Mayami komentáře u knih
Pútavo napísaný príbeh, pekné prepojenie osudov jednotlivých postáv. Rozdelenie knihy na rozprávanie Miry a Hany hodnotím tiež kladne. Takisto, že sa autorka zamerala viac na vnútorné prežívanie ako opis zverstiev.
Som rada, že mám toto čítanie už za sebou, ťažko sa mi hodnotí, lebo tu aj pozitívne dojmy vypália ako negatívne. Prvé dve tretiny ma nijako nenadchli, všetko sa však nakopilo v poslednej, aj keď nadšením by som to nenazývala. Buď má Karika fajnovú fantáziu, alebo Igor fajnové drogy alebo... A na to tretie radšej nemyslím. Keby to nebolo písané s tým, že to môže byť pravda, svoj strach by som si aj užila, ale takto sa to nedá považovať za príjemný zážitok z čítania, hlavne pokiaľ máte do Tribeča na skok. Chvíľkami som si pomyslela, že som radšej mala čítať dcérine leporelá ako toto. Všetky cesty k dôkazom samozrejme zahatané, tak čo si o tom myslieť?
Kniha najprv písaná tým istým vzorcom deja ako Trhlina (1.náhodný nález, 2.objav, ktorý poukáže na niečo zvláštne, 3. vlastné bádanie, 4. výlet na miesto činu). Takže nič nové, potom sa mi už kniha nápadne podobala na autorovu Tmu (monológy a nekonečné myšlienkové pochody a úvahy). Toto bola v podstate nuda a vyzeralo to u mňa len na dve hviezdičky. Vďaka dobre zvládnutému záveru pridávam jednu hviezdu navyše. Páčilo sa mi ako autor vykreslil zmenu charakteru, keď vymenil protipóly dobra a zla. Vycucla som si niekoľko zaujímavých myšlienok. Karika určite písať vie, len obsahovo by sa mal posunúť už niekde inde, inak to bude všetko na jedno kopyto a pre jeho skalných čitateľov nudné.
Niet čo vytknúť, autor má dobrú fantáziu. Rada siahnem aj po ďalších dieloch
Moja prvá s tematikou holokaustu, tak nemám s čím porovnávať. Z knihy cítiť, že to bol pôvodne scenár, ale čítala sa mi dobre. Udivovala ma Laleho odvaha aj to ako sa vedel dostať z každej nepriaznivej situácie, kde by iný tak šťastne nepochodil. Až je to neuveriteľné, koľko šťastia mal. Ako prvá z tejto témy to bola dobrá voľba, tie ďalšie už asi budú menej "stráviteľné".
Kniha ma lákala svojim názvom už od školských čias. Akosi som už vtedy tušila, že pod ním sa ukrýva niečo obsahovo cenné, niečo, čo nebude nuda, ako som si myslela o iných dielach, ktoré nám v škole na hodinách literatúry prezentovali ako zaujímavé. Často mi na ňu padal zrak v otcovej knižnici, ale dočkala sa prečítania až teraz, keď ma ku nej doviedla čitateľská výzva. A som rada, že tento skvost vojnovej literatúry si radím medzi prečítané knihy. Na živote jedného vojaka autor vykreslil celú tragédiu vojny.
Miestami trochu slabšie ako prvý diel, miestami lepšie. Druhá polovica knihy bola zaujímavejšia, všetko do seba zapadlo.
Nekonečné množstvo možností ako sa môže vyvíjať náš život. Možno som nebola až tak ohurená vývojom deja, ale dobre sa to čítalo. Odnášam si niekoľko myšlienok, ktoré sa mi páčili.
Príbeh a životná skúsenosť autorky napísaná tak, že zaujme od začiatku až do konca. Obdivujem odvahu autorky, to, že sa v cudzom svete vedela vynájsť v rozličných situáciách, nevzdávala sa a našla si cestu k slobode. Zaujali aj opisy iránskeho života.
Bola asi chyba nečítať Turnus hneď za prvou časťou. Veľa som si zo Sila už nepamätala a keďže Turnus som čítala pomalým tempom, tak mi mnohé spojitosti aj unikali. Začiatok ma celkom chytil, potom to už pre mňa nebolo až také zaujímavé. Pohnútky k založeniu síl som tiež nejak nepochopila. Celkovo sa mi zdal Turnus o dosť slabší ako Silo, aj keď beriem, že som si Turnus možno len zle načasovala.
Napínavé od začiatku do konca, žiadne hluché miesta, dobre sa čítalo.
Celý ten ošiaľ okolo HP sa ma za celé tie roky netýkal, nikdy ma nelákalo pozrieť si film alebo prečítať knihu. Dôvod na prečítanie prišiel až teraz ako bod do výzvy a apel manžela, nech si aspoň jeden diel prečítam. Na jednej strane kniha sa dobre číta, dej je prepracovaný a bavilo ma to, na druhej nechápem, čo je na nej také úžasné, že je toľko ospevovaná.
Toľko gramatických chýb v texte, koľko emócií. Neraz sa zo mňa vyplavovali v podobe sĺz. Prečítala som si pred touto knihou z tejto tematiky zatiaľ len Tetovača a ohodnotila ho plným počtom, aj keď som váhala, no keby ich čítam v opačnom poradí, už by som mu tú hviezdičku určite ubrala. Táto kniha by si zaslúžila ešte pridať, kašľať na gramatickú kvalitu knihy, túto knihu bolo cítiť. Veľmi sa mi páčilo, ako opisovala život pred vojnou. Tak pokojné nažívanie a do čoho to prešlo? Smutné, že zverstvá, ktoré by iný pri písaní hororu ani nevymyslel, boli pravdivou realitou.
Tak šo, môj milušký, napíšeme, šo si o tomto myslíme? Pekné to bolo, opisy nám nevadili, pášilo sa nám to, aj hádanšišky boli pekné. Jedna hadanšiška nám nakoniec zostala, ši dať štyri hviezdišky a ši päť. Štyri dáme, štyri, jednu si ukradneme.
Prečítané len vďaka výzve, nikdy ma Tolkien nelákal, čítalo sa to dobre a neľutujem, ale Tolkienmaniačka zo mňa nebude.
Do prvej polovice knihy som sa ťažšie začítavala, ale potom ma to už začalo viac baviť. Koniec trochu strohý, ale ako autor píše, príbeh môže pokračovať vo fantázii čitateľa ďalej.
Kniha ma chytila od začiatku, neboli v nej žiadne prázdne a nudné miesta a je písaná sviežim štýlom, stále sa niečo deje. Beatrice som si od začiatku obľúbila, ale aj jej kolegu Florina, s ktorým majú pekný (zatiaľ) pracovný vzťah. Dokonca som vždy dostala chuť na kávu, keď zapli vo svojej kancelárii kávovar. Kto je za tými nechutnými plastovými schránkami mi docvaklo až potom ako to došlo Beatrici, ale presne tak to má v dobrej detektívke byť, a aj keď bol už vrah známy, ešte stále bolo čo objasňovať čitateľovi. Rada siahnem aj po ďalších knihách zo série Beatrice Kasparyovej.
Už si napamätám, aké dojmy na mňa kniha urobila, keď som ju čítala prvý krát, teraz som si ju prečítala v rámci výzvy, a teda som voči nej asi aj dosť skeptická, aj keď netvrdím že si to nadprirodzené chlapec nezažil. Nuž takýchto príbehov o návšteve neba a pekla je už pomerne dosť a sú aj dosť rozdielne. Sú v kresťanských kníhkupectvách ponúkané ako autentické, a zas je xy ďalších príbehov o deťoch, ktoré si pamätajú svoj predchádzajúci život, tie už samozrejme v kresťanskom obchode nenájdeme, ale bola by blbosť asi jedným veriť a druhým nie, že?
Až teraz sa odhodlávam na literatúru, s ktorou som prišla prvý krát do styku na strednej škole. Štýl, akým je písaná mi veľmi nevyhovoval. Z môjho pohľadu to nebolo tak dobre spracované ako iná staršia literatúra z tejto doby, ale nemusela som sa do čítania nútiť, celkom ma to bavilo.
Autor mohol viac využiť potenciál knihy, pretože námet bol veľmi dobrý. Čítala sa dobre, miestami bola aj zábavná, miestami smutná. Čakala som, že kniha ponúkne viac hlbších myšlienok, bol tu na ne priestor, ale téma knihy nie je jednoduchá, takže tým sa to dá ospravedlniť. Odkaz knihy by som vyjadrila asi tak, že ,,smrť je tak prirodzená ako život sám a nestresuj sa pre ňu, aj tak ťa raz dobehne."
Poetické rozprávanie o živote v súlade s prírodou, kde si človek berie od prírody len toľko, koľko potrebuje, kde rozumie stromu, potoku aj vetru, kde sa žije skutočné priateľstvo.