Radka_p
komentáře u knih

Toto bola perfektná kniha! Ani neviem spočítať koľko krát som mala pri čítaní otvorené ústa s pocitom, hrôzy a otázkou, že "toto naozaj"?! Knihu považujem za nesmierne dôležitú najmä v tejto dobe, pretože pre mňa bola symbolom toho ako vzdelanie otvára obzory, umožňuje poznať svet zo všetkých strán, mení osobnosť, dovoľuje byť slobodným, vymaniť sa spod stereotypov. Autorka knihy vyrastala a bola vychovávaná v mormónskom náboženstve, ktoré bolo zosilnené paranodinými presvedčeniami jej bipolárneho otca a matky liečiteľky. Vyrastala v spoločnosti agresívneho a šikanujúceho brata, vzdelávaná veľmi náhodne a bezcieľne v domácom prostredí, obklopená šrotoviskom na ktorom musela pracovať a strachom, z okolitého sveta plného iluminátov.....a z tohoto všetkého dokázala vystúpiť a vydať sa vlastnou cestou.


Mám veľmi rada knihy v ktorých osudy hlavných hrdinov a celkovú atmosféru príbehu dotvárajú spoločensko-politické zmeny. Presne takto to bolo aj v tejto knihe, Pražská jar a následná okupácia Československa je zachytená v príbehu 4 ľudí, pričom "šmrnc" tomu dodáva, že traja z nich sú Briti, a tak udalosti normalizácie môžeme sledovať aj cez ich optiku, ľudí, ktorí mohli odísť späť do svojej krajiny. Trocha mi chýbalo uzatvorenie príbehu medzi Samom a Lenkou ale to si asi čitateľ musí domyslieť sám...


Klobúk dole pred autorkou aké témy vo svojich knihách dokáže spracovať. Popôrodná psychóza, trauma v detskom veku ktorá poznačila celý život hlavnej hrdinky, konfrontácia s vlastnou minulosťou ...skvelé,pútavé...len v druhej polke knihy som mala pocit, že sa hlavná hrdinka motá dookola a dookola a potom po 50 stranách prestupovania na jednom mieste odrazu posledných 20 strán obrovské zmeny v živote. Neviem nejako mi "neladili" niektoré veci v príbehu. Za prečítanie ale určite stojí.


Skvele zachytená psychológia postáv, vzťahov medzi nimi, no mala som pocit akoby boli hlavní hrdinovia príbehu typovo presnými stereotypmi dnešnej doby -ambiciózna herečka, ktorá nezvládala svoj život v roli matky, partnerky, ani dcéry. Malý chlapec, prehliadaný matkou, zahltený modernými technológiami dnešnej doby,ktoré mu vynahrádzajú chýbajúcu pozornosť. A nakoniec stará matka, zástankyňa tradičných hodnôt, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako staromódne. A tieto tri postavy sa stretnú v jednom príbehu.....


Veľmi príjemná kniha, podobná Yallomovmu písaniu o terapeutickej práci so svojimi klientami formou beletrie. Autorka a zároveň terapeutka poukazuje na potrebu, často intuitívnu, prekračovania strikntých hraníc v psychoanalýze, pričom prekračovanie je ľudské, láskavé a najmä v záujme samotného klienta.


Bipolárna afektívna porucha (mánia striedajúca depresiu) opísaná "na vlastnej koži" autora. Veľmi zaujímavé čítanie, zvlášť manické fázy, ktoré sa odrážajú v zmätenom, chaotickom myšlienkovom trysku autora.


.....pretože ten kto má prísť príde. Inak by láska bola len narýchlo vypitým pohárom vody.
Čítanie tejto knihy bolo balzamom na dušu, autor vie krásne skladať slová až je ľúto túto útlu knihu prečítať rýchlo. Takže som ju čítala pomaly a oplatilo sa už pre ten krásny príbeh o silnej žene a jej čakaní....ruská duša bude pre mňa asi navždy nepochopiteľná a fascinujúca zároveň.


Niečo úplne iné som čakala od tejto knihy, strach z vojny, snahu vyhnúť sa narukovaniu, nenávisť.....ale dostala som úplný opak. Neskutočnú hrdosť a lásku k vlasti, túžbu ísť brániť svoju krajinu, prekonávanie ľudských možností a nespočetne veľa osudov žien, ktorých mená som si až nedovolila neprečítať celé. Ťažko a zároveň ľahko sa čítala táto kniha, napísaná bola veľmi čtivo ale samotný obsah bol veľmi ťažký na to, aby sa kniha dala prečítať za pár chvíľ, nešlo to, už len z úcty k ženám, ktorých vojnové životy kniha zachytávala.


Nádherná kniha, jedna z tých, ktorú sa človek snaží čítať pomaly aby sa príbeh nikdy neskončil, no je tak pútavá, že to vlastne ani nejde. Anthony Doerr vytvoril nádherné postavy, zaujímavé charaktery, ktoré sa neustálle vyvíjali...počas celej knihy som ich mala veľmi rada, držala som im palce a veľmi dúfala v čo najlepší koniec a zároveň som sa toho konca bála...
Krásna, plná emócíí, ľudskosti, pútavo napísaná...Táto kniha si zalúži samé superlatívy!!!


Giordana milujem za jeho Osamelosť prvočísel a kebyže napíše nákupný zoznam do potravín, neobjektívne mu aj za ten dám 5 hviezdičiek. Čierna a strieborná mohli mať pokojne o 100 strán viacej ale tomuto autorovi stačí aj pár strán na popísanie dostatočného množstva emócií, ľudkých životov a vzťahov aby z toho bol pri čítaní zážitok!!!


Najsilnejšia metafora sa ukrýva v názve knihy.......... celá kniha núti zamyslieť sa v akom sklenenom zvone žijeme alebo nežijeme vlastne aj my.


Klasický príbeh ako sa učiteľ zaľúbi do študentky bez toho aby vedel, že ide o jeho študentku. Pár originálnych námetov by sa v knihe dalo nájsť, napríklad to, že išlo o študentku a učiteľa herectva. Postavu Garricka som mala celkom rada, naopak Bliss mi niekedy pripadala hlúpa. V konečnom dôsledku sa kniha čítala dobre, rýchlo, bolo to zaujímavé no nie je to skvost svetovej literatúry.....predpokladám však, že ja nie som cieľová skupina autorky a niekto mladší by knihu určite mohol považovať za skvelú.


Ďalšia romantická kniha .....no vybočuje z radu iných romantických kníh spôsobom akým je napísaná. Zaujímavé postavy, zaujímavá zápletka a nenormálne ideálny hlavný hrdina. Keďže som človek ženského rodu, trošku viac sa zameriavam na mužské postavy a Colleen ich píše extrémne nereálne....ale ak by existoval niekto ako Holder, prosím si jeho telefónne číslo :)


Kniha sa nečíta ľahko ale to pravdepodobne ani nebolo cieľom jej autora. Určite ide o nadčasové dielo, ktorého myšlienky oslovia človeka žijúceho v akomkoľvek režime....a o tom, že je tých myšlienok neuveriteľne veľa sa dá presvedčiť len prečítaním tejto "vizionárskej" knihy. V závere mi bolo ľúto že Winstona nakoniec zlomili....


Príbeh o tom ako vzniklo hnutie Metoo sa začína v investigatíve Timesov, u dvoch reportérok, ktoré spojila jedna reportáž, ktorá zmenila pohľad na sexuálne obťažovanie na pracovisku. Dej sa rozbieha spočiatku veľmi pomaly, celé je to nejaké zdĺhavé, občas veľa mien, ktoré sa mi plietli ale keďže to nie je fikcia ale realita vzniku reportáže, dá sa to vydržať.
Keď som "vydržala" úvod, dostala som sa do častí, ktoré boli doslova napínavé a miestami som tŕpla či sa reportáž podarí uverejniť. Kniha ponúka zaujímavý pohľad o pozadí vzniku nielen samotného metoo ale aj toho, že ak noviny nechcú byť zažalované, musia mať kopec dôkazov, ponúknuť dostatok priestoru protistrane na vyjadrenie, na článku pracuje kopec ľudí...no proste prečítajte si.
A teda "Stalo sa to aj mne", je najmä o tom, ako Weinstein dlhé roky sexuálne zneužíval a obťažoval herečky, asistentky a iné zamestnankyne jeho firmy a popri tom ho pre mňa šokujúco krylo mnoho ľudí. Trochu škoda, že chýbali fotky aktérov príbehu, ale počas čítania som si ich poctivo googlila a spojenie obrazu s človekom o ktorom čítate, bolo pre mňa osobnejšie.


Sklenený zámok som čítala až po knihe Vzdelaná, čo dosť ovplyvnilo to, ako som vnímala kvalitu knihy. Vzdelaná a Sklenený zámok sú veľmi podobné knihy, v ktorých obe autorky prežili nenormálne detstvo (a pri čítaní len krútite hlavou alebo sedíte s otvorenými ústami) a obe autorky sa dokázali vlastnou silou a odhodlaním z otrasných podmienok dostať. No Sklenenému zámku akosi chýba napätie pri čítaní a kapitoly z detstva sú len akýmsi výpočtom hrôzostrašných zážitkov, postrádajúcich dynamickosť deja. No ak sa vám páčil Sklenený zámok, určite treba siahnuť po knihe Vzdelaná.


Víťazky mali veľmi pekný motív, opisujú život v zariadení určenom pre ženy, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti s názvom "Palác pre ženy". V tomto zariadení sa ako verejná spisovateľka ocitla aj úspešná advokátka, prechádzajúca vyhorením. Druhá dejová línia zachytáva ženu, ktorá stála za vznikom tohto Paláca a v tomto prípade ide o reálnu postavu, ktorú dejiny akosi zabudli.
Žiaľ vo mne ostal pocit, že potenciál tohto príbehu nebol nejako dobre využitý, že o dva týždne nebudem poriadne vedieť o čom bolo tých 220 strán, bolo to síce pekné čítanie ale chýbalo tomu niečo "navyše" čo ho urobí nezabudnuteľným...


Veľké očakávania vedia pokaziť čítanie a u mňa bola táto kniha presne spomínaný prípad. Najprv som od autorky prečítala "Obyčajných ľudí" a potom som sa vrhla na "Rozhovory s přáteli", so spomínanými veľkými očakávaniami.
Ani neviem čo mi presne vadilo, možno to, že mi ani jedna postava z knihy neprišla sympatická, hlavná postava má zrejme hraničnú poruchu osobnosti, no o tom kniha zrejme nemala byť a vlastne ani neviem o čom presne mala byť (lebo teda v anotácií spomenuté otvorené rozhovory som si nevšimla alebo pre mňa otvorenosť znamená niečo úplne iné) ....žiaľ po prečítaní vo mne ostal pocit, že bez tejto knihy by som si žila spokojný život....


Skvelé čítanie od začiatku, no nemôžem napísať že až po koniec. Za seba by som bola spokojná, kebyže sa kniha skončí návratom hlavnej hrdinky do Nigérie a opisu toho ako vnímala rozdiely medzi USA a Afrikou. Opisovanie starého vzťahu a znovuzbližovanie a neviem čo okolo toho bolo otravné, zbytočné a odrazu z knihy robilo ľúbostnú romancu. Čo ale bolo na knihe fantastické bolo vykreslenie životných pomerov v Afrike, prechod hlavnej hrdinky do USA, kde si začala uvedomovať, že farba pokožky ju priraďuje do istej kategórie ľudí, opis toho ako sa v Amerike má imigrantka z Afriky, úryvky z blogu o neamerických černochoch.... napriek množstvu kníh s rasovou tematikou, ktoré som prečítala som sa z Amerikánky dozvedela veľa vecí, o ktorých som nevedela a tých 600 strán ubehlo veľmi rýchlo. Len teda škoda toho pre mňa trochu otravného konca..


Zvláštny príbeh mileneckej lásky, ktorý je v knihe zachytený počas jedného dňa stráveného v lacnej izbe hodinového hotela na Coney Islande.
Len jeden deň ale vlastne sa dozviete celý život postáv, ktorý tomuto dňu predchádzal, čo sa už ale nedozviete je to, ako ich život po tomto dni pokračoval. Mínus u mňa za zvláštne posteľové scény, kedy pre mňa čítanie o milovaní dvoch postáv vlastne vôbec nebolo vzrušujúce.
