M.H. komentáře u knih

Určite sa oplatí. Už len vedomosť, že drogy v šamanizme sú podľa všetkého neskoršie a predstavujú úpadok v extatickej technike je podľa mňa dôležité poznanie (pre všetkých novodobých záujemcov o najrôznejšie podoby (pseudo)šamanizmu asi značné sklamanie).

Som rád, že vydavateľstvo Argo ju vydalo opätovne.

Rozsiahla a informačne veľmi hutná kniha. Čitateľny značne náročná, až neprívetivá. Trpezlivosť je však odmenená obohacujúcim pohľadom na dejiny (nie iba filozofického) myslenia v Európe.

Škoda, že sa Heer nevenoval podrobnejšie aj pravoslávnej časti Európy (hoci zmieňuje Nila Sorského a text o Maximovi Grékovi je vcelku obsiahly).

Ďalšia škoda, že pri českom vydaní nebola bibliografia spracovaná nejako súhrnnejšie. Citácií je samozrejme v texte mnoho - bibliografia má 70 strán (a to vo veľmi zhustenej podobe, až by som povedal, že ťažko dekódovatelnej), citeľne však chýba abecedne/tématicky zoradená bibliografia, kde by boli jednotlivé články a knihy uvedené podrobejšie a podľa nejakého kritéria.

Kniha rozhodne nie je iba súhrn nejakého vedenia, ide o značne netradičný a smelý pohľad vychádzajúci z tvrdenia o dvoch prúdoch, ktoré formovali myslenie Európy. Prvý Heer volá „horný“ a myslí tým kresťanské, humanistické a racionalistické myslenie. Druhý označuje ako „podzemný“, ktorý je prejavom ľudového, nespútaného, niekedy až blúznivého či deštruktívneho. Veľa sympatií preň nemá.

Spenglerova kniha predstavuje čitateľsky značne neľahký kúsok. A teraz nejde iba o tie jednoznačne jasné veci: samotná dĺžka knihy, odstup od čias autora, dlhé vety a dlhé kapitoly.

To čo mi prišlo ako najzávažnejšie je vec, ktoré je vlastne rovno v názve knihy - morfológia. Tento pojem v Spenglerovom chápaní nadväzuje na (pokiaľ viem) u nás málo známe spisy, resp. tvorbu Goetheho, ktorý sa venoval nedarwinistiskej (ak by som to mal časovo prísne zaradiť tak preddarwinistickej) prírodovede, alebo presne povedané botanike. Spengler vo svojom nachádzaní podobností medzi kultúrami (kultúra pre neho znamená životaschopný štát/spoločnosť, ktorý sa vyvinul v konkrétnom čase; civilizácia je potom už zo zotrvačnosti pokračujúci štát či zriadenie, ktoré už nemá pôvodnú energiu a a myšlienku a speje k svojmu koncu) vychádza z téz, ktoré formuloval Goethe a tie vo svojej dobe museli byť (minimálne pre nemeckého čitateľa) omnoho zrozumiteľnejšie než dnes. Toto vnímam ako podstatný dôvod, prečo tento rozsiahly spis je skutočne náročné čítanie.

V každom prípade skladám klobúk pre autorovou erudovanosťou a sebadisciplínou (Spengler ju písal ako súkromný učenec, bez nejakého stáleho zamestnania - zdedil majetok, ktorý mu to umožňoval).

Čo sa týka vnímania knihy ako pesimistickej. Spengler je dosť skepticky naladený k demokracii. Toto sa prejavuje najmä v druhom dieli (kniha, hoci oba české preklady sú jeden zväzok, bola napísaná ako dva diely, prvý vyšiel v roku 1918 a druhý v roku 1922). Teda druhý diel vznikal aj počas weimarskej republiky, ktorej nestabilita bola značná. Spengler to vnímal kriticky.
Inak mi táto kniha rozhodne neprišla ako nejaké strašenie budúcnosťou či rozpadom západu (hoci to má v priamo v názve).

4 29.04.2018

Podľa všetkého základné dielo H. Kissingera, syntéza jeho názorov, postojov a skúseností z jeho politického pôsobenia. V niektorých kapitolách ide o výťah z už publikovaných Kissingerových prác (Metternich kap. 4, Bismarck kap. 5). Z hľadisku prístupu ide o historické, politologické a geopolitické dielo. Plus je významné, že sa tu prejavuje aj osobná skúsenosť autora s mnohými opisovanými udalosťami (Čína, détente, vyjednávanie mieru medzi Izraelom a arabskými štátmi).

Ak čítať od Kissingera jednu knihu, tak by to malo byť práve Umění diplomacie. Za mňa aj učebnica/príručka medzinárodných vzťahov od viedenského kongresu po rozpad ZSSR.

Raz som počul rozhovor s vydavateľom: ide o jednu z najpredávanejších kníh vydavateľstva Prostor.

3 22.12.2021

Kompetná kniha je dostupná na stránke vydavateľstva Sophia.

Skutočne rozsiahla kniha, na ktorej profesor Pokorný pracoval asi riadne dlho. Len časť, kedy sa pridal spoluautor U. Heckel sú roky 2003-2007 a jeho príspevok rozšíril rukopis asi o tretinu. Pôvodne napísaná a aj vydaná v nemčine pre nemecké vydavateľstvo Mohr-Siebeck, tam vyšla v mäkkej väzbe (čo ma trochu prekvapuje).

V nemčine existuje množstvo úvodov do Nového zákona, takže to, že oslovili práve P. Pokorného je svedectvo o tom, že je vo svojom odbore skutočne rešpektovaný.

Kniha má trochu odlišnú kompozíciu od takých tradičnejších úvodov (napr. Carson a Moo, Úvod do Nového zákona, 2008 a Pružinského Úvod do Svätého písma Nového zákona, 2001). Tie majú kapitoly zoradené ako sú knihy v kánone, teda evanjeliá, Skutky apoštokov, listy a Zjavenie Jána. Plus nejaké tie ohľadom textovej kritiky a vzniku kánonu.

Pokorný a Heckel pristupujú k rozsiahlej téme literárneho úvodu a teológie Nového zákona trochu inak. Kapitoly o texte, kánone, predpokladoch vzniku a o tom, čo vlastne úvod je, sú hneď na začiatku. Nasledujú samotné kapitoly, ale zoradené do rozsiahlejších oddielov: listy apoštola Pavla (ako najstaršia časť Nového zákona), synoptické evenjeliá + Skutky apoštolov, jánovské spisy (evanjelium, tri listy a Apokalypsa), deuteropavlovské listy + list apoštola Jakuba. Teda v podstate poradie podľa roku vzniku. Monografia končí záverom, chronologickým + geografickým prehľadom, dobre spísaným zoznamom literatúry a obsiahlymi registrami (hoci nie úplne bezchybnými, ako sa píše v recenziách).

Trochu paradoxne, ruský preklad Введение в Новый Завет. Обзор литературы и богословия Нового Завета (Vvedenije v Novij zavet. Obzor literatury i bogoslovija Novoho Zaveta) vyšiel v roku 2012, teda o rok skôr ako český.

Trošku (teda aspoň pre mňa) menej bežné bolo to, že literatúra nie je na konci kapitol, ale na začiatku (+ nejaká citovaná v poznámkach pod čiarou). Vždy je prehľadne členená (pre knihy Nového zákona: 1. komentáre a 2. monografie a články) a písaná dosť úsporne.

Z českých a slovenských úvodov do NZ asi najhodnotnejšia publikácia. Vyniká rozsahom, spracovaním, hĺbkou (stručné sumáry, prehľadné diagramy, informácie o teológii jednotlivých kníh). Ako píše jedna z recenzií: "opus magnum, veľká syntéza".

3 09.03.2017

Základná kniha pre byzantské dejiny v našom prostredí. Pekné syntetické spracovanie nielen dejín, ale aj kultúry a vzťahov so Slovanmi. Obsahuje obsiahlu bibliografiu a voľne vložených 6 máp (nemajú ich však všetky výtlačky).

Pri čítaní sa oplatí mať po ruke knihu Encyklopedie Byzance (Praha: Libri, 2011), knihy sa vhodne dopĺňajú.

Rukopis bol hotový už v roku 1987, kvôli nejakým politickým problémom však vyšla až v roku 1992. Takže v niektorých veciach už nie je úplne aktuálna.

Veľmi dobrá kombinácia štúdie o staroslovienskej literatúre Veľkej Moravy a samotných (okomentovaných) prekladov. Aj 50 rokov po prvom vydaní (azda okrem odbornej knihy Magnae Moraviae fontes historici I–V) azda najlepšia možnosť ako sa oboznámiť s pôvodnou veľkomoravskou literatúrou (čítal som prvé vydanie z roku 1966).

3 26.01.2016

Kniha vyšla v emigrácii (Paríž). Po uvoľnení pomerov vyšla v Rusku v roku 1990, ako jedna z prvých kníh, ktoré pôvodne vyšli mimo Ruska počas existencie ZSSR. (Dějiny Ruska 20. století I, s. 926.)

Dôležitá, ale rozhodne nie bezchybná kniha. Našiel som kritické citáty aj v knižných monografiach iných autorov (čo je na cz/sk pomery podľa mňa dosť zriedkavé).

Opis subcelkov Blatenského kniežatstva (čo publikoval najprv v odbornej štúdii) D. Třeštík komentoval (Vznik Velké Moravy. Praha : NLN, 2001. s. 87–88. https://www.databazeknih.cz/knihy/vznik-velke-moravy-moravane-cechove-a-stredni-evropa-v-letech-791-871-42622 : „Nič z toho nemožno dokázať prameňmi, je to iba hypotéza, plne závislá na sotva prípustnom extenzívnom výklade 10. kapitoly Conversio. Predovšetkým však ide o to, či vôbec môžeme Conversio veriť v tom, čo jeho autor skutočne napísal, v žiadnom prípade však nie tomu, čo do jeho slov dodatočne vkladáme.“

ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. s. 20. ( https://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-slovenska-v-11-az-13-storoci-211078 ) : „Ján Steinhübel nezvyčajne dôverčivo interpretuje najmä kronikára Anonyma, keď mnohé jeho opisy preberá a chápe doslovne. Podlieha často zvádzaniu: možné = skutočné, resp. názor = poznatok.“

Dva postrehy.
V úvode knihy autor píše [prednášky] „boli určeny širšímu publiku a doufám, že v tištené podobě zaujmou obecně vzdělaného čtenáře, u něhož nepředpokládám žádnou zvláštní znalost starověkého myšlení či křesťanské teologie“. Neverte tomu. Je to náročnejšíe čítanie ako sa tvári.

Istú nedôveru v dobu mali kresťania a pohania spoločnú. Kresťanstvo v tých časoch však bolo výrazne vitálnejšie oproti unavenému a vyčerpanému pohanskému synkretizmu neskorej antiky, ktorého postoj zhrnul Palladas „Pokud žijeme, pak je mrtev sám život.“ (s. 151)

Možno len ľutovať, že zatiaľ nevyšli ďalšie diely Avignonského kvintetu.

Dejiny Ruska od nového autorského kolektívu, ktoré vyšli pod starým názvom vo rovnakom vydavateľstve, ako dobre známe Dějiny Ruska (1. vyd. 1995, potom viaceré doplnené vydania, posledné z roku 2010) s ňou majú (našťastie) spoločný len názov a vydavateľa. Inak ide o kompletne novú prácu, ktorá je (pri mierne menšom rozsahu - porovnávam s vydaním z roku 1999) aj výrazne obsažnejšia a prínosnejšia.

Predošlé boli celkom poznamenané niečím ako časť kníh vydávaných počas socializmu, akurát s opačným znamienkom.

Táto kniha sa snaží o vyváženosť a darí sa jej to. Okrem samotných dejín informuje aj o náboženstve, čo je v prípade Ruska viac ako potrebné. Práve tu sa prejavujú najväčšie rozdiely oproti pôvodným Dejinám Ruska, napr. informácie o staroverectve sú (zásluhou M. Řoutila) podané neporovnateľne lepšie.

Vydarená kniha a dúfam, že sa dočkám doplneného vydania (vydaní).

2 11.10.2017

Kniha je rozšírený preklad zo slovenských pôvodín "Posledná vojna antiky : avarský útok na Konštantínopol roku 626 v historických súvislostiach", 2009 a "História a mýtus : avarský útok na Konštantínopol roku 626 v legendách", 2010.

V prvej časti ponúka široký pohľad na vlády cisárov pred rokom 610, Herakleiovo panovanie, vzťahy s Perskou ríšou a Avarmi.

V druhej časti sa venuje dejinám tradície avarského obliehania Konštantínopolu a legendám, ktoré sa k nemu viazali (zásah Bohorodičky a pod.).

Škoda trochu nevhodnej väzby a príliš hrubého papiera, kniha by si zaslúžila tvrdú väzbu.

2 06.06.2017

Ďalší diel zo Šalamového cyklu s názvom Kolymské poviedky, v poradí ako ich on sám plánoval vydať. Veľmi oceňujem tento vydavateľský počin GplusG. Dúfam, že sa čoskoro dočkám ďalšieho dielu.

Okrem poviedok podobným tým v prvých dvoch dieloch, sa časť venuje aj prepusteniu a ceste z Kolymy + jedna esej o umení (v nej napr. Šalamov dosť kritizuje Pasternakov román Doktor Živago).

2 14.09.2016

Základná a zásadná monografia na túto tému. Šlo o udalosti v ktorých marxistická historiografia videla predobraz boja robotníkov proti útlaku. Napriek niekoľkým povinným ústupkom dobe (citácie z Marxa, Engelsa a Lenina) ide o kvalitnú historickú monografiu. Ratkoš sa v nej okrem dokumentov z archívov banských miest a starších prác (napr. diela Vilmosa Franknóia - rodáka z obce Mojmírovce, okres Nitra) opiera najmä o ním zostavené vydanie dokumentov k (Dokumenty k baníckemu povstaniu na Slovensku 1525 - 1526. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1957).

Autor v 1. kapitole (Socioekonomický obraz banských miest a politická kríza v Uhorsku začiatkom 16. storočia; s. 12-44.) spracováva dobu, ktorá predchádzala povstaniu (z politického a hospodárskeho hľadiska). V 2. kapitole (Začiatky reformácie a stredoveké banské mestá; s. 45-63) hodnotí postoj katolíckej cirkvi a začínajúcej reformácie k robotníkom. Tretia kapitola (Rozvoj baníckeho hnutia a spory patriciátu s Thurzovcami; s. 64-102.) sa venuje turbulentným vzťahom turzovsko-fuggerovskej spoločnosti a miest (spájala ich ich akurát nechuť vyplácať spravodlivé mzdy a v kritických chvíľach nutnosť čeliť ozbrojenej sile baníkov). Po troch, v podstate prípravných kapitolách, nasleduje štvrtá (Povstanie baníkov (1525 - 1526); s. 103-275.), ktorá tvorí jadro práce. Je rozdelená na šesť podkapitol (resp. podľa označenia autora - statí) a venuje sa vlastným ozbrojeným bojom, vytvoreniu baníckeho zväzu a dohre po neúspešnom obsadení a ústupe z Banskej Bystrice. Po nej nasleduje záver (Záver (hodnotiace zhrnutie); s. 261-275.) a dva exkurzy: prvý o počte robotníkov a ich mzdách v Banskej Štiavnici a druhý o národnostných pomeroch v banských mestách v tomto období.

O vysokej úrovné práce svedčí, že Ratkoš bol aj autor príslušnej kapitoly (Banícke povstanie) v Dejinách Slovenska I (Bratislava : Veda, 1986. s. 455-461.). Rovnako aj kapitola v knihe Slovenské dejiny I (Bratislava : LIC, 2008. s. 328-332.) sa (dosť výrazne) opiera o toto dielo.

Obsahuje dve vložené prílohy, na ktorých sú tabuľky počtu robotníkov a ich mzdy; + celkom 37 obrázkov.

Zaujímavé, že vyšla vo veľmi nízkom náklade (na pomery socializmu) - 700 ks, dobová cena 38,50 Kčs.

2 26.08.2016

Kniha je veľmi čitateľná a zaujímavo členená. Putnov názov však ňou preniká velmi silne, čo by ani tak nevadilo (hoci sa na niektorých miestach tvári nestranne), keby sa autor nedopúšťal mnohých chýb a nedoložených tvrdení.

napr. (s. 81) "Tohoto roku se totiž Isidor, poslední moskevský metropolita řecké národnosti, vrátil z koncilu ve Florencii, kde rok predtím byzantští hierarchové uzavřeli církevní unii s Římem." Izidor bol metropolita kyjevský. Nie je to veľká chyba, ale je v knihe je ich omnoho viac.

Pre detailný výpočet pozrite recenziu: TÉRA, Michal. Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity, Martin C. Putna. Parrésia VIII (2014). 2015 ISSN 1802-8209. ISBN 978-80-807465150-2. s. 595-610.

Kvôli tomu mi kniha (napriek svojej pútavosti a zaujímavému konceptu) príde dosť propagandistická (čo uvádza aj vyššie spomenutá recenzia).

2 05.03.2016

Čitateľsky prívetivá a pritom obsažná kniha na tému kumránskych rukopisov. Allegro bol osobný účastník vykopávok v Kumráne a pracoval na preklade a vydaní viacerých zvitkov. Okrem iného tvrdil, že tzv. medený zvitok obsahuje cestu ako nájsť stratený chrámový poklad z Jeruzalema.

Kniha obsahuje aj fotografie jaskýň, rukopisov a beduínov, ktorí slúžili ako sprievodcovia v miestnej krajine.

Nevýhodou je, že od roku vydania (originál 1956, resp. 1959) sa bádanie značne posunulo.

Ešte musím vyzdvihnúť kvalitný preklad.

V niektorých častiach (s. 59-200.) trochu ťažšie pochopiteľná, ale treba uznať, že gnostické systémy (aióny, archonti a podobne) boli aj dobovo známe svojou komplikovanosťou.

Inak dobre čitateľná a informačne obsažná kniha. Asi 15 strán autor venoval poslednému gnostickému spoločenstvu, ktoré pretrvalo až dodnes - mandejcom. Oplatí sa pri jej čítaní mať pri sebe Rukopisy z Nag Hammádí (4 diely, vydal Vyšehrad), autor ich často cituje.

Možno by stálo za to, keby ešte obsahovala aspoň zmienku o náboženstve jazídíja (jezídi), tam sa tiež gnostické prvky vyskytujú.

Preklad prvých deviatich kapitol zo spisu Sün-c’, ktorý je pripisovaný rovnomennému filozofovi. Obsahuje čínsky originál paralelne so slovenským prekladom, doslov a poznámky a vysvetlivky. Preklad je členený do odsekov podľa čínskeho originálu, ktorý je čiastočne vo forme prózy a čiastočne poézie.
V doslove M. Čarnogurská vysvetľuje postavenie tohoto spisu v čínskej filozofii a pridáva životopisné informácie k autorovi.

Kniha Sün-c’ má 32 kapitol (ktoré prekladateľka volá eseje), z ktorých 5 posledných je považovaných za neskoršie dodatky. Preto jej preklad mal obsahovať práve 27 kapitol v troch dieloch. Bohužiaľ zatiaľ vyšiel iba prvý.

1 15.11.2022