newtory komentáře u knih
Vynikajúco napísaná kniha, zrozumiteľná aj pre laika (ako som aj ja). Myslím si, že by si ju mali prečítať "všetci" predovšetkým v krajinách (bratia za riekou Moravou) kde ešte tento euro projekt do pekného počasia nemajú zavedený.
P.S. Má 159 strán, ale keď ju dostanete do ruky, tak zistíte, že je to pomerne útla brožúrka.
P.S1. Hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, múdry človek sa učí na chybách druhých.
Trochu Borges, tak trochu Kafka, znepokojujúci je tento Dino naozaj znepokojujúci.
Nádherná a pritom tak mimoriadne ľahko stráviteľná esencia židovstva, že ani nemá zmysel sa o nej rozpisovať. Tú knihu treba jednoducho čítať a tiež vlastniť, pretože čítať len raz nestačí. Vyšla v dvoch českých vydaniach. V celkom odlišnej grafickej úprave, celkom iný ilustrátor, ale zakaždým taký zdarilý, že nebolo pomoci, musel som si kúpiť obidve verzie.
P.S. Slovenské vydanie má do tretice celkom iného ilustrátora a je to príklad toho, akú dôležitú úlohu zohrávajú ilustrácie, ktoré keď sa nepodaria dokážu znehodnotiť aj mimoriadne kvalitný text.
Ani thriller, ani detektívka, ale dobrodružný román a dobrý. Pekné opisy prírody a premýšľanie o vzťahu človeka a prírody, alebo skôr človeka spätého s prírodou a človeka mestského. Zaujímavé postrehy o živote v divočine.
A dôležitý záver: Najsilnejším motívom ľudského konania je rodina, ale nie tá z ktorej človek vyšiel, ale tá, ktorú si sám založil.
Opis každodenného vojenského života, veľa sa toho nedeje, rutina...potom jeden rozkaz a nastáva zlom, mašinéria sa rozbieha a melie, melie až do sebadeštrukcie...
Rutina sa zauzlí do antickej drámy bez pravidiel, ale podľa predpisov.
Ústami dvoch svedkov sa vyjaví pravda (staré príslovie) ústami štyroch svedkov-aktérov sa vyjaví pravdy toľko, až sa vám zdvihne žalúdok.
Prečítané,aj keď výstižnejšie by asi bolo napísať prepočúvané.
Keďže som sa nedostal k tlačenej knihe,vypočul som si audio knihu.
Akosi sme si "nesadli" a tak radšej nehodnotím.
Myslím, že v budúcnosti sa pri podobnej príležitosti audio knihám radšej vyhnem a budem sa držať tlačeného slova, ktoré je mi podstatne bližšie.
Je to presne tá istá kniha, ktorá vyšla v češtine pod názvom:
"Tisíc let maďarského národa" líši sa len poslednou kapitolou, cca 15 strán (ak sa dobre pamätám) v ktorých autor dosť "nešťastne" vstúpil do historických dejov, ktoré s takým zaujatím a láskou k pravde a svojmu národu vylíčil. Nadčasovosť a "nestrannosť" ktorou vládne v knihe zamenil za útoky na aktuálne vládnuci Fidesz a Viktora Orbána.
P.S. Ale kto si chce prečítať dejiny Maďarov, ktoré sa "čítajú samé", tak túto knihu vrelo odporúčam, alebo už spomínanú jej českú mutáciu:
"Tisíc let maďarského národa."
P.S.1. Pre hungarofilov povinná jazda, pre "ukričaných nedoukov" dobrý zdroj poznania.
P.S.2. Prekvapuje ma, že táto kniha unikla pozornosti čitateľov DK, ale ako sa hovorí nikdy nie je neskoro a výhodou je, že je na trhu stále relatívne dostupná v oboch jazykových mutáciách.
Herodianove dejiny sú čítavé a prístupné čitateľom na všetkých „úrovniach“poznania.
Až po čase si uvedomíte, čo vás pri čítaní ruší. Neustále mravokárne poúčanie autora, čo si máte myslieť o tom a čo o onom.
Inak čo bolo pre mňa zaujímavé aj keď netvrdím, že nóvum:
1.) Obrovská moc peňazí, ktorá ovplyvňovala lojalitu armády voči cisárovi
2.) Ohromný vplyv jednotlivých légií a najmä praetoriánov na voľbu panovníka v období cisárstva (cisár bol doslova hračkou v rukách armády)
3.) Všetci cisári v tejto etape Rímskych dejín odchádzali zo sveta násilnou smrťou, alebo minimálne za podozrivých okolností
4.) Légie nevystupovali, ako „apolitický“ nástroj moci, ale podľa miesta pôvodu a skladby legionárov pomerne autonómne a v závislosti od toho, ako sa rozhodli a čo im kto prisľúbil, neustále menili svoju lojalitu.
Súčasťou vydania je aj pomerne krátky (cca 56 strán) spisok autora Sexta Aurelia Victora jedná sa o pomerne podarenú kompiláciu (v štýle letom svetom) rímskych dejín. Ako hlavný zdroj slúžia Dejiny Tita Livia. Veľmi prehľadné a pútavé čítanie poskytuje instantnou formou dobrý prehľad pre tých ktorý by radi vedeli, ale čítať sa im veľmi nechce...
Naozaj do „tuhého“ začína ísť po úmrtí Kommoda (v roku 192 občianskeho letopočtu) smrtiaci kokteil mien, udalostí, zemepisných názvov lokalít, etník aj motívov...
Parafrázujúc Nietzscheho: “Německé, příliš německé“.
Preklad je vynikajúci, ale textu to vôbec nepomáha, celý je akýsi toporný vyumelkovaný. Averzia voči hlavnej postave dýcha z každej stránky. Cítiť, že je to „osobné“, nie nadarmo bola jedna z vedúcich postáv Barbara (prvá manželka Hendrika, alebo Heinza) autorovou sestrou. Miera antipatií autora voči hlavnej postave, Hendrikovi Höfgenovi alias Gustafovi Gründgensovi je taká únavná, že sa „vyžíva“ ešte aj v zdanlivých detailoch, akými sú ruky spomínaného herca (na cca desiatich miestach v románe ich stále znova a znova opisuje, aké sú hrubé a nepekné tvarované).
Navyše tá večná monochromatia kremeľského, medzivojnového vnímania sveta: fašisti, (správnejšie by bolo v prípade Nemcov nacisti, ale Moskvou zavedené pojmoslovie nepustí) alebo komunisti (slovami A. Wertha: Hitler, alebo Stalin človek si nevyberie). Skrátka a dobre, miestami to zaváňa obyčajnou agitkou.
Kniha je to útla, ale nekonečná. Jedno je isté, už sa k nej nevrátim.
Jeden z najlepších filozofických slovníkov s akým som sa zatiaľ stretol. Napísaný v duchu osvedčenej nemeckej filozofickej tradície, abstrahujúc od revolučného, liberálneho a v súčasnosti tak módneho francúzskeho (nešťastné súhvezdie Baudrillard, Foucault, Deleuze, Derrida, Rorty a spol.) postmoderného ľavicového ponímania filozofie. Autorsky sa podieľal pomerne rozsiahly kolektív autorov. Text suchý, ako dobre odležaná Frankovka, ale hutný až dosť.
Vražda, je niekedy jediné schodné riešenie a vôbec nie najľahšie.
Absurdný, čierny humor, to je to, čo ma dostalo. Od začiatku do konca som sa dobre bavil. Jedna z mála detektíviek (ak nerátam božskú Agathu) ku ktorej sa plánujem znova vrátiť.
Vynikajúca pomôcka na každú príležitosť. Mínus jedna hviezdička za trocha "zaostávajúcu" aktuálnosť. Zvyšné štyri za nikdy nestarnúcu aktuálnosť.
Vlast má být domovem, ne oltářem.
Ze dvou šibenic lze udělat jeden kříž, ale zbydou dva oběšenci.
Kdo byl prvním hlupákem ? Proč o tom historie mlčí ?
Snadnější je dojít k závěru, než se vrátit k východisku.
Neexistují bezmezné hloubky: jsou jenom těžko dosažitelná dna.
Hospodářství které se opírá o ideologii, dosahuje dobrých výsledků v propagandě.
Každá víra nabízí dvě možnosti: klamat sebe nebo ji.
Může mít analfabet něco vepsáno ve tváři ?
Člověk často proklíná svůj osud tam,kde by měl proklínat svou blbost.
Přebytek zdravého rozumu vždy končí duševní nemocí.
P.S. Nemôžem si pomôcť, musel som sa podeliť o tieto perly ducha. Kniha síce útla, atypických rozmerov, ale ako sa hovorí: Neposudzujme knihy podľa obalu...
Asi jedna z najlepších sociologických analýz 17. novembra 1989 na Slovensku. Čo mu predchádzalo, ako prebiehal (hektika prvého roka). Mám ho aj s venovaním od autora. Boli to zvláštne časy. Na Šancovej sídlilo VPN a v uliciach besneli Mečiarovci. Boli schopní aj fyzickej inzultácie. Fedor Gál, človek jasnej mysle a čistého srdca bol štvanou zverou...
Autor nádherne zachytil atmosféru pred novembrového Československa. Hrabalovsky ironický text bez Hrabalovskej poézie, ale nie čara zbavený. Zhovadilosť života v komunistami okupovanej krajine. Oceňujem nuansy slovenskej reality, ktoré autor perfektne vystihol. Hašek by to možno nazval: "Tak trocha mierny cestopis unavenou krajinou v medziach zákona".
Tak toto by som odporúčal v rámci multi kulti výchovy, ako povinné čítanie na všetky stupne škôl. Myslím, že táto kniha hovorí o podstate Islamu oveľa viac, ako Korán (alias zbierka orientálnej poézie), alebo všetky tie sladkasté reči pravoverných.
P.S. Nehodnotím kvalitu knihy, ale edukačnú stránku, jednoducho povedané, kto prečíta túto knihu a je "pri zmysloch" získava doživotnú imunitu voči islamu a nenechá sa zvábiť moslimami, ani ich sympatizantmi.
Když mluvíme o mase, zbývá ještě to nejlepší. Ano ? A co? Zákusek. Ten jste také dělala sama? Napadlo mě, že ho uděláme spolu. Z jakých ingrediencí? Z tajemství, ticha, deště a větru. A jak se takový zákusek jmenuje ? Je to francouzsky, jmenuje se to petite mort. Nevěděl jsem, že mluvíte francouzsky. Je mnoho věcí, které o mně nevíš. To je pravda. Nejsi zvědavý? Trochu....Co mám udělat , aby sis všiml, že po tobě umírám touhou ? Holčičko, raději vás vidím živou.
Ľúbostný príbeh (?) alebo detektívka ? Jedno aj druhé a ešte "čosi".
Láska a smrť. Nie zádumčivo, ako v ruskom románe,ale zbesilo a nezmyselne, divo a živočíšne, ale zároveň tak prirodzene. Pre Európana je ľahkosť s akou sa v Latinskej Amerike umiera nepochopiteľná. Smrť len tak, ako jeden z krokov tanga. Dej je ako správne vyzreté červené víno, trochu ťažké, ale harmonické, intenzívne kyselinky a na záver lahodný pocit, (chvost) ktorý zostáva po prečítaní. Nie ako ospevované jasne žiariace rubíny, ale skôr sýto červené české granáty.
Relatívne malá plocha, (184strán) je ako malý byt, majitelia doslova „čarujú“ s priestorom, tak ako autor. V príbehu si „zahrá“ aj židovská menšina (v Argentíne žije početná komunita ) nie je to práve kladná rola, ale v živote nebývajú len kladní hrdinovia, preto by nebolo fér podozrievať autora z antisemitizmu.
Juhoamerické diktatúry, zaujímavý fenomén, človek tak podvedome cíti, že vina je tak trochu symetrická (na oboch stranách). Aj keď odsúdenia sa nakoniec dostáva len jednej. Tož, keď ide o dialektiku vo vzťahu k sebe samej, postoj ľavice zaváňa skôr metafyzikou. Napríklad Isabelle Allendová: „Dom duchov“, pôsobivý príbeh, aj jeho podanie, ale rodina je viac ako fakty. Nie vina a trest, len trest, nezmyselný a nespravodlivý. Že otec Salvator bol skôr falošný mesiáš, ako spasiteľ sa prehliada. Nie zrelá spisovateľka, ale rodinná kronikárka (aspoň v tejto knihe). To ale na šťastie nie je prípad Ernesta Malla, ten si udržiava „balans“.
Záver knihy trochu pripomína Pulp fiction, no na rozdiel od neho ho nezachraňuje, hviezdne obsadenie, ale vyzretý, jazykovo nadaný autor a dobrý český preklad.
Dobrá kniha, ale po Exode a Mile 18 už nič nebude ako predtým. Jednoducho veľmi vysoko postavená latka.
Vynikajúci výber. Odporúčam s dodatkom k názvu: "Orten pre začiatočníkov" (vďaka nemu aj ja som sa chytil)