Leyla komentáře u knih
Skvelé cestovateľské rozhovory a tipy na túry. Pre mňa top osobnosť pani Dina.
Potešila aj podrobná trasa prechodu hrebeňovky Veľkej Fatry, ktorú by som si rada prešla.
Veľmi zaujímavé spojenie dvoch úplne odlišných svetov - parížskej smotánky a nemocnice pre choromyseľné. Príbeh s niekoľkými reálnymi postavami tiež ukazuje, ako sa formovala medicína na konci 19. storočia.
"Sny sú nebezpečné. Hlavne keď závisia od niekoho iného."
"Spánek jí umožňuje přestat se zabývat tím, co bylo, a neznepokojovat se tím, co bude."
Where there are bees there are flowers, and where there are flowers there is new life and hope.
Krásna spomienková útla próza z môjho rodného kraja, o priateľstve spisovateliek Timravy a Ponickej, aj napriek veľkému vekovému rozdielu.
Výborná kniha, nečakaný záver. Určite odporúčam.
Zaujala ma už na čítaní knihy samotným autorom v rámci podujatia portugalského inštitútu v BA.
"výška múru, ktorý si okolo seba staviame, je priamo úmerná nášmu strachu."
"V skutočnosti sa všetko začína v každom okamihu. Vesmír nemá stred, nemá začiatok. Každé miesto je preto stredom a každý okamih je začiatkom."
"Vždy tu bude nejaké more, ktoré ťa bude volať, a nič ti nevysvetlí, nepovie ti, kde."
Občas sa v príbehu stratíte, potom sa znovu nájdete .. a zatúžite po oceáne. Ak sa raz zamilujte do mora (pri mori), už nikdy vás neopustí.
"More nevypneš, keď horí v noci .."
kričím
a budím svojich susedov
a hovorím im
kričte aj vy
a buďte svojich susedov
a povedzte tým susedom
aby kričali aj oni
a budili svojich susedov
pretože zajtra môže byť neskoro
"udalosť, po ktorej sa už nedajú písať básne, zabuchnuté dvere"
"Aj keď ťa ľudia vypočujú, neznamená to ešte, že aj počujú, čo hovoríš".
" Zišla zo správnej cesty. Najprv musí dať do poriadku seba, až potom dom a svoj kúsok oblohy. .. Pretože ak má byť úprimná, sú dni, keď sa cíti zodratá na kosť. Vyčerpávalo ju byť sebou. Nechcela sa ako jediná starať o správny beh sveta."
Zvuk temnie.
Tiene tmavnú.
Zazvoní slovo o slovo.
Studená rosa seká trávu,
do hrdla tuhne olovo.
Akoby to, čo bolo predtým,
akoby nikdy nebolo.
Príbeh mi pripomína oskarový film 12 rokov otrokom, ktorému bola predlohou tiež kniha, príbeh Solomona Northupa.
Obe diela zanechajú silný dojem.
Výborná kniha, veľa inšpiratívnych myšlienok, miestami akoby som sama sedela u Lori a Wendela na terapii.
Úvod a prvá skoro polovica knihy veľmi fajn, hlavná postava mala taký svojský humor pre rôzne životné situácie. Postupne sa začínal vytrácať, a do príbehu sa vkradlo klišé. Knihu som síce dočítala, aj keď už bolo jasné, ako sa to skončí.
Jedno pekné zamyslenie:
"Je to jeden z tých momentov, ktoré si chcete navždy zapamätať. Keby sa dalo, najradšej by ste ho zatlačili do fľaše a uchovali na horšie časy.. Tak ako mala moja stará mama komoru plnú lekvárov, zaváraného ovocia a nakladaných uhoriek."
"Toto sú skutočné zážitky - malé, neplánované, improvizované momenty, čo nepotrebujú ani fotografie, ani lajky a na nich naozaj záleží."
To vyšetrovanie bolo trochu pritiahnuté za vlasy, ale inak fajn oddychové fantasy, s HP by som to ale nespájala. Zaujali ma rôzne tie rieky v Londýne a motív otec - matka Temže, a ich deti.
dobré poviedky, čítajú sa naozaj rýchlo, ale rýchlo asi aj vyšumia z hlavy .. páčili sa mi poviedky Bohéma a posledná Choď
Chápem, čo tým chcela autorka povedať, ale bolo to veľmi naivné čítanie. Silná téma, ale slabo spracovaná.
Výborná kniha, a teším sa, že od slovenskej autorky. Kniha sa čítala doslova sama, skvele prepletené rôzne postavy zo slovanskej mytológie.
Mia mi nebola od začiatku sympatická, ale príbeh bol chytľavý, a človek chce vedieť, ako sa to všetko skončí .. hoci z celej série, toto bola najslabšia kniha.