Sjuzz komentáře u knih
Na takýto skutočný príbeh sa nedá povedať že je skvelý, pretože čo sa stalo je odporné. V každej z týchto kníh sa človek dozvie niečo nové, niečo čo mu pripomenie aké sú jeho problémy malicherné...
Pri kúpe tejto knihy som išla na istotu. Aj keď v češtine sa dala kúpiť už dávno, radšej som si počkala????
Autorka nesklamala a znova sa jej podarila kniha, od ktorej ma skoro ani rev môjho syna nedostal.
Aj keď som od začiatku podozrievala tých správnych, všetko sa zas rozmotalo až na konci, čo ma na jej knihách neskutočne baví...drží čitateľa v napätí do úplného konca????????
Znova niečo z vojnovej témy, no tým, že je to román, čítalo sa to o čosi ľahšie.
Časové roviny sa striedajú a taktiež životy hlavných hrdinov sú písané v dvoch striedajúcich sa líniách. V tejto knihe mi to akosi nevadilo, vlastne vďaka tomu sa kniha ľahšie čítala. Všetko na seba nadväzovalo, takže sa čitateľ nemal šancu v príbehu stratiť.
Príbeh je o dvoch deťoch, ktoré museli rýchlo dospieť a čeliť nástrahám vojny, každý na opačnom konci frontu.
Nakoniec sa však ich cesty spoja, aj keď len na pár hodín.
Bude to znieť trochu čudne, veď klasika predsa nemôže byť zlá, ale nevedela som ju dočítať. Táto malá knižka ma vytrápila....Krásny príbeh tragickej lásky som čítala až tragicky dlho.
Autor vykresľuje ich lásku veľmi pekne. Mali jeden druhého a tým pre nich vojna prestala existovať. Postavy som si obľúbila. Mladí ľudia plní nádeje, aj keď v kútiku duše tušili ako to dopadne...
Časti knihy s dialógmi boli príjemné, ale nudné dlhé opisy krajiny a okolia ma odrádzali od čítania a tak sa stalo, že zopárkrát som knihu odložila. .
Znova musím konštatovať, tak ako pri Hotýlku, že Hana nastavila latku privysoko.
Začiatok knihy bol pre mňa trochu nudný, nevedela ma vtiahnuť do deja.
Niektoré pasáže si pýtali viac rozvinúť dej. Do príbehu som sa dokázala poriadne začítať až po niekoľkých stranách a potom to už išlo.
Dej je svojim spôsobom pútavý a pekný. Odohráva sa v dlhej časovej línii od začiatku 2.sv.vojny, až po pád komunizmu. Príbeh 3 žien, ktoré boli úplne odlišné, 3 generácií, vzťahov ich rodín a životných lekcií s ktorými sa museli popasovať. Kniha je ale svojím spôsobom smutná, pretože opisuje udalosti, ktoré sú v príbehu síce vymyslené, ale vo svete sa to naozaj dialo. Veľa smrti, straty blízkych, strata domova, útek z domova a strach z budúcnosti.
Aj v tomto diele ukázala Mornštajnová svoj talent opísať postavy tak, že čitateľ má pocit, akoby ich poznal už roky.
Táto biografia je mojou prvou prečítanou a som rada, že som na ňu narazila.
O živote Van Gogha som moc nevedela, bol to pre mňa proste maliar...kniha nielenže odhaľuje jeho utrpenie v živote a v láske, odhaľuje aj jeho dušu.
Keďže je to kniha o maliarovi, očakávala som že tam bude príliš opisov prírody a scenérie a farieb, napriek tomu že to v knihách proste nemusím...tu mi to naopak nevadilo.
Kapitoly sú rozdelené podľa miest, v ktorých pôsobil, takže sa čitateľ lepšie zorientuje aj v postavách, ktorých v knihe vystupuje veľké množstvo. Napriek tomu autor dokázal ich charaktery opísať akoby ich sám poznal a hlavne Vincenta Van Gogha.
S anglickým romantizmom som ešte nemala tú česť, tak som siahla po tomto diele(verte mi, keby ste mi pred pár rokmi povedali, že si takéto knihy budem dobrovoľne kupovať, schuti by som sa zasmiala).
Dlhosiahle opisy prírody a postáv na dve strany nie sú síce nič pre mňa, ale tu mi to akosi nevadilo(proste som to preskočila...)
Krásne napísaný silný príbeh chudobného dievčaťa, ktoré sa zaľúbi do bohatého muža, svojho pána Rochestera. To, že končí happy-endom je skvelá bodka za dielom.
Táto kniha je skvost a momentálne jej patrí prvenstvo medzi mojimi obľúbenými knihami.
Na týchto knihách mám (okrem iného) rada autentickosť. Aj pri tomto príbehu som mala po ruke wikipediu a čítala fakty o Kiki, Masajoch a klube Muthaiga.
Afrika je moja srdcovka a keďže som v Keni bola, akoby som sa s knihou vrátila v čase.
Čo sa týka Elektry, na začiatku celého príbehu sestier som ju nemala rada. Bolo mi ľúto, že autorka z najmladšej sestry spravila “sebeckú harpiu”, no až teraz som pochopila, že to tak muselo byť.
Elektra prešla zo všetkých sestier najdlhší kus cesty….teda možno, keďže siedma sestra sa ešte len predstaví.
Človek môže prečítať nespočetne veľa kníh na túto tému a aj tak sa stále dozvie nové a nové krutosti čo sa diali.
Je až neuveriteľné že tie ženy dokázali tak dlho prežiť v tých neľudských podmienkach.
Mňa, okrem iného, najviac z celej knihy zasiahlo, ako sa k niektorým ženám zachovali po príchode ich príbuzní a priatelia. Ako mohli? Dokonca vlastný otec?
V knihe ma rušilo príliš veľa mien ktoré som si nevedela zapamätať do konca príbehu. Keďže sa však jedná o skutočné udalosti, nemožno to autorke vyčítať.
Jednu hviezdičku beriem len preto, že mi vadilo ako sa nevedeli rozhodnúť či sa ľúbia alebo nie. Od začiatku až do samého konca, bolo to dosť otravné.
Mimo tohto je táto séria veľmi podarená, vôbec nie presladená, dokonca je tam aj akcia.
Nemala som na knihu veľké nároky, možno aj preto som ňou nadšená.
Od prvých strán som tušila že kniha skončí nedočítaná. Striedajú sa tu dve dejové línie, príbeh Penelope sa dal čítať, ale príbeh jej synov potom...strata času.
Po takýchto “sladkostiach” dobrovoľne nesiaham...ale keď už, tak stoja za to.
Skvelý príbeh, aj keď ten koniec bol na mňa až príliš.
Tento sci-fi žáner mňa moc neberie, a už vôbec nie s takým postapokalyptickým príbehom.
Každopádne kniha ma vytiahla do deja už na začiatku a držala v napätí až do toho nepodareného konca, ktorý mi pokazil dobrý dojem z knihy.
Vždy keď beriem do rúk ďalšiu, myslím si, že ma už nič neprekvapí. A predsa...
Táto 768-stranová výzva ma stála 23 dní života a neviemkoľko momentov, kedy som mala chuť ju hodiť do ďaleka a už nikdy ju neotvoriť.
Vedela som do čoho idem, veď klasika...tie sa čítajú ťažko.
Lenže pán Tolstoj to tak vygradoval, že posledné strany som čítala rýchlosťou 60 strán za dve hodiny (začiatky boli ťažké, ledva som dala 10 strán za deň). A teda môj plán dať si pauzu pred jeho 778-stránkovým pokračovaním a prečítať si niečo ľahšie zlyhal....
Ťažká kniha, smutná a miestami ma veľmi hnevala. Akí zlí, priam odporní dokážu byť ľudia, dokonca aj rodičia keď je niekto iný.
Páčilo sa mi, ako autorka vytiahla čitateľa do hlavy Charlieho. To ako písala na začiatku aj na konci, potom keď mal vyššie IQ bolo to vidno aj na písme.
Smutná kniha ako každá z tohto obdobia, ale s dobrým koncom.
Avšak čitateľná bola len 1/3 knihy. Ďalšiu tretinu tvoria listy a kópie preukazov. A posledná tretina, tak tú som len preskakovala, pretože informácie o tom koľko akého jedla zjedol každý deň a akú mal každý deň teplotu, ma moc nebrali.
Okrem toho, že má kniha krásny obal, je svojím spôsobom krásna aj zvnútra, aj keď sa týka nie moc peknej a skôr kontroverznej témy.
Je to hlavne príbeh o vôli prežiť, aj keď hlavnú hrdinovia prišli o všetko. O domov, o syna, o zrak, niekto na chvíľu o zdravý rozum. Neostalo im nič, len jeden pre druhého a aj napriek tomu, že sa na tejto dlhej púti odcudzili, pretože každý svoj žiaľ ventiloval iným spôsobom, na konci púte si k sebe našli cestu.
Je to smutná kniha, možno až depresívne smutná. Napriek tomu sa čítala veľmi dobre hneď od začiatku a miestami bol problém prestať čítať.
Kniha je písaná striedaním minulosti s prítomnosťou a to ma baví.
Povaha a city hlavnej hrdinky sú tak skvelo opísané, že má človek pocit, akoby to prežíval s ňou.
Aj keď nekončí happyend-om, končí sa dobre...
Na to, že som knihu na začiatku (a ešte dlho potom) chcela odložiť a nechať tak, bola som z nej na konci nadšená.
Všetky tri príbehy sa mi nakoniec páčili, aj keď boli veľmi pesimistické. V prvom príbehu mi chýbali dialógy, malý chlapec ako rozprávač mi tiež vadil.
Kniha je o rodinných (ne)vzťahoch a tie autorka opisuje bravúrne, až ma občas zamrazilo z toho ako hnusne sa k sebe dokážu ľudia správať...