TERRORDROME komentáře u knih

Prvý diel veľmi zdráhavo načrtol obrysy nejakej sci-fi ságy, s tým že čitateľ ešte nie je hoden vedieť o čom bude samotný príbeh, na to musí trochu podrásť. Dvojka teda konečne odhaľuje konkrétne parametre, ciele a motivácie, ktoré sa tak nejak všetky stáčajú okolo Fomalhiwana, telekinetického vandráka s revolucionárskymi sklonmi. Vesmírna inkvizícia sa desí potenciálnej vzbury lodí, odhaľujeme kacírske učenie hmyzáckeho náboženstva a dokonca samotný kusadlovitý chitínový pánbožko Akkutlix zdvihne varovný prst zo snovej hmly. Plus všetci zhodne obviňujú Lucasa že je to manipulatívny kretén, čo je spolu s povinnou psychoanalýzou postáv tá otravnejšia časť knihy, ale v závere to má nejaký ten šokantoidný zámer. Ako bonus je tu aj za hrsť akcie kde po sebe miestny džedájovia vrhajú mentálne útoky a vlaky. Za mňa lepšie než predošlý diel, s odhaleniami ktoré dávajú pocit že som dostal na jednu dávku tak akurát a chcel viac.

5 13.11.2022

Ďalšia variácia na peklo, tentoraz o tom ako príde farmársky démon k podivnému dedičstvu, pretrhne nebeskú blanu a z nej sa vyvalia nacisti priamo skrz plynovú komoru! Kto z nich je horší? Zatratenci sa v tomto pekle "rodia" zo zeme a slúžia čertom ako dobytok z ktorého si podľa chuti odkrájajú raňajky, obed i večeru, veď im to dorastie. Strašne som si túto mytológiu každodennosti užíval a hovoril som si že autor dáva svojimi nápadmi ostatným na frak. Pekelná spoločnosť je ako tá naša, kde nikto nepremýšľa o veciach ktoré sú bežnou rutinou a démoni ani len nevedia čo je ľudský dobytok zač, je to proste len nemé mäso. Keď sa do pekla nahrnú Nemci s bazukami, bolo zvláštne im "fandiť", lebo v tomto prípade oslobodzujú zástupy nekonečne trpiacich mŕtvych slúžiacich ako chodiaci kebab ( ktorý však za života zjavne neboli anjelici keďže skončili v pekle). Bol som presvedčený že maximálne hodnotenie je nevyhnutné, ale po dočítaní sa spustilo peklo v mojej hlave a ja som si spätne začal uvedomovať fatálne nedostatky celej historky. V prvom rade že hlavný ľudský protagonista, tisícročný bojovník so zvláštnymi schopnosťami Rónan je hrdina úplne na prd. Žiadny úderník ktorý sa dokáže po Kotletovsky vysekať z nemožných situácií, tento sa vlastne celú knihu nechá dejom len vláčiť v podstate ako pasívny pozorovateľ a jeho najväčší výkon okrem pár mentálnych trikov je to že poslúži čertom ako tlmočník, za čo si pre seba vyhendluje nejakú úľavu. S tým potom súvisí že by som omnoho radšej videl osobnejšiu story kde sa Rónan sám zubami-kudlami prebíja inferiom a čistí si cestu k najvyššiemu satanovi, než sledoval nezmyselné hurá ťaženie germánov ktoré aj tak k ničomu nevedie! Ako som sa pri čítaní bavil, tak sa teraz už nedokážem cez tieto veci preniesť a celý zážitok mi značne splesnivel. Čia je to smola? Moja!

5 12.07.2022

Lem tentokrát na vlne rýdzej absurdnosti. V úvode je predstavený výskum o tom ako bytosti z ďalekej budúcnosti odhaľujú trochu bližšiu budúcnosť, kde došlo k papierokalypse čo uvrhla ľudstvo do doby temna a podrazáctva. No a potom už ponoríme do nezmyselného príbehu kde by mal hrdina plniť akúsi misiu, ale nie je schopný zistiť o čo ide. Celé je to teda o tom že behá hore dole po mieste zvanom "barák" a snaží sa získať svoje rozkazy, čo sa ukazuje ako nemožné, keďže všetky zodpovedné postavy sa chovajú ako zo skečov Monty Python, blábolia o šifrách v šifrách v šifrách, dvojitých, trojitých, štvor a viac-itých špiónoch a občas proste spáchajú samovraždu. Lavína nepravdepodobných a protirečiacich si udalostí drví hrdinovu psychiku a jediným útočiskom pred mozgovým preťažením je kúpeľňa do ktorej sa hrdina vracia pred odpočinúť si pred ďalším nájazdom na útesy nepríčetnosti. No a ešte je tu pasáž kde to dotiahne k najvyššiemu z najvyšších a zloží ódu na bradavice. Dokážem si podobné uletenosti užiť, ale chcelo by to aspoň nejakú pointu, pretože to vôbec nijako nekončí, čo síce podčiarkuje večný kolobeh byrokratickej a ideologickej paranoje, ale môj mozog je tiež len človek a bez nejakého aspoň čiastočne uspokojivého finále sa akosi vzpiera. Takže fajn, ale aspoň zrnko nejakého ukotvenia v zrozumiteľnej realite by to mohlo osoliť.

5 12.06.2022

Tak som podľa popisov čakal temnejší brakový thriller kde Fantomas nie je Bondovský zloduch s lietajúcim autom a inšpektor Juve srandovný Funés. Dostal som ale maximálne treťotriednu, zmätenú rádobydetektívku kde priveľké množstvo postáv občas objaví mrtvolu. V každej druhej scéne potom vidíme nejakú novú postavu z ktorej sa vždy vykľuje maskovaný Juve, ktorý chodí inkognito po náhodných miestach. On jediný verí že Fantomas naozaj existuje a robí z neho úplného všemocného satanáša pre ktorého "nie je nič nemožné", ale ja ako čitateľ vidím iba obyčajného trochu šikovnejšieho kriminálnika ktorý občas niečo čórne a niekoho zamorduje, pričom si nasadí falošnú briadku a parochňu, čo z neho má robiť zločinecké monštrum. Kniha navyše nedáva zmysel ako samostatný príbeh, iba ako úvod do série kde sú predstavené postavy ktoré budú v ďalších dieloch dôležité, ale v tomto sú zbytočné, napr. srandovný somrák Bouzille, bez ktorého by sa nič nezmenilo. Prekvapil ma "zrod" novinára Fandora, ktorý ale tiež len čaká až k niečomu bude a asi jediné čo za niečo stálo bol záver s popravou na gilotíne, kde však dej náhle končí takmer uprostred vety. Takže tento prvý diel nemá čím zaujať ( snáď okrem popisov francúzskej smotánky a spodiny roku 1911 ) a ostáva len dúfať že ďalšie diely pritlačia na pílu a ukážu nejaké béčkové rošambo.

5 08.05.2022

Dedičstvo pokračuje a je to zatiaľ to najlepšie čo Shannarovská séria ponúkla. Hrdinovia sú od minula rozdelený na tri skupiny a dve z nich sa týmto dielom iba mihnú aby si užili trochu depresie na úteku pred fantasy fašistami. Pozornosť sa ale upiera na tým hľadajúci mesto v ktorom žije kamenný kráľ, brat kráľa striebornej rieky. Áno, toho kráľa striebornej rieky, mojej najneobľúbenejšej postavy ktorá by sa svojou jednorozmernou dedkovitosťou vševedkovitosťou skôr hodila do Dobšinských rozprávok. Ale Brooksovi sa nejakým spôsobom z neho podarilo čosi vykresať, po prvý krát ma neštval, zapadal do toho všetkého a nakoniec dokonca vzbudí aj emóciu! Každopádne hrdinovia pod vedením esenciálneho ženského Ježiša sa dostávajú do kríža s pygmejmi čo si urobili kráľa z potulného speváka a potom aj s pár extra vyšinutými obludami v postapo meste. Toto je vôbec asi prvý krát od prvého dielu čo sa nám pripomína že táto séria sa vlastne odohráva v budúcnosti na troskách našej civilizácie. Autor taktiež ukazuje ž vôbec netreba bitiek obrovských armád fantasy verbeže a vystačí si s všetkoobjímajúcou temnotou, vražednou posadnutosťou, šialenstvom kamenného kráľa a fatalizmom našej spasiteľky ktorá musí dôjsť svojho osudu. Od úvodu až po finálovú pointu to parádne šliape, zvraty fungujú a nejaké slabé miesta či prvky to fakticky nemá, takže poženiem hodnotenie prekliate vysoko.

5 02.03.2022

Je Temný Obraz najlepšie Dickovo dielo? To je vzhľadom k jeho rýdzo feťáckemu charakteru trochu zložité, lebo minimálne polovica textu sa dá označiť za čistý blábol a je len na vás či si dokážete užiť všetky tie nádherne nezmyselné dialógy a myšlienkové pochody vysmážaných hrdinov. Kniha má v zásade dva sci-fi prvky, nejakú novú super drogu o ktorej sa vôbec nevie kde vzniká a maskovacie zariadenia protidrogových agentov vďaka ktorým majú veľmi neurčité tvary. Vtip je v tom, že nikto nepozná identitu agentov, takže je hlavný hrdina poverený sledovaním samého seba, lebo má na feťáka žijúceho v rozpadnutom baráku podozrivo veľa peňazí, ktoré ale v skutočnosti zarobil práve ako agent. Áno, bavila ma tá smažená fritovaná absurdnosť, paranoidné výplody, historky o hašišovom robotovi a ten moment keď chudák Bob prestával rozlišovať kto vlastne je ma krásne rozsekal. Ale samozrejme je tu nejaké to ale a to sú pre mňa hlavne skoky vo vyprávaní ktoré narušujú plynulosť rozpadu hrdinovej osobnosti, takže preskakujeme z bodu kde začal pochybovať do bodu kde je už úplne mimo a nakoniec len smažená troska vznášajúca sa niekde v diaľavách. Všetko čo bolo tak úžasne rozohraté je v istom bode zmietnuté zo stola, lebo už na tom nezáleží a aj keď to stále dáva svojho druhu zmysel a speje k finálovej pointe, tak mám pocit že mi tie úskočné manévre ukradli časť zážitku. Ale čo by som asi chcel od feťáckej odysey, že? Takže je to moc fajn, ale v mojich očiach to malo na viac, keby autora nenapadlo zahnúť za roh.

5 16.01.2022

Dick ide na plné obrátky a pchá do toho všetko čím je známy. Motív z jednej poviedky o hovorení s mŕtvymi ktorý sú zmrazený a "napichnutý na telefón", súboje priemyselných telepatov, antitelepatov, prekogov a podobných "profesií" a nakoniec rozpadávajúca sa realita... či nie? Vždy keď si človek myslí že vie o čom to je, tak príbeh uhne niekam inam, takže prvky ktoré sa zdali byť zásadné sú nakoniec k ničomu a keď sa k nim znova vrátime tak len preto aby sme zistili že sú naozaj k ničomu a pointa je zase úplne inde. Na jednej strane je to presne to čo čitateľ od Dicka čaká a chce, na druhej ale skôr či neskôr začne byť tá neriadená explózia šrapnelov motívov únavná, takže nakoniec som si vôbec nie istý čo si o tom myslím. Čo je u Dicka asi dobre... či nie? Posuvy v čase s vymazávaním potenciálnych následkov, živé bomby, návrat do predošlých foriem, astrálny kanibalizmus a nikde sa nedá zohnať ten blbý Ubik, zázračný prostriedok na všetko od parkiet, cez vlasy až po stabilizáciu (anti)reality. No nekúp to! Dávam tri hviezdičky, lebo bola to fajn frčiaca fantazmagorina, ale zároveň aj rozbitý bolehlav.

5 07.11.2021

Takže Kotleta propaguje Škodovku a priemyselná špionáž dostáva nový rozmer s použitím démonov a zmučených duší v počítačoch. Toto môže vyriešiť len Kosek, ale nesmie pri tom tentoraz nadávať ani šukať, takže miesto satanských orgií dôjde len na oživovanie mŕtvych mačiek a číňanov. Ešteže má hrdina po ruke Škoďácku ítéčkárku čo to vie s pálkou a prototyp samoriadiaceho sa auta. Povedal by som že aj napriek propagačnému charakteru a sexuálnej oklieštenosti ( aj keď v tomto ohľade to môže byť plus, lebo poznáte Kotletu keď sa nechá uniesť ) je to jedna z tých lepších vecí s Koskom.

5 02.05.2021

Tak predovšetkým, videl som film , takže pointu na ktorej to celé stojí ( visí ) som teda dopredu poznal. Paradoxne si však myslím že práve vďaka tomu som si celú tú absurdnú historku o geniálnych detských vojakoch užil viac než keby som nemal o ničom šajnu. Inak by to bola vlastne iba nekonečná tortúra hlavného hrdinu, z ktorého chcú v hviezdnej akadémii vycvičiť spasiteľa ľudstva čo narobí vesmírnu paštétu z nenávidených a obávaných mimozemšťanov zvaných Termiťania. A tak podstupuje nezmyselný, frustrujúci dril na hranici šialenstva ( plus tolerovaná šikana ), aby sa stal dokonalou fašírkou z vojenského mlynčeku na mäso. Všetky tie siahodlhé popisy cvičení v beztiažovom stave, bojových formácii, taktík a simulácií by ma asi tiež požuvali, ale vedel som že dôvodom je jedine to aby mohli velitelia Enderovi na pokraji kolapsu chrstnúť do tváre čo sa skutočne stalo. Rozhodne intenzívny zážitok, ktorému by som mohol vyčítať dve veci. Za prvé linku s Enderovými súrodencami, taktiež geniálnymi detvákmi ktorí cez nejaký kvázi facebook hodlajú ovládnuť svet. Nápad že nejaký vyčúraný prckovia spôsobia politický chaos svojimi chytráckymi komentármi je rovnako idiotský ako zbytočný, lebo kniha by sa bez tohto prvku nijako nezmenila. No a za druhé je to mysticko hipisácky epilóg, ktorý mi zároveň vnukol obavy aby sa ďalšie diely nezmenili v nejaké nábožensko filozofické blábolenie. Ale tento prvý zárez mal silu, aj keď plný počet nedám.

5 06.03.2021

Detektívka po Kotletovsky má jeho typické parametre, snáď okrem toho že hlavný hrdina tentoraz nie je nezničiteľný terminátor ale taký normálny chlapík ktorý nevie strieľať, zato fušuje do mágie. Náplň jeho práce často zahrňuje navštevovať v rámci vyšetrovania hromadné pornoakcie, obrážať podozrivé bordely a šukať za mier proti svojej vôli. Jeho protivníci sú nadržané vraždiace sukuby, jednonohé vúdú čarodejnice, gay politici obetujúci ľudské srdcia bafometovi, či nesmrteľný nacisti. Kotletovi sa tentoraz aj tie porno scénky podarili, hlášky zo seba sype stabilne, čo by som sa sťažoval. Osobne sa mi najviac páčil ten posledný segment s nacistami, hrdina stojí proti nadprirodzeným hajlpotentátom, netuší čo sa vlastne deje a čo chcú, ale musí zbesilo tancovať medzi padajúcimi hovnami, to Kotletovi ide najlepšie. Poviedkový charakter knihy nie je môj obľúbený, ale má to tú výhodu že to môže autor rúbať hore-dole a moc sa nestarať o omáčku.

5 26.07.2020

Takže Pratchettove čarodejnice idú zasa do Šejxpíra, teda aspoň to tvrdia, lebo ja by som to samozrejme nepoznal. Každopádne sa ale vracajú z ciest a Magráta sa musí pripravovať na svadbu z bývalým šašom, ktorá z nej urobí kráľovnú. Prvá polovica knihy ma teda moc nebavila, humor je veľmi riedky a decentný, dej nevýrazný a to že nadradené alfa samice Zlopočasná s Oggovou všetkých buzerujú tiež nie je vtipné len tak samo o sebe, skôr ma začali štvať. Jediné spestrenie tak boli mágovia na výprave za svadbou ktorých prepadol trpasličí zvodca Casanovlez, plus Lancreská jednočlenná armáda a pucflek v podobe snaživého mladého Ogga. V druhej polovici sa na humor konečne viac pritlačí, aj keď scény ako výročná kúpeľ strarenky Oggovej nie sú úplne dejonosné. Taktiež sa vylúpne hororová zápletka s elfami z inej dimenzie, čo sú strašný hnusáci na čele s kráľovnou mrchou. Tam to začne byť dosť drsné a dokonca aj presvedčená hipíčka Magráta si natiahne brnenie a strelí elfa šípom do oka cez kľúčovú dierku. Ostatne ako hovorí staré čínske príslovie, môžete byť sebehnusnejší mentálny elf, ale proti opičiemu knihovníkovi ste len mäso na špajdli. Takže nakoniec je hodnotenie solídne aj keď je to stále taká nevýraznejšia zemeplošská epizóda.

5 09.02.2020

Solídna zemeplocha kde smrť dostane padáka a odíde kosiť obilie, čo vedie ku kritickému nárastu životnej energie ktorá potom presakuje do reality a spôsobuje že rôzne predmety lietajú rôzne vzduchom a nadávky sa zhmotňujú nad hlavou nadávajúceho v podobe zmutovaných komárov. Medzi tým všetkým sa potáca starý Rumpál Žička, zmätený z toho že sa mu nedarí umrieť a stále oxiduje medzi živými, ktorý sa mu ale snažia nezištne pomôcť napríklad tým, že ho zakopú na križovatke. Nemŕtvy zakladajú odbory, nezmysly tárajúci mágovia bojujú ( sme zlý! ) s obživlou kopou hnoja a inváziou nákupných vozíkov a bubák sa ukrýva za dverami ktoré si nosí so sebou po ulici... a zrodí sa krysí Smrť! Humoristicky to teda funguje a aj tá Smrťova existenciálna linka o spoznávaní života do toho pasuje, takže celkovo hodnotím výrazne pozitívne. Akurát to ústredné "zlo" je snáď až príliš abstraktné a koniec sentimentálny, ale to k tomu asi patrí tiež.

5 20.03.2019

Tu mi Kotleta asi najviac pripomínal Kulhánka, nahláškovaný magor, alias hrdina je pri kšefte s ukrajinskou mafiou prizabitý bandou nadľudských indivíduí, zdrhá z nemocnice a skúša zistiť čo sa to vlastne sakra stalo. Za parťákov do akcie si vezme militantného vozíčkara, 130 kilovú ryšavú snajperku a extra silu mu dodáva súloženie s bohyňou Chors. Jeho nepriatelia sú totiž celý zbor starých slovanských bohov, víl, démonov a podobnej čvargy, ktorý zároveň idú jeden po druhom v boji o moc. Dej nie je nijako objavný, ide len o to nahustiť tam čo najviac urputnej akcie, idiotských hlášok a čvachtavého sexu, ktorý mal tentoraz dokonca aj zmysel, za čo Františkovi asi zatlieskam. Výsledkom je vysoko zábavný brak čo utečie ako netopier z pekla so strelou v zadnici... ako povedal klasik.

5 24.01.2019

Postapo Kotleta s jednoduchým dejom, ktorého najväčšou devízou je práve vykreslenie rozbombardovaného rádioaktívneho sveta miestami so zbytkami civilizácie. Hlavný Hrdina plukovník Michálek si vedie svoju krčmu uprostred ruín Prahy a je neprekvapivo zatiahnutý do misie doručiť istému generálovi jeho protivnú dcéru po ktorej idú všelijaké živly, medzi ktorými vyniká vyšinutý starý rocker Žolík sídliaci v paláci obloženom kostrami. Hlavná časť deja je teda o putovaní divokou krajinou kde hrdinova parta naráža na rôznych kanibalov a ruské kniežatá čo im znepríjemňujú výlet. Okrem zaujímavého popisu samotného sveta musím pochváliť tentoraz absenciu sexu, pretože Kotletove pornovízie v štýle "chcelo sa im šukať a tak šukali" išli aj v Nářezovej trilógii mimo mňa. Istým prekvapivým sklamaním boli značne drevené akčné scény, čím myslím že hrdinovia proste strieľali a protivníci proste padali, navyše sa často opakovali vety typu "prásk, chlapík padol na zem - prásk-prásk, ďalší dvaja padli na zem - prásk-prásk-prásk a zásobníky boli prázdne. Ale celkovo zábavná vec a sebavedomý japončíci to dostali zožrať...

5 28.10.2018

Taký doplnoček k nářezovému bratstvu kde sa z Radegasta stane Gerhard a zhodou náhod stvorí slovanský klan upírov. Nie je to žiadny zázrak, má to slušnú stredovekú atmosféru a kvitujem slovanskú tematiku. Najvýraznejšia scéna je lesbické znásilnenie Very upírskou vládkyňou, keď potom začnú s Gerhardom na úteku šukať ako zajace je z toho zasa rutina a pán Kotleta má zrejme nutkavú predstavu že čitateľ proste musí presne vedieť koľkokrát, kde a ako si to rozdajú. Akcie tu celkom je, ale nejako zvlášť nezaujme a Gerhard zostáva po celý čas tým istým hajzlom, čo ale dáva v kontexte s Hustými Nářezmi zmysel. Ono to vôbec nie je zlé a aj dejovo solídne, len nie moc zapamätateľné a preto dávam tri.

5 20.08.2018

Trochu tápem, chvíľami som bol celkom nadšený, chvíľami zasa nie a niektoré aspekty Kulhánkoverza ma definitívne otravovali. Ako obvykle to začína moc dobre a domnelá zombie apokalypsa sa postupne pretavuje na pekelné kruhy z ktorých vystupujú invazívne armády tlejúcich nacistov a červavých démonov. Hlavný hrdina je tiež tak trochu posadnutý a má pár ohnivých trikov v rukáve. Mortalkombatovskou rubačkou v kostole sa kniha dostáva na vrchol a ja som si povedal že ani ďalšie nájdené decko a totálne zbytočné obkendovanie tých samoľúbych upírskych kreténov z Nočného Klubu a klanu šušlimušlimoto ma nenaštve. Každopádne to ale už druhá polovica knihy už na tú prvú nedotiahne. Výlet do pekla nie je práve vrcholom nápaditosti, uprostred lávy stojí zámok, v ňom sedí na tróne padlý anjel v podobe bezďáka vo vreci a ochranku mu robí veľké brnenie a bubák so žltými zubami. Neprospieva tomu ani pasáž v stanovom tábore s podivnou a sakra pridlhou posteľovou telenovelou s opakujúcimi sa dialógmi na tému -"ty si taká... jáááu, kam pcháš to koleno... "! Záver je potom fajn, aj vďaka hlave pána L čo sa bojí toho že ho za priestupky príde buzerovať archanjel Gabriel. Vypointované je to dobre, jazdci apokalypsy a tak vôbec, takže výrazná pachuť neostane, ale zasa sa tam napokon napchajú upíri len aby dokázali že sú to korunovaný šmejdi, fakt ich neznášam. Celé je to taká hojdačka a preto nakoniec dávam za tri, to musí stačiť.

5 23.07.2018

Druhý diel série už prináša viac deja, najskôr sa pseudometalový drvič Patejl musí improvizovane dostať z 9 storočia. Následne je 21 storočie trochu alternatívne, predovšetkým v tom že sa akási pošahaná cirkev žiarivého spasiteľa chystá ovládnuť svet. Patejl si na chvíľu inkognito užíva rolu hrdinu revolúcie, ale keď vyjde najavo že je temný prorok, teda obdoba antikrista, je to zasa on proti celému svetu. Pôsobivé scény boli hlavne masakrálno devastačné Londýnske rande s kyberkentaurom, krájacie vypočúvanie Patejla sadistickým doktorom a samozrejme finále kde sa aj božský žiarivý spasiteľ dostane do pasce. Stále to má správne šialené grády a neuhýba, takže plný počet.

5 24.06.2018

Po milión rokoch od prvého videnia filmu som konečne dal aj knihu a stretnutie s klasikou vyšlo takmer bez výhrad na výbornú. Je to proste divoká jazda fantáziou, doslova aj obrazne. V prvej polovici ide o záchranu ríše fantázie pred ničotou. Bavila ma nihilistická Morla, vedátorský škriatok, vymleté postavičky hádžuce sa dobrovoľne do ničoty aby sa z nich v našom svete stali zombíci v hlavách ľudí a skvelé vypointovanie so starcom ktorý to celé zapisuje. Vôbec mi prišlo veľmi zaujímavé všetko to krkolomné a ľahko absurdné, ale funkčné ( aspoň v rámci sveta fantázie ) filozofovanie keď zisťujeme zmysel nezmyslu alebo to že minulosť v príbehoch vzniká až v prítomnosti a od tej chvíle existuje odjakživa. Medzičas po záchrane Fantázie je značne surrealistický, čo dokáže čitateľa zneistiť a druhá polovica kde sa hrdinom stáva Bastián je všeobecne hodnotená ako slabšia, ale mňa to furt bavilo ako chudák chlapec vyfasuje božské schopnosti a len z toho magorí a každý pokus niekomu pomôcť končí fiaskom, ako keď najprv stvorí najnešťastnejšie bytosti na svete čo ustavične plačú a potom z nich v rámci nápravy urobí vrieskajúcich trotlov ktorý sa nakoniec idú zblázniť sami zo seba. No a končí to cisárskym komplexom, megamasakrom, vypálenou slonovinovou vežou a návštevou fantazijského cvokhauzu. Koniec mi ale prišiel slabší, lebo po tom čo Bastián padne na úplné dno a zabudne aj vlastné meno, je k šťastnému koncu doslova dostrkaný všetkými naokolo a pôsobí to zrazu až moc jednoducho rozprávkovo. Ale inak paráda.

5 28.12.2017

Výhodou tejto zbierky je, že je veľmi vyrovnaná a nič tu výrazne nevytŕča kvalitou ani obsahom. Všetko je tak nejak OK, niečo mi prišlo trochu odseknuté ( Rytina v Dome ), po sto rokoch už tematicky vyčuchnuté ( Pickmanov Model ), či proste ako strašidelná povedačka zo skautského tábora (Ultharské Mačky ) a Hlavný bod programu, teda samotná Hrôza v Dunwichi bola miestami až Lovecraftova paródia na Lovecrafta. Najlepšou poviedkou kolekcie sa tak stáva práve tá jedna čo je tematicky a aj vyprávaním predsa len odlišná od zbytku. Je to Lovecraftovské sci-fi z Venuše kde sa hrdina plazí neviditeľným labyrintom a miestny jašterí domorodci sa mu chodia vysmievať. Celkovo by som to videl na priemer s nadpriemerným zakončením.

4 01.01.2025

Piaty diel Lovcov Monštier, kde lovci monštier odmietnu ísť do akcie a o osud sveta tak musia bojovať tí čo boli v minulých dieloch popisovaný hlavne ako hajzlíci ktorý hrdinov a všetkých ostatných len buzerovali... teda vládny agenti z úradu pre kontrolu monštier. Celé to tentoraz drží v svojich prišitých rukách agent Franks, alias padlý anjel natlačený do zombie tela s dvomi srdcami a záložným mozgom. Tento najnepravdepodobnejší hrdina je obvinený z velezrady slizkým hadom Strickenom a jediná možnosť je prebiť, prestrielať a presekať sa všetkým čo na neho hodia. Čo pre Franksa nie je problém, takže po ňom ostáva len spúšť a zdevastované mŕtvoly prevŕtané miliónom guliek, plus nejaký ten vychrlený granát, raketa, či plameňometná opekačka. Jeho cieľom je zatrhnúť projekt Nemesis, umelo vypestovaných supervojakov, ktorých ale posadli ďalší padlý anjeli túžiaci vyhubiť ľudstvo. Má to všetko čo by ste od monster béčka chceli, brutálny antihrdina Franks proti všetkým, s malou pomocou pár verných a autobusového zájazdu Vatikánskych gerojov a ako bonus zbesilý súboj s vlkolakom Earlom, pri ktorom rozbijú všetok rodinný porcelán. Je zaujímavé fandiť pri tom druhej strane než nám bolo skrz štyri diely vtĺkané do hláv, ale tým je to všetko punkovejšie a viac nejednoznačné a dokonca aj fičúr Jefferson Grant, bývalý Owenov sok v láske tu dokazuje že keď na to príde je z neho spoľahlivý drvič. Za mňa pecka.

4 06.07.2024