Recidivista komentáře u knih

Gemer je vesmír a tak si na Ministerstve dopravy a v ŽSR na začiatku nového tisícročia povedali, že cestovanie do vesmíru je príliš nákladné a vesmírny program treba zrušiť. Rozumiem ekonomickému aspektu zrušenia osobnej dopravy, ale zároveň chápem aj nostalgiu miestnych ľudí. Ukázalo sa, že v knihe navrhované opätovné obnovenie dopravy aspoň vo forme výletných vlakov nebolo vôbec nereálne.

Je tu viacero drobností, ktoré si zaslúžia kritiku, ako napríklad chýbajúce číslovanie strán a chýbajúci obsah, chyby v mapách, nižšia kvalita fotografií, slabšia kompozícia fotiek, či osoby na niektorých fotografiách - na opustenej trati by to bez ľudí malo lepší efekt. Na druhej strane tieto nedostatky vykompenzovali iné dizajnové a grafické prvky, ktoré sa v knihe nachádzajú. Vyzdvihujem najmä originálnu myšlienku a snahu o sprostredkovanie zaujímavostí z tohto regiónu. Preto dávam napriek nedostatkom plné hodnotenie.

Zaujali najmä informácie o Gemerských spojkách (Slavošovský tunel, Korpášsky viadukt), tie by si spolu s ďalšími železničnými stavbami postavenými ako dôsledok Viedenskej arbitráže (napr. séria viaduktov v Hanušovciach nad Topľou), zaslúžili nejakú vlastnú publikáciu.

9/10

28.08.2022

Minimalistický príbeh ohlodaný na kosť ponúka krátky, ale o to intenzívnejší zážitok. Tam, kde si mnohí autori musia vymýšľať neexistujúce príšery a netvorov, aby vydesili čitateľa, Ketchum si vystačí s ľuďmi. Opisované veci sa v histórii naozaj diali, také boli a žiaľ ešte stále sú dejiny ľudstva - kruté a plné ľudí bez zábran. Nečakajte žiadnu romantizovanú predstavu divokého Západu, práve naopak, niektoré pasáže sú vhodné len pre ľudí so silným žalúdkom.

Akurát včera som rozmýšľal, že už dlho sa mi nič nesnívalo a po zatvorení knihy dúfam, že sa mi ani dlho nebude. Za zmienku stoja zaujímavé ilustrácie od čiernohorského ilustrátora Kostiča, ktoré sa nesú v rovnakom minimalistickom duchu ako celá kniha.

Otázka znie: chcem to čítať znovu?

8/10

3 27.08.2022

Chybne som očakával, že toto bude akýsi druhý Cormac McCarthy, na to tu však absentoval hlbší popis psychológie postáv, či ich vnútorné monológy. Veľkých myšlienok je tu tiež pomenej a niekedy pôsobili dosť rozpačito (pozorovanie stáda na jeden a pol strany, či Freudovská analýza ženy priťahovanej alfa samcom). Celá kniha je tak vyskladaná len z posunov v deji a dialógov, čo je zároveň aj jej výhoda, pretože dej odsýpal dobre a čítalo sa to ľahko. Bolo to celkom predvídateľné a len s jedným momentom prekvapenia v samom závere, ale po knihe som siahol s cieľom zabaviť sa a oddýchnuť si, a to sa aj stalo. Takže spokojnosť.

Opäť raz sa bude zdať, že na to, že knihu hodnotím pozitívne, som prehnane kritický, ale nemôžem si odpustiť 3 poznámky:
1. nechce sa veriť, aké začiatočnícke chyby sú schopní urobiť takí skúsení borci ako ústredná dvojica, či bratia Sheltonovi, samozrejme len, keď si to žiada dej, inak sú dokonalí.
2. zmienky o Clausewitzovej knihe „O vojne“ boli z kategórie fantasy, pretože uveriť, že pár rokov po preklade jeho knihy do angličtiny si bude tento 1000-stranový vedecký traktát čítať nejaký buran na divokom Západe...
3. uviesť v anotácii knihy na prebale preklad termínu „1800s“, ktorý obsiahne celé storočie, ako konkrétny rok 1800, je dosť fail.

Vo výsledku sú to v rámci žánru poctivé 4 hviezdy, hodnotené kritériami umeleckej literatúry by to však vystačilo maximálne na 2.

8/10

20.08.2022

V porovnaní s prvými dvoma knihami sa tu nachádza až 6 príbehov, čo pri rovnakom celkovom počte strán nutne znamená, že sú v kratšom rozsahu, ako sme boli zvyknutí. A presne v tom je podľa mňa ukrytý dôvod, prečo sa tomuto Criminalu nedostáva všeobecne také pozitívne prijatie ako v minulosti.

1. Divošský meč (7/10) - príbeh v príbehu veľmi nezaujal, ale vtipné „prelínačky“ boli super.
2. Smrtíci ruce (7,5/10) – podobný princíp ako jednotka, komiks v komikse išiel opäť mimo mňa. Spoločné pre prvé dva príbehy je to, že je to v podstate príliš rozťahané, to čo sa tu udeje za 60 strán, tak v predošlých knihách by vystačilo tak na 20.
3. Mí hrdinové byli vždycky feťáci (8/10) – k lepšiemu hodnoteniu to vytiahol až výborný moment prekvapenia a záverečná pointa.
4. Noční rohodnutí (9/10) – druhý najkratší príbeh z celej knihy, ale paradoxne dejovo najbohatší a najlepší. Prvý a poslednýkrát som pocítil silný závan z predošlých kníh.
5. Zlý víkend (8,5/10) – pútavý príbeh s náhľadom do zákulisia tvorby komiksu.
6. Sirotci (7/10) – stretnutie so starými známymi, ale príliš krátke na to, aby zanechalo hlbší dojem.

Aby sme sa chápali správne, tretia kniha nie je žiadny prepadák, je to stále nadpriemerná kvalita, ale je tam istá pachuť nesplnených očakávaní. Niečo podobné mám aj so Smrtonosnou pascou - jednotka a dvojka dokážu stále spríjemniť vianočné sviatky, ale od trojky to už začína byť ľahko zabudnuteľné.

8/10

4 14.08.2022

Po príšernom úvode, ktorý bol napísaný takým tým vtieravo-vtipným štýlom, akým niektorí blogeri písali články na začiatku milénia, som si myslel, že kniha je horúcim kandidátom na to, aby som ju nedočítal. Našťastie v ďalších kapitolách tie pokusy o humor už neboli tak časté a otravné, ako v úvode, alebo som si na to jednoducho zvykol.

Názov „Ako Island zmenil svet“ je verím, že iba nadnesený, a to v duchu, akým je písaná celá kniha. Lebo popravde, skôr by sa hodil názov „Ako sa Islandu stalo, že zmenil svet“. Island je tu niečo ako Forrest Gump medzi štátmi, lebo vo väčšine spomenutých príkladov je Island pasívny a veci sa akosi dejú samé bez jeho pričinenia. Predstavte si napríklad, že na Slovensko by dopadol nejaký meteorit, ktorý by poskytol dôkaz o živote na Venuši a nazvali by sme to, že „Slovensko zmenilo Slnečnú sústavu“.

Aby som nebol len negatívny, informačne je to celkom hodnotná kniha, sú tam veci známe aj menej známe, častokrát pospájané do nových súvislostí. Je tam dosť zaujímavostí z rôznych oblastí, takže každý si nájde to svoje. Celkove je to tak na 3,5 hviezdičky, ale keďže oceňujem všetko, čo sa objaví s tematikou Islandu, tak zaokrúhľujem nahor.

7/10

3 31.07.2022

Som síce veľký fanúšik Hrobára, ale musím priznať, že scenár bol tentokrát o trochu slabší a menej uveriteľný, no stále ide v rámci žánru o nadpriemer. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že z tohto indiánskeho príbehu sa dalo „vytrieskať“ viac. A hlavne tá stará záporáčka mi tam nejako nesadla, možno preto, že sa mi podobala na hlavnú postavu z kresleného večerníčka „Starká, prosím ťa, príď!“

Čo sa týka kresby, tá tiež trošku zaostávala, ale to najmä z dôvodu, že prostredie plné skál a snehu (v celom komikse takmer absentovala zelená farba) neumožnilo Ralphovi Meyerovi vyniknúť tak, ako v predošlých dieloch.

Možno sa snažím nájsť niečo tam, kde nič nie je, ale som jediný, kto vidí za menami členov starej partie z New Orleans odkazy na autorových miláčikov? Maurizio Pupo (Mario Puzo?) a Louis Robicheau (Robert Louis Stevenson?). Ale kto je potom Sid Beauchamp?

Záver dáva nádej, že sa dočkáme ďalšieho pokračovania, asi aj s Angličankou, na čo sa už teraz teším.

8/10

5 30.07.2022

Podobne ako v prvej časti, aj tento zväzok obsahuje 3 samostatné príbehy, poďme si ich rovno rozobrať:

Zlá noc (8/10) - na prvý pohľad je scenár premakaný a uveriteľný, no pri spätnom listovaní začnú tu a tam na povrch vychádzať určité pochybnosti. Ako keď zjete vynikajúci hamburger, no potom vás prepadnú výčitky z nedravého stravovania a pokazíte si tým celý gastro zážitok. Navyše záver ma vyslovene sklamal.

Hříšníci (9,5/10) - priamočiary dej s rýchlym tempom, akcia strieda akciu, takže je tu minimum hluchých miest. Tak ako v prvej knihe, aj pokračovanie príbehu Tracyho Lawlesa je vynikajúco spracované, neviem, asi mám na neho slabosť.

Poslední z nevinných (10/10) – v kategórií príbehov „Ako naplánovať dokonalý zločin a urobiť pri tom školácku chybu“ zatiaľ najlepšie, čo som čítal. Potešilo aj zaujímavé spracovanie flashbackov so zámerným kontrastom v kresbe, ktorý zvýrazňoval bezstarostnosť detstva. Brubaker sám v úvode predznamenáva, že toto je Magnum opus celej série a ja mu dávam za pravdu.

Ako celok ešte o trochu lepšie ako prvá kniha.

9,5/10

6 25.07.2022

Pri hororoch existuje tenká čiara medzi tým, keď príbeh funguje a čitateľa desí a tým, keď prevládne rozčarovanie a často aj rozčúlenie z nelogického chovania postáv, čo väčšinou dokáže celý zážitok z hororu pochovať. Našťastie kniha Sacculina sa takmer celý čas pohybuje na správnej strane tejto hranice. Aj keď... Som síce len občasný čitateľ tohto žánru a na motorovom člne som v živote nebol, ale musím povedať, že mnohé veci mi napadli omnoho skôr ako hrdinom z knihy, vrátane skúseného kapitána.

Autor pre tvorbu atmosféry využíval skôr postavy, lebo samotný - keďže nechcem spoilovať tak to nazvime - „hororový prvok“ nebol až tak desivý. Na to „bol“ príliš pomalý a treba povedať, že tri postavy „mu“ svojím konaním situáciu značne uľahčili. Celkove je to však veľmi dobre spracovaná jednohubka.

Ako športový fanúšik si nemôžem odpustiť pozdrav prekladateľovi, lebo spojiť tieto tri veci: hokejový klub LA Kings, zápas delený na štvrtiny a touchdown... hm, tak to mi nevychádza.

7/10

2 23.07.2022

Luxusná edícia komiksu obsahuje 3 príbehy voľne prepojené cez niektoré postavy. Sú to všetko viac-menej anti-hrdinovia, ale je to napísané a nakreslené tak skvele, že nejde týmto kriminálnym živlom nefandiť. Nebudeme si klamať, je to plné brutality a násilia, až som začal premýšľať nad uzamykateľnou knižnicou, kde by som podobné kúsky skrýval mimo dosah mojich detí (ak máte nejaký tip poraďte).

Jednotlivé príbehy hodnotím takto:
Zbabelec (8,5/10) – podobnú tému som už od dvojice Brubaker-Phillips čítal v komikse Pulp (v češtine zatiaľ nevyšiel) a mám pocit, že bola lepšie spracovaná, preto je moje hodnotenie trochu nižšie ako by si Zbabelec možno zaslúžil.
Lawless (9/10) – klasický motív pomsty sa mi nikdy nezunuje, túto to bolo ešte aj zaujímavo spracované a s prekvapivou koncovkou.
Mrtví a umírajíci (8/10) – príbeh je prepracovaný a vyrozprávaný z pohľadu troch rozprávačov, striedajú sa tu rôzne časové roviny a preto je ideálne prečítať to naraz. Veľmi oceňujem hru s farbami. Ale oproti predošlým dvom častiam tomu niečo chýbalo.

Ani neviem povedať, či sa mi viac páčil štýl kresby alebo scenár - vo futbale by to bola remíza, ale 4:4, nie 0:0, obe zložky boli výborné. Veľmi sa mi páčili vnútorné monológy rozprávačov. Plusom je aj to, že dej príbehov „nesmrdel papierom“, v realite sa to mohlo odohrať presne takto. Knižnému vydaniu ako celku pridávam pol bodu a zaokrúhľujem to nahor najmä kvôli skvelým bonusom a prílohám (takmer 70 strán).

9/10

Ako už u Svěráka býva zvykom: v jednoduchosti je krása.

8/10

7 12.06.2022

Moje prvé stretnutie s Waltom Whitmanom, ak nepočítam seriál Breaking Bad. Pri pohľade na obálku slovenského vydania mnohým iste napadne asociácia s Gandalfom. A dá sa povedať, že obaja čarovali so slovami, no kým jeden používal zaklínadlá, zbraňou toho druhého boli verše. A keď už sme pri pop-kultúrnych odkazoch, tak časť básne, v ktorej Whitman popisuje námornú bitku, bola ako vystrihnutá z filmu Master & Commander (aspoň v mojej hlave tomu velil Russell Crowe).

Pri čítaní knihy som sa nechal unášať prúdom slov (presnejšie vodopádom), nesúvisiace obrazy sa tu striedajú v rýchlom slede, nestíhal som ich analyzovať a radšej som pokračoval v čítaní, aby som nenarušil melodickosť textu, ktorú som cítil dokonca aj ja, básnický analfabet.

Záverom, mám také silné podozrenie, že Whitmanov "Spev o mne" nie je ani tak o ňom, ako o nás všetkých.

„Hodiny ukazujú okamih – ale čo ukazuje večnosť?“

7,5/10

1 22.05.2022

Kniha je naliehavou výzvou na okamžité riešenie ekologických problémov sveta. Autor ukazuje ako v prírode všetko so všetkým súvisí a varuje nás pred tým, čo sa môže stať, ak nezačneme ihneď konať. Biodiverzita, trvalo udržateľný rozvoj, zalesňovanie a obnova divočiny sú len časťou veľkého puzzle, ktorého všetky časti musia do seba zapadnúť, aby sme zachránili túto planétu pre budúce generácie. Kniha ponúka pohľad do minulosti, analyzuje súčasné problémy a zároveň načrtáva možné scenáre v budúcnosti. A práve s tou poslednou časťou mám trochu problém – navrhované riešenia mi pripadajú veľmi nereálne a naivné.

„Súčasné nebezpečenstvá ohrozujú Zem na globálnej úrovni a dokážeme sa s nimi popasovať jedine pod podmienkou, že jednotlivé národy prekonajú rozdiely medzi sebou a zjednotia sa v spoločných aktivitách na globálnej úrovni.“

Obávam sa, že toto sa nikdy nestane. Predstavte si napríklad také Rusko, ktoré sa v záujme celej planéty vzdá exportu ropy, uhlia a plynu, čiže surovín, ktoré sú základom jeho ekonomiky a ktoré sú v tejto knihe považované za ekologické peklo. Čistá utópia. Ako pravdepodobnejšie mi pripadá, že Rusko použitím jadrových zbraní prispeje k akcelerácii záhuby Zeme. Alebo si zoberme našich dezolátov, ktorí mali problém pri úplne jasných otázkach (COVID, vojna) - ako ich chceme presvedčiť, že sa majú vzdať časti svojho komfortu pre nejakú abstraktnú záchranu planéty?

Long story short: „Tak a jsme v pérdeli, pane hrábě.“

9/10

3 15.05.2022

Silná a autentická výpoveď o nedávnej minulosti Ukrajiny (oranžová revolúcia 2004, Majdan 2014). Kniha vyšla v roku 2014 a slová oboch aktérov rozhovoru sa neskôr ukazujú ako nadčasové. Žiaľ Andruchovyč situáciu v mnohom prognózoval správne. Len si kladiem otázku, akou formou slepoty trpeli po celý ten čas vo vzťahu k Rusku západní politici? Viac k tomu nemám čo napísať, radšej tu dám pár ukážok z rozhovoru spred 8 rokov.

„Dnes [2014] sa Rusko rozhodlo zhltnúť väčší kúsok. Keby nedajbože došlo k otvorenej vojne, nevydržali by sme ich agresiu. Ale pohltiť štyridsaťmiliónový národ nie je také jednoduché. Dokonca aj Putin sa môže zadusiť.“

„Rusko klame a hrozí, hrozí a klame, pričom to preplieta tirádami o mieri. Najkvetnatejšie o mieri rozprávajú diktátorské režimy. Európa to pozná dokonale. Nevie iba, čo urobí Putin. Zato Putin vie, čo vypasená a vystrašená Európa neurobí určite a takýmto spôsobom ten moskovský mamľas vyhráva tento konflikt.“

„Rusko sa o Ukrajinu skutočne zaujíma. Rusko sa postaví na hlavu a urobí šnúru vo vzduchu, len aby tú Ukrajinu znovu naučilo poriadku, odvrátilo z cesty do Európy, lebo to je koniec koncov srdce svätej Rusi. Len nechápem, ako možno so srdcom a svätosťou takto zaobchádzať.“

„Najdôležitejšia podmienka, aby bolo Rusko šťastné, znie: celý svet sa nás musí báť. Môžu mu nad hlavou praskať bičom, môže stavať lágre pre nelojálnych, môže byť chudobné, hladovať, Rusi môžu byť svojou vládou ponižovaní, ale ak sa svet bojí Ruska, znamená to, že je dobre.“

9/10

08.05.2022

Ako človek, ktorý poéziu vôbec nečíta, som po prečítaní ukážky z tejto zbierky v jednom časopise, začal cítiť nutkanie túto knihu ihneď vlastniť. To s knihami občas (rozumej stále) mávam, ale poézia? Výsledok je očarenie, chcem to čítať znovu dokola. Neviem, možno mi to len sadlo do nálady, ale skôr nie, lebo som to čítal postupne po kúskoch.

Po dočítaní som mal chuť ísť za autorom do tej jeho chatky pri mexických hraniciach a spoločne len tak pozorovať prírodu, vtáky, či nočnú oblohu – silné motívy v jeho básňach. Ako bonus, v básňach nájdeme aj satirické a sebaironické žmurknutia na čitateľa (tramp s kreditnou kartou, veľkí kresťania v Dome palaciniek). Alebo aj toto:

„Boli sme prešťastní, keď vstala z mŕtvych.
Veď bola taká mladá a krásna! ...
Dlho tu nepobudla.
Ak je človek raz mŕtvy, návrat ho nepoteší.“

No a v tomto verši, v týchto piatich slovách, je podľa mňa obsiahnuté VŠETKO:
„Cena za let je pristátie.“

9/10

1 06.05.2022

Veľký formát ponúka krásne fotografie vlkov doplnené o stručné informácie z ich života. Kniha je delená do logických kapitol, texty sú však veľmi stručné, vhodné tak na zoznámenie sa s problematikou. Obrazová stránka teda výrazne dominuje nad textovou, a to čo do rozsahu aj kvality.

Čitateľa nadchne už aj zbežné prelistovanie knihy, čiže celkový dojem je určite pozitívny, avšak chýbala mi tu nejaká pridaná hodnota samotného autora, cítiť, že je to profesor na univerzite a nie environmentalista z terénu. Jedná sa totiž o kompiláciu cudzích fotografií z Getty images a Shutterstock a po texty sa tiež nechodilo ďaleko od wikipedie.

8/10

3 03.05.2022

Reportážne spracovanie nie príliš známej témy trojnásobného bombardovania Nových Zámkov v čase blížiaceho sa konca 2. svetovej vojny. K slabému zdokumentovaniu týchto udalostí u nás určite prispelo aj to, že mesto bolo v tom čase súčasťou Maďarska. Vo verejnosti je omnoho známejšie bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo, ktoré však bolo iba 1/20 z toho, čo sa udialo v Nových Zámkoch (merané počtom obetí).

Nové Zámky ako cieľ bombardovania neboli vybrané náhodne, dôvod bol vojensko-strategický: mesto bolo v tom čase významným dopravným uzlom. Odtiaľ aj samotný názov knihy. Po prečítaní tejto reportáže a v kontexte toho, čo sa udialo po 24.2.2022, budú mať horší spánok asi aj niektorí obyvatelia menších miest a obcí, ako sú napríklad Vrútky, Čierna nad Tisou, či Kysak. Nehovoriac o Sliači a Kuchyni.

Veľmi zaujímavé boli tiež časti o činnosti nyilašovcov v tomto regióne, ďalej o násilnom vysídľovaní Maďarov po skončení vojny a o procese obnovy mesta. Mal som to prečítané za necelý víkend, kniha ma naozaj pohltila a odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o históriu SR alebo 2. svetovej vojny všeobecne. Kniha je skôr založená na rozhovoroch s ľuďmi, na ich spomienkach, ale autor pracuje aj s archívnymi materiálmi, či už priamo alebo sprostredkovane (americké archívy). V texte sa nájdu aj informácie o technických detailoch ako sú typy bômb a bombardérov.

Je to tak medzi 4 a 5 hviezdičkami, ale vzhľadom na originálny výber témy dávam plné hodnotenie.

8,5/10

2 01.05.2022

Súbor minimalistických anekdot, parodických historiek a rýmovačiek z divokého západu plných čierneho humoru. Ako fanúšikovi westernov mi táto malá kniha urobila veľkú radosť. Niektoré príhody by sa nestratili ani vo filme Limonádový Joe, iné boli vcelku priemerné a našlo sa aj zopár takých, ktoré zostali nepochopené. V každom prípade to bol dobre strávený čas.

„Zlatokop John Delane propadl alkoholu. Později i šílenství.
Sůl považoval za zlatý prach.
Kanára za zlatého ptáka.
Slunce za zlatou kouli.
Jenom v jednom ohledu zůstal naprosto normální.
Své zlatovasé bejby, Elisabeth Delanovou, rozenou Smithovou, považoval i nadále za starou čarodějnici.“

„Spatřil jsem ji tak, jak ji pánbu stvořil. A stal se ateistou.“

7/10

1 10.04.2022

Kniha na prvý pohľad upúta originálnym názvom, no rovnako tak by sa mohla volať aj Vreckový slovník brutality. Je tu totiž všetko od A po Z - od Agentov cez gulagy, mučenie, pogromy, špionáž, revolúciu, vraždy, až po Zradu. Keď už sme pri slovníku (pokus o premostenie), tak táto kniha mi fiktívno-dokumentárnym štýlom, akým je písaná, pripomenula Pavičov Chazarský slovník, za ktorého dočítanie si pri každej spomienke na neho, gratulujem. V oboch prípadoch ide o ťažkú literatúru, no čosi ma poháňalo čítať to ďalej, vždy sa na správnom mieste vyskytla veta alebo myšlienka, ktoré ma očarili a nútili ma vytrvať.

V jednotlivých poviedkach tejto knihy sa striedajú rozprávači, ktorí postupne rozpletajú klbko osudov hlavných hrdinov. Treba sa pripraviť na to, že strany sú zahustené desiatkami mien, dátumov, miest a udalostí. No a text ZAHLTENÝ množstvom informácii nemusí znamenať POHLTENÉHO čitateľa, skôr naopak. Bez výhrad sa mi vlastne páčila iba predposledná poviedka „Psy a knihy“, o „ľuďoch ozbrojených nevedomosťou tupou ako palica a nenávisťou ostrou ako nôž.“

Vzhľadom na pozitívne ohlasy na túto knihu v kruhu literárnych odborníkov si myslím, že problém bude v mojej osobe, možno som na túto knihu zatiaľ nedorástol, alebo som ju jednoducho čítal v zlom čase. Nie je hanba si to priznať. Určite si ju však ponechám vo svojej knižnici a v budúcnosti sa k nej plánujem vrátiť. Teraz ma len mrzí, že som prvý, kto hodnotí túto knihu na tomto portáli. Verím, že tým neodradím iných ľudí od jej prečítania.

6/10

1 09.01.2022

Moja tretia tohtoročná poviedková kniha od pána Svěráka a opäť s rovnakým výsledkom. Vzhľadom na to, ako dlho pôsobí v umeleckej sfére bude znieť divne, čo teraz napíšem, ale je to môj tohtoročný objav. Znovu sa mi potvrdilo, že jeho knihy majú na mňa ukľudňujúci účinok, sú akousi antistresovou pomôckou v dnešnom uponáhľanom svete, bezpečným prístavom po plavbe na mori každodenného zhonu. Mohol by som pridať ešte zopár podobných patetických prirovnaní, ale načo zbytočne veľa slov, veď ani pán Svěrák nimi neplytvá. Práve naopak, pri čítaní máte pocit, že v jeho príbehoch nie je nijaké slovo navyše.

Tentoraz žiadna z poviedok nevyčnievala z radu, ale ak by som mal vybrať tri, ktoré sa mi páčili najviac, tak sú to tieto: Řeky (najdramatickejšia), Krása (najdojemnejšia) a Ruina (najvtipnejšia). Podobne ako v predošlých dvoch zbierkach, aj tu vystupujú normálni ľudia, ktorí žijú svoje normálne životy, ako najlepšie vedia. Jednoducho ak máte radi autorov, ktorí sa snažia za každú cenu šokovať a prinášať kontroverzné témy, ste na nesprávnej adrese.

Svěrákov jazykový štýl a vety ako napríklad tieto ma asi nikdy neprestanú baviť: „Podle dochovaných vysvědčení se učila výborně. Mezi krasopisně psanými jedničkami se jen občas vyskytla dvojka jako labuť, která doplula do toho rákosí omylem.“

9/10

3 30.12.2021

Miroslav Pospíšil je živým dôkazom toho, že ísť si za svojim snom a začať sa venovať tomu, čo ma baví, je možné v každom veku. Aj táto kniha vyšla v nakladateľstve T&M, takže sa ihneď ponúka porovnanie s predošlými dielami o českých ilustrátoroch. A tu treba priznať, že v niektorých ohľadoch kniha mierne zaostáva, a nie je to len pre to, že je tu výrazne menej textových informácií. Napriek tomu, milovníci Karla Maya, či všeobecnejšie ilustrácií k dobrodružnej literatúre si určite prídu na svoje a môžem im knihu s kľudným svedomím odporučiť.

Určite to nebol zámer, ale vždy pri otočení stránky môj zrak ako prvé zaujali mračná, treba uznať, že oblačnú oblohu ma pán Pospíšil zmáknutú na jednotku s hviezdičkou. Taktiež napríklad kone alebo portréty náčelníkov. Z knihy je cítiť, aký veľký rešpekt prechovával voči Zdeňkovi Burianovi a myslím, že vetu „V nesmírné úctě k dílu Zdeňka Buriana“ tak skoro zo svojej hlavy nedostanem.

8/10

1 28.12.2021