Recidivista komentáře u knih

Stručný prierez staršími aj novšími poznatkami o fungovaní mozgu, kniha vysvetľuje prečo sa správame pod stresom a vplyvom emócií inak, alebo ako je to s našim myslením a rozhodovaním. Je to zrozumiteľne napísané, číta sa to naozaj ľahko. Určite sa väčšina ľudí s časťou informácií už stretla, ale prednosťou knihy je, že je to tu ucelene zhrnuté.

Pri čítaní budete možno žasnúť, aký je ľudský mozog intrigán, poťahuje nitky v zákulisí, donúti nás k určitému konaniu a ešte nás aj presvedčí, že to bol náš nápad a všetko je tak ako sme chceli my sami.

Kniha splnila presne to, čo som od nej očakával, preto dávam plné hodnotenie. Samozrejme, ak niekto čaká odbornú publikáciu, ktorá ide do hĺbky, tak bude asi mierne sklamaný.

9/10

3 30.08.2022

Minimalistický príbeh ohlodaný na kosť ponúka krátky, ale o to intenzívnejší zážitok. Tam, kde si mnohí autori musia vymýšľať neexistujúce príšery a netvorov, aby vydesili čitateľa, Ketchum si vystačí s ľuďmi. Opisované veci sa v histórii naozaj diali, také boli a žiaľ ešte stále sú dejiny ľudstva - kruté a plné ľudí bez zábran. Nečakajte žiadnu romantizovanú predstavu divokého Západu, práve naopak, niektoré pasáže sú vhodné len pre ľudí so silným žalúdkom.

Akurát včera som rozmýšľal, že už dlho sa mi nič nesnívalo a po zatvorení knihy dúfam, že sa mi ani dlho nebude. Za zmienku stoja zaujímavé ilustrácie od čiernohorského ilustrátora Kostiča, ktoré sa nesú v rovnakom minimalistickom duchu ako celá kniha.

Otázka znie: chcem to čítať znovu?

8/10

3 27.08.2022

Po príšernom úvode, ktorý bol napísaný takým tým vtieravo-vtipným štýlom, akým niektorí blogeri písali články na začiatku milénia, som si myslel, že kniha je horúcim kandidátom na to, aby som ju nedočítal. Našťastie v ďalších kapitolách tie pokusy o humor už neboli tak časté a otravné, ako v úvode, alebo som si na to jednoducho zvykol.

Názov „Ako Island zmenil svet“ je verím, že iba nadnesený, a to v duchu, akým je písaná celá kniha. Lebo popravde, skôr by sa hodil názov „Ako sa Islandu stalo, že zmenil svet“. Island je tu niečo ako Forrest Gump medzi štátmi, lebo vo väčšine spomenutých príkladov je Island pasívny a veci sa akosi dejú samé bez jeho pričinenia. Predstavte si napríklad, že na Slovensko by dopadol nejaký meteorit, ktorý by poskytol dôkaz o živote na Venuši a nazvali by sme to, že „Slovensko zmenilo Slnečnú sústavu“.

Aby som nebol len negatívny, informačne je to celkom hodnotná kniha, sú tam veci známe aj menej známe, častokrát pospájané do nových súvislostí. Je tam dosť zaujímavostí z rôznych oblastí, takže každý si nájde to svoje. Celkove je to tak na 3,5 hviezdičky, ale keďže oceňujem všetko, čo sa objaví s tematikou Islandu, tak zaokrúhľujem nahor.

7/10

3 31.07.2022

Kniha je naliehavou výzvou na okamžité riešenie ekologických problémov sveta. Autor ukazuje ako v prírode všetko so všetkým súvisí a varuje nás pred tým, čo sa môže stať, ak nezačneme ihneď konať. Biodiverzita, trvalo udržateľný rozvoj, zalesňovanie a obnova divočiny sú len časťou veľkého puzzle, ktorého všetky časti musia do seba zapadnúť, aby sme zachránili túto planétu pre budúce generácie. Kniha ponúka pohľad do minulosti, analyzuje súčasné problémy a zároveň načrtáva možné scenáre v budúcnosti. A práve s tou poslednou časťou mám trochu problém – navrhované riešenia mi pripadajú veľmi nereálne a naivné.

„Súčasné nebezpečenstvá ohrozujú Zem na globálnej úrovni a dokážeme sa s nimi popasovať jedine pod podmienkou, že jednotlivé národy prekonajú rozdiely medzi sebou a zjednotia sa v spoločných aktivitách na globálnej úrovni.“

Obávam sa, že toto sa nikdy nestane. Predstavte si napríklad také Rusko, ktoré sa v záujme celej planéty vzdá exportu ropy, uhlia a plynu, čiže surovín, ktoré sú základom jeho ekonomiky a ktoré sú v tejto knihe považované za ekologické peklo. Čistá utópia. Ako pravdepodobnejšie mi pripadá, že Rusko použitím jadrových zbraní prispeje k akcelerácii záhuby Zeme. Alebo si zoberme našich dezolátov, ktorí mali problém pri úplne jasných otázkach (COVID, vojna) - ako ich chceme presvedčiť, že sa majú vzdať časti svojho komfortu pre nejakú abstraktnú záchranu planéty?

Long story short: „Tak a jsme v pérdeli, pane hrábě.“

9/10

3 15.05.2022

Veľký formát ponúka krásne fotografie vlkov doplnené o stručné informácie z ich života. Kniha je delená do logických kapitol, texty sú však veľmi stručné, vhodné tak na zoznámenie sa s problematikou. Obrazová stránka teda výrazne dominuje nad textovou, a to čo do rozsahu aj kvality.

Čitateľa nadchne už aj zbežné prelistovanie knihy, čiže celkový dojem je určite pozitívny, avšak chýbala mi tu nejaká pridaná hodnota samotného autora, cítiť, že je to profesor na univerzite a nie environmentalista z terénu. Jedná sa totiž o kompiláciu cudzích fotografií z Getty images a Shutterstock a po texty sa tiež nechodilo ďaleko od wikipedie.

8/10

3 03.05.2022

Moja tretia tohtoročná poviedková kniha od pána Svěráka a opäť s rovnakým výsledkom. Vzhľadom na to, ako dlho pôsobí v umeleckej sfére bude znieť divne, čo teraz napíšem, ale je to môj tohtoročný objav. Znovu sa mi potvrdilo, že jeho knihy majú na mňa ukľudňujúci účinok, sú akousi antistresovou pomôckou v dnešnom uponáhľanom svete, bezpečným prístavom po plavbe na mori každodenného zhonu. Mohol by som pridať ešte zopár podobných patetických prirovnaní, ale načo zbytočne veľa slov, veď ani pán Svěrák nimi neplytvá. Práve naopak, pri čítaní máte pocit, že v jeho príbehoch nie je nijaké slovo navyše.

Tentoraz žiadna z poviedok nevyčnievala z radu, ale ak by som mal vybrať tri, ktoré sa mi páčili najviac, tak sú to tieto: Řeky (najdramatickejšia), Krása (najdojemnejšia) a Ruina (najvtipnejšia). Podobne ako v predošlých dvoch zbierkach, aj tu vystupujú normálni ľudia, ktorí žijú svoje normálne životy, ako najlepšie vedia. Jednoducho ak máte radi autorov, ktorí sa snažia za každú cenu šokovať a prinášať kontroverzné témy, ste na nesprávnej adrese.

Svěrákov jazykový štýl a vety ako napríklad tieto ma asi nikdy neprestanú baviť: „Podle dochovaných vysvědčení se učila výborně. Mezi krasopisně psanými jedničkami se jen občas vyskytla dvojka jako labuť, která doplula do toho rákosí omylem.“

9/10

3 30.12.2021

Je možné čítať faktografickú knihu s vedomím, že jej autor podlieha hoaxom (očkovanie) a má teda zjavne problém vyhodnocovať fakty? Ako sa potom dá veriť tomu, že vo svojej knihe čerpal z dôveryhodných zdrojov? Toto som mal pri čítaní po celý čas v podvedomí a občas mi tam zablikal výkričník, niekedy otáznik, ale väčšinou tri bodky, ako priestor na zamyslenie.

Kniha je napísaná naozaj pútavo a najmä v prvej polovici je prudko čitateľná. Rešerš o histórií apokalýps bola zaujímavým čítaním, napr. globálny blackout, či erupcia supervulkánu sú celkom reálne veci. Škoda, že autor len úplne okrajovo spomenul topku v mojom súkromnom rebríčku a to je topenie permafrostu a uvoľnovanie metánu. Potiaľ to mal teda autor ako-tak odzdrojované, často však iba z wiki. No len čo prešiel na opis hypotetických budúcich hrozieb (život, vesmír a vôbec), ako keby stratil pôdu pod nohami a štýl pripomínal viac slohovú prácu - text bol príliš esejistický a všeobecný, no stále hodný zamyslenia.

V každom prípade som rád, že som knihu nepredal bez jej prečítania, ako som pôvodne zamýšľal (dôvod viď. úvod recenzie). Chválim autora za jeho alarmistický postoj pri klimatických otázkach, či pri prvej vlne COVIDu na Slovensku. Objektívne je to skôr na 3 hviezdy, ale už len za to, že takáto kniha u nás doteraz chýbala, dávam 4. Generáciu apokalypsy odporúčam prečítať každému, komu nie je budúcnosť ľahostajná. Pesimisti si pri čítaní budú hovieť, budú si to užívať, súhlasne pokyvovať hlavou s občasným výkrikom: „No nehovoril som to!?“. Čo na prečítanie hovoria optimisti sa spýtajte niekoho iného. Tu sme pri konci sveta, tak neotravujte.

7/10

3 28.11.2021

Kniha vo forme rozhovoru je žáner, ktorý nemusí sedieť každému. V mojej momentálnej situácii, spojenej s pracovnou vyťaženosťou a nedostatkom času na čítanie, mi tento formát maximálne vyhovuje. Číta sa to rýchlo, ľahko a dá sa to dávkovať v malých množstvách. Navyše človek môže bližšie spoznať zaujímavé osobnosti, ako je tomu aj v prípade tejto knihy. Pána Kamenca som doteraz evidoval len skrz ponuku kníhkupectiev, kde sa predáva niekoľko jeho kníh a tiež vďaka jednej diskusii, na ktorej som sa minulý rok osobne zúčastnil. Preto som rád, že tento text mi pomohol trochu viac nazrieť do jeho súkromného a najmä profesného života.

Holokaust a obdobie tzv. Slovenského štátu boli životnou témou Ivana Kamenca. Mal však smolu na načasovanie, lebo v období keď chcel svoju rozsiahlu prácu publikovať prišla normalizácia a komunisti témy spojené so židovstvom potláčali do úzadia. O viac ako 20 rokov neskôr sa konečne dočkal vydania svojej knihy, no jej prijatie bolo rozpačité. Samozrejme historická obec a odborníci jeho knihu prijali s uznaním, horšie to už bolo so širokou verejnosťou, ktorá si v polovici 90-tych rokov prechádzala vlnou silného národného cítenia a velebenia Tisovho režimu. A tak sa p. Kamencovi ako jednému z mála ľudí pošťastilo dostať list od dr. Tisa zo záhrobia (list od „fanúšika“, ktorý sa takto podpísal).

Žiaľ podobnej korešpondencie sa mu dostáva ešte aj dnes, len zmenila formu z papierovej na virtuálnu. Stačí si pozrieť recenzie a hodnotenia jeho kníh na rôznych stránkach kníhkupectiev. Je zaujímavé, že kým v 90-tych rokoch by sa tieto reakcie ľudí dali pripísať a čiastočne ospravedlniť nedostatkom informácií, dnes je situácia presne opačná, na vine je až príliš veľa informácií (konšpiračné stránky, hoaxy, fake news). Našťastie sme sa ako spoločnosť kamsi posunuli a pre týchto ľudí, ktorí si myslia, že sú národovci a vlastenci, máme už správne pomenovanie - pravicoví extrémisti.

Jediným ťažšie čitateľným miestom knihy sú opisy zákulisia historického ústavu SAV, kde je spomínaných mnoho historikov, ktorých mená mi nič nehovoria. Vydavateľ to však vyriešil poznámkovým aparátom, takže vďaka za to.

8,5/10

3 18.04.2021

Súbor krátkych úvah (dumiek) o tele a mysli, športe a talente, zdraví, starnutí a mnohom ďalšom. Po prečítaní anotácie som naozaj nevedel, čo mám od knihy očakávať, ale vzhľadom na meno autora som akosi tušil, že to nemôže dopadnúť zle. Konečný výsledok potešil, páčili sa mi najmä úvahy o vplyve športu nielen na fyzickú stránku človeka, ale aj šport ako nástroj na „vyčistenie“ hlavy a prostriedok sebapoznávania.

Odporúčam čítať večer pri pohári dobrého vína a dávkovať radšej v malých množstvách. Najmä to víno. Viem, o čom hovorím. A ešte jedno upozornenie: buďte pripravení na to, že kniha aj u mimoriadne pohodlných ľudí vyvoláva chuť ísť si zabehať, zaplávať alebo zahrať tenis. Uvidíme, či mi to ostane do rána, alebo sa ozve skôr to víno.

8,5/10

3 19.03.2021

Slovutný pán prezident je kniha zaoberajúca sa tzv. malými dejinami popisujúca osud židovských žiadateľov o udelenie prezidentskej výnimky. Častokrát dokážu práve životné príbehy obyčajných ľudí zapôsobiť omnoho viac ako informácie a čísla vzťahujúce sa k nejakej anonymnej mase ľudí. Ťažká téma je v tomto prípade písaná ľahkým perom, k čomu určite dopomohla aj zvolená forma dokumentárnych poviedok. To, že sa nejedná o čistú literatúru faktu možno prispieva k ľahšej stráviteľnosti prečítaného. Zvolený štýl (beletrizácia) akoby rozrieďoval skľučujúce pocity, ktoré na čitateľa doliehajú pri čítaní samotných úryvkov z listov.

Názov knihy je mimoriadne vhodne zvolený, nie je prvoplánový a vyvoláva silné emócie. Neviem si predstaviť názov, ktorý by bol výstižnejší. No a keďže dnes už vieme ako dopadla drvivá väčšina žiadostí poslaných Tisovi, tak v oslovení „slovutný“ môžeme nájsť aj istú dávku irónie.

Vzhľadom na vývoj v posledných rokoch na Slovensku je kniha s touto tematikou mimoriadne aktuálna. Problém je, že k cieľovej skupine sa pravdepodobne nedostane. Okrem možnosti prepašovať ju do učebných osnov hodín dejepisu mi napadol ešte jeden spôsob, ako distribuovať texty z tejto knihy k dnešnej mládeži. Tak ako existuje antispamová ochrana captcha, ktorá núti používateľa internetu dokázať, že nie je robot, mohlo by podobné okno „vyskočiť“ aj pri každej návšteve konšpiračných internetových stránok s pochybným obsahom. No namiesto vyklikania obrázkov semaforov, či priechodov pre chodcov, by tam bol krátky úryvok textu z tejto knihy plus kontrolná otázka. Dokazovanie, že „nie som robot“, ale citlivá ľudská bytosť, by tak dostalo druhý rozmer.

10/10

3 19.08.2020

Podľa dátumu vydania originálu (1934) je toto v poradí druhá Orwellova kniha. Vzhľadom na autorovu povesť angažovaného ľavičiara som očakával, že kniha bude plná politiky, ale mýlil som sa. Aj keď samozrejme cez postavu hlavného hrdinu je možné vnímať autorov názor napríklad na rasizmus alebo na negatívny vplyv britského kolonializmu na domáce obyvateľstvo. Jediné, čo by som privítal by bolo možno viac informácií z histórie Barmy.

Kniha si vyžaduje trpezlivého čitateľa, pretože má pomalý rozbeh a zo začiatku sa dosť vliekla, no napriek tomu nedá sa povedať, že by vyslovene nudila. Našťastie zhruba od polovice začal dej odsýpať jedna radosť. Vyzdvihujem najmä uveriteľné dialógy, na to, že ide o románový debut sú fakt skvelé. Naopak, opisy prírody boli podľa mňa trochu kostrbaté a strácal som sa v nich, ale možno je na vine moja čeština a najmä barmská fauna a flóra. V knihe sa nachádza viacero skvelých myšlienok, ktoré akoby len tak medzi rečou, vyskočia na čitateľa, niektoré citáty už spomenuli užívatelia predo mnou.

Často krát sa stretávam s negatívnym vnímaním kníh, v ktorých sú všetky postavy vykreslené ako nesympatickí antihrdinovia. Ľudia sú totiž radšej, ak sa môžu s niekým stotožniť a majú komu fandiť. Toto je presne ten typ knihy, kde také niečo nie je možné. Postavy belochov sa pohybovali na škále od „neznesiteľný“ po „mimoriadne neznesiteľný“. Navyše mám pocit, akoby si Orwell zo svojich postáv uťahoval, na viacerých miestach boli citeľné jemné náznaky satiry a irónie. Špeciálne na svojich anglických hrdinoch nenechal nitku suchú. A to aj doslovne, keďže väčšiu časť knihy sa potia v úmorných horúčavách a na konci moknú v lejakoch, ktoré so sebou prinieslo obdobie dažďov. Jedno sa však anglickým džentlmenom musí uznať: piť whisky bez ľadu je naozaj ako za trest. „Sluho, kolik nám zbylo ledu? - Asi dvacet liber pane, do zítřka, bohužel, asi nevydrží. V tomhle období mi dělá problémy ho uchovat. – Jak to sakra mluvíš? ,Děla mi problémy uchovat!´. Spolkls slovník, nebo co? ,Prosím, pane nemužu zítra led neuchová´– tak máš mluvit.“

8/10

3 27.06.2020

Už si presne nepamätám, čo bola pohnútka, ktorá ma minulý rok viedla ku kúpe tejto knihy, keďže tento typ literatúry čítavam iba sporadicky. Pravdepodobne išlo o kombináciu dobrých recenzií a milého videa s fúzatým astronautom hrajúcim na gitare, ktoré mi utkvelo v pamäti po tom, ako pred pár rokmi preletelo médiami po celom svete. Nie je to biografia, nazvem to, európskeho typu, naopak štýl je typický americký, navyše so silným presahom k motivačnej literatúre. A toto už vôbec nie je žáner, ktorý by som vyhľadával. Podobný problém som mal aj pri toľko vychvaľovanej knihe Hillbilly Elegy od D. Vanceho, ktorá mi prišla úplne priemerná a dokonca nebola ani tou sociologickou sondou, ktorá by mi pomohla pochopiť, ako je možné, že Trump zvíťazil v prezidentských voľbách.

Na rozdiel od autora knihy, ktorý bol od deviatich rokov presvedčený, že sa stane astronautom a bude sa raz na svet pozerať z výšky hviezd, moje ambície v tomto veku siahali iba do výšky kabíny smetiarskeho auta, ktorého šoférom som sa chcel stať. Takže mi určite neprináleží hodnotiť život tak úspešného a rešpektovaného človeka, akým je Chris Hadfield. Čo však môžem hodnotiť je kniha samotná, keďže som ju nakoniec dokázal prečítať celú aj napriek silnému nutkaniu preskakovať nudné pasáže, ktorých bolo najmä na prvých 200 stranách viacero. V podstate by sa dala zhrnúť do reťazca slov: trénuj – nevzdávaj sa – sústreď sa – trénuj - dbaj na detaily – neustále sa uč – opäť trénuj - buď pripravený na všetko a to stále dokola v miernych obmenách.

Chápem, že mnohým sa kniha páčila a určite sa nájdu ľudia, ktorých motivovala k splneniu ich cieľov a snov. Na mňa však takéto motivačné rečičky pôsobia skôr kontraproduktívne, zjavne nie som cieľová skupina podobných kníh, čo malo na moje hodnotenie výrazný vplyv. Toto Chris Hadfield pri písaní knihy nemohol veľmi ovplyvniť, možno iba tým, že by sa viac snažil, aby napísaný text nepôsobil tak umelo, strojene a chválenkársky, ale zvolil by ľudskejší prístup, ktorý by skôr viedol k získaniu čitateľových sympatií. Najsmutnejšie (pri každej knihe bez rozdielu) je, keď v nej absentuje jazyková korektúra. Ako je možné, že v slovenskom vydaní takmer na každej strane nájdeme preklepy, poprehadzované písmena a celé chýbajúce slová, ak podľa obálky tú knihu pred zaslaním do tlače čítali minimálne dvaja prekladatelia, redaktor, korektor a možno aj technická korektorka?

Mojim najobľúbenejším Hadfieldom tak aj po prečítaní tejto knihy naďalej zostáva James Hetfield zo skupiny Metallica.

Záverečné hodnotenie: 6/10

3 13.04.2020

Salám Alejkum!

Táto rozsahom útla kniha predstavuje výbornú sondu do života izraelských Arabov na začiatku tretieho milénia. Autor naozaj vyťažil z minima maximum, keď dokázal na malom priestore rozvinúť zaujímavý príbeh obyvateľov bezmenného mestečka obkľúčeného izraelskou armádou a odrezaného od okolitého sveta. Pútavý štýl, uveriteľné postavy a skvelé vykreslené vzťahy medzi nimi, autentické dialógy, či správne vystupňovaná atmosféra, to všetko prispieva k výnimočnému čitateľskému zážitku.

Napriek značným kultúrnym, náboženským a spoločenským odlišnostiam medzi Blízkym východom a Európou si viem predstaviť, že by sa tento príbeh v mierne obmenenej podobe mohol kľudne odohrávať aj v našich končinách napríklad v čase sovietskej okupácie. Rozmýšľam, či by som knihu odporúčal aj niekomu, pre koho sú pojmy ako západný breh Jordánu, pásmo Gazy alebo prvá a druhá intifáda úplnou španielskou dedinou a odpoveď je jednoznačne áno. Možno by niektoré súvislosti a udalosti zostali nepochopené, ale celkový dojem z prečítaného by bol stále nadpriemerne vysoký.

Poďakovanie patrí aj vydavateľstvu Pistorius & Olšanská, ktoré na tému izraelsko-palestínskych vzťahov prinieslo už viacero zaujímavých titulov a tento rozhodne stojí za prečítanie.

Záverečné hodnotenie: 9/10

3 22.03.2020

Pri bilancovaní roka som si uvedomil, že som v poslednom čase zanedbával vydavateľstvo Absynt. Mám tu od nich celú policu neprečítaných kníh, a tak v rámci novoročného záväzku som si predsavzal, že každý mesiac padne za obeť jeden kúsok z edície Prekliati reportéri. Uvidíme, kedy padne za obeť moje predsavzatie.

Kniha Fotbalová válka je zbierkou Kapuscinského zážitkov a zápiskov z rôznych kútov sveta a z rôznych období, ktoré sa nevošli do iných jeho kníh. Na tom by nebolo nič zlé, veď aj Eben alebo Impérium nie sú ucelené rozprávania, lenže tu mi chýbala nejaká vodiaca línia, čo by to držala pokope. Názov je tiež trochu klamlivý, o futbalovej vojne sa tu píše v rozsahu 25 strán. Celkove o Latinskej Amerike je tam minimum a zdá sa mi, že jeho srdcovkou bola skôr Afrika.

Prvýkrát nedávam môjmu obľúbencovi plné hodnotenie, nebolo by to totiž fér voči jeho iným knihám. Stále je to výborné čítanie, autor opäť využil svoj dar opísať situácie tak živo, že aj čitateľ s malou predstavivosťou a absolútnou neznalosťou pomerov a histórie danej krajiny, má pocit, že mu je všetko jasné. Ja som sa tak stal po jednej kapitole odborníkom na situáciu v Alžírsku okolo roku 1960.

„Byli tři. Chodili všude spolu a jezdili ve velkém zaprášeném chevroletu. Auto zastavilo před hotelem, bouchly dveře a na schodech zadupaly tři páry nohou. Klepali na dveře našeho pokoje, vstoupili a usadili se ve křeslech. Jestliže chodí tři lidé stále společně, v Polsku z toho samozřejmě ještě nic nevyplýva. Ale tři lidé v Kongu – to už může být politická strana.“

2 12.01.2025

Scenár a kresba by sa dali chváliť v každej časti tejto série, no tentoraz boli niektoré panely fakt mimoriadne nápadito prevedené napr. kresby v snových častiach, tvár rozdelená na polovicu (bežná/indiánska), mŕtvola meniaca sa na kvetinový záhon, ...

Na druhej strane: „Pardon my French“ preložené ako „Pardon za tu francouzštinu“? Promiňte mi ten výraz pane Kopřivo, ale to si děláte prdel? Aby ste ma nechápali zle, preklad je inak výborný, ale toto udrie do očí.

Všetky časti sú vyrovnané a je ťažké ich porovnávať, ale trojka ma zatiaľ bavila najviac, preto pridávam na hodnotení.

2 28.12.2024

Les, ak sa tam raz dostanem, budem po prečítaní tejto knihy vnímať úplne inak. Už to nebude len súbor stromov, ale zložitý ekosystém stromov, rastlín, húb, pôdy a živočíchov. Pre autora musí byť 20-ročný boj s lesníkmi určite vyčerpávajúci. Viem si totiž živo predstaviť, ako sa starí lesníci rozčuľujú, čo za novoty tu títo mladí idú zavádzať. Však, keď to podľa nich fungovalo stovky rokov (pradedo, dedo, aj otec by dosvedčili), tak načo niečo meniť. Že najnovšie vedecké poznatky a výskumy? Vyjdem vonku a vidím. Príklady zo zahraničia? Tatry sú na dohľad, zahraničie ďaleko.

Viacerí sa možno, tak ako ja, dlhé roky nevedeli zorientovať v problematike lykožrúta. V tomto prípade existuje ľahká pomôcka aj pre tých, ktorí knihu nečítali alebo nebudú čítať. Ak chcete zaujať stanovisko ku lykožrútovi, treba sa pozrieť na dezinformačné weby, ktoré stoja všetky do jedného na strane lesohospodárov (ťažba kalamitného dreva) a sú proti lesoochranárom (prirodzená samoobnova lesa). Tieto naše dezinfoweby sú vlastne také svetlušky pre neinformovaných, ktoré svietia na cestu v tme. Len sa treba pri tom riadiť pravidlom: „Keď to všetko znegujete, ku pravde sa dostanete.“

Autor má dar vysvetľovať zložité veci jednoducho a spopularizovať bežným ľuďom aj zdanlivo nudné (ale dôležité) témy. Nezľaknite sa rovnice fotosyntézy na str. 13, to je jediná pripomienka školských učebníc. Kniha je naopak spracovaná čitateľsky pútavo a Erik Baláž sa týmto definitívne nevyhne prirovnaniam k Wohllebenovi.

2 26.12.2024

O tom, že niektorí Židia to nemali ľahké ani za 1. svetovej vojny.

Každý už zažil ten pocit, keď sa na niečo nevedel rozpomenúť, tak v preklade do Zweigovej reči sa to povie: „Čím víc jsem poháněl svou vuli, aby se té vzpomínky zmocnila, tím zlomyslněji a klouzavěji mi vzpomínka unikala – neurčitě zářící jako medúza hluboko na dně vědomí, a přece nezachytitelná, neuchopitelná.“

Jedinečná knižná miniatúra, žiaľ príliš krátka na to, aby dokázala zasýtiť hlad knihomoľa.

2 08.12.2024

Skalpy 2 sú zložené zo šiestich kapitol, pričom silnou stránkou je, že každá má iného rozprávača. Tým pádom to bolo pestré a na nudu nebol čas, pretože košatý scenár si vyžaduje neustále sústredenie. Som veľmi zvedavý, či to autor dokáže ukočírovať až do uspokojivého záveru.

Kresba je opäť trochu chaotická, zámerne „surová“ a v niektorých detailoch nedotiahnutá, čo sa mi veľmi páči. Super vizuálna stránka komiksu je však na miestach, kde sú české preklady billboardov alebo názvov obchodov, znehodnotená nápismi vyhotovenými vo WordArte. Pôsobí to nepatrične.

A ešte, trochu mi vadí ťažšie uveriteľná postava starého indiána „Ten, kto chytá“, verím, že autor s ním má nejaký zámer.

8/10

2 06.12.2024

Je to hra, stoja tu proti sebe Biely a Čierny, ale nie je to šach. Pri šachu je ticho a základom tejto hry je naopak rozprávanie. Je to totiž hra slov, pričom témou nie je nič menšie ako „život a smrť“. Ak by ste sa spýtali 100 ľudí nech priradia k bielej a čiernej farbe slová „život“ a „smrť“, asi všetci vieme, aká by bola odpoveď 99 z nich. Ten jeden, čo to má opačne, je Cormack McCarthy. Zatiaľ som nezistil, aký zámer sa za tým skrýva.

Hneď od začiatku som „naskočil“ na flow dialógu dvoch hlavných postáv a nestíhal som otáčať stránky. Na druhej strane, prišla časom únava z prílišnej ukecanosti. Občas som mal pocit, že forma prebíja obsah. Ale to je v poriadku, to sa stáva a v tomto prípade mi to nevadilo. Čo ma trochu sklamalo bol záver, pýtalo si to klasický dejový zvrat v štýle Hollywood. Tí, čo to ešte nečítali, nech teraz na 5 sekúnd zavrú oči – a síce, že čierny bol v to ráno na nádraží z rovnakého dôvodu ako biely, ale ten ho predbehol a pokúsil sa skočiť skôr - môžete ich znovu otvoriť.

V porovnaní s nedávno prečítanou knihou Boh od Schiracha som si, pri tomto opakovanom čítaní po 10 rokoch, uvedomil, že si tie knihy nie sú až také podobné. Toto je poňaté viac na americký spôsob. Rozdiel by sa dal vyjadriť asi tak, že kým Schirachova divadelná hra má dizajn aj motor značky povedzme VW, tak Sunset Limited síce vyzerá ako Ferrari, ale pod kapotou sa skrýva Fiat (insider vtip pre fanúšikov áut).

„Ten, kdo se ptá, touží po pravdě.
Pochybovač chce slyšet, že pravda není.“

7/10

2 13.11.2024

Nenápadná kniha s nulovým marketingom prinášajúca silnú tému. Výborná divadelná hra s argumentmi z oboch táborov eutanázie je tu na konci doplnená tromi esejami nemeckých autorov. Za zvlášť prínosnú považujem najmä druhú esej - o etickom hľadisku. Otázka eutanázie vyvoláva kontroverzie všade vo svete, no aj v tomto sme na Slovensku pozadu, pretože u nás sa o tejto téme poriadna diskusia ešte ani len nezačala. O to cennejší je preklad tejto knihy. Vzhľadom na pokrok v medicíne (dlhšie udržiavanie vážne chorých pacientov pri živote) a na predlžovanie očakávanej dĺžky dožitia (únava zo života) je jasné, že sa pred týmto problémom neskryjeme.

Autora jemne podozrievam z toho, že nepriamo manipuluje čitateľa, keďže takmer všetky postavy z radov odporcov eutanázie sú vykreslené o dosť nesympatickejšie ako ich náprotivky. V tomto vyniká najmä členka etickej rady Kellerová. Dokonca ešte aj argumenty biskupa Thiela mi pripadali vecnejšie. Mám trochu pochopenie aj pre jeho vyjadrenie – teraz parafrázujem – že zmyslom života je vlastne trpieť a preto treba v samotnom utrpení nájsť potešenie. Ako fanúšik Wolverhampton FC o tom niečo viem.

Na záver ešte dodám, že názor na eutanáziu mám vytvorený už dlhšie, kniha ho nezmenila, alebo lepšie povedané nemohla zmeniť. Na podobnú tému odporúčam aj knihu od Cormaca McCarthyho – Vlak Sunset Limited.

9/10

2 10.11.2024