lusila komentáře u knih
Mexická spisovateľka, bývalá učiteľka kreatívneho písania a scenáristka napísala skutočne nádherný príbeh s prvkami magického realizmu.
Aj napriek tomu, že sa román odohráva na pozadí historických udalostí ako mexická revolúcia, epidémia španielskej chrípky, či prenasledovanie katolíkov, po dočítaní knihy som mala na jazyku jediné slovo: čarovné. Tento príbeh nie je len o chlapcovi, ktorý sa narodil s rázštepom podnebia / dieťa diabla/ a jeho včelách, ale aj o súdržnosti rodiny, láske a obetovaní žien matiek ,o nádeji, že dobro môže byť odmenené, ale aj o tom , že dobrý úmysel sa môže obrátiť proti nám. Táto kniha ma doslova vytrhla z reality a jej posolstvo budem mať ešte dlho v pamäti.
Film som videla už dávno. Kniha však je pestrá, postavy a emócie, miestami som sa smiala, miestami som bola smutná. Ako v živote. Čítala som aj Partizánovu dcéru, ktorá sa mi tiež veľmi páčila.
(SPOILER) " Keby som vedel, čo s románom bude, možno by som Pomaľované vtáča nikdy nenapísal. Nečakal som, že román začne žiť vlastným životom, že namiesto toho, aby stelesnil moje literárne ambície, bude ohrozovať môj život a život mojich blízkych. /Jerzy Kosinski 1976/
Príbeh sedemročného chlapca, ktorého rodičia poslali s neznámym človekom na vidiek v snahe zachrániť ho, nie je jednoduché čítanie. Chlapec sa ocitá v neznámom prostredí, vyčnieva výzorom, nerozumie jazyku a polobláznivá žena, ktorá sa mala o neho starať ,zomrela. Vydáva na púť cez vojnou zmietanú krajinu, putuje od jednej dediny do druhej , snaží sa prežiť všetky útrapy / bitky, ťažkú prácu, ponižovanie, hlad a chlad/ a zároveň je svedkom rôznych úchyliek a hrubostí ľudí.
Jerzy Kosinski bol výborný rozprávač. Prežil ťažké detstvo a hoci celkovo kniha pôsobí kruto pre verné opisy surovosti a násilia, nesie v sebe posolstvo: človek by sa mal snažiť prežiť za každú cenu. Škoda, že toto posolstvo chlapca zostalo iba na stránkach autorovej knihy. Pre neustále obhajovanie knihy a útoky nielen na jeho osobu, ale aj na každého, kto s ním prišiel do kontaktu, spáchal samovraždu.
" Bolo celkom jedno, či je človek nemý, ľudia si navzájom nerozumejú tak či tak. Hádali sa, zamilúvali, navzájom sa objímali alebo valcovali, ale poznali len samých seba.Vlastné emócie, pamäť a zmysly nás od ostatných oddeľujú ako tŕstie medzi prúdom rieky a bahnistým brehom. Pozeráme sa na seba ako vysoké vrchy okolo nás, ale oddeľujú nás údolia. Sme privysokí, aby sme sa nevideli, ale prinízky, aby sme sa dotkli neba."
Videla som filmové spracovanie/ už dávnejšie/ a hoci sci-fi nevyhľadávam, pamätám si, že film na mňa urobil dojem. Kniha je tiež skvelá. " Nehľadáme nikoho okrem ľudí. Nepotrebujeme iné svety. Potrebujeme zrkadlá. Nevieme, čo si s inými svetmi počať."
Po prečítaní kníh Ryby nemajú nohy a Veľké asi ako vesmír, som si povedala, že jednu knihu od islandského autora, ktorý píše také zvláštne príbehy, musím mať.
Voľba padla na knihu Letné svetlo a potom príde noc. Ťažko opísať štýl autora, je jedinečný, proste je to Stefánssson. Dlhé vety sa striedajú s krátkymi, opisné pasáže s dialógmi. Miestami poetické: " Slzy majú tvar člnov a za veslami sedia smútok a žiaľ. Kto plače na pohrebe, zároveň oplakáva aj vlastnú smrteľnosť a koniec celého sveta, pretože všetko raz umrie a nakoniec nezostane nič.", či mystické, miestami kruto realistické čítanie, svojské aj celkom obyčajné postavy. A nájde sa aj humor, či sarkazmus. "... tu máme utešené mólo, ktoré do mora postavili pred päťdesiatimi rokmi. Lode ani člny sem nechodia, ale z móla sa dobre čúra, prúd moču dopadajúci do mora vydáva smiešny zvuk." Každou kapitolou sa ocitáme inde, raz v minulosti, raz v prítomnosti a nie chronologicky. Čítať túto knihu je skvelé cvičenie na pamäť.
Príbeh neveľkej dediny koncom 20. storočia, množstvo postáv, so svojimi osudmi vôbec nepôsobí chaoticky , práve naopak. V tom je čaro kníh Jóna Kalmana Stefánssona. Teším sa na ďalšiu v poradí. / Príbeh o Áste/
" Nie vždy si môžeme vyberať dobrodružstvá, na ktoré sme stvorení." Krásny magický príbeh. Mám pocit, že kniha si vybrala mňa a nie naopak.
-Pekný pohreb - štýlový, s mnohými smútočnými hosťami a bohatým občerstvením. Skvelý pohreb je však malou útechou, ak je človek mŕtvy.-
/ z Almanachu pre hrobárov/
Aký román môže napísať autor, ktorý má v rodinnej histórii kata a sám sa zúčastnil nočnej prehliadky cintorína vo Viedni?
Temný a skvelý. Z celého príbehu dýcha Viedeň z konca 19. storočia a začiatok nových vyšetrovacích metód, ktoré prináša nový policajný inšpektor Leopold von Herzfeldt. Čierny kočiar, utajené bály a Straussové valčíky- v meste spôsobí rozruch vražda mladej dievčiny spôsobom, akým sa zabraňuje živým mŕtvym opäť ožiť. Medzitým si hrobár Augustin Rothmayer spokojne kope hroby a zbiera informácie o telách mŕtvych do svojho almanachu. Až kým sa nestane niečo desivé- niekto ukradne dvom mŕtvym hlavy...
Ak sa chcete ponoriť do temnej atmosféry Viedne, rozlúštiť zamotaný príbeh a spoznať vyšetrovacie metódy z tohto obdobia, smelo do toho. Ja sa teším na ďalší diel.
To bola jazda! Určite existujú napínavejšie knihy, ale kombinácia zločinu a popis obdobia Viktoriánskeho Anglicka, ma doslova preniesla v čase.
Tak ja som sklamaná... chaotické a neustále opakujúce sa popisy a navyše ten duch
Neviem kto to povedal, ale súhlasím: Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.
Túto knihu som čítala ako román a nie ako príručku ako žiť svoj život, či už s tragédiou, alebo bez. A preto sa nebudem rozplývať nad subjektívnym pohľadom autora, ani ho zatracovať.
Minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Jeden deň. Tri zdanlivo odlišné životy sa navzájom prepletú.
(SPOILER) K niektorým knihám sa dostávam úplnou náhodou. Do čitateľskej výzvy som potrebovala knihu afrického autora a práve tento inšpiratívny debut nigerijskej autorky mali v knižnici.
"Otec sa so mnou o tom, ako miloval moju matku, rozprával len niekoľkokrát a vždy to ukončil slovami: Yejide, láska je skúška."
Moderne zmýšľajúca, úprimná Yejide sa na univerzite zoznámi s Akinom. On vie, že ona neverí v rituály a mágiu, neuznáva mnohoženstvo a chce mať aj svoj vlastný príjem. Ona si myslí, že Akina dobre pozná...
Jedného dňa sa pred dverami ich domu objavia príbuzní, ktorí nie sú spokojní s bezdetným manželstvom svojho syna a privedú mu druhú ženu.
Yejide a Akin vedia, že ak chcú zostať spolu, musia za každú cenu splodiť dieťa.
Na pozadí búrlivých politických udalostí / vojenská diktatúra/ sa odohráva zápas medzi tradíciou a moderným vnímaním vzťahu muža a ženy.
Ak sa však prekročia určité hranice, utrpeniu sa už nebude dať zabrániť a veci, ktoré sa stanú, musia zostať nevypovedané...
Aj napriek rôznym škálam emócií/ vášeň, nenávisť, zlosť, smútok/, ktoré z príbehu sálajú , kniha sa číta ľahko, zaujme od prvej strany a nepôsobí depresívne.
Táto kniha je čarovný debut autorky, ktorá zároveň spieva /jej piesne sú krásne/ a aj maľuje. Zrejme preto vytvorila príbeh, ktorý sa podobá obrazu impresionistu. Zblízka môže pre niekoho znamenať chaos, no stačí nájsť správnu vzdialenosť a rozvinie sa osobitý život postáv troch generácií jednej rodiny. Hudbou a poéziou očarený Hannibal sa zaľúbi do svojráznej Varinky. Tá má svoju životnú filozofiu: Ignoruj to h....Ich dcéra Eva a jej dvojčatá , ktoré sú rozdielne ako deň a noc, škaredý pes-najdúch Igor, sused Hrobár a jeho rodina... všetkých spája hľadanie dokonalosti- lásky. Je ukrytá na stránkach Starého zákona a volá sa pieseň piesní. Existuje však taká dokonalosť? A je vôbec potrebné nejakú dokonalosť hľadať? Myslím, že mám ďalšiu obľúbenú autorku.
Neviem.... mňa to nebavilo. Ako keď niekto čaká dobrú komédiu a pustia paródiu.
Kniha prináša zábavnou a uvoľnenou formou podrobné informácie, grafy a výsledky testovania vybraných skupín o poznaní súčasného sveta. Asi viete, čo je fakt. Ale nie je fakt ako fakt, ak máte skreslené predstavy, či čiernobiele videnie. Aká je realita so vzdelaním, príjmom rodín, počte detí v rodinách, situácia s terorizmom, prírodnými katastrofami ? Ako správne rozumieť grafom a číslam, s ktorými sa stretávame? Existujú fakty, ktoré sú úmyselne zatajované, či pozmenené? Môžeme veriť médiám, alebo vedcom? Páčilo sa mi aj to, že autor odľahčil knihu vlastnými skúsenosťami a príbehmi z rôznych kútov sveta.
Čo ma zaujalo: test vedomostí o súčasnej situácii vo svete, výsledky testu vo vedeckých kruhoch, čo znamená myslenie vo faktoch
Čo ma ohúrilo: informácia o hladomore v Číne, ktorá sa 36 rokov tajila
Táto kniha ma prekvapila. To, že ide o slovenského autora, som pri výbere netušila. Autor má skúsenosti s prežitím v divočine, či so splavovaním riek, preto jeho scény boli veľmi uveriteľné. Čo ma však najviac prekvapilo, je to, že autor sa vybral do Brazílie obzrieť si miesto, kde sa tento príbeh skutočne odohral.
Tento román ma naozaj prekvapil. Autorka si dala skutočne záležať na tom, aby ste o Babylone nielen čítali, ale ho aj "zažili". Zaujímavé je aj to, že rukopis bol počas druhej svetovej vojny ukrytý pod stromom v jej záhrade.
(SPOILER) Aj keď ide o klasiku, určite má čo povedať aj dnes. Poučí: "Dnes ľudia poznajú cenu všetkého, ale nepoznajú hodnotu ničoho." Aj pobaví: " V celej Dolnej snemovni niet vari nikoho, koho by bolo hodno namaľovať, hoci mnohým z nich by veru nezaškodilo, keby ich trochu zmaľovali." Ja som si čítanie knihy užívala od začiatku do konca.