiť sa s ním, dostane blok, preto si vždy radšej nájde výhovorku, prečo sa s daným mužom rozísť. Páčilo sa mi, že vďaka nej sme mali možnosť nahliadnuť do práce vo vydavateľstve (aj keď škoda, že to nebolo trochu viac popísané).
Opäť sa stretávame aj Ashinou sestrou Eden a jej snúbencom Paulom (hrdinami predchádzajúcej knihy) či Nanabeth (babičkou, ktorá má za domáce zvieratko káčera). Eden mala super hlášky (a keď sa k nej s Ashou pridala ešte aj ich strelená kamarátka, dosť som sa nasmiala) a babka so svojim miláčikom ma tiež dokázala pobaviť.
O Profesorovi vám toho veľa nechcem písať, pretože by som vám musela prezradiť dôležité časti deja a nechcem vám pokaziť zážitok z čítania.
Celý príbeh bol pomerne emotívny, vzťah medzi Ashou a Profesorom bol poriadne zamotaný, nedostatočná komunikácia dokáže niekedy veci poriadne skomplikovať a ľudia si tak navzájom ublížia, aj keď sa majú radi.
Už v predchádzajúcich častiach sme sa dozvedeli, že Jax si nedávno prešiel veľmi náročným obdobím – pokúsil sa spáchať samovraždu. Keď som sa púšťala do tejto knihy vedela som, že na mňa čakajú emotívne momenty a autorka sa bude venovať aj vážnejším témam. Obaja hrdinovia mali svojich démonov z minulosti, ktorí ich stále prenasledovali.
Zároveň však bol príbeh tiež rozkošný a vtipný, Jax a Stella sa od začiatku podpichovali a doberali, čo vytváralo v príbehu uvoľnenú atmosféru a ja som sa na nich musela smiať. Autorka obe zložky do príbehu veľmi pekne zakomponovala.
Autorka v úvode povedala, že sama trpí depresiami, takže pri vykresľovaní Jaxových pocitov určite vychádzala aj z vlastných skúseností. Jax je na tom psychicky lepšie, v porovnaní s pár mesiacmi dozadu, no tiež ho raz za čas chytí nálada, kedy nemá chuť ani vyliezť z postele. Navonok drsňák, rocker, playboy, vo vnútri srdečný muž, ktorí miluje svojich blízkych a nikdy nemá problém podať pomocnú ruku.
Stella bola veľká sympaťáčka, mala netradičné povolanie a tiež záľubu, ktoré ju robili ešte viac zaujímavou. Ani ona to nemala jednoduché, mama zomrela, otec sa o ňu nestaral a ešte ju nútil robiť veci, ktoré sa jej nepáčili. Bol by ju predal za pár drobných. Miestami mi jej bolo veľmi ľúto, takéto slniečko plné pozitívnej energie by sa nemalo nikdy cítiť osamelo.
Romantická linka sa vyvíjala pomaly a ja som si ju nesmierne užívala. Medzi Stellou a Jaxom to poriadne iskrilo. Tiež sa mi veľmi páčilo, ako celá skupina a ich team držali pri sebe, navzájom sa podporovali, pomáhali si. Baby do svojho kolektívu hneď zobrali aj Stellu, takže keď sa chlapi/dievčatá zišli na jednom mieste, o zábavu bolo postarané. Som rada, že svoj priestor dostali aj hrdinovia z predchádzajúcich častí.
Tři (s)prostá pravidla sa mi veľmi páčili, preto som musela siahnuť aj po druhej časti tejto série. Musím však povedať, že z dvojky som už taká nadšená nebola. Áno, vedela som, že ma čaká poriadne pikantný príbeh, ale tu sa okrem sexu v podstate nič nedialo. Takmer v každej kapitole bola sexuálna scéna a nejakých 100 strán do konca som ich už bola presýtená. Keď som videla, že ide ďalšia takáto scéna, moc sa mi ju ani nechcelo čítať. Neboli popísané nejak vulgárne (aj keď niektoré scény by niektorým čitateľom mohli vadiť), ale stále som čakala, že príde nejaký dej, zápletka... a nič. Keď sa už ku koncu niečo udialo, vyriešilo sa to ľahko a rýchlo. V jednotke mi to prišlo lepšie vyvážené.
„Vzťah“ medzi Payton a Dominikom začal v podstate hneď v prvých kapitolách, čo mne prišlo veľmi rýchlo, osobne by som to trochu viac natiahla a možno viac popísala prácu Payton a fungovanie celého clubu.
Dominik ma trochu miatol, chvíľu bol hanblivý a červenal sa, potom sa zasa z neho stal rozkazovačný alfasamec, a tak nejak som sa nevedela rozhodnúť, ku ktorej jeho stránke sa prikloniť. Asi by sa mi viac páčilo, keby autorka dlhšie ponechala jeho hanblivejšiu stránku a tentokrát bola dominantnejšou postavou Payton, napríklad by ho ako „profesionálka“ priučila niečo novému a nejak ho viedla v sexuálnej oblasti.
Páčilo sa mi prostredie Japonska, celý príbeh spestrilo, bolo to niečo nezvyčajné. Dozvedeli sme sa niečo o ich kultúre, jedle, prostredí... bolo to zaujímavé.
Pozvánka je typická „keelandovka“, ktorá ma nesklamala, ani ničím neprekvapila. Príbeh som si užila, opäť sa čítal ľahko a rýchlo, ako som už u Vi zvyknutá, zhltla som ho v priebehu pár hodín.
Stella je veľká sympaťáčka, ktorá okolo seba šíri pozitívnu energiu a každý si ju obľúbi. Je trochu svojská, ale takým správnym spôsobom. Páčilo sa mi, ako si išla za tým, čo chcela a nevzdávala sa, aj keď sa jej veľmi nedarilo. Zaujalo ma jej povolanie, miešanie vôní a vyrábanie voňaviek, to je také netradičné zamestnanie a bolo pre mňa príjemným spestrením celého príbehu. Aj jej koníček, čítanie cudzích denníkov, ktoré si kupovala na rôznych bazároch, bol neobyčajný.
Hudson mi bol na prvý pohľad tiež sympatický, vtipný, milý a šarmantný, len potom som ho mala chuť trochu prefackať. Vôbec som nechápala, prečo sa k Stelle začal správať tak hnusne, veď si všetko vysvetlili a ona sa mu ospravedlnila. Jeho zmena správania prišla z ničoho nič. Až neskôr sa dozvedáme, že za to mohla jedna malá chybička a už som tomu dokázala lepšie porozumieť. Mal krásny vzťah so svojou malou dcérkou, ktorá si ma svojou detskou bezprostrednosťou hneď získala. Obľúbila som si aj jeho sestru Oliviu, neriadenú strelu, s ktorou sa neustále podpichovali, ale bolo cítiť, že sa majú veľmi radi.
Na romantickej linke oceňujem, že sa vyvíjala postupne a autorka ju neunáhlila. Nebolo tu ani zbytočne veľa sexuálnych scén, aj tak bolo iskrenie medzi Stellou a Hudsonom dosť citeľné. Čo sa týka osudového prepojenia dvojice, ešte pred ich osobným stretnutím...áno, má to svoje čaro, no niekedy mi to pripadá zbytočne prekombinované (to hovorím vo všeobecnosti, aj v súvislosti s autorkinými ďalšími knihami alebo jej spoločnými knihami s Penelope).
Mám rada príbehy s tematikou ,,druhej šance na život", a preto ma zaujala aj táto novinka. Anotácia znela naozaj sľubne, preto som sa do čítania púšťala s pomerne veľkými očakávaniami a som rada, že môžem povedať, že som na konci nebola sklamaná, práve naopak.
Vždycky není navěky je YA príbeh o mladej, no silnej láske, priateľstve, rodine, nových začiatkoch a druhých šanciach. Moje emócie dostali opäť raz poriadne zabrať, no čítanie som si užila od prvej po poslednú stranu.
Páčilo sa mi, ako autorka spracovala problematiku opätovného návratu do života, všetky podmienky, pravidlá, nástrahy, klady, zápory a podobne. Všetko pekne vysvetlila, takže to dávalo hlavu a pätu a pôsobilo to na mňa uveriteľne.
Hart a Ruby mali medzi sebou krásny vzťah, jeden druhého poznali ako vlastné topánky, výborne sa dopĺňali, mali spoločné záujmy a bolo cítiť, že sa veľmi ľúbia. Jednoducho išlo o ten typ (prvej) lásky, pri ktorom ma zahrialo pri srdci a neraz som mala na tvári prihlúply úsmev. Obaja boli veľkí sympaťáci a hneď som si ich obľúbila. Život si však pre nich pripravil obrovskú skúšku...
Získali si ma aj mnohé vedľajšie postavy, napríklad sestra Ruby či ich kamaráti, bez ktorých by to nebolo ono. Aj keď sa príbeh primárne niesol na emotívnej vlne, nechýbala tu ani dávka humoru, o ktorú sa postarali aj oni. Autorka to pekne vyvážila.
Jediné, čo by som knihe vytkla je, že by som privítala viac spoločných scén Ruby a Jamesona, aby som mohla viac precítiť ich zbližovanie. Na môj vkus spolu nestrávili až toľko času, ako by som očakávala. To je však len taký detail, inak som bola s príbehom spokojná.
Po trochu dlhšej dobe som sa pustila do novej knihy od tejto autorskej dvojice. Keď som v anotácii videla, že tu máme otca, ktorý sám vychováva svoju dcérku, vedela som, že si to musím prečítať, pretože túto tému mám v knihách rada. Pravidla randění bola taká pohodová romantická oddychovka, na aké sme u autoriek zvyknutí. Určite by som ju zaradila k ich lepším knihám.
Colby bol otec samoživiteľ, ktorý žil niekoľko posledných rokov len pre svoju dcérku. Mali spolu krásny vzťah a malá bola skvelá, dodala príbehu dávku rozkošnosti. Urobil by pre ňu prvé i posledné, aj na úkor vlastného šťastia, čo nám neraz dokázal. Zo začiatku možno pôsobil ,,seriózne" (v tom zmysle, že v jeho živote skôr prevládajú povinnosti než zábava), ale postupne sa ukázalo, že je to pohoďák, ktorý rád vtipkuje a nebojí sa použiť ani dvojzmysly.
Obľúbila som si aj jeho najlepších kamarátov, boli to pekné čísla a na ich hláškach som sa dobre pobavila. Som zvedavá na ich samostatné príbehy.
Billie bola taká menšia neriadená strela, chvíľu neobsedela na mieste, nemala problém vás podpichnúť, urobiť si srandu a celkovo z nej sršala pozitívna energia. Pracovala ako tatérka a umenie zohrávalo v jej živote dôležitú úlohu. Síce nespĺňala predstavy svojej matky, ale mne sa páčila taká, aká bola.
U Billie a Colbyho bola cítiť vzájomné iskrenie od prvého stretnutia, ale keďže Billie len nedávno ukončila jeden vzťah, nemala záujem o nič vážne, preto spolu začali ,,nerandiť". Ich nerandenie bolo milé a vtipné, neustále sa doberali, a tak som sa pri čítaní len usmievala. Vzájomnej príťažlivosti sa však ťažko odolávalo, takže ani títo dvaja nedokázali dlho držať ruky od seba. Billie si tiež výborne rozumela s Colbyho dcérou, takže hotová idylka... kým sa do toho nezamiešal život so svojimi problémami.
Čo sa týka zápletky v druhej polovici, stále z nej mám trochu zmiešané pocity a úplne sa nedokážem rozhodnúť, či sa mi páčila alebo nie. Je pravda, že niečo podobné som od začiatku čakala, taktiež však musím povedať, že sa to celé vyvŕbilo trochu inak, než som si pôvodne myslela.
Nastal čas zoznámiť sa s posledným bratom z rodiny Cane. Tému od priateľstva k láske by som zrovna nezaradila do svojej TOP 3 romantických príbehov. Áno, táto téma je fajn a takéto knihy si rada prečítam, ale oveľa radšej mám, keď v knihe môžem sledovať, ako sa pár spoznal a postupne zbližoval. Musím však povedať, že v tomto príbehu bola téma najlepších priateľov spracovaná fakt dobre a príbeh som si užila viac ako som čakala. Táto zelená, takmer 500-stranová bichlička, bola príjemným zakončením celej série. Pri niektorých hláškach som dobre pobavila.
Huxley bol hundroš, JP taký šašo a Breaker zasa nerd. Hoci bol každý iný, zbožňovala som ich súrodeneckú dynamiku. Nesmierne ma bavilo, ako využili každú príležitosť, aby sa navzájom podpichovali a robili si jeden z druhého srandu. Keď však išlo do tuhého, stáli pri sebe, pomáhali si a podporovali sa. Breakera nebolo ťažké si obľúbiť, bol to sympaťák so zmyslom pre humor a srdcom na dlani.
Čo sa týka Lie, povedala by som, že sme spoznali hneď niekoľko jej stránok. Keď bola s Breakerom (a ľuďmi, s ktorými sa cítila dobre), bola uvoľnená, bláznivá, vtipná, tak správne drzá, jednoducho sa na nič nehrala. Pri matke svojho snúbenca sa však tak trochu menila na ustráchanú myšku, ktorá si nechala skákať po hlave. Ani sa jej však nečudujem, jej budúca svokra bola hrozná, všetko muselo byť podľa jej predstáv a jej synáčik jej nikdy nedokázal odporovať. Lia si rozhodne zaslúžila niekoho iného, kto by ju bral takú aká bola.
Lia a Huxley boli najlepšími kamarátmi už 10 rokov a naozaj toho mali veľa spoločného, od vášne pre stolové hry a vedomostné programy až po obľúbené filmy či jedlá. Občas však ľudia nevidia to, čo majú rovno pod nosom... až kým sa nestane niečo, čo môže všetko zmeniť. Aj im dvom docela dlho trvalo, kým si priznali svoje skutočné city. Mňa táto dvojica veľmi bavila, mala medzi sebou skvelú chémiu, či už kamarátsku alebo neskôr tú mileneckú. V druhej polovici sme sa dočkali aj poriadne horúcich momentov.
Od autorky som už čítala jej sériu Vzplanutí, ktorá sa mi dosť páčila, takže som si nemohla nechať ujsť ani prvý diel z jej novej série Nádherně krutý. Age gap, grumpy & sunshine, prostredie mafie (ktoré však nebolo až také výrazné)... toto je kombinácia, ktorú ja môžem, takže v tomto ohľade sa mi autorka trafila do noty a čítanie som si užila. Je pravda, že na plný počet hviezdičiek to u mňa nebolo, z niektorých vecí som mala trochu zmiešané pocity, ale inak som bola spokojná.
Tru bola taká neriadená strela, ale v dobrom slova zmysle. Vyžarovala z nej pozitívna energia a všade, kam prišla, priniesla dobrú náladu. Bola to síce introvertka, ale vedela aj vystrčiť rožky a postaviť sa sama za seba. Občas tiež mala pekne podrezaný jazyk. Ja som si ju obľúbila.
Liam bol od začiatku opradený rúškom tajomstva. Veľa toho nehovoril, súkromie si strážil ako oko v hlave a takmer nikoho si nepustil bližšie k telu. Predchádzala ho jeho povesť a každý s ním chcel byť radšej za dobre. Postupne sme sa o ňom dozvedali viac a hoci som si myslela, že viem, kto to je, na záver ma celkom prekvapil. Rozprávanie o jeho minulosti mi zlomilo srdce, bol to jeden z najemotívnejších momentov z celého príbehu.
Romantická linka v sebe skrývala viacero vecí, ktoré mám rada - pomerne veľký vekový rozdiel medzi postavami, muž a žena, ktorí by na prvý pohľad nemohli byť viac rozdielni, no pritom sa pekne dopĺňali, vzájomná chémia a viac-menej ,,zakázaný" vzťah. Najviac som si užívala prvú fázu ich "vzťahu", keď sa spoznávali a doberali, potom to bolo dosť o sexe a trochu to stratilo svoje počiatočné čaro a záver som si opäť užila.
Mali sme možnosť v krátkosti spoznať aj Liamovho brata Killiana, ktorému bude venovaný ďalší diel. Označila by som ho za vtipného pohoďáka, ktorý určite ešte prekvapí (vzhľadom na jeho povolanie), takže sa na jeho príbeh už teraz teším.
Táto kniha ma na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou. Anotácia tiež neznela zle a keď som na ňu počula viacero pozitívnych ohlasov, bolo rozhodnuté. Pod krásnou obálkou sa ukrýval aj veľmi pekný príbeh o rodine, láske, silných ženách i životných strastiach.
Príbeh sa odohráva v dvoch časových linkách a sledujeme v ňom príbehy babičky a jej vnučky. Sara mala už od detstva dar, vďaka ktorému dokázala vidieť spriaznené duše. Tejto ,,práci" sa však nemohla otvorene venovať, keďže v židovskej komunite žijúcej v New Yorku to bolo vyslovene mužské povolanie. Častokrát pracovala v tajnosti, aj tak bola neustále v konflikte s týmito mužmi, ktorí sa ju snažili zastaviť. Nemala to jednoduché (pridali sa k tomu ešte aj finančné problémy jej rodiny), ale páčilo sa mi na nej, že sa nevzdala, ďalej pomáhala párom a nakoniec sa postavila sama za seba.
Jej vnučka Abby mala úplne opačné povolanie - bola rozvodovou právničkou. S babičkou mali blízky vzťah, ale nikdy s ňou nezdieľala jej názory na lásku. Po škaredom rozvode rodičov na lásku a vzťahy tak nejak zanevrela a málokoho si pustila bližšie k telu. Čoskoro sa však ukázalo, že má s babičkou oveľa viac spoločného, ako by si kedy myslela. Abby si počas príbehu prešla určitou ,,premenou", prehodnotila pohľad na niektoré veci vo svojom živote a priznám sa, že potom mi bola ešte viac sympatická (nie, žeby som si ju už predtým neobľúbila).
Užívala som si obe časové linky. Na tej z minulosti ma zaujala tradícia ohľadom ,,dohadzovania" partnerov, pretože v tejto židovskej komunite zohrávala dôležitú úlohu. V časovej linke z minulosti sme mali niekoľko párov, ktoré riešili už trochu iné partnerské patálie a bavilo ma sledovať, ako im Abby (ne)vedome pomáhala.
V druhej časti série Viníci sa pokazilo všetko, čo sa dalo, preto som sa na záver tejto trilógie tešila, no zároveň sa ho aj bála. Potrebovala som vedieť, ako to medzi Nickom a Noah po tom všetkom skončí. Dokážu si opäť nájsť k sebe cestu a odpustiť si, alebo sa ich cesty rozídu. Vedela som, že ma čaká emočná bomba, a tak to aj bolo. V niektorých momentoch som mala slzy v očiach.
Trojka sa odohráva niekoľko mesiacov po záverečných udalostiach druhej časti. Celý tento čas boli Noah a Nick odlúčení a snažili sa spracovať všetko, čo sa v osudnú noc stalo. Aj keď sa môže zdať, že za túto dobu sa pohli vpred, nebolo tomu tak. Stále mysleli jeden na druhého a trápili sa. Nevedeli byť od seba, no ani spolu. Bolo cítiť, že ich city neochladli, ale na určité veci sa jednoducho nedá zabudnúť. Niekedy som si už fakt začínala myslieť, že to, čo bolo kedysi medzi nimi, sa im už nepodarí zachrániť.
Noah aj Nick od prvej časti dosť dospeli a dozreli. Áno, v niektorých situáciách sa nezachovali zrovna najmúdrejšie, ale nikto nie je dokonalý. Vo svojich pomerne mladých životoch si toho zažili naozaj veľa, osud im obom hádzal pod nohy jednu prekážku za druhou, čo ich na jednej strane dosť poznačilo a spôsobilo jazvy na duši, no zároveň ich to posilnilo.
Je pravda, že druhý diel bol tak trochu "vypchávkový", len aby mohla autorka z príbehu vytvoriť trilógiu (mne osobne by kľudne stačila aj len jednotka, ktorá mala uzatvorený koniec), no trojka (mi) to vynahradila a celkovo príbeh Nicka a Noah hodnotím pozitívne. Určite si v budúcnosti rada prečítam aj ďalšie autorkine knihy.
Pozdrav z Itálie bola príjemná romantická oddychovka, aj keď musím povedať, že od autorky som už čítala aj lepšie knihy.
Laurie bola dobrá duša, čo niektorí zneužívali, predovšetkým jej priateľ. Celý čas som si priala, aby konečne otvorila oči, uvidela, ako ju využíva, ako zle sa k nej správa a pošle ho tam, kam patrí. Tento človek ma nesmierne vytáčal, vždy, keď sa v príbehu objavil, sa mi otváral nožík vo vrecku.
Na Laurie sa dosť podpísala aj jej minulosť, keďže matka odišla, zobrala so sebou aj jej mladšiu sestru a nechala ich s otcom samých. Aj po rokoch boli ich vzťahy dosť naštrbené a vlastne ani jedna sa ich nesnažila nejak napraviť. To bola ďalšia postava, ktorá mi bola vyslovene nesympatická. Laurie tak vo svojom živote nemala veľa ľudí, na ktorých by sa mohla spoľahnúť.
Cameron bol zo začiatku na zabitie. Na Laurie stále robil nejaké podrazy, choval sa k nej, ako keby bola úplne neschopná a blbá, až som mu mala chuť jednu vylepiť. Našťastie, ona sa len tak ľahko nedala a neraz mu vytrela zrak, čo ma zakaždým potešilo. Postupne, ako ju viac spoznával, sa začal chovať lepšie a ja som si ho celkom obľúbila. Bavilo ma to ich podpichovanie i postupné spoznávanie a zbližovanie.
Veľká časť príbehu sa odohráva počas cestovania Európou na starom a poriadnej drahom ferrari. Táto časť príbehu sa mi fakt páčila, pretože autorka proste vie opísať miesta tak, že doslova cítite ich atmosféru a máte chuť zbaliť sa a ísť si ich pozrieť na vlastné oči. Nielen, že sme tak mohli navštíviť rôzne zaujímavé miesta, no Laurie taktiež dostala príležitosť na chvíľu odísť zo svojho stereotypu, spoznať niečo nové, prehodnotiť určité veci vo svojom živote a urobiť zmeny, ktoré boli už tak dlho potrebné.
Na záverečný diel série Dark Elements som sa veľmi tešila a našťastie, splnil moje očakávania. Priznávam, že prvý diel bol pre mňa najlepší, ale zvyšné dva som si tiež užila. Celkom mi za touto partičkou bude smutno... hlavne za Rothom.
Layla je postavou, z ktorej mám trochu zmiešané pocity, pretože v niektorých momentoch mi príde veľmi naivná a mám nad jej správaním chuť pretáčať očami. Avšak, páči sa mi na nej jej láskavosť, pre svojich blízkych by urobila prvé i posledné.
Roth je úplné zlatíčko, zamilovala som si ho už v jednotke a s každou ďalšou časťou som ho mala radšej a radšej. Zbožňujem jeho zmysel pre humor (mnohé jeho hlášky ma fakt pobavili) i jeho lásku k Layle. Občas pôsobí ako taký šašo, čo nič neberie vážne a jeho ego prekračuje hranice, ale keď ide do tuhého, môžete sa naňho vždy spoľahnúť. Pre mňa rozhodne najlepšia postava z celej série. K srdcu mi prirástli aj jeho "miláčikovia" a jedna scéna mi absolútne zlomila srdce, až mi vybehli aj slzy.
Cayman bol tiež zaujímavý týpek, ktorý do príbehu vniesol dávku humoru. Páčilo sa mi to neustále doberanie medzi ním a Laylou s Rothom.
Romantická linka ma veľmi bavila, celý čas som sa nad týmito dvomi len prihlúplo usmievala. Samozrejme, dostatok priestoru dostala aj fantasy časť príbehu, opäť sme sa dozvedeli mnoho nového a objasnili sa nezodpovedané veci z predchádzajúcich časti.
Čo viac dodať, ja som s touto sériou bola spokojná. Najviac ma na nej bavil humor a romantika, v tomto smere sa mi autorka trafila do chuti.
Séria Romantické úteky je pre mňa stávkou na istotu, že dostanem príjemný romantický príbeh a ani desiaty diel nesklamal. Vinice ve Francii splnili moje očakávania a čítanie som si opäť užila. Francúzsko, vinice, starý zámoček, krásne prostredie, sympatické postavy, rodinné tajomstvá, nové začiatky a romantika... malo to svoje čaro.
Hattie nedávno ukončila vzťah, ktorý ju fyzicky a psychicky vyčerpával a keď dostala ponuku, aby zorganizovala svadbu svojej sesternice, súhlasila. Potrebovala na chvíľu zmieniť prostredie a zamestnať si hlavu. Bola to priateľská mladá žena, z ktorej vyžarovala pozitívna energia. Bohužiaľ, niektorí jej dobrotu zneužívali a ja som veľmi dúfala, že si konečne dupne a nenechá so sebou tak zametať.
Luc bol tiež sympaťák. Bol to muž so srdcom i hlavou na správnom mieste. Nemal zrovna šťastné detstvo a keď sme sa dozvedali detaily z jeho minulosti, pukalo mi pre tohto malého chalana srdce. Našťastie, mal aspoň skvelú tetu, ktorá ho vychovala a naviedla ho na správnu životnú cestu.
Romantická linka bola milá. Medzi Hattie a Lucom preskočila iskra už pri prvom stretnutí, obaja si však najskôr potrebovali vyriešiť určité veci vo svojom súkromí.
Keďže sa chystali až dve svadby, neustále sa tu vyvárali nejaké dobroty (a pilo šampanské), prichystajte si k čítaniu aj nejaké občerstvenie, inak vám potečú slinky ako mne.