Skjaninka
komentáře u knih
Mnichovský přízrak
Georges-Marc Benamou
Pozoruhodná kniha o všeobecne známych udalostiach Mníchovskej dohody, ktorá v podaní Benamoua zaujme nejedného čitateľa. Aj keď veľmi nemusím knihy s politickou tématikou, zrovna táto je jedna z tých, ktorá sa číta sama. Údajne sa má natáčať aj film, na ktorom sa podieľa Miloš Forman. 4,5/5
Zoufalé ženy dělají zoufalé věci
Halina Pawlowská
Čisto oddychové čítanie, pri ktorom sa nemusí premýšľať a človek môže úplne vypnúť a len tak si čítať o veciach, ktoré Pawlowská popravde popísala, presne tak ako to v živote chodí. S trochou dávky humoru k tomu, sa aj tie nepríjemné životné situácie zvládajú s väčšou ľahkosťou. Nič svetoborné, ani literárne hodnotné v tejto knihe nenájdete, ale občas si niečo podobné prečítať, neuškodí.
Dharmoví tuláci
Jack Kerouac
Veľmi dlho som odkladala čítanie tejto knihy, pretože Kerouac ma sklamal knihou Na ceste a do Tulákov sa mi práve z tohoto dôvodu ani trochu nechcelo. Ale...prekvapenie prišlo a Dharmoví tuláci sa mi skutočne páčili. Tá sloboda a život bez starostí so všetkým čo prinesie je v Tulákoch podaný úplne ináč než Na ceste. A k tomu ten Kerouacov parádny štýl. Skvelé čítanie, ktoré sa len tak neomrzí. Odporúčam. 4,5/5
Podivný případ dr. Jekylla a pana Hyda
Robert Louis Stevenson
Zaujímavá myšlienka pojatia dobra a zla. Síce krátke, ale dobre prepracované dielko, ktoré ma donútilo popremýšľať o mojich dvoch "ja" a ktoré z nich by po vypití lektvaru bolo silnejšie.
Kronika vtáčika na kľúčik I. Straka zlodejka
Haruki Murakami
Ako je možné, že Murakami sa vždy trafí do môjho vkusu? Prečo je každá jeho kniha, tým, čo by som dokázala čitať neprestajne dokola? Ani Kronika vtáčika na kľúčik nie je výnimkou, práve naopak, ešte viac ma utvrdila v presvedčení, že Murakami je pre mňa ešte niečo viac, než len spisovateľ. Že jeho knihy sa k môjmu vkusu, približujú k dokonalosti. Táto prvá časť trilógie ma vtiahla do neskutočného deja, ktorý zas a znova prináša jedinečné postavy a situácie. Prečítaná v rámci možností, ktorých nie je veľa, za neuveriteľne krátku dobu. Vychutnávala som si ju od začiatku do konca a po jej zatvorení som okamžite siahla po druhej časti. Za necelé tri týždne príde na trh posledný diel a ja som strašne zvedavá, kam sa táto skvele rozohraná kniha dostane, čo ponúkne, a verím, že ešte mnohokrát prekvapí. V okúzlení a so slabosťou k Murakamimu dávam 5 hviezdičiek.
"Bol to naozaj maličký svet. A bol to svet, ktorý akoby sa bol takmer úplne zastavil. Ibaže mi to pripadalo, že čím sa môj svet, do ktorého sám prináležím, stával tesnejším, tým viac ho zapĺňali jednak čudné veci a udalosti a jednak čudní ľudia. Akoby boli poschovávaní v tieňoch rôznych vecí a všetci čakali len na to, kedy sa zastavím. A zakaždým, keď vtáčik na kľúčik priletí do záhrady, aby natočil pružinku, stupeň pomätenosti tohoto sveta sa ďalej prehlbuje."
Kronika vtáčika na kľúčik II. Vtáčik jasnovidec
Haruki Murakami
Tak toto Murakami trošku prepískol. Prvá a dúfam, že posledná kniha tohoto autora, ktorej musím dať len tri hviezdičky. A to som sa po prvej časti tak tešila na tie nasledujúce. Plno zbytočností, prázdnych slov, bez dejových zvratov, na čo u Murakamiho nie som zvyknutá. Jediné čo sa mi páčilo, bol nápad so studňou. A tak, ako sa mi páčila postava Mei Kasaharovej, tak sa mi vo vtáčikovi jasnovidcovi sprotivila.
Nieže by bola tá kniha zlá, ale skôr je zbytočná a Murakami vie písať lepšie, než to čo som prečítala v tejto knihe. A už teraz viem, že Kronika ako trilógia nebol dobrý ťah. Všetko by sa dalo zhrnúť do jednej knihy. Údajne len u nás vychádza rozdelená na tri časti. Nehovoriac o cene, ktorú si Slovart za knihy pýta.
Kronika vtáčika na kľúčik III. Vtáčkar
Haruki Murakami
Vtáčikovská trilógia je kompletná a keď mám pravdu napísať, tak som sklamaná. Trojka sa ani zďaleka nepribližuje k výbornej jednotke, ale zas je o málinko lepšia než dvojka.
Niečo nám Murakami objasnil, iné aj naďalej nechal zahalené rúškom tajomstva a vysvetlenie zanechal čisto na predstavivosti čitateľa.
Postavy sú známe z predchádzajúcich častí, takže ten kto čítal v podstate vie o čo ide a tak nemá cenu komentovať obsah knihy, ani jej postavy.
Vtáčik nám "dospieval", ale jeho "hudba" vo mne nezanechala to, čo iné Murakamiho knihy. Aj keď len tak mimochodom na záver musím dodať, že od prečítania tejto kroniky už neprejdem okolo studne bez toho, aby som si na ňu nespomenula. 3,5/5
Posledná noc na Twisted River
John Irving
Irving opäť nesklamal. Perfektne premyslený, pútavý a hlboký príbeh, ktorého čítanie bolo pre mňa skutočnou lahôdkou. Rafinovane a dôkladne prepracovaný dej, nezvyčajnosť, až výnimočnosť postáv, čo je v Irvingových rozsiahlych dielach typické a v neposlednom rade aj výborný, mne lahodiaci autorov štýl, robia z tejto knihy to, čo sa oplatí čítať. Ako oddychový román, pri ktorom sa dá smiať, plakať aj zamyslieť, si našiel svoje miesto v mojej knižnici a dovoľujem si tvrdiť, že s radosťou ho opäť niekedy vezmem do rúk.
Pre mňa je Irving vo svojich dielach svojský a nezameniteľný, už len tým, že na jeho románové postavy, ktoré hraničia s absurdnosťou, sa nedá len tak zabudnúť. Samozrejme ani Twisted River nie je výnimkou a postava Ketchuma len rozšírila rady nezabudnuteľných.... 4,5/5
Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti
Ransom Riggs
Zas budem jedna z mála, ktorá sa nestotožní s už napísanými komentármi. Nebudem si klamať, ja som bola sklamaná. Ako poväčšina píše, že začiatok bol skvelý, nemôžem súhlasiť. Práve naopak, už v úvode som valila oči, pretože štýl, akým je kniha napísaná, mi ani trochu nesadol. Skôr začiatok príbehu, s privretím oboch očí, ešte ako tak ušiel, ale pocit, že kniha je písaná ako dobrodružná literatúra pre dospievajúcu mládež, ma držal až do konca.
Viem, že autor chcel pôvodne vydať len fotografie, ako ilustrovanú publikáciu, čo mu vydavateľ zamietol a dal návrh na napísanie príbehu, k daným fotkám.
Je pravda, že príbeh je k fotkám skvelo vyfabulovaný, ale aj v tomto prípade to bol u mňa kameň úrazu. Až príliš prešpekulované a umelé, čo vo mne vyvolalo jedine úsmevné pobavenie, aj keď autorovi sa snaha nedá uprieť.
Dva liangy rýžového vína
Jü Chua
Keď som túto knihu zbadala na pulte kníhkupectva, niekoľkokrát som si musela prečítať nie len meno autora, ale aj jej názov. S nechápavým výrazom som ju doniesla domov a ona sa mi stratila v množstve iných kníh. Až nedávno som ju znova objavila, zabudnutú, a doposiaľ neprečítanú. Zas som sa pozastavila nad názvom a zopakovala si meno autora, údajne jedného z najznámejších v Číne. No kto by to bol povedal. Ja určite nie.
A poviem vám, že tento príbeh o Su San-kuanovi, ktorý predával svoju krv, bol jedným veľkým prekvapením. Na osude tohoto muža máme možnosť nahliadnuť do života obyčajných ľudí v Číne v období od začiatku 50. až 70. rokov. Je to pohľad viac než zaujímavý, dovolím si tvrdiť, že nami, európanmi až nepochopiteľný, ale každopádne veľmi poučný.
Kto má rád zvláštne a nezvyčajné knihy, ten ňou nebude sklamaný.
Anna Karenina
Lev Nikolajevič Tolstoj
Konečne som ťa zdolala, Anna Karenina! Môj rest, ešte zo školských čias je pokorený.
Anna, zo začiatku dokonalá a nádherná bytosť, nielen zovňajškom, ale aj dušou, ktorá sa následkom prežitých udalostí, mení na úplný opak seba samej. Neviem, či som ešte v niektorom diele zažila, aby sa postava tak rapídne zmenila, nielen na papieri, ale aj v mojich vlastných pocitoch.
Tolstojove postavy, a čo je zaujímavé, predovšetkým tie ženské, sú dokonalo vystihnutné, hlavne po tej psychologickej stránke. Taktiež charakter každej postavy, jej myšlienkové pochody, či filozofické úvahy sú dopodrobna opísané, vďaka čomu má kniha požehnané množstvo stránok a práve vďaka tomuto je toto dielo výnimočné. Z môjho pohľadu, oceňujem viac práve tú psychológiu postáv, než samotný príbeh, ktorý nie je až tak výnimočný. V dnešnom svete sa toho deje až až, a taktiež nám je vtedajšia ruská spoločnosť veľmi vzdialená, ale už málokedy sa nájde autor, ktorý to dokáže vyjadriť a podať práve tak, ako Tolstoj.
Myslím, že ku knihe netreba viac dodávať, stačí napísať, že toto je naozaj klasika, ktorá aj napriek svojej rozsiahlosti, stojí za prečítanie.
„V nekonečnom čase, v nekonečnosti hmoty, v nekonečnom priestore vyskočí bublinka – organizmus – tá bublinka sa chvíľu drží, potom praskne, a tou bublinkou som ja.“
Bola to tragická nepravda, no v tomto smere to bol jediný najnovší výsledok odvekého myšlienkového úsilia ľudstva."
Plechový bubínek
Günter Grass
Kniha o ktorej by som chcela tak veľa povedať a všetky slová a vety, ktoré mi chodia po rozume aj tak nevystihujú tú pravú podstatu emócií, ktoré sa vo mne bijú.
Oskar ako postava je jednoducho nezabudnuteľná, výnimočná a jeho príbeh je dobré čítať pomaly a vychutnávajúc si každú stránku. Taktiež by som ho prirovnala k pár postavám z diel Johna Irvinga, ako tu už bolo spomenuté.
Grassov štýl je skvostný, hlavne ma vždy fascinoval ten nečakaný prechod z prvej do tretej osoby.
Čítanie tohoto dielka je naozaj lahôdka, s nejednou čerešničkou, a to nielen na záver.
Oskarovo bubnovanie mi bude znieť v ušiach ešte veľmi dlho a aby mi nebolo málo, chcem vidieť aj film, pretože si absolutne neviem predstaviť, ako toto napísané, vyznie ako videné. Podľa mňa je nemožné tú brilantnosť, ktorá vyznieva z papiera, preniesť na plátno. Ale nechám sa prekvapiť. 5/5
Zrození tragédie čili Hellénství a pesimismus
Friedrich Nietzsche
Tak Nietzsche je pre mňa veľmi veľký oriešok a trvalo mi dosť dlhú dobu, než som sa prelúskala až na koniec. A to je kniha, ktorá má len 120 strán.
Niektoré Nietzscheho výroky mám rada, ale v porovnaní s tým, čo je v tejto knihe, našla som len veľmi málo toho, čo by ma skutočne zaujalo. Porovnáva princíp dionýský a apolinský, ale takým štýlom, že chápanie toho, čo som čítala mi veľmi unikalo. Aj napriek veľkej snahe o udržanie pozornosti som ostala stratená. Takáto hlboká filozofia pre mňa naozaj nie je. Aj keď pred Nietzschem klobúk dolu, to sa nedá uprieť.
Jarní vody
Ivan Sergejevič Turgeněv
Neskutočne krásne, neskutočne smutné. Tak jednoducho a predsa geniálne vystihnutá láska k ženám. O láske pravej a čistej , a aj o láske vypočítavej.
Je to moje prvé stretnutie s Turgenevom, ktoré ma nadchlo a už teraz sa teším na jeho ďalšie knihy.
Mít s kým běžet
David Grossman
"Někdy člověka poníží víc, když ho mají rádi, poněvadž ho nechápou, než když ho nenávidí, protože mu rozumějí."
Naozaj jednoduché čítanie, a áno, ostala som zaskočená práve tou jednoduchosťou textu. Aj keď nemám s čím porovnávať, píšem to len s ohľadom na to, že som očakávala niečo iné, ale čo sa týka samotného príbehu, ten vás vtiahne tak, že z mierneho poklusu pomalého otáčania stránok sa ku koncu rozšprintujete tak, že stránky budete prevracať rýchlosťou blesku.
Tento beh s Asafom a Dinkou, bolo pre mňa skutočným spestrením aj pobavením a doboru návnadou na ďalšie Grossmanove knihy.
Na záver ešte jedna citácia, ktorú si nemôžem odpustiť.
"V určité chvíli, říkala si, vybočíš jediným kratičkým krokem, nepatrným jak tenounký vlas, a potom musí následovat druhá noha, a zničehonic ses ocitla na neznámé cestě. Každý krok je víceméně logický, rodí se z toho předešlého, a ty se najednou pohybuješ uprostřed noční mury."
Dlouhá cesta za svobodou
Nelson Mandela
Presne 32 dní trvala moja "cesta" s Mandelom a poviem vám, nebola vôbec jednoduchá. Aj keď nie v zmysle akým štýlom je písaná, ale tým, čo obsahuje.
Ja osobne mám veľmi rada životné príbehy zaujímavých ľudí, a musím uznať, že Mandelova cesta za slobodou, je jeden z tých najlepších a najobdivuhodnejších.
Aj pred prečítaním jeho biografie som sem tam sledovala jeho konanie, ale môj plný obdiv a rešpekt, sa voči tomuto veľkému človeku dostavil až po prečítaní tejto knihy, ktorá podrobne zaznamenáva jeho život od narodenia až po rok 1994.
Tento veľký bojovník opisuje svoj život s ľahkosťou, takže čítanie je jednoduché, zaujímavé a čitateľ sa "netopí" v záplave politiky. Práve naopak, dokáže si nenáročne priblížiť dejiny a život južnej Afriky. Veľmi ma dostávali krátke príbehy, ktoré poukazovali hlavne na chudobu, a rasovú diskrimináciu, ale najviac ma dostal tento človek, pre ktorého žiadna prekážka nepredstavovala tak veĺký problém, aby sa zastavil a prestal bojovať.
"O chudobě se dá říct jen máloco pozitivního, často však dala vzniknout opravdovému přátelství. Bohatý člověk nemá o přátelé nouzi, ale když jste bez peněz, většina lidí se k vám obrátí zády. Pusobí-li bohatství jako magnet, chudoba odpuzuje."
Nezlomil ho dlhotrvajúci proces, v ktorom bol obvinený z vlastizrady, a dokonca ho nezlomilo ani 27 rokov vo väzení, a to je už čo povedať. Koľkí by to vydržali? Podľa mňa len výnimoční jedinci, ktorí majú srdce na pravom mieste, a vôľu silnejšiu než oceľ. Však posúďte sami:
"Nikdo se nerodí s nenávistí vuči lidem jiné barvy kuže, jiného puvodu nebo náboženství. Lidé se musí nenávisti naučit a mohou-li se naučit nenávidět, lze je naučit i milovat, láska totiž vstupuje do lidského srdce snáze než její opak."
Po prepustení z väzenia, nabral jeho boj za slobodu skutočné obrátky. Južná Afrika sa začala prebúdzať. Mandela získal plno ocenení a taktiež Nobelovu cenu za mier, stal sa prvým čiernym prezidentom a dosiahol veľa úspechov, o ktoré tak veľmi usiloval.
Pre všetkých, ktorí majú radi autobiografie, odporúčam práve túto Mandelovu, pretože občas je dobre vedieť, že na svete sa nájdu tak výnimoční jedinci, ktorí majú v sebe tú pravú ľudskosť a dokážu byť nezlomní v situáciách, ktoré by nás bežných ľudí, už dávno položili na lopatky.
"Neutuchající příval tisícu urážek, tisícu ponížení a tisícu zapomenutých okamžiku ve mne zasel hněv, vzdor, touhu bojovat proti systému, který zotročil muj národ. Nebylo to tak, že bych si jednoho krásneho dne řekl: Tak od této chvíle zasvětím život boji za osvobození svého lidu, spíše jsem
prostě najednou zjistil, že za něj bojuji, a už jsem nemohl jinak."
Posledné stránky som otáčala s ľútosťou a vedomím, že moja cesta naprieč Mandelovym životom končí. Ale viem, že v mojej mysli ostane natrvalo, ako príklad toho, že slobodu si treba ceniť a nie každý na tomto ju svete ju má za takú samozrejmosť, ako my.
Končím tento názor poslednými slovami z knihy:
"Na chvíli si tu odpočinu, kradmo si prohlédnu to nádherné okolní panorama a podívam se, jak velkou vzdálenost jsem ušel. Spočinout však mohu jen na okamžik, neboť se svobodou se pojí povinnosti, takže se neodvažuji otálet. Má dlouhá cesta totiž ještě neskončila."
Klobúk dole, pán Mandela!!!!
Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
Nesporne zaujímavá a nevšedná téma, ktorou sa Tučková v knihe zaoberá. Dokonca je to všetko napísané veľmi peknou češtinou, ale.....ja som sa občas nudila. A to majú na svedomí hlavne pasáže, ktoré sú takzvaným výberom z archívu. Nebavilo ma to čítať, viac by som privítala, keby bola kniha napísaná čisto ako román, nie ako nejaká štúdia, ktorej príbeh sa odohráva niekde v pozadí.
Vyhnanie Gerty sa mi páčilo omnoho viac, ale to nezmení fakt, že Tučkovú považujem za jednu z popredných autoriek súčasnej literatúry, a s radosťou si prečítam aj ďalšie diela, ktoré snáď v budúcnosti vydá.
Jak voní tymián
Marcel Pagnol
Detstvo, spomienky, priateľstvá, prvá láska a nádherná príroda. Príjemné pohladenie v čase, keď nám leto akosi neprichádza. S knihou máte chuť cítiť tymián a vrátiť sa do čias bezstarostnosti vlastného detstva. Je to nenásilné, úsmevné a veľmi pohodové čítanie, ktoré určite nikoho neurazí. Občas dokáže vykúzliť úsmev, občas dokáže dojať a už navždy sa pri zmienke o tymiáne vynorí vo vašej mysli.
"Byla to vuně neznáma, vuně temná a hutná, která mi prostoupila hlavu a pronikla až do srdce. Byl to tymián, ktorý roste v hrubém písku garrigue. Těch několik trsu mi sestoupilo vstříc, aby malému školákovi zvěstovalo, jak mu v budoucnu bude vonět Vergilius."
Muzeum zkamenělin
Margaret Atwood
Vzťahy medzi mužom a ženou, medzi manželom a manželkou, medzi milencom a milenkou, to je večná téma, veď o tom je život a taktiež táto kniha, ktorá sa naň díva očami každého z nich. Pre mňa tak trochu nuda, ale Atwoodovej psychológia postáv a fakt, že je to skutočne veľmi dobre napísané, boli dva dôvody k tomu, aby som túto knihu dočítala. A taktiež vo mne zasiala zvedavosť, či sa náhodou v jej ostatných dielach nenájde niečo ešte lepšie a zaujímavejšie. Necháme sa prekvapiť. 3,5/5
Nemusí být vždycky kaviár
Johannes Mario Simmel
Príbeh Thomasa Lievena je chytľavý a prepracovaný, aj keď ku koncu knihy až moc. Keby Simmel ubral, mohlo to byť lepšie. Dobrá oddychovka, dobrý príbeh, dobre napísané, ale stále je to len priemer. Nepopierateľné plus dávam k tomu, že pri názve knihy si je človek aj po rokoch schopný vybaviť jej dej, a meno T. Lievena, koré evokuje akúsi "odrodu" svetoznámeho Jamesa Bonda. Taktiež nejde nespomenúť zvláštnosť knihy, v ktorej sa ako súčasť príbehu vyskytujú recepty a každé menu z nich vytvorené, malo vplyv na udalosti v živote Thomasa. Občas ma štvali a preskakovala som ich, ale nie raz som sa začítala a normálne mi tiekla slina.
Odporúčam ako nenáročnú literatúru, s poukázaním na to, že takých Thomasov Lievenov by mohlo byť na svete viac......
