Slavomír53 komentáře u knih

Na moje prekvapenie veľmi vyvážene podané. Jednu hviezdu musím odobrať za neprítomnosť odkazov na pramene a spisbu. Chápem, že pôvodca je nie dejepisár, lež novinár, no toto je prosto základ. Napísať, že toto napísala skupina historikov okolo Zubova (ide pravdepodobne o Dějiny Ruska 20. století - 1.díl), alebo že Tisu cituje podľa Ďuricu (ide pravdepodobne o Jozef Tiso. 1887 – 1947. Životopisný profil), to rozhodne nestačí. Toľko k nedostatkom knihy. Inak som skutočne milo prekvapený tým, ako pán novinár píše o udalostiach bez zbytočnej hany Slovenskej republiky, nebojí sa písať o tom, ako Ukrajinci i Rusi spočiatku Nemcov a ich spojencov vítali, ale píše aj o tom, čo viedlo k rozčarovaniu domáceho obyvateľstva a k upevneniu a rastu boľševického tábora. Má dobrý prehľad v neraz prehliadanom období medzi Mníchovskou dohodou (1938), zánikom Československa (1939) a útokom Nemecka na ZSSR (1941). Skutočne výborná kniha, vrelo odporúčam.

9 08.12.2023

Hodnotiť hviezdičkami nebudem, ale predošlý komentár mi pripadá, akoby ho písal niekto z vydavateľstva Eugenika, ktoré túto knihu vydalo. Ak ste z veľkomesta, knihu možno oceníte, ale ak ste z dediny a trocha sa o čary zaujímate, táto kniha vám veľa nedá. Na dve strany opisovaný výber vhodného mažiarika ma dostal, keď sa porovnávalo, aké sú výhody drevených a keramických, aké sú ich nevýhody (do dreva sa vpíja olej, do keramiky nie, no keramika horšie trie ako drevo... teda veci, čo každý bylinkár či dedinčan vie). Karpatskú Rus či Zakarpatie, skadiaľ spisovateľka pochádza, mám skutočne rád, chcel som si prečítať niečo o ich čaroch, ale toto je strata času. Pani, čo od detstva vyrastala na pobreží oceánu v USA má už od ukrajinských vediem ďaleko... Nezavhnujem jej dielo, pre ukrajinskú menšinu žijúcu v amerických mestách to má svoje čaro, ale ľuďom neodtrhnutým od koreňov to nemá čo ponúknuť. Skorej odporúčam https://www.databazeknih.cz/knihy/ludova-demonologia-ukrajincov-slovenska-482631

Rozmer knihy je väčší ako A4, vďaka čomu sprevádzajú text veľké (nie ledabolo umiestňované) fotografie, mapy znázorňujúce vývoj frontu, fronty zakreslené do súčasných fotografií terénu, prehľadné tabuľky. Toto všetko sa dopĺňa s pútavo písaným textom slovenského odborníka, ktorý od roku 2008 spolupracuje pri podujatiach ako Boje na Hrone či Tankové dni Laugaricio. Pán Šteiner musí ovládať (aspoň trpne/pasívne) prinajmenšom maďarčinu, nemčinu a ruštinu, pretože spracoval doteraz v našom dejepisectve nepovšimnutú časť vojenských dejín, čo sa nedalo bez dokonalého oboznámenia sa s nezverejneným obsahom zahraničných archívov, a túto prácu zvládol na jednotku. Ak pochádzate z južného Slovenska, takmer určite sa dozviete niečo nové o svojej dedine (kedy tam boli umiestnené aké jednotky, koľko vojakov padlo pri prechode rieky za dedinou). Pôvodca sa nevyhol ani zmapovaniu zločinov páchaných bojujúcimi vojskami.

9 15.08.2023

Juraj Hodál nevidí tzv. Veľkú Moravu ako náš štátny útvar. Je to štátny útvar Moravanov, a Česi a Slováci sa naň neprávom odvolávajú. Česi by sa mali odvolávať čisto na štát v Českej kotline spravovaný Premyslovcami (istý čas pod nadvládou Moravy), a Slováci zas na Nitravu (istý čas pod nadvládou Moravy). Ani pod nadvládou VM neprestala Nitrava jestvovať ako samostatné územie, čo Hodál dokazuje citátmi z prameňov (uvádza ich v pôvodine i vlastnom preklade). Pribina je uňho Privina, Biharsko zas Bychorsko. Kto čítal Hodálove knihy, ten je na jeho jedinečné názvoslovie už zvyknutý. Nejedno Hodálovo tvrdenie je dnes už prekonané, ale na svoju dobu šlo o veľmi zaujímavé dielo, a aj dnes stojí za zamyslenie.

9 19.07.2023

Moje prvé bližšie oboznámenie sa s baltským bájoslovím. Skutočne odborne a čítavo napísané, možno nachodiť množstvo prienikov s bájoslovím slovanským. Jazyk je takisto prekvapivo pochopiteľný (miestami), a človeka až zamrzí, že u nás sa predkresťanská viera a bájoslovie nezachovali v takejto celistvej podobe. Knižku skutočne vrelo odporúčam, hlavne čitateľom oboznámeným so slovanskou vierou (aby bolo možné porovnávať, a nie iba vidieť čosi cudzie, netýkajúce sa nás ;-).

9 06.07.2023

Kníh s podobnými názvami, zväčša pochybnej výpovednej hodnoty, dnes vychádza bezpočet. Preto považujem za veľkú chybu, že na zadnej strane obálky (a až do mojej úpravy ani v opise knihy na tejto stránke) sa neuvádza, že nejde o súčasné dielo, lež o knihu maďarského vysťahovalca z roku 1924, čo pridáva knihe na dôveryhodnosti. Vydanie z roku 2011 je slovenským prekladom českého prekladu z roku 1930. Inak samotný obsah stojí za oboznámenie sa s ním, a jednotliví účastníci udalostí nemilo prekvapia mierou surovosti, s akou dokázali zakročovať proti vlastným (a tobôž proti Slovákom a iným Nemaďarom). Svojho času ničil Maďarsko a dočasne obsadené časti Slovenska boľševický teror, aby ho neskôr nahradil teror biely.

9 28.06.2023

Výborná kniha, hoci niektoré časti som musel čítať veľmi pozorne (abože skrzeva češtiny, abo je text skutočne náročný). Slovník na 100 %, som rád, že zaberá väčšinu knihy. Faye dokázal vystihnúť dôvody, pre ktoré sa Európa rúti do priepasti, dokázal načrtnúť cestu, a za to dávam 5 hviezdičiek. No myšlienka Eurosibíri SCHOPNEJ KLÁSŤ ODPOR SVETU MOSLIMOV hovorí o jeho nepoznaní ruského prostredia, nehovoriac už o jeho zauralskej časti. Áno, Ural a Kaukaz by boli dokonalou hranicou, ale... ešte pred rokom by som sa odvolával na knihy vychádzajúce z archívnych prameňov a opisujúce Rusov (Volga sa vliala do Hrona a iné), avšak za posledný rok Rusi dokázali, že považovať ich pre ich slovanský jazyk za Európanov je úplne scestné, nehovoriac už o kladení odporu svetu moslimov, ktorý má v Rusku svoju domovinu, pretože na rozdiel od Európy, v Rusku predstavujú moslimovia pôvodné obyvateľstvo, starožilcov (Čečeni, Dagestánci, Tatári...). A takisto súhlasím s príspevkom používateľa werewolf88, čo sa týka súpera a nepriateľa.

9 25.04.2023

Kníh o Slovanoch rôznej hodnoty vychádza nemálo, preto si vždy rád počkám na nejakú recenziu, aby som nekupoval zbytočne. Napr. od kúpy knihy Dějiny pohanské Evropy ma odradila recenzia Jiřího Dyndu a komentáre overených používateľov na DK. Naopak k tejto knihe som sa dostal vďaka recenzii Pohanského kruhu. Ja osobne by som knihu prirovnal k Váňovej knihe Svět slovanských bohů a démonů – v mnohých ohľadoch zastarané, no predsa kľúčové a nevynechateľné. Gieysztor to napísal odborne a – podľa mňa – čítavo (za čo patrí vďaka aj prekladateľovi). Prvý raz sa mi stalo, že ma časť o polabských bohoch zaujala väčšmi ako zvyšok (Radegast, Svarožič...).

Používateľ vidlička uviedol citát z knihy. Ide ale o chybu (nie prekladateľa do češtiny): má tam byť nie červeného/rudého, lež hnedého psa. Tieto dve farby sa veľmi podobajú v litovčine, a tak došlo k ich zámene pri preklade do poľštiny. Avšak je nezmysel, aby Žmudíni označovali Rusov ako červených psov, keď tými sa stali až po roku 1917.

8 04.08.2024

Anglosaská agresia. :) Ruská KULTúRA. :D Snažil som sa, ale toto sa nedá dočítať. Čítal som komunistu Husáka, ľudáka Macha, západného Churchilla... všetko sa dá čítať, ak to má hlavu a pätu. Ale tento Martirosian, ako píše samo vydavateľstvo „vyštudoval medzinárodné právo, pôsobil ako spolupracovník zahraničnej rozviedky KGB ZSSR - dlhoročný operatívny dôstojník, absolvoval viaceré zahraničné služobné misie.“ Vyberá si čo sa mu hodí, nehodiace sa skutočnosti abože prekrúti, abo úplne vynechá. Des a hrôza. Anglosasi nás mimochodom nemohli zradiť, lebo sme s nimi nemali podpísané spojenecké dohody. V čom že potom spočívala ich agresia voči nám?

A pozornejší čitateľ si môže všimnúť, že na obálke knihy je všetko napísané veľkým písmom, s výnimkou jedného písmena v slove KULTúRA. Nejde o neúmyselnú chybu grafika. Vydavateľstvo má totiž blízko k Vladimírovi Laubertovi a jeho ruskému védizmu, v ktorom sa slovo kultúra vykladá ako KULT u RA, teda uctievanie svetla, keďže staroegyptský boh Ra predstavoval Slnko (o prepojení Tordenu a Lauberta hovorí sám zakladateľ vydavateľstva v rozhovore pre časopis Reconquista, č. 35).

Skutočne zaujímavo napísané, avšak hodnotiť hviezdičkami nebudem. Sudecký sa v posledných rokoch zmenil na čudáka, ktorý tvrdí, že stredoveké srbské kráľovstvo Raška je vlastne malé Rusko (Russia, Raša, Raška...). Avšak v roku 2014 bol možno ešte zdravý, neviem. Každopádne skôr ako monografiu by som knihu chápal ako zaujímavý príspevok od tamojšieho, sriemskeho, Slováka. Naozaj veľa zaujímavých vecí, hlavne z občianskej vojny v Juhoslávii.

Sudecký nie úplne súhlasí s tým, že Slováci sa ocitli v Srieme po protitureckých vojnách. Vraj tam boli skôr. Kto sa zaujíma o vývoj jazyka, chápe, nakoľko je to možné či nemožné...
Zaujímavé bolo čítať, že ani Srbi, ani Chorváti nemali Slovenstvo v obľube. Jedny ich rezali, druhí nimi odmínovali polia...

Úplne súhlasím s predošlým komentárom. Ide o skutočne výnimočnú monografiu nielen u nás, ale celosvetovo. Ani v Rusku nebolo doteraz nič podobné spracované (ak nepočítame boľševické knižočky), čo je skutočne zarážajúce. Kniha sa číta dobre, a ak sa nechce človeku čítať celá, vďaka prehľadnému členeniu si vie každý nájsť to, čo potrebuje. Niektorých chýb sa, zdá sa mi, dopúšťa (skutočná) pravica dodnes. Pán Vydra by si zaslúžil nejaký grant na dlhší pobyt v Rusku, aby mohol lepšie prekutrať archívy (keďže ako píše, rozsah monografie bol obmedzený jeho rozpočtom).

8 08.06.2024

Veľmi zaujímavý dobový prameň, pričom mnohé vyhlásenia sa, žiaľ, týkajú i dnešnej Európy. Aký je to rozkydaný národ? Ako sa má nemecký národný socializmus uplatňovať na Slovensku, ak nejde podľa Hitlera a ľudákov o vývozný tovar Nemecka? Odpoveď: možno hovoriť o výrazne katolíckom národnom socializme, keďže národný socializmus je iba nové telo pre starého ducha ľudáctva. Teda Polakovič vysvetľuje, že ide nie o odklon od ideologie, lež o kráčanie v jej šľapajách. Skutočne veľmi zaujímavý prameň k dejinám slovenskej štátnosti. Posledná kapitola hovorí o tom, že, citujem, slovenský štát 20. storočia nie je historicky neodovodnené nóvum, ale iba spravodlivým obnovením starého a slávneho slovenského štátu z 9. storočia. Ďalej Polakovič cituje z diela Jána Hollého a na maďarskom a českom príklade ukazuje, že každý národ si hľadá dejinného velikána (nie Bořivoj, lež Václav, a nie Gejza, lež Štefan), a nie prosto prvého známeho (nie Pribina, lež Svätopluk). Knihu odporúčam tak stúpencom, ako i odporcom prvej modernej slovenskej štátnosti, pretože ide o prvotný písomný prameň. A Polakovič, čoby slovenský náprotivok Rosenberga, skutočne písať vedel.

Na dôvažok citujem zo strany 95, o riešení večného stredoeurópskeho nešváru, opilectva:

Veľa prispeje k zachovaniu zdravia národa i boj proti pijatyke. Nestačilo by, pravdaže, odňatie licencie Židom, lebo i kresťania by mohli byť ako židovskí krčmári, ak by sa zároveň nepostaralo o to, že krčmár nesmie dať opitému piť, že notorickému pijanovi neslobodno dať na dlh alebo za prinesené naturálie a že notorický pijan nesmie disponovať svojím majetkom alebo zarobenými peniazmi. Niektoré z týchto múdrych nariadení sa už prevádzajú, načim len ostrú kontrolu, či sa vskutku prevádzajú. Odstránením opilstva odstránia sa mnohé fyzické /krpatosť, chudokrvnosť.../ a duševné (obmedzenosť/ chyby detí, pochodiacich od opilcov. Preventívna starosť o zdravie je najlepšou eugenikou, lebo ide o prirodzené zákroky.

8 20.11.2023

Veľkolepé, zriedkavé, pútavé. Na rozdiel od Prídavkovho diela z roku 1941 (Pribina. Hra v 3 dejstvách) to nie je poplatné dobe vzniku, ba priam akoby naopak, keďže to nie je ani prokresťanské, ani pronemecké. Kniha nám približuje životnú púť Venda, od jeho liet parobských a mládeneckých až po letá dospelé, a prostredníctvom jeho príhod a skúseností odtajňuje nám Martinka obraz života Slovenov v 2. storočí. Kto stál v skutočnosti za dažďom, ktorý zachránil Rimanov pred Kvádmi? Akú úlohu zohrávali v tomto boji Kotíni a Vendi? Nečakajte boje na každej stránke, no zato si pripravte pero a papier, aby ste si písali, ako sa žiaria lesy, v močiari chytajú ryby, doluje a preváža opál, ako sa loví bez zbrane, ako sa dýcha pod vodou či ako sa vyrábala medovina. A takisto si zadovážte všetky možné slovenské slovníky, alebo zapnite stránku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, pretože tak zo sto slov použitých v knihe bolo zastaraných už v čase písania knihy, nieto ešte dnes. Knihu vrelo odporúčam všetkým záujemcom o starých Slovenov, o ich spôsob života, o ich vieru a obyčaje. Skvost slovenskej krásnej spisby.

A výber mien takisto úchvatný: kmeť Zombrorog, jeho syn Turomor, vedokmyňa Žeľucha.

Syn môj, prečo tak specháš do stavu zodpovednosti? Ťažšie a trudnejšie je mládenčiť než parobčiť!

8 19.11.2023

Ďalšia z takmer dokonalých prác pána Hruboňa. Opis knihy rozhodne vystihuje podstatu obsahu. Medzi gardistami v Pohronskej župe boli tak hrdinovia, ako i zločinci. SNP bolo pre gardu v župe udalosťou vskutku prelomovou: na jednej strane bola povstalcami garda zakázaná, na druhej strane po takmer úplnom rozklade armády bola garda dlho jedinou oporou štátu, takže sa zapájala do protipartizánskych bojov. Vďaka vsadeniu do širších súvislostí je kniha vhodná pre čitateľa z akéhokoľvek kúta Slovenska, hoc predovšetkým poteší obyvateľov bývalej Pohronskej župy. Naozaj vrelo odporúčam, len štýl jednostaj väčšmi ideologizovaného Hruboňa treba nejako prežrieť.

8 10.09.2023

Na moje prekvapenie skutočne zaujímavé dielo. Jedným z pôvodcov je síce neslávne známy Laubert, avšak Technická univerzita vo Zvolene by nevydala hocičo. Ide o zaujímavý výlet za hranice Európy, do sveta sibírskych šamanov a ústnej (a po novom už aj písomnej) tradície hrdinských príbehov jakutského ľudu. Snažia sa odolávať globalizácii a zachovávať si svoje tradície. Príjemné čítanie.

8 01.09.2023

Používateľ jupec, ktorý na DK pridal (zatiaľ) 1213 kníh, ohodnotil túto knihu na 20 %. Nechápem prečo, skutočne. Rým je príjemný, jazyk takisto. Možno sa mu nepozdávala obsahová náplň. V básni V revolúcii, ktorá bola napísaná na jeseň 1944, totiž Beniak bez škrupúľ približuje čitateľovi postať augustového puču:

Mračno múch a hromada
červov si ju chváli,
kôň sa bojí ovada,
búrka na chotári,
z krvi ľudskej pomáda,
jej sa všetko máli.

A pokračuje o pár strán ďalej:
Lieh a krv je nápoj náš,
stále v ťažkej žížni,
sto zárezov na rováš
vašej dedovizni,
príde chuť na samopaš,
lež potom nám vyhni!

A v básni Na rumoch (napísané v lete 1945) približuje nastupujúci ľudovú demokraciu:
Nezvú nás na koledu
do pivníc a sýpok,
na súdy nás povedú,
z výkvetu je výtok,
a keď zaprieš hovädu
chválu ženských lýtok...

Príjemné čítanie, miestami pre dnešok trošku tzv. politicky nekorektné. Vrelo odporúčam.

8 25.08.2023

Neznámy spisovateľ, nízke hodnotenie na databáze, 4,5/5 na Martinuse... Prvý diel som teda vzal v knižnici, reku skúsim. Ani neviem, ako to žánrovo zaradiť, ale najbližšie to má v českému dielu Perunova krev: stále sa čosi deje, padlí a ranení sa kopia temer s každou stranou, neviete odhadnúť čo sa stane, a niekoľkokrát vás dej doslova prekvapí (dej rozhodne nie je iba kulisou pre zabíjanie). Hlavný hrdina je starobylý Bratislavčan, ktorý mesto pozná ako svoju dlaň, a či už sa jeho cesty prekrížia s Maďarmi, Albáncami, Srbmi, Cigánmi, Rusmi, domácou mafiou či čímsi zlovestnejším, je jasné, že sa bude na čo pozerať. Takáto divoká jazda na našom knižnom trhu chýbala. Môžete 3x hádať, prečo horí kostol na obálke knihy, ale som skalopevne presvedčený, že, podobne ako ja, budete triafať mimo. Čo sa týka komentárov nižšie, nechápem: nepokladám sa za nenáročného čitateľa, ale dať také nízke hodnotenie, nuž, nechápem. Každý má iný vkus, za mňa 101 %, určite si oba zatiaľ vydané diely kupujem. Keď vidím fotku Janka Išu, mám podozrenie, či nejde o životopisné dielo. :D Tak či onak, v hlavnom hrdinovi sa čitateľ nájde, lebo je to chlap z nášho sveta, skutočného sveta, bez prikrášlení. Chce prežiť, chce žiť, je to muž slova a činu. Staré mesto mu ešte odkryje nejedno nemilé tajomstvo...

8 21.07.2023

Nejaké drobnejšie práce o tejto vojne tu už boli, ale takto rozsiahla ešte nie. Naozaj podrobne spracované, na úrovni knižného radu Slovenská armáda v ťažení proti ZSSR. Pavel Mičianik svojim dielom pokryl málo známu vojnu, v ktorej sa rozhodovalo o našom bytí a nebytí. Hneď na začiatku knihy je uvedená skutočnosť, že po boku našich Predkov bojovali proti Maďarom i Česi, Moravania a Rusíni, hoc už bol vyhlásený samostatný Slovenský štát. V závere knihy dobové piesne a básne. Veľké ďakujem za túto prácu. Čitateľ sa dozvie, aká bola úloha Hlinkovej gardy v tejto vojne a uvedomí si, že čiernobiele videnie pôsobenie HG prinieslo až socialistické zriadenie, pretože popri zločinoch vybraných oddielov z konca druhej svetovej vojny je tu množstvo prípadov hrdinstva a zdravého vlastenectva z Malej vojny. 99 % knihy budú pre bežného Slováka nové informácie. Hrubá kniha, obsažný text. Vrelo odporúčam.

8 27.06.2023

Každá jedna dedina na Slovensku by si zaslúžila takýto slovník. Skutočne sa treba zrieknuť pocitu menejcennosti, a nehanbiť sa hovoriť tak, ako nám papuľa narástla. Veď práve nárečia stáli za vznikom spisovného jazyka, nemožno ich teda navzájom oddeliť ako čosi priepastne odlišné. Myslím, že aj spôsob spracovania je veľmi dobrý, azda aj lepší, ako starší rad malých farebných knižočiek o rôznych nárečiach: každá strana pozostáva z dvoch stĺpcov, pričom v prvom je šarišské slovo preložené do spisovnej slovenčiny, a v druhom stĺpci je dané slovo použité v šarišskej vete.

8 12.03.2023

(SPOILER) Čítavo spracovaná odborná spisba (vydaná Slovenskou akadémiou vied), s množstvom odkazov na nemeckú, francúzsku, anglickú, slovenskú či českú spisbu – aj sám pôvodca knihy píše (čo dokazujú odkazy pod čiarou), že jeho vnímanie rás výrazne ovplyvnil naslovovzatý český odborník Budil. Kniha má určite čo ponúknuť rasistom aj antirasistom (pre oboch výborné čítanie). Niektoré časti vyznievajú úsmevne, iné zas krajne znepokojujúco (napr. návrhy na úpravu zákona či školských osnov). Keďže každé slovo je pri otázke rás zároveň i politikum, pôvodca dôrazne oddeľuje bielych ľudí (bez úvodzoviek) a bielu rasu (v úvodzovkách), rasovú klasifikáciu a rasovú ideológiu. Je nevyhnutné prečítať si celú knihu, a nevyvodzovať závery o rasách či knihe na základe vybraných kapitol či dokonca odsekov, pretože ide o naozaj výbornú prácu, ktorá nazerá na vec postupne z rôznych uhlov pohľadu. Hoc niektoré tvrdenia mi pripadajú zjednodušené, nemôžem hodnotiť inak ako 5/5 (veľa som sa dozvedel, získal som zoznam zaujímavej spisby). Azda prvý rasista, ktorý ľudí rozdeľoval nie podľa ich viery (ako sa to až do osvietenstva robilo), lež podľa farby pleti, bol Immanuel Kant – pričom za najlepších považoval Nemcov, Francúzov a Angličanov, a za bielych považoval i Arabov či Turkov. J. F. Blumenbach poznal kaukazskú, malajskú, mongolskú, etiópsku a americkú skupinu (varietates); F. Bernier prvý druh (espece), africkú, ázijskú a laponskú rasu (race); pre zmenu C. Linné (1707 – 1778), sám majúci tmavé oči i vlasy, označil za bieleho človeka modrookého blondiaka sangvinika, telesne veľkého, bystrého a vynaliezavého, na rozdiel od červených, žltých či čiernych.

Nie každý postoj, ktorý trvá na neprekonateľných rozdieloch „my verzus oni“, je rasizmus. strana 32

Rasizmus nebol vyvrátený argumentačne, ale potlačený vojenským víťazstvom. strana 52

Aj slávne Vyhlásenie o rasách z pozície UNESCO, zásadne trvajúce na rovnosti rás, predpokladá existenciu (troch) rás. strana 80

Na porovnanie ;-)
MYERS, Brian Reynolds: Nejčistší rasa. Jak Severokorejci vidí sami sebe a proč je důležité to vědět. Praha: Ideál, 2013. s. 135 – 136.
https://www.databazeknih.cz/knihy/nejcistsi-rasa-jak-severokorejci-vidi-sami-sebe-a-proc-je-dulezite-to-vedet-161434

8 01.02.2023