Recidivista přečtené 137
Ábel
2024,
Alessandro Baricco
V tejto knihe sa stretli jeden z mojich obľúbených spisovateľov a obľúbený žáner. Vlastne to nebolo stretnutie, ale skôr zrážka. Dialógy vie Baricco písať stále úžasne, a ani tá metafyzika, ktorou „strašil“ už samotný podnadpis, nebola vôbec iritujúca. No, mám pocit, že Baricco, tu viac ako obyčajne, skĺzava ku snahe šokovať a akoby čaro jeho viet na mňa prestávalo fungovať. Kým pri iných jeho príbehoch som nimi žil ešte celé týždne po dočítaní, v tomto prípade sa po zatvorení knihy príbeh rozplynul ako pušný prach po výstrele. Keď sme už pri strieľaní, tak pre prípad, že by ste sa niekedy ocitli v súboji strelcov na štýl divokého západu, obsahuje kniha aj zopár fakt dobrých a praktických rád pre pištoľníkov. A tiež obsahuje aj takýto citát: „Ten kto strieľa, a nemá pri tom strach, je buď hlúpy, alebo sa mu podarilo zahnať strach z povrchu svojho sveta a pochovať ho v kobke, kde je mu súdené rásť a rásť, neviditeľne a zúrivo.“ Malá technická poznámka ku prekladu: netreba pliesť jablká s hruškami, a to doslova. Pre predný výstupok na sedle sa v slovenčine používa výraz hruška, a nie jablko, ako je uvedené v knihe.... celý text
Mrtvé matky
2015,
Jason Aaron
Scenár a kresba by sa dali chváliť v každej časti tejto série, no tentoraz boli niektoré panely fakt mimoriadne nápadito prevedené napr. kresby v snových častiach, tvár rozdelená na polovicu (bežná/indiánska), mŕtvola meniaca sa na kvetinový záhon, ... Na druhej strane: „Pardon my French“ preložené ako „Pardon za tu francouzštinu“? Promiňte mi ten výraz pane Kopřivo, ale to si děláte prdel? Aby ste ma nechápali zle, preklad je inak výborný, ale toto udrie do očí. Všetky časti sú vyrovnané a je ťažké ich porovnávať, ale trojka ma zatiaľ bavila najviac, preto pridávam na hodnotení.... celý text
Smrť stromu
2024,
Erik Baláž
Les, keď sa tam raz dostanem, budem po prečítaní tejto knihy vnímať úplne inak. Už to nebude len súbor stromov, ale zložitý ekosystém stromov, rastlín, húb, pôdy a živočíchov. Pre autora musí byť 20-ročný boj s lesníkmi určite vyčerpávajúci. Viem si totiž živo predstaviť, ako sa starí lesníci rozčuľujú, čo za novoty tu títo mladí idú zavádzať. Však, keď to podľa nich fungovalo stovky rokov (pradedo, dedo, aj otec by dosvedčili), tak načo niečo meniť. Že najnovšie vedecké poznatky a výskumy? Vyjdem vonku a vidím. Príklady zo zahraničia? Tatry sú na dohľad, zahraničie ďaleko. Viacerí sa možno, tak ako ja, dlhé roky nevedeli zorientovať v problematike lykožrúta. V tomto prípade existuje ľahká pomôcka aj pre tých, ktorí knihu nečítali alebo nebudú čítať. Ak chcete zaujať stanovisko ku lykožrútovi, treba sa pozrieť na dezinformačné weby, ktoré stoja všetky do jedného na strane lesohospodárov (ťažba kalamitného dreva) a sú proti lesoochranárom (prirodzená samoobnova lesa). Tieto naše dezinfoweby sú vlastne také svetlušky pre neinformovaných, ktoré svietia na cestu v tme. Len sa treba pri tom riadiť pravidlom: „Keď to všetko znegujete, ku pravde sa dostanete.“ Autor má dar vysvetľovať zložité veci jednoducho a spopularizovať bežným ľuďom aj zdanlivo nudné (ale dôležité) témy. Nezľaknite sa rovnice fotosyntézy na str. 13, to je jediná pripomienka školských učebníc. Kniha je naopak spracovaná čitateľsky pútavo a Erik Baláž sa týmto definitívne nevyhne prirovnaniam k Wohllebenovi.... celý text
Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica
2024,
Samo Marec
Toto bude dlhé, ale nedá sa inak. Sama Marca sledujem od jeho prvých blogerských pokusov. Za tých 15 rokov som v ňom našiel svojho „hovorcu“, celé roky som sa neprestával diviť, že vo verejnom priestore existuje človek, ktorý veci vidí rovnako ako ja. Pred vyše rokom som si však začal všímať, že s ním začínam občas nesúhlasiť - prvý moment si pamätám presne, keď po Čaputovej oznámení, že nebude kandidovať, dal status „Dobre bude ...“ (nebolo). Naše "cesty“ sa začali rozchádzať (čo je prirodzené, len ma to po takej dobe zaskočilo) a nemám pocit, že tým, ktorý odbočil som ja. Potvrdzujú to aj jeho nedávne mediálne doťahovačky so Šimečkom st., Andrejom Bánom a v samotnej knihe aj nepriame kritizovanie Vašečku, Buzalku, Arpáda Soltésza a iných. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše: Samo napísal dobrú knihu, ktorá núti premýšľať, ale niektoré jeho závery a návrhy považujem za trochu naivné a utopistické. Súhlasím, že eskalácia nemá veľmi zmysel, lebo púšťať sa do „pästnej výmeny“ s druhým brehom by nedopadlo dobre, to je ich ihrisko, tam sa cítia ako doma. Ale rôzne formy „autocenzúry“ vo verejnom a súkromnom priestore len, aby sme ich neurazili a nenahnevali, to je gól do vlastnej brány. Navyše, nie som si istý, či prieskumy sa dajú považovať za dostatočne výpovedný zdroj, aby sa z nich dali interpretovať zjednodušujúce závery typu, že voliči koalície volili „pokoj“ namiesto „chaosu“. A ak Samo napríklad píše, že podľa prieskumov len 25% ľudí by chcelo Slovexit, tak by sa žiadalo doplniť, že len rok pred referendom v UK bolo u nich za vystúpenie z EÚ len 22% a vieme ako to dopadlo. Takže robiť z toho závery, že sme jasne proeurópsky, no neviem. Kniha mala byť o polovicu kratšia, odkaz by bol aj tak doručený. Väčšina veci sa nieže opakovala dvakrát, ale rovno 4-5-krát, pripadalo mi to ako podceňovanie intelektu čitateľov. Očakávam, že táto kniha nebude prijatá unisono s nadšením. Autor sa vybral proti prúdu, proti náladám mnohých ľudí zo svojej krvnej skupiny. Sám vo svojom okolí a na rôznych diskusných fórach cítim, že ľudia sú za posledný rok zúfalí a žiadajú (od opozície, novinárov, iných ľudí) tvrdšie reakcie na tú vlnu primitivizmu, čo sa na nás každý deň valí. Popularite tejto knihy tiež nepridá ani rýpanie do formátu Zachráňme demokraciu, ktorý je pre mnohých ľudí poslednou oázou normálnosti a istou formou psychohygieny. Nie som Braňo Bezák, ale toto je môj pokus o Posledné slovo: V dôsledku klimatických zmien sme v poslednej dobe svedkami rôznych neobvyklých meteorologických javov. Prekvapujúcejšie je, že podobné javy môžeme badať aj v dôsledku rozhodnutí súčasnej vlády – jeden príklad za všetky: aj liberálne Slniečka sa dokážu mračiť.... celý text
Knihomol
2020,
Stefan Zweig
O tom, že niektorí Židia to nemali ľahké ani za 1. svetovej vojny. Každý už zažil ten pocit, keď sa na niečo nevedel rozpomenúť, tak v preklade do Zweigovej reči sa to povie: „Čím víc jsem poháněl svou vuli, aby se té vzpomínky zmocnila, tím zlomyslněji a klouzavěji mi vzpomínka unikala – neurčitě zářící jako medúza hluboko na dně vědomí, a přece nezachytitelná, neuchopitelná.“ Jedinečná knižná miniatúra, žiaľ príliš krátka na to, aby dokázala zasýtiť hlad knihomoľa.... celý text
Kasino v rytmu boogie
2015,
Jason Aaron
Skalpy 2 sú zložené zo šiestich kapitol, pričom silnou stránkou je, že každá má iného rozprávača. Tým pádom to bolo pestré a na nudu nebol čas, pretože košatý scenár si vyžaduje neustále sústredenie. Som veľmi zvedavý, či to autor dokáže ukočírovať až do uspokojivého záveru. Kresba je opäť trochu chaotická, zámerne „surová“ a v niektorých detailoch nedotiahnutá, čo sa mi veľmi páči. Super vizuálna stránka komiksu je však na miestach, kde sú české preklady billboardov alebo názvov obchodov, znehodnotená nápismi vyhotovenými vo WordArte. Pôsobí to nepatrične. A ešte, trochu mi vadí ťažšie uveriteľná postava starého indiána „Ten, kto chytá“, verím, že autor s ním má nejaký zámer. 8/10... celý text
Hviezdne hodiny ľudstva
2023,
Stefan Zweig
Koncept knihy zaujme na prvý pohľad. Zweig v nej pútavo opisuje 12 príbehov z histórie, ktoré ovplyvnili ľudstvo na ďalšie desaťročia, možno až storočia. Tieto hviezdne okamihy vyberal takmer pred 100 rokmi (kniha vyšla v r. 1927), dnes by volil určite inak. Avšak jeho výber má stále čo ponúknuť aj dnešnému čitateľovi. Máme tu teda okamihy z histórie, pri ktorých sa „lámu“ dejiny a autor ich podáva štýlom, ktorý vťahuje do deja, pričom dokáže skvele využiť minimálny priestor, ktorý na to má (10-20 strán). Jeho spôsob písania, občas úmyselne afektovaný, som si v tejto knihe nazval „umelecká reportáž“ alebo „lyrizovaná história“. K celkovému umeleckému dojmu prispeli aj pekné ilustrácie v tomto vydaní (Jindřich Janíček, ako inak). Veľmi ma bavilo predstavovať si „čo by bolo, keby ...“, ako by sa vyvíjali dejiny, keby sa to nestalo. U mňa osobne vyčnievali „objaviteľské a historické“ príbehy (Konštantínopol, Waterloo, Južný pól, Eldorádo, objavenie Tichého oceánu) nad tými „humanitnými“ (Friedrich Händel, Göthe, Dostojevskij, Tolstoj, Marseillaisa). Práve v tej druhej skupine som mal niekedy pocit, že sa Zweig spreneveril konceptu knihy, lebo mi tu chýbal ten krátky zlomový moment - hviezda hodina. „Keď sa tyrani pripravujú na vojnu, kvetnato rozprávajú o mieri, kým nie sú celkom vyzbrojení.“ 8/10... celý text
Vlak Sunset Limited
2013,
Cormac McCarthy
Je to hra, stoja tu proti sebe Biely a Čierny, ale nie je to šach. Pri šachu je ticho a základom tejto hry je naopak rozprávanie. Je to totiž hra slov, pričom témou nie je nič menšie ako „život a smrť“. Ak by ste sa spýtali 100 ľudí nech priradia k bielej a čiernej farbe slová „život“ a „smrť“, asi všetci vieme, aká by bola odpoveď 99 z nich. Ten jeden, čo to má opačne, je Cormack McCarthy. Zatiaľ som nezistil, aký zámer sa za tým skrýva. Hneď od začiatku som „naskočil“ na flow dialógu dvoch hlavných postáv a nestíhal som otáčať stránky. Na druhej strane, prišla časom únava z prílišnej ukecanosti. Občas som mal pocit, že forma prebíja obsah. Ale to je v poriadku, to sa stáva a v tomto prípade mi to nevadilo. Čo ma trochu sklamalo bol záver, pýtalo si to klasický dejový zvrat v štýle Hollywood. Tí, čo to ešte nečítali, nech teraz na 5 sekúnd zavrú oči – a síce, že čierny bol v to ráno na nádraží z rovnakého dôvodu ako biely, ale ten ho predbehol a pokúsil sa skočiť skôr - môžete ich znovu otvoriť. V porovnaní s nedávno prečítanou knihou Boh od Schiracha som si, pri tomto opakovanom čítaní po 10 rokoch, uvedomil, že si tie knihy nie sú až také podobné. Toto je poňaté viac na americký spôsob. Rozdiel by sa dal vyjadriť asi tak, že kým Schirachova divadelná hra má dizajn aj motor značky povedzme VW, tak Sunset Limited síce vyzerá ako Ferrari, ale pod kapotou sa skrýva Fiat (insider vtip pre fanúšikov áut). „Ten, kdo se ptá, touží po pravdě. Pochybovač chce slyšet, že pravda není.“ 7/10... celý text
Bůh
2024,
Ferdinand Von Schirach
Nenápadná kniha s nulovým marketingom prinášajúca silnú tému. Výborná divadelná hra s argumentmi z oboch táborov eutanázie je tu na konci doplnená tromi esejami nemeckých autorov. Za zvlášť prínosnú považujem najmä druhú esej - o etickom hľadisku. Otázka eutanázie vyvoláva kontroverzie všade vo svete, no aj v tomto sme na Slovensku pozadu, pretože u nás sa o tejto téme poriadna diskusia ešte ani len nezačala. O to cennejší je preklad tejto knihy. Vzhľadom na pokrok v medicíne (dlhšie udržiavanie vážne chorých pacientov pri živote) a na predlžovanie očakávanej dĺžky dožitia (únava zo života) je jasné, že sa pred týmto problémom neskryjeme. Autora jemne podozrievam z toho, že nepriamo manipuluje čitateľa, keďže takmer všetky postavy z radov odporcov eutanázie sú vykreslené o dosť nesympatickejšie ako ich náprotivky. V tomto vyniká najmä členka etickej rady Kellerová. Dokonca ešte aj argumenty biskupa Thiela mi pripadali vecnejšie. Mám trochu pochopenie aj pre jeho vyjadrenie – teraz parafrázujem – že zmyslom života je vlastne trpieť a preto treba v samotnom utrpení nájsť potešenie. Ako fanúšik Wolverhampton FC o tom niečo viem. Na záver ešte dodám, že názor na eutanáziu mám vytvorený už dlhšie, kniha ho nezmenila, alebo lepšie povedané nemohla zmeniť. Na podobnú tému odporúčam aj knihu od Cormaca McCarthyho – Vlak Sunset Limited. 9/10... celý text
Vitajte v dobe autoritárov
2023,
Gideon Rachman
Aktuálne čítanie v čase vydania a ešte viac teraz, tesne pred US prezidentskými voľbami. Pred kúpou knihy som si nepozrel recenzie, ani anotáciu, a akosi som predpokladal, že to bude všeobecná analýza autoritárskych režimov, maximálne možno na príklade štyroch pánov z obálky. V knihe sa však nachádza až 14 medailónikov autoritárov, na jedného tak vychádza necelých 20 strán. Pre tých, čo čítajú dennú tlač a majú prehľad o svete, je to pri tých známejších menách zhrnutie a pripomenutie viac-menej známych faktov. Preto informačne najhodnotnejšie boli pre mňa "návštevy" Indie, Filipín, Mexika a Afriky. Je neodškriepiteľné, že trendom vo svetovej politike je presadzovanie rôznych foriem autoritárstva. Táto politika „tvrdej ruky“ má určité spoločné znaky bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta sa presadzuje. Kniha je tak jednou veľkou porovnávacou štúdiou, na základe ktorej autor vyskladal šablónu/vzorec v správaní tohto typu politikov (povedali by sme, že idú „ako cez kopirák“). Je to zničujúce čítanie, a to nielen kvôli obsahu, ale aj kvôli veľmi tenkému papieru použitému na obálke SK vydania, ktorej zničeniu je ťažké sa vyhnúť. Drobnou útechou je, že dizajn SK obálky je krajší ako v CZ vydaní. Ľuďmi v mojom okolí som bol v minulosti označovaný za pesimistu, no v posledných rokoch to už neplatí. Svet sa vyvíja takým smerom, že môj trvalo skeptický pohľad sa zrazu stáva realistickým. Vývoj v posledných dvoch veľkých voľbách na Slovensku som vopred uhádol (u Pelleho dokonca 3 mesiace predtým ako vôbec oznámil kandidatúru). Nemám pre vás dobrú správu. O dva dni zvíťazí Trump. Dokonca si myslím, že to ani nebude tesné. Nuž, keď to pôjde takto ďalej, o pár rokov budem pri mojom nezmenenom svetonázore považovaný za optimistu. 8/10... celý text
Bez krvi
2003,
Alessandro Baricco
Prekvapenie hneď po otvorení knihy – knižné dosky sú nalepené opačne, takže pri listovaní začínate od poslednej strany a navyše dole hlavou. Pre utvrdenie , že nešlo o autorský zámer je prvá strana opatrená pečiatkou „DEFEKT. Nedá sa reklamovať.“ Našťastie. Pri tomto autorovi si človek nemôže byť ničím istý. Opäť sa tu naplno prejavuje Bariccova najväčšia sila, že dokáže na minimálnom priestore rozohrať sugestívny príbeh, ktorý čitateľa okamžite vtiahne do deja. Čo sa na začiatku javí ako klasický príbeh pomsty, končí nakoniec veľmi nečakane. Priznám sa, že najprv ma záver rozladil, ale keď som si ho prečítal tretíkrát, našiel som nakoniec zmier v čitateľskej duši. Ale aj tak, Baricca mám načítaného skoro komplet a toto bolo v rámci jeho „knihografie“ iba lepší priemer. Na konci knihy je literárno-vedecká analýza postmoderny všeobecne a Bariccových postáv a diel. Ach, tieto rozbory, to je kapitola sama o sebe. Rozmýšľam, či tá pečiatka o nemožnosti reklamácie tam nebola skôr kvôli tomu doslovu. Stále si v takých chvíľach poviem, že môže byť aj horšie. Pred rokmi som napríklad narazil na rozbor diela, v ktorom do jednej vety dokázal recenzent zapracovať slová ekrastickosť, referencialita, eliptickosť a synekdochickosť. 7/10... celý text
Mýtus a kult Jozefa Tisa
2022,
Anton Hruboň
Autor zrozumiteľne vysvetľuje proces ako sa od Predstavy, cez Mýtus vytvára Kult a aká súhra okolností bola v prípade Jozefa Tisa na to potrebná. Zatiaľ čo prvá časť knihy pojednáva o Tisovi ako o subjekte diania, v druhej časti sa Tiso stáva skôr objektom. Kniha je naozaj dobre vyargumentovaná a odzdrojovaná. Okrem iného poukazuje aj na to, že prívlastok „kontroverzný“ je pri Tisovi prebytočný, v tomto prípade jednoducho nie je dôvod voliť diplomatický jazyk. Doteraz som si myslel, že väčšina neskorších obdivovateľov Tisa (prípadne slovenského štátu) ho podporovala zo zištných dôvodov, ale na príklade „historika“ Ďuricu alebo popredných cirkevných predstaviteľov sa zdá, že bolo veľmi veľa takých, ktorí to robili z presvedčenia (je to poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť?). Našťastie v 90-tych rokoch neboli sociálne siete, a tak tieto neoľudácke snahy nemali väčší úspech. Autor dokázal z úzko zadefinovanej témy vyťažiť naozaj maximum. V poslednej dobe je radosť sledovať prácu tejto mladej a strednej generácie historikov, ako sú Hruboň, Drábik, Kovár, Hyrja alebo Trnovec. 9/10... celý text
Šachová novela
2013,
Stefan Zweig
Jednohubka s výživovou hodnotou viacchodového menu. Na texte je vidieť, že túto novelu písal Zweig tesne pred smrťou ako skúsený, „vypísaný“ autor, ktorý dokáže ponúknuť skvelý ponor do psychiky človeka väzneného na samotke. Naopak, čo z textu nie je možné vyčítať je fakt, že to písal v čase, keď už trpel depresiami. Ja som mal naopak pocit, že pri písaní sa musel dobre baviť (čo sa isteže nevylučuje s depresiou) a že text sa nesie v takom jemne humornom duchu, badateľnom skôr medzi riadkami ako explicitne. Tento typ kníh, vo forme krátkych noviel, ma vždy veľmi bavil. Dá sa k nim opakovane vracať a väčšinou majú vysokú hodnotu čitateľského pôžitku v pomere k vynaloženému úsiliu/času na čítanie. Medzi moje obľúbené z tejto kategórie patria: Kronika vopred ohlásenej smrti, Zvieracia farma, ďalej Bledomodré ženské písmo od Werfela a najmä Tisídeväťsto od Baricca. Posledne menovaná má so Šachovou novelou dokonca mnoho podobností - je tu „súboj“ dvoch klaviristov počas cesty loďou, profík vs. outsider, retrospektívny pohľad na osud jedného z nich a našli by sa aj iné. Dej Šachovej novely bol rozohraný tak, že to mohlo dopadnúť naozaj akokoľvek, ale Zweig zjavne nechcel dať čitateľovi šach-mat a tak zvolil asi ten najočakávanejší záver. Len kvôli tomu nedávam desiatku. 9/10... celý text
Ruiny
2024,
George Orwell (p)
O slovenské preklady Orwellových kníh sa v posledných rokoch veľmi dobre stará vydavateľstvo Premedia. Hneď udrie do očí, že táto kniha vybočuje z radu, lebo vychádza vo VSSS. Tí lepšie informovaní vedia, že za týmto vydavateľstvom stojí istý pán poslanec za SNS, vo voľnom čase konšpirátor, na infovojne pečený - varený. Potom sa človek v tiráži na začiatku knihy dozvie, že redakciu riešila pani I.V.R. – hoaxerka, antivaxerka, bojovníčka proti 5G a Harabínová fanúšička. Je teda zrejmé, že vydavateľ a redaktorka sú na rovnakej vlnovej dĺžke (dúfajme, že nie 5G). Niečo spoločné majú aj redaktorka a prekladateľka, konkrétne priezvisko, z čoho možno dedukovať príbuzenský vzťah. To bola asi aj hlavná kvalifikácia pani prekladateľky (podľa googlu veľmi neskúsenej). No a táto zostava ľudí si povedala: „Poďme vydať Orwella!“. Neviem sa rozhodnúť, či táto bizarnosť by viac zapadla do Zvieracej farmy alebo do 1984. Priznávam, že po týchto zisteniach som bol dosť skepticky nastavený. No Orwell je Orwell, takže po obsahovej stránke má kniha stále, čo ponúknuť. Aj keď mne osobne Orwell sedí viac ako esejista, než žurnalista. Po formálnej stránke je to s knihou horšie. Aj mne s úrovňou angličtiny niekde medzi B1 a B2 bolo jasné, že na preklade niečo nesedí. Keby bolo čítanie šoférovaním, povedal by som, že to niekedy išlo ako so zatiahnutou ručnou brzdou. Moje obavy sa potvrdili, keď si pani prekladateľka zamenila pojmy humánny a humanitárny (overené v anglickej verzii), keď si vymýšľala nové slová ako napr. Manžursko namiesto Mandžusko (to jej niekto zakričal z druhej izby?), alebo keď používa dvojité zápory (...nemôžeme predpokladať, že do zimy nevznikne vážne odbojové hnutie... - takéto vety si musíte prečítať viackrát, aby ste ich pochopili). Ak sa k tomu pridá ešte veľké množstvo preklepov a chýbajúcich písmen, je jasné, že z vidiny silného čitateľského zážitku zostali len RUINY. Ak by som mal hodnotiť iba Orwella, bolo by to za 4 hviezdy. Zvlášť posledné tri články sú výborné a vizionárske (brilantná analýza Hitlera, či predpoveď z marca 1940 o porušení paktu o neútočení zo strany Hitlera). Knihe ako celku však s prižmúrením oboch očí môžem dať maximálne 3 hviezdy. 5/10... celý text
Stopy stredoveku: Rozhovory o ľuďoch temnej doby
2023,
Daniela Dvořáková
Kniha rozhovorov so všetkými kladmi (rýchle čítanie bez nudných pasáži) a zápormi (opakovanie, nejde do hĺbky). Úspech tohto typu kníh závisí aj od toho, akým spôsobom je rozhovor vedený. A tu musím pýtajúcich sa pochváliť, že text plynul hladko, nezadrhávalo sa to a len párkrát sa stalo, že sa núkala nejaká zaujímavá doplňujúca otázka, aby sa téma viac rozpitvala, ale debata sa odklonila inde. My, ktorí trochu poznáme prácu pani Dvořákovej, vieme o jej slabosti pre Žigmunda Luxemburského, je to jej srdcová téma a preto v rozhovore často odkazuje na toto obdobie a veci s ním súvisiace. Niekomu to mohlo pripadať repetitívne (konečne som aj ja použil toto slovo!) a únavné, ale na mňa sa jej nadšenie pre tému podarilo preniesť. No ja som ľahká obeť, veď aj podcast „Archivárky na cestách“ počúvam v aute z USB (priečinok Guilty pleasures). Knihu odporúčam každému so záujmom o dejiny a myslím, že najlepší zážitok bude mať čitateľ, ktorý o stredoveku nevie nič nad rámec školského učiva. Kľudne si ju môžu v rámci dovzdelávania prečítať aj tí, ktorí v škole nedávali pozor - napr. takí „plochozemci“ by sa od ľudí z neskorého stredoveku mohli niečo dozvedieť. 9/10... celý text
Spomenieš si na Trenčín?
2023,
Lukáš Cabala
Kým pri čítaní prvých dvoch kníh od Lukáša som zabúdal zatvárať ústa od údivu, že toto píše slovenský autor, na tretí pokus sa to už žiaľ nezopakovalo. Tentoraz mi tie 2-3 stranové kapitoly v knihe tak malého formátu nestačili na začítanie sa, striedanie dejových línií a zmeny perspektívy boli na mňa prirýchle. Zaujímavé, že v predošlých knihách bolo členenie kapitol podobné, ale tam mi to nevadilo. Z príbehu som trochu cítil "lepidlo“, teda že ten Trenčín, jeho história a všetky tie veci okolo toho, boli do príbehu zapracované akosi neprirodzene. A napríklad celá kapitola "Trenčiansky večerník" pôsobila dosť nasilu. Z knihy je cítiť, že je to najosobnejšia kniha autora a že v nej do postavy Vincenta premietol najviac zo svojho života. Ale ani to nepomohlo. Dokonca aj všetkými vychvaľované ilustrácie nefungovali, tak ako v predošlých knihách, kde bola tá súhra dokonalá. Na základe vyššie uvedeného a na základe všeobecne skôr pozitívneho prijatia tejto knihy, je možné, že som to len čítal v zlom rozpoložení. Možno sa preto ku knihe časom vrátim ešte raz, aj keď oveľa viac by som sa potešil novému kúsku od tohto talentovaného autora. 6/10... celý text
Země Indiánů
2014,
Jason Aaron
Vždy keď natrafím na tému komiksov, nájde sa skôr, či neskôr niekto, kto odkáže na túto sériu ako na niečo kultové a zásadné. Dlho som tomu odolával, nelákalo ma púšťať sa do 10-dielnej série. Pri upratovaní v šuplíkoch som však našiel tento prvý zošit a namiesto založenia do knižnice som ho na chvíľu otvoril. A za chvíľu aj zatváral prečítaný. Dajme si krátku prezenčnú listinu na overenie prítomnosti typických znakov dobrého krimi komiksu: Prepracovaná dejová zápletka? Tu prítomná! Premrštené drsňácke dialógy? Tu! Mozaiku vyplňujúce retrospektívy? Tu! Originálna kresba? Tu! Akcia? Tu! Uveriteľné postavy? Tu! Záporáci? Tu! Tu! Tu! Klaďasi? ... Klaďasi? ... No, nemaj to rád. Ak by to bol samostatný komiks, zvažoval by som päť hviezd. Ale keďže ide o uvedenie do série, nechávam si tu priestor na neskoršie ocenenie očakávanej gradácie čitateľského zážitku. Základná otázka má teda neprekvapivú odpoveď: Áno, chcem to čítať ďalej. 8/10... celý text
What is huncút?
2022,
Milan Čupka
Kniha sa venuje tzv. Amerikánom, čiže slovenským emigrantom do USA na prelome 19. a 20. storočia. Je rozdelená do piatich väčších častí a každá z nich sa tvári ako jeden ucelený príbeh, ale nie je to tak. V rámci každej kapitoly sa totiž stretávame s mnohými ďalšími ľuďmi, lokalitami a udalosťami, preskakujeme medzi mestami a aj v čase, čo je niekedy na škodu, lebo tesne po prečítaní zostáva v hlave mišmaš. Kniha sa nevolá What is mišmaš?, tak asi to nebol zámer. Jednoducho bolo cítiť, že sa autor, neustálymi odkazmi na osoby a udalosti z iných príbehov, snaží medzi nimi nájsť a udržať nejaké pojítko, niekedy dosť umelo, takže to nie vždy funguje a nedrží pokope. Predpokladal som, že sa autor zameria na menší počet, viac do hĺbky rozpitvaných osudov, takto z toho cítiť časopisecké články. No a teraz to celé znegujem. Na to, ako kriticky som začal, je to fakt veľmi dobrá kniha, autor si dal záležať, študoval archívy, navštívil miesta, o ktorých píše a má talent podať to celé zaujímavým spôsobom. Takže vo výsledku sa to číta ľahko a rýchlo. Navyše, oceňujem, že sa mu do knihy s touto témou podarilo prepašovať Mikea Tysona, aj odkazy na Pulp Fiction. Chválim obálku a celkový knižný dizajn, a tiež priložené farebné fotky a mapky, čo nie je v knihách tohto typu samozrejmosťou. Zabudnite na môj prvý odsek a ak Vás téma zaujíma, smelo do toho. Niekedy si pripadám ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde. 7/10... celý text
Paměti finského maršála
2022,
Carl Gustav Emil Mannerheim
Skvelý balans medzi množstvom detailov a pútavosťou textu. Prekvapujúco ma, viac ako podrobné opisy vývoja bojov v Zimnej a Pokračovacej vojne, bavili presahy situácie vo Fínsku do medzinárodnej politiky (diplomacia) a situácie na ďalších frontách WWII. Najmä rôzne úvahy typu „čo by bolo, keby“ – napríklad, či by si Hitler trúfol zaútočiť na Sovietsky zväz, keby sa predtým v Zimnej vojne neprejavila slabosť sovietskej armády; alebo či by Hitler zaútočil na Nórsko, ak by Sovieti dovolili vytvoriť škandinávskym krajinám alianciu. Páčilo sa mi aj zhrnutie chýb sovietskej armády a fínskej (ne)pripravenosti pred vojnou (politika úspor). Po bitke je každý maršálom, ale tak postoj Švédska pekne ukazuje, aká tenká je hranica medzi pacifizmom a alibizmom. V čase písania mal Mannerheim po 80-tke, a tak tu vyvstáva otázka nakoľko mu jeho pamäť umožnila vierohodne opísať všetky detaily svojho života. Ale to je problém všetkých kníh podobného typu. Moja jediná drobná výhrada preto smeruje k mapkám, ktoré neboli úplne prehľadné. Ale beriem to tak, že toto je memoárová literatúra, nie kniha o vojenstve, tak môžme byť radi aspoň za nejaké mapy. „... svoboda národa, pokud má být zamýšlena jako trvalá, musí být vykoupena jeho vlastním úsilím, jeho vlastním utrpením a krví jeho vlastních synu.“ 9/10... celý text
V sibiřských lesích
2019,
Sylvain Tesson
„Mezi tužbou a nostalgií je bod, který se jmenuje přítomnost.“ Jeden francúzsky chlapík sa rozhodne tráviť prítomnosť v chate pri Bajkalskom jazere. Prítomnosť v trvaní pol roka (február-júl) si zapisuje do denníka a výsledkom je táto kniha. Opismi fauny, flóry a prírody celkove sa tu nešetrí, nájdeme tu aj filozofovanie autora na rôzne témy a tiež citáty z kníh, ktoré v chate prečítal. Prítomný je aj humor, ale len tak, za necht malíčka. Ak by čítanie tejto knihy bolo štrikovaním, tak môžem povedať, že to išlo „hladko-obratko“, časti ktoré ma bavili sa striedali s tými nudnejšími. Celkove má však druhá polovica (od momentu, keď sa tam zjavili tie 2 šteňatá) bavila o trochu viac. Predsa len, jar a leto oproti zimným mesiacom vedia ponúknuť viac ako len vodku, či boj so snehom a mrazom. „Chata není základnou pro znovudobývaní, ale bodem pádu. Útočiště pro rezignaci, nikoli velitelský stan pro přípravu revolucí. Zadní východ, nikoli výchozí bod.“ A ako človeka, ktorý nerád fotí, ma zaujalo ešte toto: „Nejlepší zpusob, jak zabít intenzitu nějakého okamžiku, je pomyšlení, že by se měl vyfotit.“ 6/10... celý text