parvitas komentáře u knih

Veľmi pekný príbeh dvoch žien. Najprv medzi nimi nebolo priateľstvo, skôr vzťah zamestnávateľky a gazdinej, priateľstvo sa z toho vyvinulo až neskôr, postupne. Magda, nepraktická spisovateľka, potrebovala pomoc s domácnosťou a Emerencia sa tejto úlohy ujala. Nie Magda si ju najala, ale Emerencia jej to dovolila. Svojská, hrdá, vášnivá a neúnavná, chrániaca si svoje súkromie, neskôr, po troške, povolila Magde nahliadnuť do jej sveta, no nikdy sa pred ňou neotvorila úplne. Práve na tie čriepky z minulosti som čakala, trúsili sa po celej knihe a z nich som si skladala Emerenciin obraz, jej minulosť a všetko, čo z nej spravilo to, čím je.
Autobiografická spoveď autorky hovorí o tom, čo sa stalo, keď otvorila dvere, ktoré mali ostať zatvorené.
Slovenské vydanie má veľmi peknú obálku, jednoduchá fotografia sa mi páči oveľa viac ako pri českých vydaniach.

3 07.01.2017

Veľké plus za premyslený svet. Odporúčanie Paoliniho ma teda neohúrilo (jeho knihy sa mi až tak nepáčili a za oveľa lepšiu sériu považujem Drakenov z Pernu od McCaffreyovej). Serafínu som si obľúbila - je to výnimočná a silná postava.
Pripravte sa na to, že daný svet budete objavovať postupne. Je tam trochu politiky, nie veľa lásky, ale oveľa viac je skrytých vecí. Bavilo ma, ako sa postupne odhaľovali informácie z minulosti. Prelínanie Serafíniných spomienok, jej záhrady príšeriek v hlave a súčasnosť môže nepozorného čitateľa zmiasť. Niektoré dôležité informácie sa zopakovali viackrát, ale myslím, že to bolo hlavne kvôli orientácii na mladšieho čitateľa. Páčilo sa mi, ako sa postupne odhaľoval svet a miesto Serafíny v ňom. Celé to na mňa posobilo logicky a veľmi živo.
Serafína sa o svojej matke dozvedela len málo, ale jej dračím dedičstvom je viac ako len dva pásy šupín. Úžasné hudobné nadanie a ešte jedna schopnosť, ktorá sa ukáže časom, že je užitočná. :) Inak, táto statočná a úprimná hrdinka mi prirástla k srdcu - veľmi som jej držala palce.

3 18.08.2016

Ach, Ada, ako sa to mohlo stať? Bola si len jednoduché dievča zo skromných pomerov, ktoré milovalo šitie, látky, strihy. No mala si veľké plány a chcela si si otvoriť vlastný salón, bola si ambiciózna a šikovná. A kvôli jednej, jedinej chybe sa ti tak zmenil život... Uverila si chlapovi, grófovi, ktorý ťa zobral do Paríža, hoci všetci naokolo hovorili, že je to čisté šialenstvo, lebo onedlho má vypuknúť vojna. Neverila si, kým sa to nestalo... Z Francúzska utekáte do Belgicka a tam ťa dobehne vojna. Ako Britka nemáš šancu, odvážajú ťa preč, do zajatia. No nie si typickým väzňom v lágri, ale aj tak žiješ v otroctve, no málokto to po skončení vojny vie pochopiť, v akých neľudských podmienkach si prežívala a trpela.
Kniha ma dostala, nevedela som ju odložiť. Rozpráva príbeh ženy, matky, ktorá sa snažila prežiť. Netrpela kvôli rase, či náboženskému a politickému presvedčeniu. Trpela kvôli tomu, že bola žena. Koľko takých „krajčírok z Dachau” existovalo? A ako skončili? V Británii zdevastovanej vojnou, korupciou, s prekvitajúcim čiernym trhom, kupliarstvom a nepružným súdnym systémom, mali vôbec šancu?

3 09.03.2016

Maďarský autor, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný...
„... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...”
Predstavte si, že máte 15 rokov a len objavujete svet, spoznávate dievča a svet dospelých ide tak trochu mimo vás... Okolo zúri vojna, no vás sa to týka len veľmi málo, študujete na gymnáziu, lúčite sa s otcom, ktorý musí odísť a všetko beriete akosi z odstupu. Taký ten tínedžerský postoj, až cynizmus. Žltú hviezdu beriete ako niečo, čo je dané, keďže ju treba vidieť, tak ju neskrývate. A takisto aj zaradenie do práce. Dochádzate s ostatnými mladými chlapcami z mesta. No a potom príde ten zláštny deň, keď vás spolu s ďalšími vydelia z autobusu a nechajú čakať, potom odvedú k železnici, zavrú do vagóna a odvezú do tábora. Na koncentračný tábor sa nedá zvyknúť. No aj tak v ňom dokážete nájsť niečo krásne.
Zdá sa to ako sen, zlý sen, no hlavný hrdina sa len sústredí na ďalší krok a na ďalší a ďalší a túžba žiť ho posúva ďalej.

3 28.01.2016

Knihu Devítka som doteraz nepoznala. Aj keď mám mnoho tematicky podobných kníh načítaných, nevyhľadám ich prednostne. Stačilo mi štúdium počas VŠ. Neberiem návštevu koncentračných táborov ako temnú turistiku, ale ako spôsob uvedomenia si, že informácie, o ktorých len čítame, či sa učíme, vznikli na základe skutočných udalostí. A sú aj dnes reálne hmatateľné. Nie sú to len odtiene vytetovaných čísiel, sú za nimi skutoční ľudia. Ich ozajstná bolesť, utrpenie, proste všetko, čím si prešli. Preto treba o tom hovoriť a písať, aj napriek tomu, že uplynie veľa času.
Uvedomili ste si, že volebné právo vo Francúzsku bolo udelené ženám až v roku 1944? (Aj vďaka zásluhám hrdiniek z odboja.) Autorka sa len čiastočne dotkla generačnej traumy, no táto tematika si zaslúži osobitnú pozornosť, v knihe sú spomenuté len niektoré dôsledky.
Napriek tejto ťažkej téme ma kniha príjemne prekvapila. Nečítala som ju ale na jeden "záťah", ale striedala som ju s ľahšími žánrami, tematicky úplne odlišnými. Osudy 9 žien, odbojárok rôznych národností (francúzskej, holandskej, španielskej), ktoré spolu utiekli z pochodu smrti z koncentračného tábora, boli v každom ohľade výnimočné. Dojímala ma ich odvaha v mladom veku, rovnako aj ich spolupatričnosť. Veľmi som im držala palce, aby sa dostali domov, ich putovanie bolo drsné, rovnako ako aj pobyt vo väzení a v táboroch. Láskavosť a maličkosti, aj tie najmenšie šťastné chvíle, ukázali, že v ľuďoch ostalo aj to dobré...
Kniha Devítka je na pomedzí rozprávania a dokumentu, no autorka veľmi často prejde z popisu jednej postavy k druhej, takže to na prvý pohľad vyzerá chaoticky. Publikáciu dopĺňajú poznámky a oživenie v podobe fotografií dodáva osudom žien inú hĺbku.
Keďže mám knihu požičanú a čítam ju v rámci putujúcej štafety, označila som si farebnými nálepkami zaujímavé pasáže a až neskôr k nim dopisovala ceruzkou svoje dojmy. Ďakujem za možnosť knihu prečítať, určite ju budem odporúčať aj ďalej.
Mimoriadne oceňujem snahu o presné zdokumentovanie pobytu týchto žien po zatknutí, v koncentrákoch a vo väzení, putovanie a najmä životné osudy po skončení vojny. Ich traumatické zážitky sa odrazili v podlomenom zdraví, no aj v zmenenom vzťahu k príbuzným, k deťom a rodine.
Záverečné slová autorky považujem za mimoriadne dôležité. Opisuje svoj postoj a východiská nielen ako príbuznej jednej z deviatich, ale aj ako historičky. Jej snaha a o zachovanie dejinnej pamäti je cenná o to viac, že mnoho účastníkov už nežije. Hlasy tých, ktorí boli svedkami, treba ďalej sprístupňovať a nechávať ich zaznieť.

Ak máte záujem o podobné knihy - odporúčam:
Mengeleho dievča od Veroniky Homolovej Tóthovej a Violy Stern Fischerovej,
Kuriérky: Nevypovedané príbehy odbojárok v Hitlerových getách (Judy Batalion),
V pekle plynových komor (Shlomo Venezia),
Chlapec, který přežil pochod smrti (Pavel Taussig)
Zpřetrhané životy: Československé ženy v nacistickém koncentračním táboře Ravensbrück v letech 1939–1945 (Pavla Plachá)
Orgovánové dievčatá (Martha Hall Kelly) a mnohé ďalšie...
ale aj
Naše těla, jejich bojiště: Příběhy žen z války (Christina Lamb), či knihy od Svetlany Alexijevič napr. Vojna nemá ženskú tvár - sú tiež mimoriadne silné...

2 25.09.2024

(SPOILER) Mám rada Miškine knihy. Aj keď občas na nich nájdem nejaké nezrovnalosti, vždy si ich kúpim. A som verná fanynka, všetko kupujem (a nechávam si občas aj podpísať od autorky) a požičiam ich aj rodine a kamoškám - že toto si prečítajte! Ale asi najviac si užívam tie, ktoré súvisia s viac ako polstoročnou históriou, tie mytologické a duchovné už pomenej. Sudička zo severu je trošku iná, detektívno-romanticko-mytologická. A zároveň drsná, keď opisuje násilie, týranie a iné hnusné veci, ktorými si prešli ženské postavy. Severské krimi také bývajú, takže v tomto je to v poriadku, dá sa povedať, že je to typická črta severských krimi kníh, kde to pri opisovanom surovom mraze akosi aj očakávam ľudskú krutosť. No zároveň sa do toho vložili nadprirodzené prvky a tak v závere je z toho taký miš-maš s miernym hygge nádychom. (Keď sa opisuje jedlo a zariadenie v Arvidovom domove. :) )
Severská mytológia je vysvetlená postupne, tak ako hlavná hrdinka objavuje svoje schopnosti.
Opisy zimnej krajiny ma v tomto horúcom lete veľmi tešia. A rovnako aj miestne názvy a tak celkovo každodenný život. Súčasne som sa hrala aj AC VAlhalla, takže prostredie som mala aj sprostredkovane pred sebou, nie iba v predstavách. To som si naozaj užívala.
Jednu hviezdičku uberám za spolok zničených duší a za hlúpych detektívov, ktorí si to celé za tie roky nedali dohromady aj sami. A tiež za záver, ktorý som očakávala oveľa skôr, hneď ako spomenuli fyzickú podobu.
Severská kráľovná si vypočuje správú o smrti svojej dcéry od vnučky, ktorá vzápätí zmizne, ale nik ju nehľadá? Kks, by som na jej mieste obrátila zem i nebesá, aby som si našla rodinu. Hlavne ak má také prostriedky a moc.
Tak idem na pokračovanie a dúfam, že sa ten zbrklý útek hlavnej hrdinky vyrieši. Práve teraz, keď by potrebovala oporu u milovaného, ho opúšťa...

2 27.08.2024

Potrebujem milé knihy. Aj keď začínajú bankrotom a rozpadom vzťahu. Hlavná hrdinka Polly takto skončila s minimom prostriedkov vo veternom prístave. Keďže dlhodobo jej firma, ktorá sa venovala grafickému dizjanu, už nezarábala, pokazil sa aj jej vzťah s partnerom. Ujsť z mesta do zapadákova je jedinou schodnou cestou, pretože už nemá veľa možností, aj vzhľadom na to, že je vlastne na mizine. Pravidelné dochádzanie do mesta nie je úplne možné, vzhľadom na to, že sa príjazdová cesta zaplavuje a treba sa riadiť podľa času prílivu a odlivu. Miesto, kde sa uchýlila, je schátrané, no funkčné. A vraj tam aj straší... To už mala autorka moju plnú pozornosť.
Keď sa Polly náhodou začne starať o zranené mláďa alky/papuchalka, získala si ma ešte viac. No nezamiluj si to. Postupne sa spoznáva s členmi miestnej komunity, s partiou rybárov a tajne im (aj keď pôvodne to bolo len pre ňu) pečie chlieb. Jej malá vzbura vyvoláva emócie, keďže majiteľka nehnuteľnosti je riadna potvora! :) Na polostrove práve táto megera vlastní predajňu s pečivom, ale nie je to žiaden zázrak. Keď si získa jej sympatie, otvorí si pekárničku, ktorá je úžasná a všetci si ju zamilujú. V závere knižiek tejto autorky býva plno receptov, určite stoja za vyskúšanie, aj v tejto ich nájdete. Mne kniha svojou nenáročnosťou celkom sadla, bola to taká pokojná variácia knihy o kníhkupectve, len knižky sa tu nahradili chlebíkmi. No trošku mám výhrady, lebo mi chlapi, ktorí sa okolo Polly začínajú pohybovať, akosi nesedia - proste žiadna chémia. Najlepší ostáva ten mini všetečný vták. Napriek tomu som si čítanie užila a idem na pokračovania.

2 20.07.2024

Oddychové čítanie pre deti vo veku 10-14 rokov, ktoré začína vraždou? Ale áno, stále je to kniha presne pre mladších tínedžerov. A zabaví aj ostatných, ktorí nadchnú hrejivé príbehy okorenené tou správnou dávkou akcie, či drvenými klinčekmi. Mona miluje pečenie najviac na svete, pretože jej darom je moc dohovoriť tvrdohlavým koláčikom, či chlebíku, aby správne nakysli a upiekli sa k dokonalosti. To, že popritom stvorila večne hladný a tak trochu agresívny kvások, či medovníček, ktorý má svoju hlavu, je len odrobinka. V meste sa vyskytuje vrah, ktorý útočí na všetkých s magickými schopnosťami a k hraniciam sa blížia neskutočne silní nepriatelia. Mona nikdy netúžila byť hrdinkou, ale keď je do tej pozície dotlačená okolnosťami, zhostí sa jej najlepšie ako vie. Oceňujem silnú myšlienku nenápadného hrdinstva obyčajných ľudí, ktoré si málokedy uvedomujeme. Neviem ako vy ostatní, ale ja som miestami mala pri čítaní takmer pratchettovský pocit (milujem podobný zmysel pre humor). Ako vypiecť s kúzlami je originálny a zábavný príbeh a určite si ho prečítate s chuťou.

2 12.05.2024

Bábkar je stredoškolský profesor a etymológ, ktorý je naozaj bizarnou postavou. Mám rada Josteina Gaardera, ale priznám sa, táto kniha nebude patriť medzi moje obľúbené. Hlavný hrdina sa najviac a najradšej zhovára s jediným priateľom, ktorého má, ktorý jediný povie všetko bez obalu a hneď, no ale ani preto mi neprirástol ku srdcu. No ako rozpráva svoj príbeh, o detstve, o šikane, o smútku a osamelosti... je mi ho ľúto. Svoje priznanie v listoch adresuje Agnes, dievčine, ktorej rodinu spoznal na jednom z pohreboch pred mnohými rokmi.
Jeho hľadanie pohrebov, na ktorých sa môže zúčastniť v dave ako jeden z mnohých smútiacich, toto sa mu stáva potrebou, nutkaním a zmyslom života. Pátra hlavne po inzerátoch, kde sú hostia pozvaní na spoločné posedenie po pohrebe. Ide mu o spoločenstvo, o rodinu, ktorú nemá, a ktorej na oplátku vytvára plno príbehov o priateľstve so zosnulými. Je to jeho cesta ako nájsť rodinnú spolunáležitosť. Rodinu a priateľstvá, hlboké a dlhoročné si dotvára a vymýšľa si príbehy, ktoré mu nemá kto vyvrátiť. A rovnako, ako je to pri hľadaní pôvodu slova, aj tu ide od známeho k nezmámemu, stavia príbeh na detailoch, maličkostiach a obraz, ktorý o zosnulom predostiera, je plnohodnotný a tak živý. Takisto keď vysvetľuje pôvod a vznik slov, cez mytológiu, kresťanstvo, či lingvistiku, je to zaujímavé, kam až dôjde vo svojich úvahách. Prepojenie nórčiny a indoeurópskych jazykov, hľadanie príbuznosti tam, kde na prvý pohľad možno ani nie je, aj toto je paralela s jeho životom.
Ale práve tieto filozofické a lingvistické zamyslenia o ľudskosti a chápaní robia román tak zaujímavým. Osamelosť a ľudskosť. Otázka, či je dôležité hovoriť pravdu (vždy za každých okolností) a ako sa stať vnímavým voči odlišným. A že niekedy stačí jedna okolnosť a už bude naveky vnímaný jednostranne.

2 09.05.2024

Keďže ma nejakým spôsobom seklo, jediná aktivita, ktorú som včera zvládala bez bolestí, bolo čítanie.
Zlaté enklávy som si chcela šetriť, ale nešlo to. Dej letel veľmi rýchlo, a tak ako El prežila Scholomanciu, nestihla si ani vydýchnuť, že je von zo školy, či trúchliť za Orionom, hnevať sa na zvyšok sveta, už bola zase na cestách, kde bolo treba zachrániť ďalšie mesto. Postupne zistila, za akých príšerných podmienok enklávy vznikajú, a aj prečo sú tak výnimočné zlaté, ktoré túžili vytvoriť ešte jej rodičia. Splnenie proroctva nejde vždy priamočiaro. Aj tu bolo potrebné veľa obetavosti, priateľstva a - ako vždy - many. Ku koncu som aj slzu vyronila, tak som sa ponorila do deja, že mi aj bolo ľúto, že sa to skončilo. Cesta do pekla býva vyznačená najlepšími úmyslami, stačí sa raz odkloniť a využiť cudziu bolesť, obetovať toho najlepšieho a na takomto zhnitom základe začat stavať? To Galadriel s priateľmi nedopustila a som jej vďačná za vytrvalosť, s akou pácha dobro.
Najviac sa mi páčili tie najstaršie časti miest, enkláv, kde sa prelínala realita v priestore a v kombinácii s časom to až tak nakoniec nevyzeralo úplne reálne. Ak by to sfilmovali, bolo by to náročne preniesť na plátno, ale stálo by to za pokus. Každopádne, táto séria stojí za prečítanie.

2 18.03.2024

(SPOILER) Cestou na prvú brigádu sa stratí dievča z autobusovej zastávky. Po troch rokoch od jej zmiznutia ju jej otec Lelle ešte stále hľadá. Počas dlhých letných nocí prehľadáva oblasť okolo Striebornej cesty, je to jediný cieľ, ktorý ho ženie vpred, nič iné nedáva zmysel... Nedokáže sa zapojiť znovu do života, je rozvedený, osamelý. Nastojčivo dáva polícii tipy na podozrivých, pátra po dcére na vlastnú päsť a ničí ho to. Táto časť Švédska je plná lesov, močiarov, komárov, plná podivínov a sobov. Vyslúžilí veteráni, samotári, lovci, drogoví díleri, fanatici pripravujúci sa na apokalypsu, či zberateľ porna... Pri čítaní som mala pocit, akoby ma niekto zabalil do vlhkej deky dúfajúc, že ma zohreje, no cítila som len postupujúci chlad a plesnivý smrad... Znepokojivý psychotriller. Druhou postavou, okolo ktorej sa točí dej, je Meja. Bývajú u matkinho priateľa a dúfajú, že sa už nebudú musieť sťahovať, že budú mať dostatok jedla a strechu nad hlavou. Meja túži po stabilite, po niekom, kto sa o ňu bude starať, chce doštudovať, no má len psychicky chorú mamu, ktorá sa prispôsobuje svojim milencom a o dcéru sa takmer nezaujíma. Že sa pretnú osudy Lelleho a Meji, je viac než isté. Ona je žiačka, on jej učiteľ. A navyše sa podobá na jeho stratenú dcéru...
Veľmi rada čítam v lete mrazivé knihy. Táto sa odohráva v lete, no ako postupuje dej, menia sa aj ročné obdobia. Teda svoju dávku zimomriavok som dostala. Je tu bravúrne vykreslená situácia a psychológia oboch hlavných postáv, neviete, koho podozrievať skôr, alebo (o)koho sa báť.

2 05.01.2024

(SPOILER) Kde bolo, tam bolo, takto nejako vznikli poľskie złoté Príbeh ma bavil, akčnejší ako doterajšie obe časti spolu. A zároveň mi je trochu ľúto, že to tak rýchlo skončilo. Viac Rudnického a Samarina, ktorí získavajú stale väčší vplyv s moc, no dočkáme sa aj ich rodinného života, ďalších pátraní po zločinoch, spojení s cárskou rodinou a ostatnou vysokou a zákulisnou politikou. Prekliati z Enklávy nedostávajú taký priestor, ako by som si predstavovala, takže je to tak na 4,5*.

2 05.01.2024

(SPOILER) Ak vás kniha Nič donúti niečo cítiť, stojí za prečítanie. Inak nič nemá zmysel. Ten mladý nihilista - stromolezec ma s*al už od začiatku. A ešte viac jeho rodičia, ktorým nevadilo, ako synátor trávi čas. A vlastne aj ostaní dospelí boli úplne len do počtu.
Namiesto povinnej školskej dochádzky vylezie na strom, žere si slivky a tam ide tráviť svoj čas zbytočnej existencie? A trvá to celý rok? Že kašle na školu a v ničom nenachádza zmysel, ok, takým obdobím si prejde veľa ľudí, keď sa dostanú do bodu, kedy sa maju rozhodnúť o budúcnosti. Existenciálne otázky si kladie takmer každý, no toto bol extrém, že dokázal takto na diaľku ovplyvniť svojich rovesníkov a nikto si pritom nič nevšimol. Nerozumiem skrátka tomu, že taký dosah mohol mať na svojich spolužiakov. Jasné, nesedel tam stále, obcas si zbehol domov napapať sa a vyspinkať a potom zase s nadobudnutou energiou vykrikoval. Sami sa vyhecovali k absurdným výzvam, keď mu chceli ukázať, čo dáva (ich) životu zmysel. Mrzí ma, že si neuvedomili, že takto mu nepomôžu, že on za to vôbec nestál. Vlastne som si myslela, že niekoho osvieti, takže skončí omnoho skôr pod spíleným stromom, alebo mu ho pod zadkom podpália, priviažu ho tam, alebo niečo podobné, kde bude adresátom. On mal prísť o veci, ktoré by ho zaboleli, jemu sa malo zaťať do živého, on mal prísť o nevinnosť a na konci, keď to gradovalo a stále by mu na živote nezáležalo, tak si ho mal vziať sám.
Film si nepozriem, knihu radím k podobným ako sú Pomaľované vtáča, Malý život, či Láskavé bohyne, smutné a kruté a nebudem sa k nej vracať, ani o nej viac premýšľať. Jediná vyhoda je, že má len pár strán a autorka tieto absurdity nenaťahovala príliš dlho.

2 05.01.2024

Takže čím začať, keď všetky nešťastné rodiny sú si podobné? Kniha má podobnú šablónu ako to bolo v románe o inej panovníckej rodine (Zimný palác): súčasnosť, minulosť a dávnejšia minulosť. Aj tu sa opakuje téma “medzi nebom s zemou, mysteriózne prepojenie hrdiniek, predmety, miesta, duchovia, tušenia a tak podobne. V častiach, kde si autorka prešla niektoré miesta aj naživo, to krásne v románe opísala a boli to tie miesta plné života. Vidno, že si Sisi a jej život zamilovala a vedela mnohé pikošky o jej verejnom a súkromnom živote. Ja som ale asi opačný prípad. Čím ďalej som sa prehrýzala príbehom, cisárovná strácala moje sympatie a čoraz viac mi liezla na nervy. Línia s herečkou bola úplne bezvýznamná, no prvá, s modernou dievčinka, ju ale ešte o kus tromfla. Spánková paralýza, vítanie nočných môr a zapisovanie snov no, ale buďme úprimní, nikto z tu opísaných ľudí nebol úplne v poriadku. Depresia, fóbie a úzkosti sú veľmi náročné diagnózy, no mne skôr vadilo opakovanie rovnakých situácií, nepodstatné zdôrazňovanie skutočností, o ktorých sme si už prečítali pred pár stranami ale teda nabaľovalo sa to a nabaľovalo a stále mi to prišlo ako vata. Mrzí ma to, lebo som sa na čítanie tešila. ( Btw, mamina mi knihu dokonca vrátila nedočítanú, vraj to bolo príliš ezo.) Sisi mi neprišla ako silná osobnosť, na to bola príliš zošnurovaná, aj keď samu seba videla inak. Vlastne som prekvapená, že vydržala tak dlho žiť a stihla aj zostarnúť v reálnom živote Kontrolovala sa neustále (váha, pás, jedlo, vlasy, pleť), aj keď nemusela, akoby to bolo jediné, v čom mohla dosiahnuť dokonalosť/samostatnosť. Keď sa to vezme, ako sa upla na deti a muža, ok, no potom už nič iné okrem koní nemala, bola osamelá takže keď pominula aj táto aktívna fáza, už v podstate nič okrem seba neriešila. Áno, je to smutné. Jediná kamoška bola z podobného cesta, tiež si prešla hroznou stratou, no vídali sa príliš málo. Z prečítaného si odnášam momentálne pomerne silnú antipatiu k Sisi, k jej vlasom a tak trochu aj k fúzom (nie, tie neboli jej). No čo, nemôže sa mi všetko páčiť

2 05.01.2024

Smutný príbeh o strate, dospievaní a láske. Aj keď sa autorka inšpirovala skutočnými udalosťami (pádom lietadla, kde prežil iba jeden mladší chlapec), spravila to veľmi citlivo. Bolela ma duša aj za Eddieho, za všetkých, ktorých nechal v oblakoch

2 05.01.2024

(SPOILER) Chudák Steve, na jedinú ľudskú postavu toho bolo až príliš. Snaží sa byť budhistom, ale dohodnime sa, že ostáva pri tej snahe.
Páči sa mi koncept knižnice, naozaj má svoj špeciálny rozmer. A mnoho, mnoho oddelení. Knihovníci, ktorí celý život študujú len ten svoj katalóg, sú naozaj zvláštni. Ich výchova a vzdelávanie boli občas brutálne, no zároveň potrebné. (Hm, poznať cudzie jazyky je naozaj dôležité.)
Teraz to opisujem idylicky, ale pripravte sa na šokujúcu zmes násilia a krvi, všade sa povaľujú kusy tiel, náboje a vo vzduchu sa vznáša smrad spáleného mäsa. Niekoľkokrát usmrtení a znovu oživení. To zanecháva stopy. Moc a vedomosti z nich spravili to, kým sú. Ale kým naozaj sú? Realita je naozaj krehká.
Knihovna na Černohůrce mi mierne pripomína knihy majstra hororovej fantázie. Clive Baker (a jeho séria Knihy krve) má svoje prvenstvo v surovom naturalizme a v šokujúcom temnom násilí, ale Scott Hawkons ho nasleduje ako tieň. (Števko King píše rozprávky oproti nemu.) Mágia je živelná a nepodobná ničomu, čo si predstavujete, postavy šialené a mocné, no súcit a ľudskosť v nich ani veľmi nehľadajte. Je to román o smrti a aj o výchove boha. Všetko do seba zapadá na milimeter presne, ako keď sa pevne zatvoria dvierka na železnom býkovi a môže sa začať s upaľovaním.
Ja som si čítanie užila, nenápadná obálka a nič nehovoriaci názov a vnútri hotová apokalypsa.

2 05.01.2024

Vyzerá to ako klišoidný príbeh o “páchaní dobra" medzi osamelými cudzincami, ktorí si vylejú svoje srdce na stránkach denníka. A vyzerá to, že sú úprimní. Zošit bol ponechaný v kaviarni, no putuje cez viaceré ruky a my sa tak dozvedáme o pisateľoch viac a viac. Miestami to vyzeralo, že presne odhadnem, ako sa to skončí, ale pribeh ma v istom okamihu aj prekvapil. Na plný počet hviezdičiek to nie je, ale mám po dočítaní dobrý pocit. Keby to bol film, ako starnúceho umelca by som si predstavovala niekoho ako je Martin Short, jemu by sa tie výstredné obleky brutálne hodili.

2 05.01.2024

Alternatívnej histórii nikdy nepoviem nie, a keď je navyše šmrncnutá fantasy, je to ešte lepšie.
Chvíľami to bolo napínavé, hlavný hrdina, lekárnik Olaf Rudnicki, sa pokúša vrátiť z odčlenenej oblasti, ktorá sa zmenila pôsobením mágie, aj s dôležitými ingredienciami. Cestou von z enklávy stretáva vojenskú skupinu a spoločne si pomôžu. Rovnaké centrá ohraničené striebornými prútmi sú nielen vo Varšave, ale aj v Petrohrade a v Moskve a nie sú vôbec bezpečné. Napadnutie príšerami bolo očakávané a patrične akčné, ale zmenilo ich to. Postupne sa v príbehu k slovu dostáva politika, cárske Rusko a snaha o nezávislosť poľských separatistov, plus stretnutie s cárskou rodinou (alchymista/lekárnik jednorazovo konkuruje Rasputinovi v liečbe mladého cároviča ), toto všetko už lepšie určuje ukotvenie príbehu v dejinách - začiatok 20. storočia. Lekárnik a dôstojník spolupracujú aj naďalej, už aj sa spriatelili, vlastne sú azda aj vzdialenými príbuznými. Najzaujímavejšou osobou v príbehu je podľa mňa kňažná, ktorá oboch podporuje a diriguje. Neznáša moderné výdobytky, okrem telefónu, ten patrične využíva na to, aby príbuzných postavila do pozoru.
Do Varšavy prenikajú démoni z enklávy a situácia začína byť vážna.
Anastázia, zachránená žena z enklávy, je niečím viac, ako sa zdá na prvý pohľad. Je mimoriadne schopná a lekárnikovi a jeho známym pomáha v magických záležitistiach. Zaujala ma scéna z knižnice, keď sa museli naučiť magický znak, slovo moci (neodvrátiť zrak, aj keď to bolí - tak funguje učenie aj normálne ).
Pretože sa blíži veľká vojna a pôjde o budúcnosť sveta. Okrem klasickej politiky, zákulisných bojov, či súbojov zo cti, sa tu vo veľkom riešia aj finančné záležitosti, členstvá a postupy v hierarchii, členské organizácie, ale aj kulty a získavanie dôležiteho materiálu k čarovaniu. Hlavný hrdina je skôr vlečený dejom, než aby ho tvoril, je nútený rýchlo sa prispôsobovať. Nevidím výrazné zmeny v povahe, ale získal sebadôveru a moc. Každopádne, je to len prvý diel, ktorý ukázal tamojší svet, tak som zvedavá, ako sa to ďalej vyvinie.

2 01.11.2023

Rodinný výlet, kde sa do mikrobusu natlačili dve rodiny, priatelia, pes a náhodný stopár. Knihu som čítala v lete, ale mrazilo pri nej statočne.
Knihu som prežívala spolu s Finn, rozprávačkou, ktorá umrie takmer hneď v úvode pri autonehode. Nie, nie ja to spoiler, je to čistý fakt, ktorý vám prezradí už anotácia. Auto padá z cesty hlboko do lesa, okolo zúri snehová búrka, sú tu zranení a šokovaní, bez možnosti zavolať záchranu.
Neviem, ako by som reagovala v takej situácii, nikto to nevie o sebe povedať s určitosťou. Len hraničné situácie ukážu charakter ľudí, ich súcit, bezcitnosť či egocentrizmus. Myslela som si, že neskôr ich bude fackovať hanba, že si vstúpia do svedomia, ale nie... na to by nejaké museli mať. Úplne ma pohltili nasledujúce stránky, nielen samotná nehoda, ale aj to, čo sa dialo po nej. Že autorka spracovávala nejakú svoju traumu z detstva (viď záverečná poznámka) je jedna vec, ale položte si otázku, ako by ste sa zachovali vy? Úprimne, uprednostníte svoje dieťa pred cudzím? Ozve sa vo vás čisto len pud sebazáchovy, či aj empatia k dieťaťu, ktoré nikto nechráni, aj keď vám bolo zverené? Dojímavé čítanie, kde odhalíte hranice morálnych zábran. Jednoznačne odporúčam!

2 01.11.2023

Syn podsvetia ma bavil omnoho viac ako Dcéra zimy. Známy svet slovanských božstiev a bájnych bytostí ostáva, príjemným bonusom je mix postáv a ich spoločný cieľ. Vlastne, dobrodružné výpravy sú vždy skvelá forma, ako postupne do príbehu vniesť rôznorodosť, akciu a zmenu. Humoru mohlo byť trochu viac, lebo niektoré časti si ho priam pýtali. Človek, alkonosta, lešij, rusalka a besomar sa trmácajú do pekla v snahe doviesť tatkovi jeho vzdorujúceho syna, čo sa nechcel stať následníkom No, kto už chce vládnuť podsvetiu, že? (Ambiciózna Morena nech sa nehlási, aj tak je prvá v rade.) Ako to už býva, občas spolupracujú, občas sa bránia, niekedy vysvetľujú, spomínajú, či bojujú s démonmi spomienok, ale aj s tými skutočnými. Mačka, čo si chodí, kam chce, stratené kľúče (aj so zámočníctvom) a roztancované kvietky (že niekto pil kvitnúci čaj?), domový škriatok, ktorý všetkých nachová a nič za to nepýta a drak, ktorého čestne porazíte v kartách. Je toho samozrejme viac, okrem motívu rodiny, strateného srdca (to bolo naozaj prudko romantické, len sa mi ku koncu v hlave ozývalo Elsiným hlasom “Let It Gooooo), postupného rozkladu sveta, keď sa naruší rovnováha, (aj keď príbehovo o strome nikto neprekoná knihu Tobiáš Lolness) by som sa chcela podobnou atmosférou nadchýnať aj ďalej. Ak hľadáte podobné knihy, slovanský folklór a legendy nájdete v knihách od Andrzeja Sapkowského, no podobne o slovanských motívoch píšu aj Karherine Arden, Naomi Novik a Zuzana Kuglerová. Užite si čítanie!

2 01.11.2023