Starmoon komentáře u knih

„Kresťan žije v radosti. (...) Radosť sa vo chvíľach bolesti či skúšky premieňa na pokoj. (...) Kresťan bez radosti preto nie je kresťanom; kresťan zotrvávajúci v smútku nie je kresťanom.“

Kniha, ktorú sa oplatí mať skôr kúpenú ako požičanú, a kniha, ktorú sa oplatí čítať skôr po dúškoch ako chronologicky, vkuse a rýchlo. Kratučké úryvky z rôznych pápežových homílií, príhovorov či audiencií vyslovene pozývajú k tomu, aby si ich človek dávkoval podobne ako nejaké „duchovné tabletky“ – nie veľa, nie často, možno však s o to väčším úžitkom.

Trochu ma prekvapilo, že nosný motív radosti nie je vo všetkých textoch prítomný explicitne – nemyslím si však, že tým, ktorí obľubujú štýl Františkovho myslenia a kázania, to bude nejako zásadne prekážať.

Štylisticky na knihe miestami cítiť, že ide o prepisy hovoreného slova – k formálnej stránke je to asi moja jediná (malá) výhrada.

Ešte pár úryvkov na ukážku:

„Ak však podľahneme duchu márnivosti a myslíme si, že zastavíme vlkov tým, že sa sami staneme vlkmi, zožerú nás zaživa. Lebo ak prestanete byť ovečkou, nemáte pastiera, ktorý by vás obránil.“

„Ježiš nedáva výberový zoznam – kto áno a kto nie – tých, čo si zaslúžia či nezaslúžia prijať jeho odkaz, jeho prítomnosť. Naopak, vždy prijímal život tak, ako sa mu predstavoval. S tvárou bolesti, hladu, choroby, hriechu. S tvárou zranenou, smädnou, unavenou. S tvárou pochybností a zľutovania. Nečakal život ozdobený, dekorovaný, nalíčený, ale prijímal ho taký, aký mu šiel v ústrety. Aj keď sa život neraz predstavoval zničený, špinavý, zrútený. Choďte ku všetkým, povedal Ježiš, a ohlasujte všetkým, tomuto životu takému, aký je, nie aký by sa nám páčil, aby bol, choďte a prijmite ho v mojom mene.“

1 27.03.2021

„Detektívne príbehy prinášajú upokojujúcu úľavu od stresu a povinností každodenného života – obzvlášť obľúbené sú v nepokojných dobách plných úzkostí a neistoty, keď spoločnosť čelí problémom, aké nedokážu zjavne vyriešiť či odstrániť ani peniaze, ani politické teórie, ani dobré úmysly. Tu máme detektívny príbeh a v jeho jadre problém, ktorý bude vyriešený, a to nie vďaka šťastiu alebo božskému zásahu, ale prostredníctvom ľudskej vynaliezavosti, inteligencie a odvahy. Potvrdzuje našu nádej, že navzdory niektorým dôkazom o opaku žijeme v dobrom a morálnom vesmíre, v ktorom je možné problémy riešiť racionálnymi postupmi a zo spoločenského či osobného rozvratu a zmätku môže opäť vzísť mier a poriadok.“

Celkom milá kniha, ktorá by mi bola azda ešte milšia, keby som patrila k fanúšikom jej autorky. Takto si z nej odnášam pár knižných tipov, pár trefných postrehov a vedomie, že o pár týždňov či mesiacov ju môj mozog zrejme odloží do kategórie „polozabudnutých“.

1 06.03.2021

Jednoduchá, milá, radostná. Taká zrejme bola Anka a taká je i táto kniha o nej. Žiadna veľká literatúra ani veľká teológia, no i tak krásny príbeh o krásnom dievčati. Vysokú nad Uhom, kde Anka žila aj umrela, sa oplatí navštíviť i osobne, podobne ako v knihe tiež zmieňovaný Klokočov.

1 14.02.2021

Toto je kniha, ku ktorej sa dá a má vracať celý život. Neviem, či o rodine bolo napísané vôbec niekedy niečo krajšie.

Super! Aj autorov zámer, aj spracovanie. Nakoľko to teda ako dospelá žena môžem posúdiť... Zdá sa mi však, že naozaj je len málo kníh, ktoré by som synovi dala o pár rokov do rúk radšej. Zatiaľ ňou bol teda obdarený aspoň iný chlapec v rodine – a zdá sa mi, že posolstva pochopil a prijal.

1 30.01.2021

V knihe pre mládež (tam by som ju žánrovo asi „šupla" ja) naozaj zaujímavá téma. Pointa už menej (prečo podobné príbehy končia tak schematicky? To je nejaké pravidlo? Trend?) Keď som ju asi pred rokom čítala, mala som z nej pomerne ambivalentný pocit s nádychom do pozitívna, preto tie štyri hviezdy (hoci je pravda, že viac ju čítať zrejme nebudem a vlastne ani nemám potrebu ju niekomu konkrétnemu odporúčať). Za mňa kniha na jedno (pomerne rýchle a pomerne zaujímavé) prečítanie, ktorá však nezanechá hlbšiu emočnú či myšlienkovú stopu.

Zvyšok za mňa vyjadrila InaPražáková.

1 17.01.2021

Po strhujúcom debute „rýchlokvasená" záležitosť s predvídateľným dejom (osobne som veľmi skoro odhalila nielen vinníkov, ale aj pointu), stereotypnými postavami a plytkým vyznením. Ak by som u autorky začala touto jej knihou, tým ďalším už asi nedám šancu.

1 17.01.2021

Jedna z najčastejšie vyťahovaných a čítaných kníh v mojej knižnici. Niekedy ju už ani neodkladám, len ju mám rovno pripravenú na nočnom stolíku. Autor mi v nej priblížil nielen život, dielo a „malú cestu" sv. Terezky, ale dal mi tak zároveň rady a víziu pre vlastný život. A napodiv, ono to funguje. Vďaka, Jacques. Vďaka, Terezka. Vďaka, Bože.

1 17.01.2021

Dokážu vás o pokoj obrať každodenné starosti, strach z nedostatku, vlastné či cudzie chyby, utrpenie vás či vašich blízkych? Vitajte v klube... Z ktorého sa možno vďaka tejto knihe dostanete von.

Jacques Philippe napísal geniálne duchovné dielo, veľmi pútavé, svižné a výstižné, v ktorom sa mu podarilo skoncentrovať a pomenovať mnohé dôvody, ktoré nás oberajú o pokoj, aj s príslušnými duchovnými liekmi či argumentmi, vďaka ktorým pochopíme, prečo prvoradé „nie je vždy víťazstvo (nad pokušeniami, slabosťami), ale skôr schopnosť zachovať si srdce v pokoji za každých okolností, dokonca aj v prípade porážky".

Jedna z najsilnejších a najdôležitejších kníh v mojom živote, niečo ako kompas, ktorý dokáže navigovať v živote tým správnym smerom; smerom k pokoju. „Musíme dodať, že jedine človek, ktorý vlastní tento vnútorný pokoj, môže účinne pomáhať svojmu bratovi. Ako môžem prinášať pokoj ostatným, ak ho sám nemám? Ako môže byť pokoj v rodinách, v spoločnosti a vôbec medzi ľuďmi, ak chýba v našich srdciach?"

Takýchto paní Grahamových je ešte aj v dnešnej dobe dosť. Škoda. Pri podobných príbehoch vždy ľutujem, že ľudská skúsenosť je neprenosná. To naozaj nie je spôsob, ako mladé naivné slečny so spasiteľským syndrómom zachrániť od podobného osudu? Osobne by som všetkým takým odporučila stále dookola čítať dialóg, v ktorom sa teta snaží Helen upozorniť, ako si vybrať správneho muža – a ak by reagovali podobne ako Helen, potom si prečítať celý román. Možno aspoň niektorým otvorí oči, ako si želala aj sama autorka.

Majstrovské, veľmi umne napísané dielo, ktorému by sa síce dalo aj čo-to vytknúť (napríklad ťažko veriť, že niekto by si písal také dlhé a detailné denníkové záznamy vrátane dialógov), ale najmä veľa pochváliť. Ak by som mala porovnávať, táto sestra zanechala podľa mňa najkvalitnejšie dielo.

Jedna z kľúčových kníh môjho detstva. Napriek tomu, že od detstva románovej Hanky ma delilo nejaké to desaťročie, vedela som sa s ňou stotožniť a podobne ako ona silno prežívať príbehy, ktoré jej rozprávala stará mama. Stará mama, ktorá si ich kedysi, ešte vo vlastnom detstve a mladosti, odžila na vlastnej koži. Myslím, že táto kniha v mojom detskom ja dokázala roznietiť veľa empatie a ľudskosti. Som celkom zvedavá, ako by na ňu reagovali dnešné deti - možno to o pár rokov zistím na svojich.

1 28.12.2020

Autora poznám osobne, jeho zápal a nadšenie pre regionálne dejiny sú neuveriteľné. Kniha môže byť pre rodákov z Vranova či jeho súčasných obyvateľov zaujímavým čítaním, najmä ak nadobudnuté fakty z knihy budú komparovať so súčasnou realitou.

1 21.12.2020

Geniálne. Nech sa začítam hocikedy a hocikde, dojmú ma tieto modlitbičky k slzám.

1 21.12.2020

Skvelý nápad, forma a rozsah, už len kvôli vymenovanému ma táto kniha veľmi lákala, samotný príbeh medzi riadkami (teda skôr medzi slovnikovými heslami) je však taký... Veď viete, stretnú sa dvaja príliš mladí a príliš zranení ľudia, ktorí si slobodu mýlia so svojvôľou, lásku s vášňou, záväzok s obmedzením... Nuž ako to teda môže dopadnúť.

1 18.12.2020

Veľmi milá a krásna kniha. Prvý raz sa ku mne dostala v čase, keď som ešte neverila v Boha (aspoň nie naozaj) - doteraz si pamätám tú zmes smútku a túžby veriť, že niekto ma tak miluje... Bohu vďaka za to, že si ma získal a zmenil; že jeho láska sa stala mojou realitou, nádejou, istotou, mojim domovom. Raz túto knihu, ktorú som mimochodom dostala od mamky, určite rada odovzdám dcére.

1 18.12.2020

Text, ktorý ma veľmi zasiahol. Môže za to téma aj autorov úderný štýl. Jedna z tých kníh, po ktorých dočítaní ostanete bezmocne sedieť na mieste a civieť do prázdna...

1 18.12.2020

Prekrásne príbehy, často skutočné, ktoré sa dajú čítať hocikedy, hocikde, v hocijakom životnom i ročnom období. A pod každým nádherná myšlienka. Táto zbierka je čosi ako breviárom ľudskosti. Je fajn ju mať doma a môcť sa k nej hocikedy vrátiť.

1 14.12.2020

Jedna z mojich najobľúbenejších a najmilších kníh. V podstate sa k nej stále vraciam a zakaždým v nej nájdem niečo nové, aktuálne. A ten krásny poetický jazyk autorovu múdrosť iba zvýrazňuje.

1 14.12.2020

Prečítala som, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že by sa nič nestalo, keby som tak nespravila. Skôr ako skutočnú hlbokú motiváciu autora pre vznik tejto knihy som šípila pragmatickejšie dôvody, trebárs určitú spoločenskú objednávku, výročie JP II., túžbu vyťažiť z úspechu podobnej série rozhovorov (dokonca s tým istým respondentom), ktorú autorsky stvoril Marco Pozza...

Boli tu síce aj pekné myšlienky, celé mi to však prišlo ako zbieranie odrobiniek, ktoré v úvode zmienil i autor. Na rozdiel od neho si však nie som istá pozitívnou konotáciou tohto zámeru, alebo skôr tejto jeho realizácie.

1 14.12.2020

Krásne myšlienky, ešte krajšie posolstvo. Môj dojem kazil jedine autorkin príliš jednoduchý štýl písania, ale to je v kontexte toho, čo vám táto kniha môže ponúknuť, naozaj zanedbateľné.

1 14.12.2020