netopýr088 komentáře u knih

Táto kniha je akýsi sprievodca po histórii tvorby sôch na lodných provách, po ich príbehoch, doplnený nespočetnými obrázkami. Posledná kapitola je venovaná galiónovým figúram v literatúre, kde nám Magris odhalí aj vlastné motivácie, ktoré ho viedli k napísaniu románu Poslepu. Musím sa priznať, že to je obsahovo veľmi výpravná kniha, ale niekedy som sa strácal v autorovom štýle, niektoré vety som čítal dvakrát a predsa som ich nepochopil. Uvítal by som aj zásah redaktora, napr. do poznámok pod čiarou a navigáciu k obrázkom vo vnútri textu, pretože tie mi prišli rozhádzané po knihe neusporiadane. Inak veľkolepé dielko!

2 23.06.2022

Pred nedávnou dobou som zhliadol rovnomenný film (orig. Der Unhold) od Volkera Schlöndorffa s Johnom Malkovichom, a musím povedať, že až prečítanie knihy mi ozrejmilo význam v ňom použitých symbolov, ktoré v knihe autor do poslednej strany neprestáva vŕšiť na seba ako dobošový rez, výsledkom je chutné sústo kvalitnej literatúry. Užívateľ(ka) bookemma to vystihl/a podobne, ako to cítim ja! Nebudem opakovať už povedané!

2 16.06.2022

ťažký román s vyššími nárokmi na čitateľa, ale tak brilantný, že mi ostáva len žasnúť. Príbeh človeka, ktorý si nie je istý svojou úlohou v dejinách, pretože si nie je istý ani svojimi priateľmi a najbližšími. Niekomu by sa mohlo zdať, že Arthur sa motá v kruhoch, ale predsa prechádza vývinom...a akýmsi zmierením akoby kopíroval úlohu svojej krajiny v dejinách druhej svetovej v. Preklad Adama Bžocha je mimoriadny, nedivil by som sa, keby za to dostal cenu Jána Hollého.

Vojak je statočný keď vykonáva rozkazy, ktoré dostáva od svojich nadriadených. Kto však zistí, či niekto naozaj splnil rozkazy, ktoré si dával sám? A, mimochodom, kto presne vie, aké rozkazy si sám dáva? Kto presne vedel, aké rozkazy si má sám dávať?

2 15.05.2022

miestami až hrozný príbeh pôsobil na mňa ako delová guľa do hrude, až som musel čítať s prestávkami, aby ma neroztrhlo od emócií... Tam, kde stávala dedina Zardino sa teraz stavia diaľnica, a Vassalli nám dáva nahliadnuť pod násyp času, aby sa nezabudlo, že kamkoľvek vkročíme, všade dýcha krutá história. Aj dnes upaľujeme svoje čarodejnice a strigôňov, len to robíme na sociálnych sieťach a v médiách, a na povahe ľudu a mocných sa takmer nič nezmenilo, len prostriedky, ktorými disponujú.

2 01.05.2022

Táto kniha je odmenou za úsilie, ktoré jej čitateľ venuje.

2 02.04.2022

Uf, na literatúre nebýva najzaujímavejšie to, čo autor hovorí, ale ako. Rosa to hovorí tak originálnym jazykom až musím klobúk sňať, toľko novotvarov a zvukomalieb a obrazov, joj, on slovami doslova maľuje. ALE! Aj pani Dufková dokázala takmer nemožné, prebásnila román, je to jeden z najlepších prekladov do češtiny, ktorý som mal možnosť držať v rukách.

2 01.02.2022

Daniel Martin nie je kniha pre čitateľov, ktorí majú radi rýchlo sa rozvíjajúci dej a jasnú pointu. Vo všetkých Fowlesových knihách je množstvo literárneho priestoru ponechaného čitateľovi a nie je to inak ani v tejto. Striedaním formy rozprávania nám kniha približuje postavu Dana videného autorom (v 3. os) a Dana vidiaceho vlastnými očami (1. os), ale to pradivo je tak tenučké, až som tápal, v ktorej hlave sa nachádzam. Niektoré vety som musel čítať päť krát, kým som pochopil ich zmysel a ešte k tomu mi unikal ich význam v celkovom texte. Dielo je zložité, ale nie je to kniha, ktorú by som odložil nedočítanú! Fowles to o mne vie!

2 21.01.2022

Islanďania hľadajú teplo, a nachádza sa poväčšinou v knihách...myslím, že v rámci európskej spisby islandská literatúra stojí bokom, nielen svojou izolovanosťou ostrova, ale aj svojím spôsobom rozprávania, to čo tam nájdete, v žiadnej inej literatúre niet.

o tomto škoda hovoriť, to treba čítať a žasnúť!

2 27.12.2021

Príbehy diktátorov sa na seba ponášajú rovnako, ako sú podobné príbehy ich kuchárov...to čím sa odlišujú, sú ich recepty, ktoré sú zrkadlom miesta a doby...dobre napísané, až na kuchárku Pol Pota, ktorá nemá odstup, lebo Pol Pot bol taký dobručký ujo Večerníček, ktorý si nevšimol, že jeho podriadení zmizli 2 milióny ľudí (zmizli je eufemizmus pre slovo smrť kdekoľvek na svete)...Môcť nahliadnuť pod pokrievku a pod nôž najväčším svetovým despotom druhej polovice 20. storočia bolo ako vyvážené menu...v staničnej reštaurácii ovšem.

2 08.11.2021

obdivujem židovských autorov, a pán Kaminski je tiež dobrým príkladom židovského spisovateľa, u ktorého nachádzam tie prvky, ktoré ma fascinujú pri I. B. Singerovi, Ch. Potokovi a M. Shalevovi, takže ma jeho kniha potešila...

2 26.09.2021

na Barnesove knihy sa nikdy neteším dopredu, ale vždy sa teším z nich, keď ich už čítam, tento pútavý román patrí aj v diele tak výnimočného autora, k tomu najlepšiemu, čo kedy napísal...ak som dal ostatným jeho knihám päť hviezd, tu si vyhradzujem právo jednu hviezdu pridať.

2 12.09.2021

milujem kohútie múdra... lepšie ako gorila Izmael! človečina riadna...

2 08.09.2021

rozhodujem sa medzi dvomi a tromi hviezdami, zhltol som to rýchlo, ale toto bola azda najslabšia kniha autora...a tie predchádzajúce považujem za viac než podarené!
Táto je nabitá reáliami, ale pôsobí tak neučesane, že musím strhnúť body.

2 08.08.2021

básňam rozumiem asi lepšie ako ich rozboru...

koľko poézie a múdrosti v tomto skromnom dielku...
sekerezáda alebo muž, ktorý rúbal stromy
a lúbil a videl pravdivo
Zatiaľ môj objav tohto roka!

2 26.06.2021

čítal som to dávno, ale pamätám si ten pocit, a že to začalo ako obyčajný salónny román, ale potom sa to zvrtlo na pútavý príbeh o kakaových vojnách...

2 11.06.2021

Musím sa priznať, že neskorý Rushdie ma oslovuje viac, než ten raný (aj keď Satanské verše a Deti polnoci sú vskutku veľkolepé), takže táto kniha bola pre mňa lahôdkou, ktorá mi chutila po všetkých stránkach.

2 10.06.2021

Rowlingová v týchto knihách nikdy nevie ako začať, najprv sa motká a rekapituluje ako v TV seriáloch (v minulej časti sme videli), v každej knihe mi vysvetlí pravidlá metlobalu a potom z každého zápasu urobí neskutočný binec. Niektoré veci opakuje stále dokola, napr. ako Voldemort zabil rodičov HP. Viem, že je to napísané prevažne pre deti, ale nemyslím si, že by bolo treba tie deti podceňovať...každé dieťa, ktoré čítalo predchádzajúce diely, má predsa pamäť.

porovnávanie s Kafkom tejto knihe skôr škodí, ako osoží. stále je to však priechodný, ale predsa labyrint plný humoru a nedorozumení. Mám rád Ishigurove knihy, ale po tejto už sa budem báť mať od neho dajaké očakávania...ako úvod do Ishigura túto knihu rozhodne neodporúčam, ono by vás ostatné knihy, mohli sklamať!

2 18.03.2021