Mimir komentáře u knih
Perly z filozoficky plodného obdobia starej Číny predkladá nasledovník učenia Konfuciusa, Sun Tzu. Témy, ktorými trápi myseľ sú hlavne: vzdelanie, sebazdokonaľovanie či ľudské čnosti.
"Ušľachtilému človekovi slúžia veci, malý človek slúži veciam!"
"Konzumný postoj, by najradšej zhltol celý svet. Konzument je večný kojenec, ktorý kričí za fľaškou." Mať alebo byť, to je základná otázka životného postoja, na ktorú si musí každý sám bez ohľadu na teórie pána Fromma odpovedať. Odpovedať úprimne, a odhaliť tak kus seba samého. To, že riešenie problematiky sa zdá byť utópiou nie je predsa chybou toho, kto na problém upozorňuje. Ten problém je veľmi silno vnímateľný a dožaduje sa pozornosti každým dňom. Ten, kto odhodí túto knihu s verdiktom "naivné", podobá sa Ezopovej líške, ktorá sa načahovala dlhý čas za strapcom hrozna a keď už vedela, že odíde s prázdnou, len skonštatovala: "Aj tak je kyslé!"
Klasický, rafinovaný Sokrates. Ión zistil, že o Homérovi nič nevie a je len nadšeným fanúšikom. Hippias, učený sofista, v celom Grécku najmúdrejší, rezignoval pri definícii krásy a nakoniec Faidros zakončený Sokratovou modlitbou: "Milý Pane a ostatní bohovia tohto miesta, dajte mi, aby som sa stal vnútorne krásnym a môj zovňajšok nech je s mojím vnútrom v priateľskom súlade. Za boháča nech považujem múdreho a zlata nech mám toľko, koľko by uniesol len človek skromný."
Ako sympatizant Nietzscheho filozofie individualizmu si neviem vysvetliť absolútnu letargiu počas čítania tejto knihy. Pravdepodobne je dobrá na úvod, pri zoznamovaní sa s tvorbou nemeckého lingvistu, avšak ja som sa ku knižke dostal až po prečítaní Zarathustru, Antikrista, Súmraku modiel etc. a vôbec ma dlhé či krátke aforizmy neoslovovali, až na pár výnimiek. Možno je to aj tým, že ide o zborník fragmentov z predošlej tvorby a autor ich rozvíjal iným smerom i tak:
"Skúmajte život tých najlepších a najplodnejších ľudí a národov a pýtajte sa, či strom, ktorý má hrdo rásť do výšky, môže postrádať nečas a búrku: či nepriazeň a odpor, niektoré druhy nenávisti, žiarlivosti, tvrdohlavosti, nedôvery, tvrdosti, túžby a násilia nepatria k prospešným podmienkam, bez ktorých by veľký rast aj v cnosti bol sotva možný? Jed, ktorý slabšiu povahu zahubí, je pre silného posilou - a ten mu ale nehovorí jed."
Martin Buber nie je jednoduchý a na uchopenie prúdu myšlienok, ktoré predkladá je potrebná duchaplná pozornosť čitateľa. Myslím, že ekvivalentom názvu by mohla byť Metafyzika vzťahu Ja k všetkým stupňom, teda k Ty, a k On, Ona, Ono. "Všetok skutočný život je stretnutím" píše. Mám pocit, že vidí neodmysliteľný význam stretnutí Ja + Ja, Ja + Ty vo vytváraní ľudskej identity. Vyzdvihuje tak zmysel spoznávania seba sebou:..."nie je samota bránou? Neotvára sa občas v tichej samote netušené zrenie?" ako aj dôležitosť kontaktu s druhým.
Piaget osciluje svojimi hypotézami niekde medzi psychológiou (introspektívne fenomenologickou) a filozofiou. Označiť túto knihu za "priekopnícku" alebo za "elementum" kognitívnych vied je neadekvátne precenenie jej obsahu. Problém absencie empirických dát autor vykompenzoval analýzou plejády rôznych predošlých vyslovených teórií, z ktorých podstatne čerpal. Začína vetriť stopu vo vzťahu medzi vnímaním a kogníciami (operačné funkcie- vtedy) a definuje inteligenciu veľmi opatrne ako: "inteligencia vyjadruje mieru komplexnosti vzťahu medzi subjektom a objektom, pričom významný činiteľ ostáva v tomto procese senzomotorika." Piaget píše veľmi, veľmi náročne a košato. Je skutočne ťažké sledovať niť v tých vodopádoch zbytočne odbornej terminológie.
V predhovore autor píše: "Knižka je náročná. Určená je predovšetkým lekárom, psychológom, filozofom etc." - odbornej verejnosti. A vskutku sa čitateľ stretne s prístupom "koukolíkovským" - striktne rigoróznym. Pre diela českého neurológa je charakteristické opatrné našľapovanie vo vodách neurovied. Odmieta sa k špekuláciam vôbec vyjadrovať a plytvať na ne priestor knihy. Miestami však ironicky na nejakú spopularizovanú poukáže. Kto nachádza v ľudskom mozgu fenomenálny ekvivalent vesmíru, knižku docení.
Optimistický a vytrvalý Candide, múdrosťou dotknutý Zadig, či naivný idealista Memnon. Tí všetci sú odrazom Voltairovej umnosti, historickej rozhľadenosti a neposlednej rade bystrého ducha.
Zadig - studnica múdrosti. Nemôžem inak, než 5 hviezdičiek a veľké odporúčanie všetkým, ktorí privítajú dobrodružstvo rozumu v orientálnom kontexte.
Keďže prednáša už 60-ročný Jung, vychádza v mnohom hlavne z jeho srdcovky a tou je kolektívne nevedomie spojené s mýtickými archetypmi a symbolmi, ktoré Junga úplne ovládli a hľadal ich snáď v každom sne či neuróze. Čitateľ dostáva prednášku o výklade snov, metóde voľných asociácií a nakoniec prichádza téma prenosu a protiprenosu v terapii. V tomto veku a období tvorby už stretávame "mystického" Junga, ktorý určite nie je jednoduchý či transparentný.
De Mella mám veľmi rád, pretože sa svojím životom odvážne pokúsil o koncepciu univerzálneho spirituálneho jadra spomedzi všetkých náboženstiev, ale túto knižku treba brať s obrovskou rezervou a samozrejme vysvetlím prečo. Teológovia, alchymisti, mystici, ezoterici a duchovní učitelia majú neskutočnú tendenciu bagatelizovať nastolenú problematiku - v prípade de Mella - sme naprogramovaní. Je to spôsobené tým, že bez toho, aby si to uvedomovali, prekračujú línie svojich kompetencií v slepej snahe pomôcť. Mello nemá sociologické vzdelanie, nemá psychologické vzdelanie, nemá lekárske vzdelanie a teda je logické, že problém vidí jednoducho ako - sme naprogramovaní. Čím menej človek vie, tým jednoduchšie sa veci ukazujú, čím viac vie, tým si viac uvedomuje zložitosť všetkého. Ak by ste oslovili lekára, či psychológa, aby napísali obdobnú knihu, požadovali by roky času a predpokladal by som trojnásobný rozsah. Mello teda píše oslovujúco, inšpirujúco a motivujúco, ale povrchne a príliš idealisticky. Príkladom uvediem jeho teóriu hnevu. Navrhuje intrapunitivitu (viniť seba - svoje naprogramovanie) namiesto extrapunitivity (viním okolie), ale táto teória nemôže obstáť pretože psychofyziológia prostredníctvom ega nedovolí človeku všetku zodpovednosť klásť na svoje plecia, pretože by prišiel do chronickej úzkosti - konštantného sklamania zo svojho JA. Na strane 96, Mello píše: ...prečítal som tiež niekoľko kníh o psychológii od uznávaných kapacít. To je super, ale odborníka to nerobí. Knihu doporučujem na odpočinkové čítanie.
Moje zoznámenie s Dalajlámom, nechcem mu krivdiť a bolo by úzkoprsé robiť závery na jeho tvorbu, avšak veľmi plytké prednášky. Myslím, že som postrehol jednu nanajvýš dve hlbšie myšlienky.
Výborná analýza neurózy, v porovnaní s prvou vlnou psychodynamiky obohatená o kultúrny kontext a práve vďaka tomu pôsobí interpretácia úzkosti v podaní Horneyovej oveľa komplexnejšie, než v podaní veľkého Freuda. Hviezdičku uberám za to, že autorka je tak sebavedomá v predložených teóriách, že neuvádza ani kazuistiky alebo iba občas, čo považujem za hodné kritiky nakoľko predkladá produkt kvalitatívneho prístupu a nemožno teda očakávať metodológiu, či výskumné štúdie. Čitateľovi teda neostáva nič iné, len sa spoliehať na dlhoročnú prax analytičky a autorky zároveň.
Túto knihu v prvom rade docenia migrénici. Je to výborné repetitórium známych poznatkov a vyslovených teórii o tak komplexnej poruche, akou je migréna. Sacks sám migrénami trpel a táto zdieľaná empatia pridáva knihe na hodnote.
Klasický Freud, klasická psychoanalytická interpretácia - avšak celá stojí na mylnom preklade slova "nibio" čo znamená jastrab a nie sup (Freud použil chybný preklad originálu od Herzfelda). Takže sledovanie významu so supom napr. v kontexte s egyptskou bohyňou Mut, nemá pevné základy. Odhliadnuc od tohto faux-pas, je v knihe mnoho zaujímavých teórií o homosexualite (Ferenczi, Sadger, Stekel), Leonardovych motívoch a životných presvedčeniach. Na záver konštatujem, že druhé (Mojžiš a monoteizmus) dielko Freuda v roli psychoanalytického historika sa mi páčilo.
Kniha je v porovnaní napr. s rigoróznym ľudským mozgom od MUDr. Koukolíka alebo MD. Ramachandrama vhodná aj pre úplných laikov, pretože nevyžaduje žiadnu teoretickú platformu vedomostí. Jednoduchosť je obohatená zaujímavými výskumnými zisteniami, čím autor predišiel fádnosti. Odporúčam čitateľom, ktorý sa začínajú s fenoménom ľudského mozgu len zoznamovať!
Kniha má obrovský potenciál dotknúť sa každého špecificky a preto nie je univerzálne/objektívne Tao vysvetliteľné - pretože má 6 mld. vysvetlení.
Opäť idea New Age, skrývajúca sa za prestížou vedeckej osobnosti. Po Grófovi a bazálnych perinatálnych matricách, Lovelockovi a teórii Gaia, prichádza rad aj na prírodné vedy. Ujal sa toho Capra a koncept Tao fyziky na mňa zapôsobil ako koláž vybraných výrokov z diel Iťingu, Tao-te-ťingu, Upanišád a véd etc. a násilne vyhľadávanie paralel v modernej fyzike, ktoré miestami nebolo ničím iným, než sémantickou gymnastikou bez hlbšieho zmyslu. I tak môže knižka obohatiť (stručný prehľad východných prúdov), ale treba preosievať a preosievať!
...malý český Plutarch...veľmi živo interpretované životy významných osobnosti zlatej epochy Athén
Začiatok, so svojou ašpiráciou oboznámiť čitateľa so základmi stupidológie, hybrisu a mocenského syndrómu pôsobil na mňa ťažkopádne, miestami sucho. No prechod k časti "Debilizácia" začína plnohodnotne uspokojovať kognitívny hlad po striktne vedeckých poznatkoch z predloženej oblasti. Koukolík podáva informácie bez špekulácií, rigorózne (sám nepozitivistické výklady kritizuje). Veľmi zaujímavým sa mi zdá tento odkaz: "Ľudská racionalita je nutne obmedzená vďaka zložitosti sveta. Ľudia veria ohromnému množstvu faktov a súvislostí, ktoré sa naučili len preto, že nemajú možnosť si ich nezávislo overiť." Výborná kniha!