Recidivista přečtené 138

V sibiřských lesích 2019, Sylvain Tesson

„Mezi tužbou a nostalgií je bod, který se jmenuje přítomnost.“ Jeden francúzsky chlapík sa rozhodne tráviť prítomnosť v chate pri Bajkalskom jazere. Prítomnosť v trvaní pol roka (február-júl) si zapisuje do denníka a výsledkom je táto kniha. Opismi fauny, flóry a prírody celkove sa tu nešetrí, nájdeme tu aj filozofovanie autora na rôzne témy a tiež citáty z kníh, ktoré v chate prečítal. Prítomný je aj humor, ale len tak, za necht malíčka. Ak by čítanie tejto knihy bolo štrikovaním, tak môžem povedať, že to išlo „hladko-obratko“, časti ktoré ma bavili sa striedali s tými nudnejšími. Celkove má však druhá polovica (od momentu, keď sa tam zjavili tie 2 šteňatá) bavila o trochu viac. Predsa len, jar a leto oproti zimným mesiacom vedia ponúknuť viac ako len vodku, či boj so snehom a mrazom. „Chata není základnou pro znovudobývaní, ale bodem pádu. Útočiště pro rezignaci, nikoli velitelský stan pro přípravu revolucí. Zadní východ, nikoli výchozí bod.“ A ako človeka, ktorý nerád fotí, ma zaujalo ešte toto: „Nejlepší zpusob, jak zabít intenzitu nějakého okamžiku, je pomyšlení, že by se měl vyfotit.“ 6/10... celý text

Válka o pravdu: Pravda o Estonsku, Lotyšsku a Litvě 2022, Mika Waltari

Kniha je rozdelená do dvoch častí: politická (prvé dve tretiny) a spoločenská (posledná tretina). Prvá časť je fascinujúcim opisom a analýzou sovietskej rozpínavosti, kde autor popisuje ako boli nezávislé pobaltské štáty donútené k podpisu tzv. zmlúv o vzájomnej pomoci, ktoré boli obratom porušené a pod rôznymi zámienkami zneužité na pripojenie Litvy, Lotyšska a Estónska k SSSR. Druhá časť (už iba o Estónsku) ma bavila menej, bola zoznamom štatistík, ktoré poukazujú na okamžitý pokles životnej úrovne a slobôd pod sovietskou nadvládou. Waltari na príklade pobaltských štátov chcel touto knihou ukázať, že fínsky prístup – boj namiesto podvolenia - sa nakoniec, aj napriek územným stratám, ukázal ako ten správny. No a najneskôr od februára 2022 vieme, že metódy a spôsoby Veľkého medveďa sa nemenia, veď načo vymýšľať nové zamienky. „Sovětský svaz považoval baltské země za bezpečnostní hrozbu svých hranic. Od velkolepého impéria, chlubíciho se svou vojenskou silou, by se možná očekávalo trochu více sebeúcty.“ 8/10... celý text

O Tyranii - Dvadsať ponaučení z 20. storočia 2017, Timothy Snyder

Pri prvom čítaní pred 6 rokmi som to vnímal z pohľadu situácie v USA (Trump pri moci) a nezdalo sa mi to až také čierne ako to Snyder popisoval. Druhé čítanie bolo už očami viacnásobne sklamaného slovenského voliča a tam sú tie prieniky s tým, čo aktuálne zažívame na Slovensku, veľmi veľké. Konkrétne kapitola 2 (útok na inštitúcie), 9 (jazyk a význam slov), 10 (doba hoaxov), 15 (útok na mimovládky a neziskovky) a 17 (výnimočné situácie – atentát ako zámienka na hocičo). Kniha je silným varovaním a odporúčam ju prečítať každému, komu nie je vývoj u nás ľahostajný. Zdá sa, že sme na polceste k tyranii. A križovatiek, na ktorých by sa to ešte dalo zvrátiť, už veľa nebude. 9/10... celý text

Strácame Zem 2020, Nathaniel Rich

Od vydania originálu ubehlo 5 rokov, čo nie je dlhá doba. Lenže knihy s enviro tematikou zvyknú veľmi rýchlo zastarať, stále vychádzajú nové a nové knihy so šokujúcimi zisteniami z výskumov. Niekedy mám pocit, že v snahe vymedziť sa, si zakladajú na popretí všetkých dovtedajších zistení. Mimochodom to isté platí pre knihy o výžive a zdraví. Avšak, táto kniha je výnimkou, pretože nie je ani tak o tom, čo bude, ale skôr o tom, čo sa stalo (alebo skôr mohlo stať) v období od 1979-89 a ako blízko bolo ľudstvo k dohode na zbrzdenie globálneho otepľovania. Smutné je, že ak by svet dostal príležitosť vrátiť sa v čase a začať odznova, obávam sa, že by to dopadlo rovnako. Skepsa voči vedeckému konsenzu sa v dôsledku sociálnych sietí prehlbuje, takže bude to už len horšie. „Argumenty nikdy neprinútia človeka zmeniť nesprávny názor, ktorý si osvojil bez argumentov.“ – to je 300 rokov starý citát z Guliverových ciest. Zhruba do polovice knihy to bolo veľmi čitateľné a vyzeralo to na plné hodnotenie. Ale potom si človek uvedomí, že stále je to o tom istom: nejaké vypočúvanie pred komisiou, nejaká konferencia, summit, prijatie dohovoru a veľmi veľa mien osôb a rôznych inštitúcií, o ktorých mimo USA nikto nepočul. Autor za to samozrejme nemôže, pretože tak sa veci udiali, ale nejako sa môj čitateľský záujem (nie záujem o tému) postupne vytrácal. A ešte jeden citát priamo z knihy ku klimatickej zmene: „V čoraz väčšej miere sa posúvame z režimu predpovedania toho, čo sa udeje, do režimu snahy vysvetliť, čo sa stalo.“ 7,5/10... celý text

Peklo na východě 2011, Laurence Rees

Kniha zjednodušená do podoby MEME by mohla vyzerať takto: Prvý obrázok - Nacistickí vojaci páchajú zverstvá v Európe. Druhý obrázok - Sovieti im v tom statočne konkurujú. Tretí obrázok - Japonský vojak: „Hold my beer!“. Autor sa zaoberá príčinami vzniku japonskej krutosti a prekvapuje záverom, že Japonci takí neboli odjakživa a napr. ešte v 1. svetovej vojne sa správali k zajatcom veľmi prívetivo. Od vydania originálu prešlo viac ako 20 rokov a ako to tak býva, pravdepodobne sa už našiel nejaký historik alebo novinár, ktorý by tento Reesov pohľad vyvrátil a do pléna hodil svoju vlastnú teóriu. Musím však uznať, že Rees dokázal na tých 140 stranách argumentovať veľmi presvedčivo a vyskladal motívy konania vojakov do logického celku. Navyše výborne zapracoval často mrazivé výpovede od priamych svedkov, či už z radov preživších obetí alebo samotných japonských vojnových zločincov. Vojnová história Japonska ma veľmi zaujala a určite si ešte na túto tému niečo prečítam. Nechcem tu za každú cenu používať anglikanizmy, nič si tým nedokazujem, len neviem nájsť slovenský ekvivalent, ktorý by japonskú vojnovú stratégiu počas 2. sv. vojny vystihoval lepšie ako fráza: Play stupid games, win stupid prizes. 9/10... celý text

Umenie blízkosti 2023, Monika Kompaníková

Tento typ kníh je (eufemisticky vyjadrené) mimo môjho záujmu a dôvod prečo som sa pustil do jej čítania asi najlepšie vystihuje starý vtip o dvoch radoch mužov pred bránou sv. Petra, kde v jednom rade sú muži, ktorí boli celý život pod papučou (všetci okrem jedného) a v druhom, tí ktorí neboli - ten jeden. A na otázku sv. Petra, čo tam stojí tak sám - odpovedá, že ho tam poslala žena. Kniha vo forme rozhovoru je svojím spôsobom zázrak, vždy sa číta ľahko a rýchlo, dokonca aj pri ťažkých témach, ako v tomto prípade. Celkove prevládajú u mňa pozitívne dojmy, zaujímavé boli najmä časti o traumách, ktoré si z detstva všetci nesieme. Ale privítal by som ešte viac konkrétnych príkladov z praxe. Niekoľkokrát som sa zháčil nad výkladom niektorých bežných pojmov, pod ktorými si jazykovedci a bežní ľudia (podľa reakcií pýtajúcej sa M. Kompaníkovej vrátane nej samotnej) predstavujú niečo úplne iné ako p. Hrustič. Tu by ma naozaj zaujímalo, či tieto pojmy takto definuje psychológia, alebo ide o súkromný výklad p. Hrustiča. Moja najvážnejšia výčitka smeruje k nedostatočnému rozobratiu vplyvu narodenia dieťaťa/detí na vzťah partnerov. Zaslúžilo by si to minimálne samostatnú kapitolu a nie iba 2-3 otázky. Pritom práve toto je štartér a katalyzátor problémov väčšiny párov. Každý to môžeme vidieť, či už na sebe, alebo vo svojom okolí. Kniha vyšla vo vydavateľstve denníka N, tak stačí si napríklad pozrieť ich pravidelnú psychologickú poradňu, kde sa problémy tohto typu rozoberajú veľmi často. Milo ma prekvapila záverečná kapitola „Moja cesta k psychológii“. 8/10... celý text

Deň radosti 2023, Peter Gärtner

Veľmi vydarené pokračovanie prvej knihy. Autori sa zahrabali do archívov a to čo našli pospájali do zmysluplného príbehu, ktorý má hlavu a pätu a „funguje“ na výbornú. Navyše kresba je rovnako podarená ako text. Od detstva som mal radšej Lasicu, ale už dlhšie sa mi zdá, že prínos Satinského bol vo všeobecnosti nedocenený. A táto kniha to podľa mňa len potvrdila. V spoločnosti tejto dvojice chcem ešte chvíľu zostať, takže sa asi rovno pustím do čítania ich hier. Hodnotím rovnako ako prvú časť. 10/10... celý text

Tarantino o Quentinovi 2023, Amazing Améziane

Kniha vychádza z verejne dostupných informácií, rozhovorov a citátov, pričom samotný Tarantino sa na nej nijako nepodieľal. V rozprávaní prevažujú zaujímavosťi o castingoch do filmov, zážitky z natáčania, spomínajú sa tu popkultúrne odkazy v jeho filmoch a zacyklené skryté odkazy na jeho vlastné filmy. Áno, všetko toto už fanúšikovia Tarantina poznajú z ČSFD alebo iných zdrojov. Lenže tu to bolo spracované do chronologického komiksového príbehu, v skvelom grafickom prevedení, s neustále sa meniacim štýlom kresby, čo treba oceniť, lebo 230 monotónne nakreslených strán by asi bola nuda. Na komiks to bolo dosť „ukecané“, ale to sú aj všetky Tarantinove filmy, takže autor má odpustené. Určite čitateľskému zážitku pomôže znalosť Tarantinovej filmografie, ak by som to čítal bez toho, aby som jeho filmy poznal, asi by ma to veľmi nebavilo. Tarantino je majster dialógov a preto odporúčam pozerať jeho filmy v originále. Vyhnete sa napríklad takým prekladateľským skvostom ako vo filme Hateful Eight, kde hláška „Cut my legs off and call me Shorty“ bola nadabovaná ako „Mňa asi picne“. Tak mňa asi tiež. Dilema na záver: správne je Tarantino o Quentinovi (CZ verzia) alebo Quentin o Tarantinovi (SK verzia)? 10/10... celý text

Ztracené město v Amazonii 2010, David Grann

Pútava kniha o zaujímavej téme. Kvôli časovej zaneprázdnenosti som to čítal skoro 3 týždne. Takéto kúskovanie väčšinou pokazí dojem z čítania, ale nie v tomto prípade. Mohol som sa cítiť ako Fawcett na expedícii! Tak ako on sa pomaličky predieral amazonskou džungľou, ja som pomaly postupoval stránku po stránke. Tu všetka podobnosť končí. Muselo to byť naozaj vzrušujúce žiť v dobe, kedy sa prekresľovali mapy a oblasti „Hic sunt dracones“ sa postupne zmenšovali. V súčasnosti nám zostal už len nekonečný vesmír a ešte naša fantázia. Knihe nie je veľmi čo vytknúť, k úplnej dokonalosti chýbalo len veľmi málo (napr. viac fotiek, mapiek a pod.). Nedávno som videl aj film, no nepáčil sa mi. Kým pri filme nakrútenom na základe beletristickej knihy sa zmeny v deji dajú odpustiť, v prípade príbehu podľa non-fiction knihy mi to pripadá ako spreneverenie sa histórii. Čo ma škrie najviac je vykreslenie osobnosti Fawcetta – predstava o ňom ako o človeku, ktorú som si vytvoril pri čítaní knihy bola úplne iná, preto mi bola postava z filmu cudzia. 9/10... celý text

(Yu)konský zápisník 2014, Martin Notbúk Šóš

V knihe je ako základný slohový útvar použité lineárne rozprávanie, čo prispelo k ľahkému a rýchlemu čítaniu. Väčšina príhod je zábavná a medzi riadkami je cítiť konštantne prítomný jemný satirický humor. Veľká literatúra sa síce nekoná, ale príjemné strávený čas rozhodne áno. Kniha vo mne okrem iného vzbudila záujem o doteraz pre mňa neznáme Yukonské teritórium (rozloha 10-krát väčšia, ale počet obyvateľov 150-krát menší ako SR!). Ja som už za zenitom, ale pre mladšie ročníky môže byť kniha inšpiráciou, ako ísť za splnením svojho sna. V autorovom prípade bola tým snom sezónna otrocká práca v nehostinnom prostredí blízko polárneho kruhu. Nám ostatným sa môže "tento způsob léta zdát poněkud nešťastným", ale každý máme iné sny a tak je to v poriadku. Z prečítaného nemám dosť informácií, aby som vedel zhodnotiť, aký dobrý bol Martin Šós ako wrangler. Avšak môžem potvrdiť, že je určite najlepší „spisovateľ“ spomedzi slovenských wranglerov v kanadskom Yukone. 8/10... celý text

Nemecká jeseň 2020, Stig Dagerman

Verné zachytenie povojnovej atmosféry zbombardovaného Nemecka očami mladého Švéda s jedinečným spôsobom písania. Čítať o tomto období texty napísané pre zmenu reportážnym štýlom bolo zaujímavé. Kto chce faktografické spracovanie vývoja v Nemecku tesne po WWII, odporúčam čokoľvek od autora Keith Lowe. Zaujali opisy denacifikačných procesov s klasickou šablónou obhajoby: všetci obvinení Nemci počúvali zahraničný rozhlas a všetci sa k židom správali vždy priateľsky. Už mi tam len chýbalo svedectvo babky zo susedstva, o tom, že taký to bol slušný človek, aj vždy pozdravil... Lepšie sa mi čítali príbehy obyčajných ľudí ako glosy o politike. Priznávam, že vôbec som si počas čítania nevšimol nejaké anarchistické názory autora, ktoré mu boli v komentároch na konci knihy pripisované. Viem si predstaviť, že ak by som knihu čítal v inom rozpoložení a za iných okolností (nerušený deťmi), mohol to byť ešte lepší zážitok a plné hodnotenie. „...zaslúžené utrpenie sa znáša rovnako ťažko ako nezaslúžené...“ 8/10... celý text

Velký indiánský příběh: Úchvatný pohled do života domorodých Američanů 2023, Lubomír Kupčík

V porovnaní s predošlou knihou kvitujem, že je tu viac histórie a etnografie, aj keď ani z toho oblečenia veľmi neubudlo. Je tu ešte jeden podstatný rozdiel, autor sa zameriava na dejiny v predkolumbovskej ére, čiže v dobe, keď „indiáni“ boli ešte „pôvodní obyvatelia“, rovnako ako dnes. Dobrá bola aj posledná kapitola od Petra Majera, ktorá prináša stručný a predovšetkým smutný prehľad o vývoji v 19. a 20. storočí. Ilustrácie sú opäť nádherné a veľmi realistické. Knihe sa dá vytknúť len slabšia redaktorská práca, keďže v obrazovej časti si dosť často písmena na značenie miest a predmetov (A, B, ...) zahrali schovávačku, prípadne slepú babu. Ale toto nemohlo pokaziť dojem z vynikajúcej autorovej práce. Kedy bude kniha číslo tri? Hoka hey! 10/10... celý text

HAU KÓLA! - Velká indiánská kniha 2017, Lubomír Kupčík

Oceňujem krásne ilustrácie, len listovať si v tejto knihe je pôžitok. Navyše sa tu nachádza mnoho návodov a nákresov, ako si vyrobiť časti odevov a iných indiánskych predmetov. Niečo ako časopis Burda pre nás česko-slovenských indiánov. Z histórie pôvodných obyvateľov Ameriky ma zaujímajú iné veci, takže táto kniha nebola celkom pre mňa. Preto nedávam päť hviezd. Je to možno trochu nespravodlivé, ale rozhodol som sa tak aj z dôvodu, že mám doma aj pokračovanie a pri pohľade na obsah práve tam vidím potenciál na plný zásah. 8/10... celý text

Mluví Černý jelen 2014, John G. Neihardt

80% tvorí rozprávanie o histórii, popis známych bitiek a útržky z tradičného spôsobu života indiánov. 20% tvorí mytológia, symbolika, duchovno a nadprirodzeno. Kým to prvé hodnotím na výbornú, to druhé išlo mimo mňa. Hodnotenie malo byť teda jasné 4/5, ale potom som prečítal obohacujúci 70-stranový doslov a ten to vytiahol na päť hviezd. Kniha sa čítala dobre, jediný pre mňa rušivý aspekt bol preklad všeobecne známych zemepisných názvov do češtiny (Potok poraněného kolena, Řeka tučné trávy, Pohoří ovce tlustorohé atď.). Chápem zámer – má to pôsobiť ako autentické rozprávanie indiána a napr. pri mesiacoch v kalendári alebo menách indiánov to fungovalo, ale to geografické názvoslovie mi jednoducho nešlo na jazyk. Na záver zhrnutie – keďže je to kniha vyrozprávaná z pohľadu muža z kmeňa Oglalu (Lakota), rozdelenie dobrých a zlých je nasledovné: Fandíme: širokej rodine Siouxov – najmä Oglalu a Hunkpapu, ďalej Čejenom a Arapahom. Nefandíme: Vraním indiánom, Šošonom, Assiniboinom a Arikarom. Arci-nepriateľ: wašíču. 9/10... celý text

Slovník vojny 2023, Ostap Slyvynskyj

Priveľa reality na tak málo slov. Veľmi silné. 9/10

Hotel Balkán 2023, Miroslava Kuľková

Čo poviedka, to iná balkánska krajina. Pár dní po dočítaní sa mi už pletú mená postáv a ich príbehy, strácajú sa detaily, kde sa udialo toto a kde zase tamto. Až by sa dalo povedať, že v mojej hlave prebieha znovuzjednotenie Juhoslávie. Tito... pardon, preklep... Tieto poviedky majú v sebe akúsi atmosféru nepokoja, ktorej sa nejde zbaviť. A to je dôležité, podrobnosti mám síce rozmazané, ale pocity z čítania pretrvávajú. Ak to z vyššie uvedeného nie je jasné, tak sedem obrazov, ktoré autorka v tejto knihe „namaľovala slovami“ na mňa silne zapôsobili. Až sa mi nechce veriť, že sa jedná o debut. Niekto by mohol povedať, že poviedky sú príliš krátke, ja hovorím, že priestor bol dokonale využitý a nie je tu ani slovo navyše. Niekto by mohol povedať, že príbehy sú neukončené, ja hovorím, že im to viac pomohlo, ako uškodilo. Niekto by mohol byť už ticho. Dlho som hľadal vhodné prídavné meno aj pre ilustrácie, asi najpresnejšie to vystihuje slovo podmanivé. 9/10... celý text

Konec světa se prý nekonal 2018, Patrik Ouředník

Zmiešané pocity. Ouředníkovú Europeanu radím medzi svoje obľúbené, čítal som ju viackrát a veľmi sa mi páči štýl, akým je napísaná. Zo začiatku to aj tu vyzeralo nádejne, no neskôr sa tých pár ironických pančlajnov rozplynulo aj v tomto riedkom texte. Bezprostredne po dočítaní mi je ťažké vôbec povedať, o čom tá kniha je. Sú tam židia, je tam Hilter a dosť veľa uťahovania si z náboženstiev, ale inak? Pripadalo mi to trochu samoúčelné, taký knižný exhibicionizmus. No a dobre vieme, že všetky slová na ex- sú nepríjemné. Exkrement, explózia, exhumácia, exmanželka, exekútor... Tak dobre, nie všetky, dať si pivo na ex je fajn. Výnimka potvrdzuje pravidlo. V knihe som nakoniec našiel aspoň skvelý popis vývoja slovenskej politickej scény za posledné roky: „Řečníci, nad jejichž blbostí by roztály ledovce v Antarktidě, kráčeli světem ve vší beztrestnosti. Byli si vědomi svého vítězství: tak dlouho brali lidi za idioty, až se lidé stali idioty.“ 5/10... celý text

Halič: Putovanie po stratenom svete 2020, Martin Pollack

Lonely Planet a súčasne interrailový sprievodca po Haliči a Bukovine okolo roku 1900. Pollackov fiktívny cestopis robí zaujímavým aj to, že je doplnený o úryvky z dobovej tlače, bedekrov, či memoárov a próz spisovateľov - rodákov z tohto regiónu. Niekoľko „zastávok“ z knihy určite stojí za hlbšie preštudovanie (napr. ropné polia v Drohobyči, mesto Černovice). Moja jediná výčitka smeruje k tomu, že v knihe nie je ucelená mapka s vyznačením precestovanej trasy. Pred každou kapitolou sú síce nejaké menšie náhľady na mapku daného mesta a okolia, ale chýba tomu širší rámec. Dnes tu máme nacionalistické tendencie, ktoré za najväčší problém považujú migráciu, globalizáciu a miešanie kultúr, inými slovami „cudzie nechceme, svoje si nedáme“. Tvária sa, že situácia v posledných rokoch ohrozuje niečo, čo tu bolo odjakživa. Ale práve na príklade tejto knihy môžeme vidieť, že dokonca aj v bohom zabudnutej krajine ako Halič bol v minulosti kozmopolitný svet s pestrou zmesou etník, náboženstiev, jazykov a kultúr. Od autora som čítal aj Amerického cisára, ale Halič ma bavila ešte o trochu viac. 9/10... celý text

Námořní slepota 2022, Michael Romancov

Geopolitická plavba dejinami námorníctva za posledných cca 500 rokov. Jednotlivé historické udalosti a míľniky námorníctva sú tu pútavo a nenásilné pospájané do súvislosti. Je to naozaj informáciami nabitá kniha, ale nie v štýle „Všetko, čo ste chceli vedieť o námorníctve, ale báli ste sa opýtať“, pretože garantujem, že o mnohých veciach tu popísaných, ste nemali ani tušenie. Zaujímavo je vyriešený poznámkový aparát zabudovaný priamo do textu. Sú tu aj slušne spracované mapky a infografiky, takže knihe nie je čo vytknúť. Ak ste čítali niečo od Tima Marshalla, tak máte zhruba predstavu, akým štýlom je kniha písaná. Námořní slepota je oči otvárajúca kniha (najmä nám suchozemcom), takže názov je trefný. Ale keďže veľmi rád vymýšľam alternatívne názvy k už existujúcim knihám, nemôžem si pomôcť, ale táto kniha sa mala volať: Kde bolo, tam bolo, more. 10/10... celý text

Bitky a bojiská 2021, Roman Mocpajchel

Skvelé! Kniha ponúka základné informácie a zaujímavosti o významných bitkách a bojiskách, navyše je doplnená peknými ilustráciami od môjho obľúbeného Frenkyho Hříbala. Autor nás prevedie najdôležitejšími bitkami spojenými so Slovenskom, väčšinou tým, že sa odohrávali na našom súčasnom území. Chválim vhodne zvolenú štruktúru textu a členenie do blokov, ktoré sa opakujú v každej kapitole. Závidím dnešným mladým, že majú k dispozícií takéto knižné poklady. Samozrejme, pre dospelého čitateľa zaujímajúceho sa o vojenskú históriu to bude viac-menej zhrnutie toho, čo už pozná, ale vďaka odkazom na použitú literatúru si môže veci, ktoré ho zaujmú dohľadať pre prípadné ďalšie štúdium. Nielen pod vplyvom tejto knihy si myslím, že dejiny ľudstva je možné zhrnúť do vety: No blood, no party! 10/10... celý text