NathalieVerdun komentáře u knih

Pekná kniha, dej bol pomerne predvídateľný, ale čítalo sa to dobre a hrdinovia si dokázali získať moje sympatie.

6 31.08.2018

Od začiatku série sa dalo tušiť ako tento príbeh dopadne, ale to neznamená, že by som si ho neužila - práve naopak - za mňa super a tie ich dialógy či skôr vtipné výmeny názorov som si neskutočne užila. Myslela som si, že Isabella to tam ešte nejak viac vážnejšie zamotá, no aj takto to bolo fajn a Garret je naozaj skvelá postava.

5 24.06.2019

Toto bol prvý diel, ktorým som z tejto série začala a neskôr som prečítala aj ostatné (predchádzajúci dej do tohto až tak nezasahoval), ale musím povedať, že tento bol najlepší - neskutočne som si to užívala už od začiatku - vtipné, svieže, romantické, obe postavy sympatické, resp. Filip veľmi sympatický, prirodzene vykreslená príťažlivosť od samého začiatku, tie opisy koláčikov vo mne docielili to, že som hneď išla niečo piecť a potom som sa už od knihy viac nepohla ani na krok; jediné, čo by som vytkla je ten extra zrýchlený záver, že som si ho nestihla poriadne užiť.

5 16.06.2019

Občas sa stáva, že sa veľmi teším na príbeh najstaršieho brata v knižných sériach tohto typu a nakoniec ma kniha sklame tým, že nie je tak prepracovaná, ale tu to tak rozhodne nebolo - príbeh Wulfrica Bedwyna, vojvodu z Bewcastlu si ma získal, krásne sa dá vžiť a pochopiť jeho povahu a najradšej mám tie scénky, kde ukazuje, že nie je iba skostnateným prísnym vojvodom, ale vie sa aj baviť.

5 13.01.2019

Nebola to zlá kniha - vlastne mala aj celkom slušné pozitíva, ako hlavne gradáciu a to správne napätie, záver ma svojím rozuzlením i prekvapil (Philip a otčim), ale že by to zase bolo nejak prehnane nečakané (kto bude nakoniec ten pravý muž jej života), to nemôžem tvrdiť - autor podľa mňa nevyužil potenciál, ktorý mu tento príbeh napriek mnohým klišé ponúkal, a hlavne, je to až príliš také naivno-romantické - síce by som si to v duchu mohla ospravedlňovať, že autor sa len snažil autenticky zachytiť pocity mladučkej devy, 18-ročnej Kariny, ktorá vyrastala stránená od sveta, ale že by sa naopak značne skúsený Robert správal takto... nie, to si nemyslím - vôbec sa nedalo uveriť, že by u neho láska prišla tak okamžite, akoby jeho duša predtým vôbec nebola zbavená ilúzií o ženách a ich kráse ako zbrani - na začiatku to skôr pôsobilo, ako keby si autor zamenil pobláznenie fyzickou krásou so skutočnou láskou, a zároveň to bolo také trochu chladné, nedalo sa tak úplne precítiť postavy - i služobníctvo že by si ihneď zamilovalo novú paniu bez toho, aby si k nej stihli vybudovať dôveru...hmm, toto tiež neznie príliš vierohodne.
Trochu to celé na mňa pôsobí ako autorova prvotina - chcelo by to trochu prepracovať - koniec-koncov, námet s prepletenými tajomstvami a nadprirodzenom znie lákavo... a ten prízrak ma teda dostal... i dedina duchov.
Bohužiaľ, negatívne sa mi javia prebaly oboch vydaní - tie vyobrazené ženy sú totálne mimo vzhľadom na hlavnú hrdinku - nesedí to ani vekovo ani dobovo :(
Keby bolo možné hodnotiť aj polovičkami hviezdičiek, dala by som 2,5.

4 21.11.2020

Pekný príbeh - v niečom trochu smutné, koľko si toho obaja museli vytrpieť, ale zase práve kvôli tomu mohli byť nakoniec spolu a s nejakou perspektívou pred sebou (rozdielne spoločenské triedy). John McKenna - čakala som, že keď už sa nepoužívalo to jeho krstné meno, tak sa mohla aspoň nejaká bližšia prezývka a nie priezvisko + to nadobudnuté zámožné postavenie som si pôvodne myslela, že sa bude týkať niečoho s jeho biologickým šľachtickým otcom, ale Amerika s jej možnosťami dáva logiku. - musím sa priznať, že občas mi nebol až tak sympatický, obaja boli až príliš hrdí, kruto tvrdohlaví a zvyknutí dostať, čo chcú - fakt si jeden druhého zaslúžili. Lady Aline Marsdenová - kráska s dobrým srdcom (správanie sa k služobníctvu, spoločnosti i k mladšej sestre, že jej odpustila), no tiež presadzujúca iba svoje názory, nedbajúca na rady iných - až príliš sa odmietala preniesť sa cez tú dávnu nehodu, no jej brat, Marcus Westcliff, múdro poznamenal, že krásni, dokonalí ľudia z márnomyseľnosti nedokážu prijať svoje chybičky (zaujímavé spoznať ho aj z tejto stránky ešte (dejovo) pred jeho príbehom, vedieť o ňom čo to viac). Čo roky pridali na vzájomnom odcudzení sa hlavných postáv, to pridali na vrelosti vzájomných vzťahov súrodencov Marsdenových... Teraz tak uvažujem, že najsympatickejší mi vlastne bol Gideon Shaw - linka temnejšia i zábavnejšia zároveň - cez všetku svoju bolesť schopný chovať sa úprimne, súcitne, nezištne, chápavo - taká škoda, že nedostal viac priestoru. Zaujímavou postavou bol aj Adam, lord Sandridge - múdry, distingvovaný, okúzľujúci - tiež by si zaslúžil aspoň nejaký epilóg. Vďaka týmto dvom dávam knihe plný počet :-) .

4 02.04.2020

Daniel bol fajn postava, ale z nejakého dôvodu si ma dosť získal Cam - som zvedavá, ako sa to s ním vyvinie. K Luce sa radšej ani nevyjadrujem. Tento vyšší počet hviezd udeľujem za Cama.

4 13.01.2019

Pre mňa asi najobľúbenejšia kniha z celej série. Lord Hugh Prentice ma oslovil už v predošlom dieli o Danielovi - Noc jako ta dnešní. Tak čistý a krásny charakter sa nevidí často, pri niektorých scénach ma vyslovene dojal. Na lady Sarah Pleinsworthovu som sa zo začiatku dívala dosť skepticky, ale nakoniec ma príjemne prekvapila. Markíz z Ramsgate je skutočná beštia.

4 15.10.2018

Skvelé a rozhodne za slabé nepovažujem.
Miranda bola sympoška, aj keď na konci bola podľa mňa až prehnane neoblomná čo sa týkalo tých zamilovaných slovíčok lásky - lebo žiadne slová nenahradia činy a spontánne emócie... Nigel Bevelstoke, krásny vikomt Turner bol trochu zložitejšia resp. prepracovanejšia postava, autorka naozaj hĺbkovo vykreslila jeho duševné jazvy, ale musím povedať, že si ma nakoniec dosť získal a len tak ľahko mi z pamäti nezmizne. :-)

4 08.10.2018

Angelika je zaujímavá čo sa týka spoznávania doby, ale ako hrdinka ma mimoriadne rozčuľovala. Ja mám najradšej krásneho markíza Philippa du Plessis de Bellière - aj keď asi skôr až v pasážach, kedy mu už neostáva veľa do konca - vtedy je ľudskejší a je tam aj pár naozaj dojemných chvíľ. Spomedzi Angelikiných detí mi prišlo veľmi ľúto úbohého Charlesa-Henriho du Plessis de Bellière, Philippovho a Angelikinho maličkého, zavraždeného syna.

4 25.09.2018

Perfektné! Po prečítaní niektorých komentoch o predvídateľnosti tohto dielu vďaka prvému som sa rozhodla s čítaním trochu počkať, aby mi zatiaľ vyšumel dej z hlavy a dobre som urobila, lebo som si tak aspoň mohla vychutnať túto vtipnú, čtivú knihu s postavami, pri ktorých mi jednoducho muselo plesať srdiečko... Takéhoto čestného krásneho Thomasa by chcela mať doma asi každá žena. ☺

4 25.09.2018

2. diel sa mi páčil viac, ale to pravdepodobne preto, že 1. svetová vojna je nekonečným námetom. Počínanie si komorníka Humberta je tak trochu tragikomédia, nešlo sa nesmiať a zároveň sa oňho neobávať. Osud Klausa von Hagemann som nečakala. Elisabeth von Hagemann Melzerová sa viac poľudštila a Marie je hotová pani riaditeľka. Dúfam, že v ďalšom dieli poodhalia osud doktora Moebiusa...

4 31.08.2018

Povedala by som, že 1. polovica by si zaslúžila aj 5 hviezdičiek - má to takú rozprávkovú/pohádkovou atmosféru - Jonathan ma od začiatku, vlastne ešte od konca predošlej knihy, zaujímal... a je to úplne iný typ mužského hrdinu, než hrabě/gróf z Draysonu - niečím mi dokonca trochu pripomínal pána Darcyho - asi tým, že vystupuje tak vážne a rezervovane, a okolím je považovaný za prísneho. No dosť o tom, Corina zručnosť" v roli novopečenej hospodyně je proste osviežujúco zábavná a bolo zákonom osudu, že sa tí dvaja musia zblížiť, že sa budú stretávať/setkávat...
Bohužiaľ, v 2. polovici mi to prišlo rozvleklé, stratilo to tú iskru a už som len čakala na povinný happyend.
Som zvedavá, či sa v poslednej časti dočkáme aj niečoho s Jonathanovou rodinou - z čoho vyplýva, že dám autorke ešte šancu :-) .

P.S.
Neviem, či to bola len náhoda, ale (oproti prvému dielu) obálka dokonca korešponduje s obsahom - biely čepiec slečny Notleyovej skutočne hral istú rolu v príbehu :-D .

3 23.06.2023

Simon, 6. vikomt Iddesleigh. Vybavili sa mi štyri veci: padlý anjel Islington z Nikdekoľvek; Flavian Arnott, vikomt Ponsonby od Mary Balogh (nič neberie vážne, cynický a svetácky); sčasti Valmont; a napokon Hrbáč Lagardère, tiež postupne mstiaci smrť svojho druha ako Simon brata. Veľmi zaujímavé pre mňa bolo, že sa v knihe opakovane zmieňoval Domenico Angelo, vyhlásený šermiarsky majster z Talianska - niečo mi to pripomenulo, možno Mallorenovcov...?
Dcára námorneho kapitána menom Lucy.
Ten sluha, Hedges, celkom originálny, to jeho frflanie stálo zato.
Atmosféra, prostredie, pančucháče, tricorny a svietniky, skoro ako by na mňa naozaj dýchlo 18. storočie, za to klobúk dolu. Ale len v prvej tretine. Potom sa to nejak vytratilo a mala som dojem, že autorka sa skoro ospravedlňuje za to, že musí svojho hrdinu nechať vystupovať v barokových kulisách.
Lord Walker síce nepôsobil príliš sympaticky, ale tá jeho smrť teda bola silné kafé. Jamesa Quincyho som zase nakoniec začala ľutovať. A Christian Fletcher..., trochu to Simonovi zazlievam: veď ten chlapec nemôže za hriechy svojho otca, tak prečo má ísť do exilu?! Myslela som si, že sa to vysporiada nejak inak a on zostane Simonovým chránencom a rodinným priateľom... A obzvlášť, keď sme v roku 1760, kedy boli odkázaní len na plachetnice a plavby do Ameriky naozaj neboli niečím bezpečným.
Dlho som si kládla otázku, čím Simon patrí k agrárnikom, ale ruže mi teda nenapadli, ...a ono sa to k nemu napokon celkom hodí.
Sú knihy, ktorým dám 4hv., lebo sú kvalitne napísané, ale aj tak na ne rýchlo zabudnem, neprinášajú totižto v celku nič nového - ale nemyslím si, že aj toto bude ten prípad - hoci anotácia vyznieva klišoidne, príbeh klišoidný nie je: Simon Iddesleigh, jeho pomsta a tie súboje mali proste niečo do seba...

3 11.12.2022

Také ľahké, vtipné čítanie - rýchlo to ubieha, knihu jednoducho nejde pustiť z ruky až kým nie je úplný koniec.
Tá hlavná linka (dôvod, pre ktorý ,,musia" byť hrdinovia spolu) je fakt dobrá - vyslovene som si užívala, ako to celé bolo vymyslené - náznaky a symboly, tajomno, množstvo prekvapení, napätie - celkovo dômyselné a duchaplné - akási mapa k pokladu a jeho hľadanie so všetkými nástrahami, len na trošku inej úrovni :D - a tí Panovia, človeku je smiešno už len keď sa pokúsi si to predstaviť.
Edmund, vikomt Motton - proste správny chlap, nemám čo vytknúť a Jane takisto - konečne jedna poriadna hrdinka, ktorú nemáte chuť niečím tresnúť už po pár stranách - obaja sú rozumní, vedia čo od života chcú a navyše to medzi nimi pekne iskrí. Tetičky sú tiež podarené a ich maznáčikovia..., hlavne papagáj Theo je teda pekné číslo. V príbehu sa hodne objavoval aj Janin brat Stephen Parker-Roth - predpokladám, že jemu bude venovaný ďalší diel. No a nedá mi, aby som neopomenula pani Parker-Rothovú, ich vôbec nie klasickú matku, ak sa to tak o jej zanietení (este mierne povedané) pre umenie dá povedať :-)
Stále sa tam čosi dialo, vlastne to gradovalo až tak, ako som si pôvodne na knihu z tohto žánru ani nemyslela. Priznávam, že diely pred som nečítala, ale toto je skvelé, som naozaj príjemne prekvapená, len mi možno trošku vadilo, že na konci nebol epilóg, ale tak, nemôžem mať všetko :D

3 11.04.2021

Uf, to bola teda jazda. Ja fakt neviem čo povedať - nedokážem tú knihu príliš hodnotiť ako celok. Začína sa to tradičným spôbom, aspoň čo sa týka červenej knižnice a stredoveku - ťažký pijan barón Lindsey Fordyce zase prehrá v kartách a tentoraz je to služba jedného z jeho 8 detí Temnému pánovi Caerleonu, rytierovi Garethovi de Crecy, na 1 rok - trochu sa to ,,zvrtne" a do služby sa dostane Fordyceova jediná dcéra Rowena (vyrastajúca v diere = zničenom hrade Revelwood v absolútnej chudobe), takže tu máme typickú schému mocného tmavovlasého krásavca a zlatovlasého anjela/preludu; príde na to, že rytier vie byť ,,prekvapivo" nežný a veľkorysý chlap.
Lenže ono sa to potom ukáže, že to vlastne ani nie je taká jednoduchá stredoveká rozprávočka - na scénu pravidelne prichádza sir Blaine už od prvého stretnutia v jeho rozprávkovom hrade Ardedonne s vežičkami ako z cukru, pôvabnými arkádami a dlhým prístupovým mostom cez jazero (kde si síce Blaine za svoje necudné chovanie vyslúžil poriadnu ranu do brady, ale to je vedľajšie) - Blaine je tiež takou nevyhranenou postavou: požívačný, úlisný, pyšný pán oddávajúci sa iba radovánkam a vždy hostiaci nejakú bohatú spoločnosť, no občas sa dá tušiť, že je to vo vnútri vlastne čestný chlap a oddaný priateľ už od detstva, i keď trochu žiarlivý a rival - samostatnou kapitolou sú potom zase Blainove mäsožravé ryby-exotická atrakcia vo vodnej priekope :-)
Garethova sestra Marlys mi prišla trochu zvrátená, ona je vlastne tou najtemnejšou postavou príbehu - občas ju človek musí poľutovať, potom sa zase zachová vyslovene odporne, raz brata až sebecky miluje, vzápätí jej nevadí, že sa celé roky trápi..., no, neviem, je to také divné.
Rowena mi liezla na nervy - podľa uvedených rokov musí mať aspoň 19, no ona sa chová ako pojašené decko; nehovoriac o tom, že sa to mohlo už tisíckrát skončiť, keby ich autorka nechala navzájom si normálne pohovoriť, lenže Rowena nie a nie povedať tie slovká, takže potom dochádza k ďalším nelogickostiam.
Hlavnú drámu príbehu - zápletku s dávnou nevyjasnenou vraždou, prichyteným milencom a zmiznutým dieťaťom - nebudem prezrádzať, poviem len toľko, že ma to zas až tak neprekvapilo.
V príbehu sú celkovo mnohé nelogickosti - jednak v postupnosti činov ale i slov, a niekedy viazne i opis, že kto komu čo? - a v jednej scéne som za toho... nemohla prísť na to, či tam ide o medveďa ako skutočné zviera alebo obrazne človeka; nehovoriac o tom večnom rýpaní Roweny do Garetha - aký je starý, keď má 33 - nechápem, veď autorka tu mimo tohto obdobné veci písala úmerne dobe...
K žiadnej postave som si nedokázala nájsť úplne pozitívny vzťah; všetky predstavovali určitý jasne vyhranený typ osobnosti, hoc boli natoľko prepracované, že sa nedalo jednoznačne určiť, že tento človek je dobrý a ten zase zlý. Keď si k tomu zoberieme ešte niektoré pasáže, kde vidno, ako málo zavážil nevoľník a podobne (keď medzi osadenstvom (i rodinou - lebo ani Rowena nie je zase až taký anjelik) padnú navzájom dosť tvrdé rany hraničiace až s ľahkým násilím), tak sú z toho zase len zmiešané pocity - lebo autorke sa nedá uprieť, že to tam bolo zámerne vsadené pre realistickejšie zobrazenie vtedajšieho sveta, čo zas pre autentickosť nie je zlé, no v niekom by to mohlo potom vyvolať chvíľkové antipatie voči tej postave, takže je tam veľmi tenká hranica medzi tým čo ide pričítať chybám postave a čo zase dobe.
A neviem, ten záver mi tiež prišiel taký dosť useknutý - o hlavné postavy mi ani tak nejde, tých som už hodila za hlavu (jeden druhého si fakt zaslúžili), ale tak nejak som čakala, že by snáď mohlo niečo prebehnúť medzi Marlys a Blainom, náznaky by tu i pri ich vzájomnej nenávisti boli...
Celkovo som od autorky zvyknutá na iné spracovanie príbehu, ale zas nemôžem povedať, že by sa mi to vôbec nepáčilo, ba práve naopak - a musím podotknúť, že sa jej celkom bravúrne podarilo vykresliť stredovek ako drsné a temné obdobie plné násilia a neistoty - nie len pôvabné romantické hrady + krehké dámy vo vysokých henninoch a pastelových závojoch, dvorní a galantní rytieri, umní trubadúri a mocní, neohrození rytieri, ktorých ale ide ľahko skrotiť - nie, nie..., žiadne také tak trochu rozprávkové poňatie, na aké sme zvyknutí pri tomto žánri kníh... :-D

P.S.
*Už v úvode ma pobavilo, ako si Lindsey Fordyce večne pletie meno svojho najmladšieho a potom, keď to prestane baviť aj Garetha :-D ...: ,,Nedělejte si s tou mojí holkou starosti, sire Garethe. Je v dobrých rukou. Malý Roddy je rozumný chlapec." --- ,,Jmenuje se Malý Freddie, ty pitomče!"


Tak 4,5

3 22.12.2020

Neskutočne nádherné obálky pri všetkých 3 dieloch...
Jednotlivé kráľovstvá trollov - pekne vykreslené prostredie, vzťahy, povaha i správanie - Trylle na mňa pôsobilo tak útulne, malebne a upravene; Omte, radšej sa ani nevyjadrujem, životné podmienky mizerné; Skojare - jednoznačne si získalo moje srdce - no, odhliadnuc od určitých nutných nevýhod (premokanie palácovych múrov...), ale to by sa dalo vyriešiť a verím, že kráľ Mikko a kráľovná Linnea Biâelse si s tým poradia, celkom som si ich obľúbila - zámok, jazero, ľudia - chladná ľadovomodrá a plavá krása, krehká priezračná nádhera ako z iného sveta, polárna žiara… - rada som sa ponorila medzi tieto kapitoly.
Konstantin vs. Ridley - 1. diel som začala čítať bez oboznámenia sa s anotáciou, takže som logicky predpokladala, že hlavnou mužskou postavou bude Konstantin Black, hrdý a elitný člen Högdragenu - Brynina platonická detská láska - úvodný útok na jej otca, no tá ľútosť v jeho očiach - tak sľubne dramaticky a akčne sa to začalo - potom zápletka s Ridleym Dresdenom - celkom mi bol sympatický, no čakala som, že to bude len nejaké zauzlenie v podobe milostného trojuholníka na vyplnenie deja, kým bude Konstantin v exile. Po takmer 2 prečítaných dieloch mi však bolo jasné, že autorka to takto pre Bryn a Konstantina nevidí (uvažovala som, či preto neskončí s niekým iným, napr. s Tildou…), no takmer na úplnom konci série tu zrazu predsa len vyskočila iskierka nádeje a… vzápätí je Konstantin mŕtvy!
Konstantin bol vykreslený proste tak celkovo a prepracovanejšie - komplikovaná postava - urobil zlé rozhodnutia, no ľutoval ich a snažil sa ich napraviť - bol tu zachytený jeho duševný prerod ako postavy + inšpiroval Bryn (život nie je čierno-biely, nie sú jedine správne riešenia…); kým Ridley - na to koľko priestoru mu venovali vlastne ani nemám pocit nejakej čitateľskej spriaznenosti, neviem, niečo mi tam chýbalo, akoby autorka nešla príliš do hĺbky - napriek tomu, čo Konstantin urobil/spáchal, som mala dojem, že je to čestný a zásadový chlap; Ridley… spočiatku mi prišiel dosť ľahkovážny, ženy na jednu noc..., a v podstate vážne podviedol Juni Sköldovú.
+ to Konstantinovo oslovenie Bryn je také nežné, krásne a výstižné - Bílý králičku (čítané v češtine).
Záverečná bitka - vykreslená tak veľkolepo a uveriteľne (vzhľadom k tomuto fantasy svetu), aj s padlými, čo tu bohužiaľ tiež patrí, no keby sa to aspoň nestalo tak… klišoidne hlúpo.
Kraľovná Mina - ľahké vyviaznutie - priala by som jej rozpučenie sa od zlosti pred verejnosťou, že jej plány nevyšli a Viktorovi Dåligovi tak isto spolu s nejakým premyslenym disciplinárnym trestom… Inak, pekne to rozuzlili, teda nie že by sa tam niečo nedalo predvídať, no celkom slušne tu boli aj nečakané zvraty.
Bryn Avenová - spočiatku mi bola veľmi sympatická, ku koncu ma občas štvala, ale pekne tu bolo ukázané, ako sa môžu meniť názory a postoj človeka pod vplyvom okolností i skúseností - no podľa mňa mala prijať záverečné hrdinské pocty od mladého kráľa, veď je konieckoncov výnimočná (ako hlavná postava) :D

P. S.
Ešte som asi čakala, že jej rodičom v závere slávnostne vrátia späť tituly, že dajú klasický srdceryvný happyend o návrate k rodine atď.
PP. S.
Trollov som si predstavovala úplne inak - aj keď podľa tu uvedených charakteristík by som tých doteraz ,,videných" (filmy, knihy) zaradila asi medzi Omtov.
PPP. S.
Dobre sa to čítalo, tak ľahko a plynule, pre mňa taký 2-dňový knižný maratón. Každý diel mal niečo do seba.
Taktiež som sa nevyhla občasnému zamýšľaniu sa nad tými titulmi tu - markis/ marksinna (v sérii o kráľovnej Wendy to k mojej neľúbosti preložili do slovenčiny a narušili tak tú cudzokrajnú (exotickú) atmosféru fantasy sveta) až som si ich napokon vyhľadala a potvrdila si tak svoju domnienku - že sú to švédske ekvivalenty pre markíza a markízu :-)

3 02.01.2020

Keď som začala čítať, nevedela som do čoho idem, dokonca som si ani vopred neskontrolovala recenzie a hodnotenia, ako to mám vo zvyku, a tak som si to mohla užívať plnými priehrštiami s ničím neskalenými očakávaniami. Prvé a jediné moje zakolísanie nastalo, keď som zistila, že hlavným hrdinom a zároveň rozprávačom je 14-ročný chlapec, ale autor ho opísal ako bystrého chlapca a vnímavého pozorovateľa, takže dej rozprávaný a videný jeho očami naozaj nesklame. Veľmi sa mi páčilo to prepojenie histórie, človeka a prírody, lebo nič z toho bez toho ďalšieho nemôže existovať a autor nám to nevtieravým spôsobom vysvetlil veľmi citlivo a pútavo. Stromy sú živé bytosti a tiež boli k niečomu predurčené. Starý drevený dom so všetkými svojimi skrýšami a životnými osudmi sa raz opäť navráti prírode. Ďalšou úžasnou postavou je duch domu Riddelovcov, syn jeho staviteľa, drevobaróna Elyjasa Riddela (Trevorovho pra-pradeda), Benjamin Riddel, mladík tak múdry, empatický a odvážny, no s tak smutným osudom. Trevorovho dedka Samuela mi bolo nesmierne ľúto, ako mu mohla vlastná dcéra vykonať niečo takéto?! Ale Serena sa nám predviedla ako pekná mrcha, nesympatická od začiatku do konca. Jones, Trevorov otec, hmm, čo povedať - boli chvíle, kedy ma pekne naštval - poľahky skočil na lep intrigám svojej sestry, no taký koniec som si nepredstavovala...
Príbeh je tajomný, miestami vtipný, miestami dojímavý, núti človeka zamýšľať sa, námet je netradičný, dozvedela som sa veľa zaujímavého a vďaka pútavej, napínavej a nepredvídateľnej forme som sa doň úplne pohrúžila.

3 02.09.2019

Nádherné ilustrácie, praktické dobové rady šermiarom, z ktorých mnohé sa dnes zdajú byť len vtipnými zaujímavosťami, ale pozor - knihu napísal majster šermu, a aj to poznať. Autor sa venuje hlavne francúzskemu štýlu, no nezabúda sa zmieniť ani o anglických, talianskych či španielskych praktikách. Taktiež sa musím pochvalne vyjadriť k tomuto vydaniu - francúzske výrazy sú krásne vysvetlené a preklad sa riadi aj francúzskym aj anglickým historickým vydaním.

3 20.08.2019

Angelika konečne narazila na rivalku v kráse - spomedzi všetkých kníh z tejto série považujem tento diel za jeden z najlepších - intrigy Ambroisine de Maudribourg boli naozaj diabolské a Cantor de Peyrac už nie je len malý chlapček.

3 15.08.2019