Majto
komentáře u knih

Zvláštna kniha. Veľmi. Spočiatku mi prekážalo s akým odstupom bol príbeh podávaný. Až neskôr mi došlo, že to bol obranný reflex, ktorý bránil skoro ešte detskú myseľ pred náporom krutej reality. Hľadať na všetkých a na všetkom to dobré, hľadať spôsoby ako prežiť aj nasledujúci deň.
S hviezdami šetrím na ďalšie čítania, ktoré isto prídu.


Áno. Touto ķnihou definitívne radím Dominika Dána do zoznamu obľúbených autorov. Hoci ma táto konkrétna kniha nesplnila viac ako niektoré z predošlých, čo som čítal, no absolútne mi vyhovuje štýl písania a rôznorodosť podôb, ktoré svojim knihám dáva. Ďalšie 3 už čakajú v poradí.


Neviem. Pri tomto titule mám akési zmiešané dojmy. Na jednej strane je to mierne iná forma ako na predošlých knihách, na druhej ma zas nejak neuchvátil dlhý "úvod" (podobne ako pri Beštii) a hoci potom som dostal očakávanú zábavu, už to nebolo úplne ono. Nezatracujem ju však úplne a isto ju v budúcnosti opäť vytiahnem z poličky a venujem jej svoj čas, zrak i myseľ.


Na základe nejakých komentárov pod neviem ktorou knihou tu na Databáze som sa dostal k menu tohoto autora. Hneď som kúpil 2 z jeho kníh a okoštoval práve túto, že uvidím čo je to zač. A veruže som videl. Bavil som sa od začiatku až do konca. Asi som objavil ďalšieho autora, ktorého tvorba sa mi pozdáva, no istý si budem až po zdolaní druhej, prípadne tretej knihy.


Ani táto kniha nedosiahla u mňa kvalít diela Pátá žena, no tiež je to nadpriemerná vec. Vôbec mi nevadí, že technológie sa od čias napísania posunuli ďalej. Nechápem, že niekto cíti potrebu posudzovať to, veď je to román, fikcia celá vyfabulovaná autorom, nie faktografia. Skrátka, mám rád Mankellov štýl rozprávania príbehu a rád mu odpustím nedostatky. Pri čítaní som sa bavil a práve o to ide, nie?


Aj štvrtá kniha autorky mi ponúkla to, na čo som si zvykol a čo sa mi na jej tvorbe páči: podrobný psychologický rozbor postáv, ponurú, bezútešnú atmosféru a vcelku zaujímavý príbeh. No napriek tomu som nemal až taký pôžitok ako z predošlých dvoch kníh tejto série. No stále je to mierne nadpriemerná záležitosť.


Zoberte hociktorú knihu Charlesa Bukowského a umiestnite jej dej na Balkán a primiešajte do toho riadnu dávku čierneho humoru a brutality Pulp Fiction a výsledok držíte v rukách v podobe tejto knihy, pri čítaní ktorej sa zabávate, pretože obe hlavné ingrediencie vám chutia. Ak nie, táto kniha nebola písaná pre vás.
S istými drobnými výhradami som si ju užil.


Zvláštny román. Spočiatku som sa tešil z bohatstva obrazov, ktoré predo mnou rozprestieral, no postupne mi "úvodná" časť prišla stále viac ubíjajúca. Chvíľami som si už myslel, že o bojovom nasadení hlavných postáv sa ani nebude písať. Akčné scény po vylodení mi to síce plne vynahradili, no tá pachuť už zostala. Bojové scény boli vážne skvelo podané, normálne som z nich mal miestami 3D vízie.
Skúsim to prečítať znovu o nejaký čas a uvidím, aké dojmy prevládnu.


Ďalšia podivnosť za mnou. Spočiatku som si myslel, že to bude niečo výnimočné, bo mi to evokovalo zčasti absurdný svet absurdných postáv z kníh Johna Irvinga a zčasti Psíhlavsko s jeho smradľavým puchom nasýtenou atmosférou, ako ju opísal Nick Cave v "A uzřela oslice anděla", tak som bol zvedavý, čo bude na ďalších stránkach. No postupne nastával len pocit nenaplnenia, čo je škoda, bo prvotná myšlienka bola dobrá.


Opäť som sa raz pustil do knihy plnej zmárnených ľudských osudov, ktoré sú si podobné, čo je vzhľadom k okolnostiam pochopiteľné. Svedectvo o tom, čo dokáže porobiť propaganda so životmi bežných občanov, do čoho ich dokáže vmanipulovať a o čom všetkom dokáže presvedčiť verejnú mienku. Smutné, že bežný občan sa dodnes nepoučil, dokonca stále cíti akúsi potrebu byť manipulovaný.
Ťažké čítanie a ťažko hodnotiteľné...


Myslím, že výraz poetický román plne vystihuje podstatu tejto knihy. Náročné čítanie, ktoré si asi každý neužije. Miestami som mal dojem, že čítam knihu J. Irvinga. Oceňujem jej výrazové prostriedky aj formu, no nejak mi nesadla. Som si istý, že sa k nej v budúcnosti isto vrátim, no vyhradím si na to priestor, aby som mal dostatok času a kľud absorbovať dojmy.


Zatiaľ najlepšia kniha tejto série. Všetko sedí na svojom mieste: atmosféra, melanchólia vyšetrovateľa, vyšetrovacie metódy, motívy a spôsoby páchateľa... Už teraz som zvedavý na šesťku Pátá žena.


Asi je škoda, že som túto knihu nečítal v dobe vydania (a že som vtedy ešte čítal veľa a často), bo takto mi vo svetle prežitého nepríde až tak šokujúca. Čo sa však zmení, ak si človek uvedomí, že bola napísaná roky pred tým, ako tu bolo Mečiarsko, Cyklistan, Ficília... V každej etape sme Raczov stretávali, či videli na obrazovkách či stránkach magazínov.
Páčilo sa mi aj použitie postáv zo starších poviedok, ktorých životy tu pokračujú v nových časoch.
Asi je čas dočítať celú trilógiu.


Mne sa naopak tretí diel čítal najlepšie. Uplynul nejaký čas odkedy som čítal 2 predošlé a veľmi som si už nepamätal o čo v nich šlo. No počas čítania tejto knihy sa mnohé veci vynorili z pamäti a vedel som sa orientovať. Že sa postupne príbeh zmenil na iný žáner mi absolútne nerobilo problém. Pri čítaní sa tým v podstate nezaoberám. Pre mňa je dôležitejšie, či sa pri tom bavím a to bolo splnené.
Rád siahnem aj po prípadných ďalších knihách autora.


Myslím, že danny _21 absolútne vystihol moje dojmy z tejto knihy. Netreba nič dodávať. Iba ak, že je síce pre mňa zaujímavejšia ako napr. Syn cirkusu či Pitná kúra, no nedosahuje úrovne ako Pravidla moštárny, Hotel New Hampshire, ale hlavne Svět podle Garpa.
Irving však stále zostáva mojím obľúbeným autorom a teším sa na každý jeho výtvor.


Neviem, či ma niektorá kniha Palahniuka vyslovene sklamala (ale viem - nesklamala), no každá ma zaujala svojou formou i obsahom. Ani táto nie je výnimkou. Mám skrátka rád tento štýl písania.


No. V podstate to bolo zábavné čítanie. Nič viac. Keď to porovnám s knihou Washingtonský dekrét, ktorú mi to celý čas silno pripomínalo, Brown odviedol "amatérskejší výkon". Myslím, že už ani ďalší kus od neho skúšať nebudem. Je množstvo iných autorov.


Súhlasím s názormi, že príbeh sa v tejto knihe viacmenej nenachádza a že skôr by prospela forma poviedok. Zábavné to bolo, o to pokoj, aj plné cynizmu a sarkazmu, len to ako celok nedržalo v jednom monolite ako iné Chuckove kúsky. Pokračovanie však stojí v poradovníku. Jeden slabší moment mi nezoberie chuť na ďalšie neotrelé zážitky, čo autor ponúka.


Môj druhý kontakt s Mitanovou tvorbou a som očarenejší ako predtým. Mám rád tento štýl, ktorý v hlave čitateľa dokáže vyvolávať obrázky vlastného života a spomienky len na základe prečítaného. Už teraz som si istý, že chcem vydané veci tohto autora mať komplet.


Pre mňa trochu slabší prípad ako predošlé, no písal ho rovnaký autor svojím štýlom a ten mi skrátka sedí. Relaxačné čítanie.
