tartan komentáře u knih
Detektívny žáner patrí čitateľsky k tým najvďačnejším. Keď sa k nemu pridá správne namixovaná a uvážlivo dávkovaná porcia histórie, môže svojmu čitateľovi poskytnúť nielen bezpečné vzrušenie pri nebezpečnom vyšetrovaní rôznych zločinov, ale aj zaujímavo priblížiť dané historické obdobie. Juraj Červenák už svojím štvrtým románom o svojráznej dvojici (ktorá je vlastne trojicou, podobne ako traja mušketieri boli štyria) vyšetrovateľov v službách arcivojvodu Mateja Habsburského riešiacich závažné zločiny proti ríši dokazuje, že v týchto vodách pláva ako benátska galéra pri Lepante. Od úvodnej prestrelky na Dunaji cez krvavú históriu rekatolizácie, úzko súvisiacu s vyšetrovaním, až po dramatické a stupňované finále obratne manévruje s príbehom i s čitateľom a na úplný záver – ako sa to v takomto žánrovom príbehu sluší a patrí – ešte prehadzuje jeden háčik cez palubu. Opäť udivuje autorova schopnosť plnohodnotne oživiť polozabudnuté historické postavy. Viedenský biskup a arcivojvodov kancelár Melchior Klesl a zlopovestný generál Girogio Basta by vedeli porozprávať (či zaspievať?), tak neváhajte a smelo sa k nim v tomto diabolskom viedenskom prípade pripojte.
Skutočná historická udalosť - dobytie supermodernej pevnosti Nové Zámky osmanskou armádou v roku 1663 - v strhujúcom, monumentálnom a dojímavom pokračovaní epickej ságy o kapitánovi Báthorym. Defilé živo vykreslených postáv a ohromujúcich bitevných scén tentokrát obohacuje dokonca aj detektívna línia a prepracovanosť historického pozadia dosahuje doslova hmatateľnú intenzitu. Červenák však svojim čitateľom servíruje predovšetkým opäť skvelý príbeh, ktorý napriek jeho rozsahu nepustíte z rúk skôr, ako ho prečítate. V rámci žánru historicko-dobrodružného románu absolútna špička.
Vlk a dýka je zatiaľ najlepšia Ďurova detektívka. Piaty román z historicko-detektívnej série o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi je zároveň prvou sólovkou, navyše podanou z pohľadu notára Barbariča. Je to veľmi osviežujúci prístup. A keďže je známe, že Barbarič je do istej miery autorovo alter ego, je celkom pochopiteľné, že tento príbeh bol napísaný s veľkou chuťou. Je tiež dobré a evidentne prospešné, že si autor dal na chvíľu oddych od vyšetrovania komplikovaných zločinov proti ríši a sústredil sa iba na jedného z podarenej dvojice (trojice) vyšetrovateľov. Ten v tomto príbehu spolu s čitateľom stojí pred klasickou detektívnou záhadou. Kam zmizla z uzavretého sitnianskeho hradu krásna kastelánova dcéra? Staré povesti a legendy ožívajú v podmanivom prostredí a v atmosfére bájneho Sitna, zatiaľ čo okolo sa roja tureckí a tatárski nepriatelia, ktorí v tom čase (r. 1599) naozaj podnikli plieniteľský nájazd na stredoslovenské banské mestá. Napätie je v knihe miestami také intenzívne, že by sa dalo doslova krájať. Strhujúci akčný záver korunuje túto výbornú historickú detektívku, ktorú nepustíte z rúk skôr, ako ju celú prečítate!
Po predchádzajúcich dvoch prípadoch, ktoré boli Barbaričovou a Steinovou (spolu s Jarošom) sólovkou, sa všetci traja rudolfínski detektívi opäť stretávajú pri riešení obzvlášť zamotaného prípadu v Plzni, kde práve pre morovú epidémiu v Prahe presídlil cisársky dvor. Autor znovu osvedčuje znalosť historických reálií, ktoré umne zapája do svojho príbehu a tým ho oživuje množstvom pozoruhodných historických postáv a súvislostí. Ako už názov i anotácia naznačujú, tentokrát to bude skutočne temný prípad plný temných vášní, ale aj nečakaných stretnutí a zvratov. Celú sériu možno brať aj ako akéhosi historicko-geografického sprievodcu po habsburskej ríši na prelome 16. a 17. storočia. To bolo samo o sebe dosť pohnuté obdobie a tak možno len zvedavo očakávať, kam Červenák svojich hrdinov vyšle a aké zločiny a čriepky histórie pre čitateľov pripraví nabudúce.
Nie je príliš častým javom, že sa vedecko-populárna kniha o histórii číta ako napínavá detektívka. Americkému archeológovi a historikovi Ericovi H. Clineovi sa to podarilo. Treba však hneď na začiatku povedať, že téma, ktorú vo svojej úchvatne napísanej knihe rozoberá, je úchvatná sama o sebe. Dokazujú to nielen početné archeologické nálezy a písomné pramene, ale aj slávne Homérove eposy Ílias a Odysea. Táto absolútna klasika svetovej literatúry, ktorá nám už celé tisícročia prináša pohnuté osudy legendárnych hrdinov trójskej vojny, je totiž básnickým odrazom práve tých dramatických udalostí, ktoré vo svojej knihe s vedeckou precíznosťou rozoberá a sumarizuje Eric H. Cline. Udalostí, ktoré, mierne nadnesene povedené, viedli ku koncu prvého medzinárodného veku ľudstva.
Jeho syntéza, ak sa to tak dá nazvať, je síce rozsahom neveľká (necelých 300 strán), ale nabitá množstvom informácií. Prehľadne štruktúrovaný text je členený do piatich hlavných častí (plus úvodu a epilógu), ktoré postupne oboznamujú čitateľa s časopriestorom východného Stredomoria - Egeidy, Egypta a Blízkeho východu od 15. do 12. stor. pred Kr., teda historickej epochy rozkvetu civilizácií doby bronzovej. Bol to prvý skutočne kozmopolitný vek ľudstva, obdobie čulých obchodných stykov a medzinárodnej diplomacie, kde sa panovníci vtedajších kráľovstiev v korešpondencii oslovovali navzájom "môj brat". Tento ohromný vek nie nepodobný tomu dnešnému (a že tam je tých paralel viac ako dosť) však skončil ohromnou pohromou, ktorá doteraz vzbudzuje viac otáznikov ako poznáme odpovedí.
Čo sa vlastne stalo? Kto boli záhadné morské národy a ako s tým súvisia? Čo všetko nám napovedajú archeologické a písomné pramene? Interpretujeme ich vôbec správne? Každá poriadna detektívka končí odhalením páchateľa a vyriešením záhady. Tak ďaleko však ešte nie sme a ktovie, či niekedy budeme. Ani táto Clineova kniha neprináša jednoznačnú odpoveď, hoci naznačuje možné riešenie. Ale aj to je na histórii to fascinujúce. Raz možno bude objavený nezvratný dôkaz, ktorý definitívne odhalí oponu nad touto veľkou historickou záhadou. Ako na úplnom konci svojej knihy píše sám Cline, do tej doby môžeme len rozoberať možnosti a, ako povedal Sherlock Holmes, "zvažovať pravdepodobnosti a zvoliť tú najpravdepodobnejšiu."
Čítanie tejto knihy nezriedka berie dych. Ako sa niečo také vôbec mohlo stať? Nie je to vôbec jednoduchá otázka a odpovedať na ňu je ešte ťažšie. Nacistický a sovietsky režim spravili z ľudí čísla. Je na vedcoch, aby po týchto číslach pátrali a zasadzovali ich do historických súvislostí. A je na nás, aby sme za týmito číslami znova videli ľudí. Pretože „ak sa nám to nepodarí, Hitler so Stalinom neformovali iba náš svet, ale aj našu ľudskosť“ (s. 335). Kniha Timothy Snydera na túto požiadavku odpovedá skutočne vynikajúcim spôsobom.
Vďaka poctivej a vytrvalej práci s archívnymi prameňmi (osobnou korešpondenciou, spomienkami pamätníkov, oficiálnymi správami atď.) z archívov v Českej republike, v Londýne i v Singapure, dokonca kontaktom s potomkami pamätníkov autor (ktorý inak nie je profesionálny historik, takže o to viac klobúk dole) svojím zanieteným prístupom plasticky rekonštruuje nielen život svojho prastrýka až takmer do jeho osudného konca, ale tiež (pred)vojnový osud Singapuru. A nielen to. Prehľadne, stručne, ale pritom sugestívne mapuje aj celkové dianie v Ázii pred druhou svetovou vojnou, pričom vypichuje a reťazí kľúčové udalosti, ktoré viedli k vypuknutiu vojny v tomto kúte sveta. Nemenej sugestívne podáva aj priebeh vojny o Malajsko, fatálne zlyhanie britskej obrany proti početne oveľa slabšiemu japonskému protivníkovi a tragický pád zdanlivo nedobytného mesta pod ohromnými čiernymi mračnami z všade naokolo horiacich naftových nádrží. Ak sa pritom dopúšťa drobných chýb (napr. nesprávne označenie hodnosti či zámena guľometu s kanónom), väčšina bežných čitateľov si to ani nevšimne. Vyzdvihnúť treba určite veľmi bohatú a v mnohých prípadoch naozaj unikátnu obrazovú prílohu zhromaždenú špeciálne pre túto knihu. Nakoniec autor predkladá a analyzuje štyri možné hypotézy o smrti svojho prastrýka Silvestra Němca, ktorý bránil Singapur ako dobrovoľník. Táto faktografická historická detektívka teda (zatiaľ) nemá definitívne riešenie, ale niekedy, ako je tomu v tomto prípade, má samotné pátranie (pre autora určite a pre zvedavého čitateľa takmer určite tiež) dostatočne obohacujúci efekt.
Takmer 700 strán nabitých od začiatku do konca parádnou akciou, dobrodružstvom a napínavým špiónskym príbehom. A keď si na konci poviete, že to všetko snáď ani nejde už viac vygradovať, spustí McClellan vo finále taký kolotoč akcie, že mu pri písaní určite doma vyhodilo všetky poistky. V tomto svete plnom zvláštnej mágie, epických bitiek a zaujímavých postáv sa nudiť rozhodne nebudete.
Ani v tomto prípade si však neodpustím poznámku k obálke, ktorá je rovnako ako pri predošlej časti neveľmi podarenou kópiou anglického originálu. Dosť to zráža prvý dojem z knihy, pri ktorom je obálka rozhodujúca. Zaujímavé je, že pri pôvodnej prachmajstrovskej trilógii český vydavateľ nemal problém prevziať aj pôvodné obálky. Pri tejto novej trilógii (ale už aj pri knihe kratších príbehov z tohto sveta) zvolil, snáď preto, že to je lacnejšie, verziu domáceho výtvarníka, ktorý však len premaľoval tú pôvodnú a ten rozdiel v kvalite je dosť poznať.
Propast času je pozoruhodná sci-fi trilógia českého spisovateľa Romana Bureša. Po prepade časopriestoru sa na Zemi vedľa seba zrazu ocitnú rôzne historické epochy od praveku po vzdialenú budúcnosť. Hlavnou hrdinkou strhujúco napísaného, dobre vymysleného a miestami nečakane aktuálneho dobrodružného príbehu je Toňa, mladá študentka archelógie z Českých Budejovíc našej doby. Tá sa po rôznych peripetiach stane vládkyňou Rímskej ríše z antoninovských čias (prvý diel), čelí rôznorodým vonkajším a vnútorným hrozbám (druhý diel), aby nakoniec zmerala sily s druhým najväčším impériom svetových dejín, Britániou okolo r. 1900 a oveľa horšou hrozbou z východu (tretí diel). Množstvo zaujímavých historických postáv v nečakaných situáciách, nemenej zaujímavých pohľadov do všemožných budúcností i minulostí, to všetko prepletené v jednom príbehu plnom nielen výbornej akcie, ale predovšetkým nespútanej fantázie. A nakoniec možno príde aj Ježiško.
Druhý diel Ryanovej steampunkovej dračej fantasy drží obdivuhodne epický kurz. Opäť tu máme v podstate tri romány v jednom. Jeden dobrodružný, jeden špionážny a jeden mierne apokalyptický. Posledne menovaný je oproti prvému dielu nová dejová línia, ktorú odráža aj názov tohto dielu. Légia plameňov je dračia armáda doplnená "Skazenými" - ľuďmi, ktorých mentálne ovládol a fyzicky znetvoril Bielokožec, jedinečný a exemplárne nebezpečný druh draka. Aby tejto armáde hrôzy zabránili zničiť svet, vydáva sa najlepšia agentka do najhoršieho mesta na svete, ktoré je samo o sebe obludným a prísne stráženým väzením bez možnosti úniku, ale ktoré možno ukrýva tajomstvo, čo by tejto skaze mohlo zabrániť, a zároveň ďaleko v južnom polárnom mori iná skupina hrdinov narazí na ešte väčšie tajomstvo.
Len udržať pohromade takýto rozvetvený román je skvelý výkon. Napísať ho tak, aby ho čitateľ nedokázal odložiť, kým nedočíta do (opäť) otvoreného konca, je ešte väčší výkon. Netvrdím, že pre každého fanúšika fantasy (o iných čitateľoch ani nehovoriac) to bude rovnako výnimočný zážitok, nie každému môže sedieť takáto dobrodružno-dračia a špionážno-vojnová kombinácia v steampunkovej forme, ale mne čitateľsky sadla ako uliata. Skvelé postavy, autorov cit pre dynamickú a prehľadnú akciu, pre tú vojnovú i individuálnejšiu špiónsku, epický rozmach a zároveň dôraz na množstvo pozoruhodných detailov z tohto zvláštneho sveta tvoria neodolateľný mix. Aby som aj niečo vytkol, občas to Ryan mierne preháňa s rôznymi dejovými "náhodami" a dramaticky otvorenými koncami kapitol, prostredníctvom ktorých strieda jednotlivé línie, ale treba uznať, že to má svoj efekt.
"Nedostáva se mi slov," Lizanne se do hlasu opět dral žár, který cítila před chvílí, "jmiž bych dokázala popsat míru své lhostejnosti vůči vašemu zklamání," hovorí v skvelej replike jedna z hlavných postáv tohto príbehu. A mne sa už nedostáva slov, aby som ešte viac dokázal opísať mieru svojej spokojnosti a nadšenia, takže ak to niekoho zaujalo, tak smelo plnou parou do toho! Tretí, záverečný diel tu bude čo nevidieť.
Už nikdy sa nebudem na grécke mýty a homérskych hrdinov pozerať tak ako predtým. Nie som si celkom istý, či mám za to Simmonsovi poďakovať, ale v každom prípade mu ďakujem za naozaj fascinujúce, fantastické, epické, (pop)kultúrnymi a literárnymi narážkami pulzujúce a vo finále neskutočne napínavé a dobrodružné čítanie. Ílion je na prvý pohľad bláznivá zmes. Homér, Shakespeare, Proust, postapokalyptické (alebo niečo na ten spôsob) ľudstvo, resp. jeho zvyšky, inteligentné biomechanické bytosti z vonkajších oblastí Slnečnej sústavy (so záľubou v dávnovekej ľudskej literatúre), a množstvo ďalších, to je skutočne neuveriteľný mix. Tri hlavné dejové línie, zmienené už aj v anotácii a komentároch predo mňou, sú zo začiatku zdanlivo nespojiteľné, ale ako autor postupuje v odvíjaní príbehu/príbehov, a odkrýva svoje karty, začína všetko (no dobre, aspoň niečo) do seba pomaly zapadať. Mohutné viacnásobné finále však neprináša rozuzlenie. 700 strán je iba mohutným rozmachom a kde končí Ílion, pokračuje Olymp.
Fabianova Planeta mezi dvěma slunci patrí k najlepším sci-fi, čo som mal kedy to potešenie čítať. Ultimátny survival horor o pár týpkoch zo stroskotanej lode na vražednej planéte plnej stroskotaných lodí. Jej koniec sa dočkal skvelého premostenia na konci ďalšieho príbehu (Semper fi) i nie až tak skvelého pokračovania (Dies irae).
Planeta bola dlho beznádejne vypredaná, nedávno však konečne vyšlo jej pluskové nové vydanie. Pluskové znamená, že pôvodný román doplnil autor celkom novou novelou. Vyšli tak už Mariňáci i Carpe diem, ďalšie bravúrne kúsky z Fabianovho vesmíru inšpirovaného predovšetkým votrelčou filmovou sériou.
V tomto prípade je tou novelou Expresní zásilka (pre ZOO), nič viac ako malá pocta svetu Votrelcov. Malá jednotka kontraktorov (moderné slovo pre žoldnierov) je najatá veľkou korporáciou ("Budujeme lepšie svety") zastúpenou pánom Smithom na rýchlu záchrannú akciu jednej svojej pravdepodobne pirátmi napadnutej nákladnej lode (NO...MO 002). Všetko sa samozrejme zvrtne a hlavným problémom nebudú vôbec piráti...
Majstrovsky podaná akcia, nervy drásajúce napätie, plnokrvné (a nakoniec často i bezkrvné) postavy, funkčná technická hantýrka a naozaj brutálne výborná akcia (zvlášť finále v beztiažovom stave). A Owen (jedna z hlavných postáv z Planety) na začiatku svojej kariéry... Čo viac dodať? Ridley Scott by mal zadaptovať radšej toto namiesto dvojnásobne prevareného Promethea/Alien: Covenant. ;-)
"Vesmír je pro lidstvo příliš nekonečné a příliš cizí místo, než aby jej bylo někdy schopno plně pochopit. Ne vždy také musíme nutně přijít každé záhadě, kterou před nás postaví, na kloub." R. Blackmore
Moje prvé stretnutie s Howardom a fantasy ako takou bola táto zbierka. Bola to láska na celý život. Takže tak.
„Baba Jaga zo sedla sledovala pripravujúcich sa bohatierov a škerila sa od ucha k uchu.
‚Toľko vajec naraz?‘ syčala. ‚Budem mať skutočnú hostinu!‘“
Dračia cárovná je skutočná hostina pre všetkých fanúšikov historickej fantasy. Skvelý mix starých mýtov, akčného dobrodružstva a historických reálií. Obálka Miša Ivana absolútne najlepšia čo doteraz namaľoval.
Je história skutočne učiteľkou života? Ak sa z nej naozaj máme poučiť, musíme ju v prvom rade dobre poznať. Zaujímavým príspevkom k poznaniu jednej z najfascinujúcejších tém svetových dejín je táto vedecko-populárna kniha o kolapsoch starých civilizácií, ríš a impérií, ktorá je výsledkom niekoľkoročnej práce a bádania slovenského archeológa a popularizátora histórie Branislava Kovára.
Napriek komplikovanej a komplexnej téme je kniha napísaná v rámci možností maximálne zrozumiteľným jazykom, takže sa v nej určite nestratí ani neodborník. Vedeckejšie založený čitateľ zase zaiste ocení slušný poznámkový aparát odkazujúci na široké portfólio použitej literatúry. Autorovi sa aj pri šírke a hĺbke záberu podarilo udržať rozumný rozsah (len niečo cez 200 strán), pričom je kniha vybavená aj vcelku rozsiahlou obrazovou prílohou, škoda, že len čiernobielou (zvlášť pri tých dvojstranových by farba určite vynikla, ale to by potom bola asi aj iná cena).
A čo sa z nej všetko dozviete? V prvom rade čo je kolaps, aké sú jeho príčiny, ako prebieha, ako sa dá prípadne odvrátiť alebo aspoň oddialiť, ale aj to, že nemusí byť vždy len zlý a niekedy môže byť dokonca pre spoločnosť šancou na reparát. Na ilustráciu toho jej autor vyťahuje zo starovekej a stredovekej histórie množstvo príkladov od Akkadskej a Staroegyptskej ríše cez zvlášť v tejto súvislosti citovanú Rímsku ríšu až po Vikingov a Byzantskú ríšu. Napriek istej nevyhnutnosti až osudovosti historických procesov však knihou preniká aj mierny optimizmus. Možno nie všetko má ľudstvo pevne vo svojich rukách, ale svoj osud si do značnej miery spoluvytvárame sami. Budúcnosť je ešte nepopísaná a je aj na nás, ako bude nakoniec vyzerať.
Jsou cesty po nichž se nedáš
jsou vojska na něž neudeříš
jsou města ne něž neútočíš
jsou místa o něž nebojuješ -
jsou rozkazy vládce jež nepřijmeš
Klasická kniha o vojenskom umení, ktorá nijako nezostarla ani vyše dve tisícročia od svojho napísania. Dokazujú to nielen stále nové a nové vydania, ale aj jej široká aplikovateľnosť, ktorá sa netýka len vojenského umenia, ale aj iných oblastí života, ktoré nejakým spôsobom súvisia so strategickým myslením.
Špičkový thriller, ktorý sa dočkal hneď dvoch filmových adaptácií.
Simmonsova rozpačitá pocta najslávnejšiemu súkromnému detektívovi v dejinách. Takmer 600-stranová kniha je však skôr prehliadkou autorových encyklopedických vedomostí o slávnych literárnych a politických osobnostiach a reáliách z konca 19. storočia v USA, než fungujúcou detektívkou. Tá takmer zaniká na pozadí nepochybne fascinujúcich, ale so samotným vyšetrovaním veľmi nesúvisiacich rozhovorov, udalostí a opisov známych osobností (za všetkých spomeniem Marka Twaina a budúceho prezidenta Theodora Roosevelta, ich vstupy sú skutočne strhujúce). Najfascinujúcejšie je však spojenie Holmesa s jeho novým watsonom, ktorým nie je nikto menší ako slávny americký spisovateľ Henry James. Nie je to spojenie náhodné, súvisí s Holmesovým vyšetrovaním jedného starého prípadu (samo)vraždy a snahou zabrániť pripravovanému atentátu na amerického prezidenta počas otvorenia Svetovej výstavy v Chicagu. Nikoho zrejme neprekvapí, že oba prípady spolu úzko súvisia. Naťahovaný príbeh vo finále trochu zachraňuje pár prekvapivých zvratov, ktoré zdanlivo dokonale logicky završujú túto prekombinovanú literárno-historickú mystifikáciu. Byť to o polovicu kratšie, bolo by to perfektné. To by sa tam však na druhej strane nezmestilo toľko zaujímavostí z histórie, literatúry a vôbec všetkého možného. Tak si vyberte...
Holmes se napjatě usmál. "Zjistil jsem, pane Jamesi," řekl a naklonil se o něco blíže, "že nejsem skutečný. Jsem... jak by to formuloval člověk vašeho literárního formátu? Důkazy mě neomylně přivedly k odhalení, že jsem literární konstrukt. Smyšlenka jakéhosi inkoustem zamazaného pisálka. Fiktívní postava."
Pre mňa osobne Waltariho najobľúbenejší román. Sinuhet je určite jeho najznámejší a mám ho tiež rád, ale etruská civilizácia je ešte tajomnejšia ako tá egyptská, takže jej oživenie prostredníctvom tohto príbehu je tým ešte o niečo úchvatnejšie.
Skvelý mix vesmírnej strielačky a detektívky, plný nečakaných zvratov a prekvapení. Dej aj zápletka sú pritom veľmi jednoduché a celé to odsype tak rýchlo, že slnko za ten čas nestihne ani zapadnúť. V jeho tieni však medzitým prebehne nervydrásajúca naháňačka s tajomným nepriateľom, ktorý je oveľa bližšie, než je posádke ľahkého vesmírneho krížnika UTSS Salamis milé. Pre mňa to bolo milé prekvapenie a ak v ďalších dieloch tejto nádejnej sci-fi série český spisovateľ Jakub Mařík ešte trochu zapracuje na postavách, tak sa to v rámci žánru zaradí do môjho top. Žánrovými kulisami, parádnou akciou a navodením atmosféry tam už určite je.