Starmoon komentáře u knih

Kniha O písaní je v skutočnosti kniha o písaní Stephena Kinga (1. časť) a kniha o písaní podľa Stephena Kinga (2. časť).

Tá prvá časť vás o písaní naučí možno viac ako druhá, hoci je vlastne životopisom – autor v nej totiž predvádza v praxi všetko to, čo teoreticky pomenúva a rozoberá v druhej časti (napríklad štýl, tempo, jazyk...)

Čo sa druhej časti týka, je dosť pravdepodobné, že rady v nej obsiahnuté už poznáte (a praktizujete), najmä ak ste sa zúčastnili nejakej tej literárnej súťaže či tvorivého seminára; v Kingovom podaní sa však dobre čítajú, oprašujú, v prípade neznalých osvojujú.

Formálne by to u mňa už len pre autorov štýl a jazyk bolo za päť hviezdičiek, ale niečo vo mne verí, že písanie nie je len o písaní – to, čo mi chýba v tejto knihe (vlastne vo väčšine Kingových kníh) je väčšia úcta k životu (zmieňuje sa trebárs o šikanovanej spolužiačke, ktorá časom spáchala samovraždu – hoci sám priznáva svoj podiel na jej trápení, tým to preňho hasne; necítiť výčitky svedomia, väčšiu sebareflexiu), či ku kresťanstvu a jeho stúpencom (že opakovane zabŕda a ironizuje na tomto poli, som si zvykla už v minulosti, keď som prečítala pár jeho kníh, v poslednom čase si však vravím, že ak by podobným spôsobom niekto zhadzoval trebárs moju rodinu či priateľov, tiež by som si to neodbila tým, že dôvodom môže byť vlastná zlá skúsenosť či nevedomosť).

Prekážal mi aj zvýšený výskyt vulgarizmov – aj sám o sebe, aj preto, že v Kingovom prípade mi (nielen v tejto jeho knihe) pripadá akýsi samoúčelný, neúprimný, chcejúci páčiť sa, pobúriť, zaujať.

Určite sú však veci, na ktorých by sme sa s autorom viac-menej zhodli, napríklad: „Nepíšete preto, aby ste zarobili, preslávili sa, zapôsobili na opačné pohlavie, dostali niekoho do postele alebo si našli čo najviac priateľov. V konečnom dôsledku to robíte preto, aby ste obohatili život ľudí, ktorí vás čítajú, a popritom aj svoj. Podstatou písania je vstať, uzdraviť sa, všetko prekonať.“

2 07.04.2021

Agatha Christie i Hercule Poirot nám v čase vzniku knihy zostarli, čo z diela dosť cítiť. Autorka i jej postava to však poňali v štýle „z núdze čnosť“, a tak nás aj v „novom“ Anglicku čaká starý dobrý Poirot verný svojim osvedčeným metódam...

Tentokrát mi veľmi sympatickou bola postavy Adriane Oliverovej, ktorá do príbehu vniesla určitý humor; čo ma sklamalo, bola za vlasy pritiahnutá pointa. Občas sa u Agathy Christie stáva, že dej prekombinuje, tu to však dotiahla takmer až ad absurdum (ako sa tu niekto zmienil skôr – aj vo mne finále vyvolalo dojem nezrealizovateľnosti).

Veľmi rozkošné. Pri čítaní tejto knihy sa človek skrátka musí usmiať/usmievať.

2 30.01.2021

Hoci názov zmieňuje Žofiu, kniha je skôr románom o láske Františka Vešeléniho a Márie Séčiovej. Žofia sa (aj v románe, aj v danom romániku) javí skôr ako vedľajšia (a, popravde, chvíľami aj čudná) postava, ktorá na jednej strane priťahuje svojou láskou, dobrotou a schopnosťou podstúpiť akúkoľvek obetu, na druhej strane však odpudzuje (aspoň teda mňa) spôsobom, akým to robí. Nižnánsky sa pri jej vykreslení držal asi všetkých klišé o stredovekých sväticiach (hoci Žofia oficiálne nie je kanonizovaná), a tak nechýbajú „smutné oči, bledé líčka", sebatrýznenie a spol., čo dnešného čitateľa asi skôr ruší, prípadne utvrdí v predkoncilovom pohľade na svätosť, ktorá sa dnes už predsa len chápe trochu inak.

K samotnému románu: strhujúci, pútavý, keď som ho cca pred rokom a pol čítala, nemohla a nechcela som sa od neho odtrhnúť. Autor skrátka mal talent a dar písať romány, ktoré čitateľa pohltia (niečo podobné sa mi stalo aj pri jeho Studni lásky).

2 17.01.2021

Múdra, inteligentná, sčítaná, vzdelaná. K tomu židovský pôvod, pátranie po pravde, ochota vybrať si ťažšiu cestu. (Aj) týmto mi Edita Steinová imponovala v čase, keď som si vyberala birmovnú patrónku, a (aj) preto sa mi ňou stala. Už vtedy som si chcela prečítať nejaké pútavé dielo o nej – v kníhkupectvách ani v knižnici som také nenašla, neskôr mi jedna milá sestrička venovala stručný a skôr pre mladších čitateľov písaný životopis nie príliš veľkej literárnej hodnoty, ktorý zatiaľ vlastním zo sentimentálnych dôvodov, zrejme ho však časom posuniem ďalej. Toľko o mojom vzťahu k danej svätici, ktorý akiste ovplyvnil aj toto moje hodnotenie, a teda:

Keby som na túto knihu od Kochovej natrafila skôr (trebárs v zmieňovanom období), ktovie, či by mi bola Edita sympatická viac alebo menej, v súčasnom životnom období a rozpoložení som však mala pocit, že buď bola táto svätica na môj vkus príliš racionálna (a, až sa to hanbím napísať, nudná) alebo ju tak skrátka videla a vykreslila Ursula Kochová. Staré fakty boli v tomto dielku oživené novým pohľadom (vlastne hneď deviatimi, lebo toľko rozprávačov tento útly román má), čo bola asi najväčšia pridaná hodnota, zároveň som sa však občas nemohla zbaviť dojmu, že čítam zručne komponované štylistické cvičenie, nie dielo, do ktorého autorka vložila srdce.

Chvíľami som bola v pokušení knihu jednoducho zavrieť – som však rada, že som to nespravila, posledná tretina bola totiž omnoho pútavejšia, strhujúcejšia a silnejšia než tie predošlé dokopy. Práve vtedy si kniha aj jej hrdinka začínali skutočne získavať moje sympatie a za seba by som nedbala, keby sa Kochová (či iný autor, autorka) rozhodla vyrozprávať Editin príbeh nie „od Adama", ale trebárs od čias vstupu do kláštora.

2 17.01.2021

Slovenská Terezka Ježiškova – tak by som charakterizovala sestru Janu Máriu Lapšanskú, ktorú som mala česť a radosť spoznať aj osobne. Aj spomínaná sestra, aj táto jej kniha, sú veľmi podobné: radostné, optimistické, láskavé, nežné, plné viery, nádeje, lásky a Ducha.

V prvej časti (ktorú si viem predstaviť aj v podobe pútavého filmu) sa zoznamujeme s Janiným životným príbehom; jeden by neveril, čo jedna sestra môže zažiť. Aj veselé, aj smutné, aj romantické... Druhú časť tvoria jej autentické zápisky/úvahy z rôznych životných období; mnohé oslovia až nečakanou hĺbkou a duchovnou zrelosťou.

Je to kniha, v ktorej si rada len tak hocikedy opätovne listujem, hocikde sa začítam; a hneď mám lepšiu náladu i deň. Neviem si predstaviť, koho by táto kniha nepoláskala po duši.

Dokonca od autorky viem o ľuďoch, ktorí jej písali ďakovné listy, že práve pri čítaní tejto knihy uverili alebo zažili uzdravenie, túžbu žiť inak, lepšie... Nečudujem sa. Toľko lásky, nehy, radosti a nádeje skoncentrovaných v jednom živote a v jednej knihe skrátka musí zahriať.

2 17.01.2021

Som úprimne vďačná Bohu za dar života a talent tejto autorky. Jej láskavý a neraz humorný pohľad na svet si ma získal už pri azda jej najznámejšom diele, a v priebehu nasledujúcich rokov si určite rada prečítam i ďalšie jej knihy.

Konkrétne túto som si vybrala pre jej tematiku – nie tak dávno som sama bola nevesta, okrem toho som mala chuť dávkovať si medzi detektívkami niečo milé a nežné. Stalo sa; knihu som tak síce čítala skoro mesiac, dôležitejšie však je, že mi viackrát vyčarila úsmev na tvári, potešila moju romantickú stránku a pri viacerých poviedkach som si vravela, že by som si ich rada prečítala aj vo forme románu.

2 08.01.2021

Juj, to bola katarzia! Vlastne ma viac ako to, čo sa vlastne stalo, od istej chvíle zaujímalo, ako sa a tým hrdinka vyrovnala. Ten typ knihy, od ktorej som sa vo vlaku nedokázala odtrhnúť ani napriek únave. Možno to však viac ako s kvalitou knihy súviselo s tým, že som mala niečo z tohto žánru v rukách po véééľmi dlhom čase... Nič na tom nemení ani fakt, že pomerne skoro mi bolo jasné, kto bol vrah.

Pre mňa ako veriacu osobu bolo dielo zároveň (zo strany autorky zrejme nevedomým) dôkazom, že každý hriech má svoj dôsledok. Vždy, keď hlavná postava spravila alebo si vybrala niečo zlé, napokon na to najviac doplatila ona sama...

2 03.01.2021

Fascinujúci príbeh dvoch sestier, ktoré zničili ich najväčšie slabiny: Lídu príliš vysoké, Zorku príliš nízke sebavedomie. Toto románové podanie je strhujúce, doslova láka otáčať stránku za stránkou, prežívať všetko s hlavnými postavami. Autorka má naozaj talent.

Pre mňa ako veriacu zároveň jeden z milióna dôkazov, že držať sa Boha a Desatora je najlepší návod na šťastie. Škoda, že tieto talentované a sympatické sestry to nevedeli.

2 02.01.2021

Podarená kniha a séria o podarených dievčatách (nielen o dvojčatách Pat a Izabele). Od detstva ma fascinoval a priťahoval svet internátnej školy, akú navštevovali, a často i rada som sa zahlbovala do predstáv, aké by to bolo, keby niečo podobné existovalo i v našom časopriestore.

Páči sa mi, ako nenásilne dokázala autorka čitateľa vtiahnuť do deja, na príbehoch rôznych dievčat demonštrovať, že dobro, čestnosť a hodnoty sú nielen správne(jšie), ale aj príťažlivejšie ako rôzne charakterové neduhy, a že správna partia je veľkým darom.

Potešila by som sa novému vydaniu, veď aj dnešná generácia si zaslúži takéto milé príbehy.

2 01.01.2021

Ako dieťa prišla o matku. Ako matka o obe deti. Príbeh tejto autorky je vskutku fascinujúci – a takpovediac in media res zachytený práve v tejto knihe.

Mal to byť denník matky, ktorý raz chcela odovzdať ako milú spomienku svojim deťom. Dcérka však zomrela ako malé dieťa, syn ako dospelý, čerstvo ženatý muž. To nie je spoiler, to je učivo z hodín literatúry – a čitateľa (možno skôr čitateľku) čaká zaujímavý ponor do myšlienok ženy, ktorá sa so všetkým opísaným musí vyrovnať.

Prekvapila ma hĺbka jej viery, krása myšlienok a postrehov, úprimnosť, katarzia. Naozaj silné, skoro až terapeutické dielo (ak sa teda bavíme o scénach umierania a smrti autorkiných detí a jej následných snáh vyrovnať sa s nimi).

2 28.12.2020

Radšej mám duchovnú knihu, ktorá vraví o Božej láske ako o všetkých možných spôsoboch, ktorými ju môžem stratiť, napriek tomu sa mi však táto kniha celkom páčila. Na pravidelnú meditáciu mi slúžiť nemôže, to by zrejme viedlo v mojom prípade k škurpuliam, úzkosti, perfekcionizmu a (seba)ľútosti, ako často zlyhávam, možno sa k nej však niekedy ešte vrátim, keď budem cítiť, že je správny čas konfrontovať sa s možnými modlami v mojom živote.

2 18.12.2020

Je to tak alebo nie je? Majú pravdu Kuby, Kuffa, Aliancia pre rodinu? Je autorka dostatočne fundovaná a jej dielo akademicky hodnoverné? Pracuje s faktami odborne? Je táto kniha potrebným zrkadlom alebo demagógiou?

Čas nám dá odpoveď na podobné otázky; u mňa sú zatiaľ vyriešené tak, že knihu i jej autorku beriem celkom vážne, a to napriek humbuku a lynču, ktorý sa na ňu a jej podobným v niektorých kruhoch zniesol.

2 18.12.2020

Skvelý spôsob, ako prerozprávať dejiny jedného časopriestoru. Cez príbehy 24 ľudí, ktoré sa odohrávajú v priebehu 24 hodín, som pochopila a dozvedela sa o danom Ríme viac, ako z mnohých kníh predtým. A bola som neskonale vďačná, že obývam iný časopriestor.

2 17.12.2020

(SPOILER) Smiala som sa aj plakala, prežívala všetko s Oskarom aj s ním umrela. Nádherná kniha.

2 14.12.2020

Čo tu možno hodnotiť? Zápisky pubertálneho dievčaťa, za ktoré by sa v dospelosti (keby sa jej, pravda, dožilo) možno aj hanbillo? V Anninom veku mi to pripadalo ako krásna a múdra kniha. V aktuálnom období je pre mňa temer nečitateľná - skrátka výlevy násťročnej, ktorá sa považuje za pupok sveta, prísne hodnotí ľudí okolo seba, nevyzná sa v svojich pocitoch.

Tým, čím si prešla Rupi, som si do istej miery prešla tiež, a aj to, čo som nezažila, poznám aspoň zo skúseností mne blízkych osôb. Možno preto sa mi jej poézia (?) zdala blízka, dôverná, autentická. A tak miléniovo moderná, šarmantne bezočivá a citlivá zároveň. Tá mladá žena akoby skrátka písala denník jednej dávnej (a už zahojenej) časti môjho ja. Akurát som ľutovala, že zatiaľ nespoznala Lásku, ktorá dala zmysel, smer a uzdravenie môjmu životu.

2 13.12.2020

Krásne štylistické prevedenie. Primerané napätie. Zaujímavé zápletky. Ešte zaujímavejšie peripetie. Román, ktorý sa číta takmer sám. A to aj v prípade – ako je ten môj –, že fantasy je pre vás vzdialený svet. Od svojho debutu Štefanic ľudsky aj autorsky dozrel a ja sa teším, čo má v zálohe/šuflíkoch/hlave ešte pripravené.

2 13.12.2020

Milučké, sladučké, dobručké (a ok, aj naivnučké) dielko, ktoré je už zrejme dosť kultové, keď aj ja, ktorá som predtým nečítala knihu ani nevidela film, som i tak vedela, o čom to bude a ako to skončí. Hoci som však mala všeobecné povedomie o ňom, tak nejako som dostala chuť utvoriť si naň vlastný názor; a naozaj neviem, či sa ku mne knižka dostala v správnom období alebo by sa mi páčila aj v inom veku/rozpoložení/životnom stave atď., ale skrátka, hoci som do toho šla s tým, že to bude tak trošku znôška sentimentálnych klišé líznutá kresťanstvom, čo vlastne aj bola, napriek tejto skutočnosti ma tento krátky príbeh o jednom krátkom, a predsa večnom a zvečnenom vzťahu bavil, hrial a v celej tej svojej gýčovitosti vlastne aj dojal. Možno ho raz posuniem aj dcére, keď bude dospievať (ale s prednáškou o tom, že v skutočnom živote sa zlí chlapci málokedy zmenia len preto, lebo stretli dobré dievča ;)).

PS k obálke z r. 2015/2023: nie zlá, ale ako, prepána, súvisí s dejom?

1 25.06.2024

Pohladenie, povzbudenie, prefackanie. Nastavené zrkadlo, hodená rukavica, duchovný aj ľudský antivirák. Všetko povedané krásnym jazykom a prešpikované skvelým humorom (a veľké plus za to, že autor si vie uťahovať aj zo seba). Tak nejako si predstavujem duchovné úvahy pre človeka nášho časopriestoru.

1 20.05.2024