TERRORDROME komentáře u knih

Americký novinár pátra po autenticite Ježiša a jeho zázrakov a má to vysoké hodnotenia, takže som sa do toho pustil aj ja. Kniha je pojatá ako séria rozhovorov pri ktorých autor rozoberá hodnovernosť jednotlivých aspektov evanjelií s niekoľkými novozákonnými top expertami, ktorý drvia na prach každú pochybnosť... teda skoro, lebo ja som ateista ukovaný vo vyhniach Mordoru a keď nejaký ( akokoľvek fundovaný ) týpek vyhlási že zázrak sa musel stať lebo staroveký pisateľ dokázal správne opísať miesta na ktorých sa odohrával, tak proste nepadnem hneď na zadok s modlitbou na perách. Pozitívom je to že Strobel dáva správne rýpavé otázky a dostáva vyčerpávajúce odpovede nad ktorými sa proste človek musí zamyslieť a nejako spracovať ( a treba povedať že čím som to dlhšie trávil, tým viac sa mi to všetko zdalo ako celkom šikovný manipulačný manifest. ). Ono, všetci tí experti sú veriaci, často teológovia, či dokonca kňazi, takže ma neprekvapuje že dochádzajú iba k jednoznačne kladným odpovediam na to či bol Ježiš zosobnený Boh ( ak to o sebe Ježiš tvrdil, vraj to musí byť pravda práve preto že je to také extravagantné ) a mesiáš čo rozhadzoval zázraky ako lentilky a popri tom sa ešte musia občas decentne rozhorčiť nad tým ako sa stále niekto pokúša tieto veci spochybniť. Všetci pochybovači, skeptici a ateisti sú tu celkovo iba za takých habkajúcich truľkov ktorý sú radi ak dajú dohromady aspoň súvislú vetu aby ju naši apologéti mohli rozcupovať. Oni si síce dokážu výrečne vyargumentovať čokoľvek ( ale to dokáže aj Däniken keď tvrdí že pyramídy postavili mimozemšťania ) a že apoštoli a evanjelisti proste nemohli klamať, mystifikovať či sa len mýliť, ale pre mňa je to stále o tom že niekto pred 2000 rokmi píše o zázrakoch a ja tomu môžem iba veriť alebo neveriť. Hlavne v prvej polovici má Strobel tendenciu uspokojiť sa s odpoveďami ktoré vo mne akurát vyvolávali ďalšie otázky a aj keď nakoniec poznamená že kniha proste nemôže obsiahnuť všetko, tak ma štve ak sú mi teda predkladané takéto rádoby definitívy, ktoré vraj dovtedy pochybujúceho autora absolútne odrovnali. Hovoria tu o tom že minimálne 10 000 židov v krátkej dobe opustilo svoju vieru a prešlo ku kresťanstvu, čo sa dá vraj vysvetliť iba tým že videli oživlého Ježiša, ale ani podľa evanjelií ktoré opisujú jeho "posmrtné" zjavenia ho toľko ľudí nemohlo vidieť a väčšina z nich teda musela konvertovať z "druhej ruky", čiže na základe toho čo tvrdili iný ľudia. Taktiež keď sa to hodí, je nám pripomenuté že v staroveku neboli žiadne noviny, rádio a televízia, takže keď Herodes vyvraždil novorodeniatka takmer nikto si to vraj ani nemusel všimnúť, ale zato ak by boli v evanjeliách o Ježišovi napísané nepravdivé či skreslené údaje, hneď by bol údajne oheň na streche a "pamätníci" oných udalostí by sa museli predsa ohradzovať voči takým bludom. Verdiktom knihy proste je že nový zákon je na železobetón stopercentne pravdivý, medzi historickým a mýtickým Ježišom nie je žiaden rozdiel a že je to tak si môže každý overiť tým že sa k nemu obráti. Sorry, toto nežeriem... každopádne aj keď ma kniha o ničom nepresvedčila, tak ju asi odporúčam skúsiť, ale neberte ju moc vážne, lebo je veľmi ľahké podľahnúť veľkohubej sebaistote Kristových obhajcov a nadobudnúť dojem že všetko čo povedia má zmysel... ale nemá, stačí to len rozdýchať a nestratiť hlavu.

2 01.06.2019

Nakoniec je to za tri, pretože finále protimoronskej lunárnej misie nebolo až na scénu kde to Charity ( trvá 50 strán než sa vôbec ukáže na scéne ) napikuje roztrieskanou loďou do portálu s výkrikom "banzááái", príliš pamätihodné. Veľa otázok, málo priestoru a tak rýchlo pár odpovedí že čo sú v aspoň v hrubom obryse temný páni Moronov a kam to zasa mutuje megaman Kyl. Ale čo presne bol Gurk som asi nepochopil. Nad tým by som mávol rukou, čo mi vadí viac, že zabitie kápo obludy Shaita akože spasí svet, pritom je zem až po okraj plná infekčných mentálov Jaredov s nevyspytateľnými zámermi ( veď zákerne premenili aj Stonea s Arnoldovskou hláškou "klamali sme" ) a táto paranoidná linka ťahajúca sa posledných pár dielov je proste hrubo a nezdvorilo neukončená. Ako béčková akcia to stále funguje, iba som naprdnutý Hohlbeinovou nedbalosťou... a že vraj sú Nemci precízny! každopádne musím ešte spomenúť "postavu" papuľnatého počítača, ten ma bavil.

2 13.01.2019

Keď exploduje časovaná čierna diera, narušená realita sa krúti ako Trump na háčiku a pokiaľ sa z toho človek nezblázni, tak sa aspoň povracia. Po surrealistickom únikovom nášupe sa rieši čo ďalej s uniknutým Shaitom, výlevkou v časopriestore ktorá hrozí vycucnúť planétu a Hartmann uvidí naživo Danteho peklo aj s duchmi zo Skubiho Dú. Hlavne ale Charity prežíva akútne stavy paranoje keď netuší o čo galaktohipisákom Jaredom vlastne ide a za každým rohom vidí nekalé úmysly. To ma na tom bavilo najviac, takže napriek tomu že tento diel bol vcelku pokľudnejší, udržuje nervózne napätie čo by sa dalo laserom rezať.

2 03.01.2019

Tentoraz to Charity dotiahla až na päť hviezdičiek, lebo Peklo z Ohňa a Ľadu frčí na naozaj výrazných prvkoch. Cesta do New Yorku skrz zónu mrazu na Moronskom megachrobákovi alias chodiacej oceliarni ( páči sa mi ako si autor vymyslí nejakú prehnanú hovadinu a potom si to obháji tým že nechá aj hrdinov krútiť hlavami že ako môže tá emzácka absurdnosť fungovať ), do toho pasáže s podivným týpkom žijúcim v podivnej zakuklenej kolónii na hmyzáckej vesmírnej stanici a ten záverečný multiplikačný schizo masaker to úplne dorazil. Toto už bolo poriadne prepálene husté a tak neváham.

2 01.01.2019

V rámci zmeny prostredia sa dej presúva transmitérom hmoty do Paríža obrasteného mimozemskou burinou. Francúzi sú naštvaný, lebo miesto lahôdkových žiab a slimákov majú teraz akurát zmutované krysy a emzáckych mravcov vegetujúcich v bahne. Charity a spol. si v meste lásky užívajú trocha tradične vražednej romantiky, zatiaľ čo zmätený megaman Kyl objavuje kto vlastne je a zradcovský Guvernér Stone zas ( nie príliš prekvapivo ) odhaľuje že je to s ním trochu komplikovanejšie. Okrem štandardnej akcie a pár nových čriepkov informácií ( ktoré však stále príliš odpovedí neposkytujú ) by som vypichol existenciálny rozhovor Charity s Gurkom, ktorý opäť podčiarkuje vesmírnu bezvýchodnosť celého snaženia. Ale karavána ide ďalej...

2 29.12.2018

X rokov po konci sveta precitá Charity z mrazáku, spoluzmrazenec je fuč a spustošenou krajinou sa preháňajú imitácie Mad Maxa dotované emzáckymi vládcami planéty. Druhý diel série je celkovo pútavejší vďaka skúmaniu drsného postapokalyptického sveta pod nadvládou hmyzích kruťákov. Taktiež do deja vstupujú zaujímavejšie postavy ako vodca motorkárskeho gangu Skudder, protivná púštiarka Net a groteskný vyčúraný trpaslík Gurk. Ako hovorí názov knihy, budúcnosť pekne smrdí a každá ďalšia informácia je len horšia, ale ľudkovia sa nakoniec vyhecujú k nejakej rebelii a zamordujú pár hnusných votrelcov. Hrdinovia si podajú ruky a hrrr na ďalší diel, odhaliť tajomstvá Moronov! Efektívne svištiace béčko.

2 24.12.2018

Problémový aztécky mladík túži uniknúť z nesnesiteľne ortodoxného údolia, ale v tom mu okrem fanatických kňazov a mátožných susedov bráni aj neprekonateľný terén a k tomu dvojhlavá obluda čo šmejdí nocou a žerie neposlušných ľudkov. Hrdinovo rebelantstvo nakoniec spôsobí hlavnému kňazovi infarkt a následne dokonca nevyjde ráno slnko, ale na úteku pred popravou konečne nájde dvere vedúce... niekam kde to nie je o moc lepšie a všetci sú tam rovnako bigotne šľahnutý, akurát ich zoslabnuté telá podopiera exoskelet ( v knihe to nazývajú eskoskelet ) a majú lejzrové búchačky. Hlavnou myšlienkou knihy je pre Harrisona typický konflikt premýšľajúceho hrdinu so skostnatenými panákmi pre ktorých dva a dva rovná sa päť, pretože to káže ich viera. Zaujímavá bola pasáž kde hrdina beží po "kulisách" nebies, veľmi živý opis až sa človeku zakrúti hlava. Pravda, všetko je tu miestami až nepríjemne zjednodušené pre potreby béčkovej story, takže trebárs hrdina, azték z primitívnej dediny, je informácie hltajúci génius proste preto že jeho rodičia nešťastnou náhodou neboli, takpovediac príbuzný, zatiaľ čo všetci okolo bez výnimky sú len nenapraviteľne vymleté bábky. Ale určite je to svižné dobrodružné sci-fi z atraktívneho prostredia a čo tým chce Harrison povedať to aj povie, čiže sa nemíňa účinkom.

2 26.11.2018

Pirátske peklo spočíva v tom, že sa všetci nahrnú na planétu smrti Pyrrus a spustia vyhladzovanie všetkého naštvaného živočíšstva. Celá kniha je tak vlastne jeden veľký výsadok a svištiaci masaker doplnený o reality show. Všetko totiž snímajú štáby a všetci v galaxii stavajú na výsledky boja. Cieľom prešpekulovaného plánu fikaného Hrdinu Jasona je ale samozrejme zničenie pirátov, ktorý sa v šialenom hurááá vytržení vrhajú do samovražedných akcií. Aj vďaka kompaktnej priamočiarosti sa moje hodnotenie vyšplhalo dosť vysoko, ale niečo predsa len ofrflať ( okrem stále nedoriešených maličkostí z predošlých dielov ) musím a to záverečný všetkoriešiaci zvrat ktorý bol príliš rýchly, vágny a vlastne o ničom. Ono, hrdinovia tejto ságy podľa mňa vôbec nemajú potenciál na čokoľvek viacdielne a centrovanie všetkých problémov vesmíru okolo planéty Pyrrus už vôbec nie. Toto vyvrcholenie často nezmyselného snaženia bolo zrejme najlepšie aké mohlo byť, ale naozaj už stačilo. Ešte vraj existuje ďalší diel, ale ten si asi strážia rusi ako štátne tajomstvo.

2 08.10.2018

Piata Planéta Smrti aspoň do istej miery pozdvihuje úroveň ságy zadupanú do hviezdneho prachu predchádzajúcim polodementným mišmašom. Zaujímavosťou je, že tieto novšie diely série vraj nikdy nevyšli v angličtine a rozsah účasti samotného Harrisona na diele je neznámy, čo možno všeličo vysvetľuje. Každopádne tento Raj Pirátov aspoň po väčšinu času zanecháva za sebou imbecilnú rozprávkovosť minulého dielu a vracia sa viac k jednoduchosti a štýlu pôvodnej trilógie. Hrdina Jason sa vydáva na misiu votrieť sa medzi vesmírnych pirátov ( aj keď sú jeho dôvody povedzme veľmi skratkovité ), aby ich vo svojom klasickom štýle zničil zvnútra. Títo piráti sú síce nie moc inteligentný surovci, ale majú bomba techniku a vlastnú planétu chránenú štítom. Ten príbeh a dej celkovo nie sú nič úžasné, ale aspoň aspoň fungujúce a kompaktné. V závere však predsa len opäť zabŕdneme do mystifikačnej vesmírnej konšpirácie ponúkajúcej zdĺhavé, prekombinované a nepresvedčivé vysvetľovanie pozadia udalostí naprieč časom a priestorom. Globálne vzaté sa odpoveďami nikam moc neposúvame ( napr. opäť iba letmo zmienená cyberevolúcia živočíchov na Pyrre ), ale záver predsa len vzbudzuje zvedavosť čo bude ďalej, to je rozhodne plus. No tak teda uvidíme... tentoraz to bude za tri.

2 29.09.2018

Tentokrát zostupná tendencia, kým je upírí spasiteľ Tobiáš sám a zbesilo uniká rusákom aj Druhej rase, spôsobuje Pražskú apokalypsu a zvracia po pilulkách od pána Moona je to v poriadku a kniha vrcholí prepadnutím Tokijského mrakodrapu v démonickom brnení ktoré chce krv ( aj keď má na sebe reklamy na coca colu ). Kedykoľvek však začnú éterom víriť "šokujúce zvraty", postavy a svetovládne spolky stavajúce dej niekoľkokrát na hlavu začne to fatálne rednúť a korunuje to šialený tisícročný plán jedného zvrašteného páprda, obsahujúci zmanipulovanie polovice sveta. Takže všetko je nahraté a hrdina celý čas len panáčkuje, to ma radikálne znechucuje a navyše sa vytráca tá dôkladne pestovaná osobná nenávisť k zloduchom ako pani Dao, pretože sú to odrazu tiež len figúrky ktorými niekto manipuluje... a tak aj skončia. Inštitucionalizácia to zabíja, stále však ostáva dobrých 50 strán a tak čakám že bude ešte všetko inak, ale už nebude a ten zbytok sa venuje vybavovaniu rôznych účtov a znovuotvoreniu toho blbého klubu. Takže som rozčarovaný, lebo to zahýbalo práve tam kam som vážne nechcel a ak by to bolo sfilmované určite by to končilo scénou kde sa po nejakom blbom vtipe hrdinovia ( Denisin návrat WTF! ) v spoločnom zábere začnú idiotsky smiať a spustí sa zvučka.

2 04.06.2018

Po nejakých deviatich Zemeplochách to chcelo zmenu vzduchu a čo je osviežujúcejšie než tony hnijúcich mŕtvol v postapo svete. Jednoduchý dej, blesková apokalypsa, vystreknuté mozgy a lietajúce popolnice šľahajúce blesky. Takýto prístup má paradoxne tú nevýhodu že akonáhle sa hrdina niekde chvíľu zastaví aby si oddýchol od utekania a strieľania, čitateľ má okamžite pocit že sa začína nudiť. Maxmilián je najväčší šťastlivec na svete, čo je možno tým že je jeden z posledných a šťastie sa tak nemusí deliť medzi ďalšie miliardy ľudí. Všetky nepriateľské strely ho míňajú o milimetre, výbuchy mu vždy len spália vlasy a jeho najabsurdnejšie nápady sú stopercentne úspešné. Keď si spomenie že ktosi kdesi pracoval na fúznom pohone, ide do Nemecka a tam v bunkri ( dostane sa do neho lebo je náááááááhodou jeden z mála šťastlivcov zasvätených do tajomstva t-kľúčov. ) nájde megasuperhypernezničiteľnýneviditeľný tank v ktorom chýba už len stroj na pukance. A potom uvažuje že on sa nestal zombíkom lebo bol počas konca sveta v lese a dôjde k záveru že musí do afriky ( kde to v jeho svete vyzeralo ako po katastrofe už pred katastrofou ), lebo tam sú najväčšie lesy na svete ( okrem južnej ameriky ). Dobrá bola scéna s hromadami múch, pekný hnus, ale mohlo tam byť viac upírov, lebo zo zabíjania "obyčajných mrtvákov" sa po pár stovkách stáva rutina. Každopádne podľa záveru súdim že z dobráka sa stane cynik nie kvôli emzákom.

2 03.05.2018

Vedel som že oproti prvým dvom bláznivým Zemeplochám to bude útlm a ono aj bol. Story o prvom potenciálnom ženskom mágovi mohol byť klasický príbeh o zarputilom outsiderovi čo ide hlavou proti hydrantu, ale Prattchet ešte minimálne v tejto knihe akosi nedokáže ucelene vyprávať a neustále iba skáče z jednej strany na druhú. Sú tam jasne vtipné pasáže ( aj keď humor je tu jemnejší než ten Mrakoplašovský ) ako úvod kde príde jeden čarodej umrieť do dediny zvanej Kyslá Prdel, oprava lietajúcej metly ( a vôbec všetky scény s metlou po záruke ) neochotným trpaslíkom či prechod tržnicou plný náhodných kúziel... a neustále pripomínanie že Bábi Zlopočasná používa knihy len na leštenie svojej zadnice. To že sa na humor netlačí celý čas neberiem priamo ako nedostatok, ale bez nonstop gagov to chce silnejší dej a ten ma nepresvedčil. Mal som pocit že veľa vecí sa tu mihá hore dole a nakoniec nič z toho vlastne nie je podstatné. Malá hrdinka sa niečo učí, ale k ničomu to nie je, chvíľu kúzli ako divá, potom je zrazu úplne bezmocná a nakoniec niečo dokáže tým že nič nedokáže! No a Bábi Zlopočasná mi spočiatku prišla dosť blbá ako furt menila názor, ale postupne mala stále viac zábavných momentov. Značne rozhárané.

2 26.02.2018

Pôsobila to skôr dojmom priemeru, vyložene slabých poviedok bolo len pár ( hlavne Za Dvierkami ), viacero ich malo zaujímavé nápady a myšlienky, ale nie všetky boli aj odpovedajúco spracované a mali tendenciu sa rozplizávať ( Cestujúci, Svet Ktorý si Vysnila ). Ale niektoré trafili do čierneho ( Projekt zem, Niektoré Formy Života ). A poviedku Druhá Séria už poznám z iných zbierok.

2 03.02.2018

Hatterasa môžem označiť za moju najobľúbenejšiu Verneovku, dosť drsnú a hardcore a to nie len kvôli až absurdnému plahočeniu zamrznutými pustinami. Na začiatku vypláva loď na ktorej nikto netuší kam idú a samotný Hatteras sa objaví až vo chvíli keď už nemôžu len tak cúvnuť. Ten chlap je totiž dosť psychopat, jeho jediným životným cieľom je severný pól a neváha pre to obetovať čokoľvek alebo kohokoľvek. Napriek tomu sa mu dá celý čas fandiť aj keď sa zdá že cesta je už čistý nezmysel, posádka sa konečne vzbúri, loď vybuchne a on len s pár vernými ( medzi ktorými vyniká naopak absolútne kladná postava veselého doktora Clavbonyho ) na truc celému vesmíru šliape snehom a ľadom ďalej a ďalej až k takmer surrealistickému finále na sopke kde Hatteras konečne príde o zbytok rozumu. Tá príchuť šialenstva tomu asi dodávala šmrnc.

2 19.01.2018

Po prečítaní druhej zbierky poviedok od Dicka si myslím že ten chlap mal plno nápadov vo svojej schizoidnej hlave, ale väčšinou ich nedokázal pretaviť do poriadnych príbehov, alebo aspoň takých čo by dávali zmysel. Neustále opakuje tie isté chyby, zmršené/uťaté konce-nekonce a lajdácke vyprávanie plné logických chýb. Najviac sa mi páčil ústredný Zlatý Muž a potom dve grotekné humoristické veci Vojna s Fnoolmi a Obchodná stratégia. Zbytok sa všelijako krútil a prskal, ale väčšinou sklamanie či aspoň rozčarovanie z nevyužitého potenciálu a nepresvedčivých súvislostí.
V záverečných autorových poznámkach k poviedkam, konkrétne k poviedke Vzácny Artefakt Dick píše že "možno som vymyslel úplne novú logiku, alebo nehrám s plným balíčkom kariet"... Súhlasím

2 13.01.2018

K tomuto mám špeciálny vzťah, keďže to bola úplne prvá vec ( okrem šlabikára samozrejme ) čo som čítal keď som sa naučil čítať a preto ma valcuje nostalgia. Vtipné je že som začal čítať rovno tretiu poviedku a to rovno len tak od polovice a až po dočítaní som sa vrátil na začiatok. V prvej poviedke poznávame rezerváciu rozprávok, kam boli pomocou stroja času pred vyhynutím premiestnené rozprávkové bytosti z takzvanej legendárnej doby. Záporácky ježidedo Kusandra so štyridsiatimi zlatými zubami ale kuje pikle a tak namyslený trpaslík Sven angažuje Alicu ktorá mu bola dopručená aby sa spiknutiu pozrela na zub. Drak hypochonder, lenivá karkulka vysedávajúca pred telkou, vlk mrkvožrút, snehulienka a dedo mráz bývajúci v chladničke, tučný kráľ na spacotróne a tak vôbec. Druhá poviedka priamo nadväzuje na prvú. Alica sa vydáva časostrojom priamo do legendárnej doby nájsť Kusandru aby odčaroval zakliateho riaditeľa a opäť sa v humornom prevedení stretávame s rôznymi postavičkami ako namachrovaný tupý bohatier, koňožrút, ľudožrút či Baba Jaga variaca pálenku. Tretia poviedka potom znenazdajky mení štýl na pomerne drsnejšie Sci-fi, kde sa k zemi blíži bludná planéta a výprava na ňu zistí že niekde na zemi zanechali v minulosti mimozemšťania bilologickú zbraň ktorá má vybuchnúť až bude civilizácia dostatočne rozvinutá a nakaziť ju vírom ktorý spôsobí že sa všetci vzájomne vyvraždia. Alica teda v sprievode Hromobucha ( mimozemský archeológ v podobe chápadlovitej obludy ) teda musí zasa odcestovať do minulosti aby zistila kde bude zbraň ukrytá. Obzvlášť mám v pamäti to finále kde agresívny emzáci po všetko pália lejzrami ako Arnoldova parta v Predátorovi a chcú si opekať trpaslíkov na ražni. V tom celom mi tak nikdy nesedel záver kde Alicu zachránil Popolvár na lietajúcej peci, to tam nejako nepasovalo. Kir Buličov bol pre mňa v detstve srdcovka ktorú nezosadil dokonca ani samotný verne a toho som teda žral.

2 01.01.2018

Prvé stretnutie s Dickom a celkom zábavná vec. Svet ovládaný obrovskými koncernami je dnes už skôr realitou než fikciou, zaujímavým prvkom je teda systém fungujúci na náhode, kde najvyššou funkciou je Quizmaster dosadený pomocou atómového zariadenia zvaného "fľaška". A ešte väčšia prča je že tohto potentáta je možno slobodne zabiť a to verejne a s veľkou slávou. Ale samozrejme to nie je také ľahké, lebo ho chráni zbor telepatov. Takže tu máme boj o moc, odpor hlavného hrdinu k systému a šialeného superandroida ktorý svojou preskakujúcou mysľou pôsobí chaos. Ono sa to dobre čítalo, aj keď práve ten android bol až moc absurdne nadupaný, schopný pokojne doletieť až na koniec vesmíru a v krátkom čase dobehnúť raketu za hranicami slnečnej sústavy. S tým súvisí aj najväčší problém knihy a síce nadbytočná linka s pútnikmi hľadajúcimi desiatu planétu, ktorá sa postupne ukazuje stále zbytočnejšou a nezmyselnejšou. Ale inak v poho a bola tam aj scéna kde ženská vo vákuu exploduje.

2 29.12.2017

Vydanie ktoré som čítal sa chválilo že je prvé ktoré nebolo nijako skrátené a zároveň upozorňovalo že tie predošlé boli skrátené z istých dôvodov, ktoré sa ukázali byť Cthulhužiaľ naozaj pádne. Spočiatku je to fajn, Jonathan na Draculovom zámku, príchod vyvraždenej lode, popis Renfieldovho pozoruhodného šialenstva ( ktoré ale nikam neviedlo ), to všetko malo správne goticko-hororovú atmosféru. Neskôr sa to však až nepochopiteľne brutálne rozplizne v mláčku sentimentálnych kecov ktoré neberú konca. Tie príšerne sladkasto-naivistické popisy toho ako niekto bozkáva Míne ruku a so slzami v očiach šepká že je to tak čistá anjelská bytosť boli dosť smiešne a hlavne ničím nevyvážené, lebo finálne zúčtovanie s Drakulom je rovnako nepochopiteľne odfláknuté, ako by si v tej chvíli Stoker zrazu povedal že text by už nezniesol ani písmeno naviac a tak strašného ( ale ako sa začalo ukazovať aj celkom detinsky hlúpeho ) upíra proste dobehli, zapichli a šli na čaj o piatej. Toto stretnutie s legendou pre mňa neskončilo príliš slávne.

2 20.11.2017

Piaty diel Temnej veže mi stále pripadal trochu pribrzdený, ale aspoň nie nudný. Zápletka kopíruje Sedem Statočných plus iné veci, až som si hovoril že King tu nič moc vlastného nevymýšľa a len spája dohromady všetko možné čo mu bleskne hlavou, vrátane nepravdepodobného napojenia na svoje upírske Prekliatie Salemu. Hlavný problém je že sa za ďalšie stovky strán zasa nepohneme z miesta a väčšina deja spočíva v prechádzkach po snoch a vyprávaní príbehov ( plus neustále opakujúce sa otravné verbálne zdvorilosti - "to hovoríš? To hovorím! Hovorím vďaka, to hovorím!" ) s vyvrcholením v podobe 5 minútovej ( ale rozhodne krvavej ) akcie kde hrdinovia v pohode pobijú tajomnú čvargu sužujúcu dedinčanov ( sorry že spojlerujem ). Napriek kritike to však bolo celkom v pohode a viaceré motívy ( satanské tehotenstvo Susannah a jej tretie Ja, trasformácia detí na "šmejdov" ) udržovali pozornosť na uspokojujúcej úrovni. ... a zlá tonka model Harry Potter... he-he, to sadlo. Takže vo finále je to fajn, ale podobne ako pri prvom diely, ani tu mi to nijako neindikuje že by sa malo jednať o Kingovo životné, po prdeli epické megadielo, skôr to pripomína nejakú epizódu seriálu Hviezdna Brána.

2 20.11.2017

(SPOILER) Myslím že táto kniha dokonale vystihuje údel druhých dielov byť hlavne výplňou medzi úvodom a finále. Takže je to taká roztrieštená epizodická záležitosť kde sa furt hovorí o vyvolenom akoby nevedeli že to neznášam už od čias prvého Matrixu. No a ten vyvolený je väčšinu času také pasívne ťululum čo sa len nechá unášať udalosťami, takže ho musia zachraňovať kolegovia aby nebol opäť otrokom alebo neumrel na otravu sexom. Chvíľami sú tam aj zaujímavé a napínavé scény, ale potom to zasa zhovadia nečakanými a zbytočnými fantasy prvkami v podobe horských trolov čo sa rozprávajú s veľrybami a tie potom bojujú proti záporákom. A ešte tam ide o kopiju osudu ktorú Shef náhodou nájde v trolskej "údiarni" a potom do konca knihy predstierame že nevieme čo to je, ale je to samozrejme jasné. Na konci čaká rýchla likvidácia záporáckych Ragnarssonov čo ostali z minula a konečne tu máme hák na posledný diel, teda kráľ versus cisár. Tá Cesta Jediného Kráľa bola miestami aj fajn, miestami blbosť a miestami rozhárané čosi. Celkovo nepresvedčilo.

1 17.03.2025