Torgal komentáře u knih

"Príbehy zo sveta Prvého zákona" je celkom trefné pomenovanie, nakoľko za poviedky by som väčšinu z nich váhal označiť. Poviedka by mala fungovať aj sama o sebe a mala by mať dostatočne nosný príbeh. Väčšina textov z tejto knihy toto v mojich očiach nespĺňa. Kto nemá načítané ostatné knihy série (ja som nečítal Rudou zem a Nejlépe chutná za studena) alebo si na ne už dobre nepamätá (trilógiu som prečítal mnoho rokov dozadu) bude riadne tápať a škriabať sa po hlave, čím si zaslúžil ten či onen príbeh knižné vydanie. Skalní fanúšikovia série určite ocenia doplnenie detailov z osobnej histórie ich obľúbených postáv, túto pridanú hodnotu som tu ale ja nenašiel. Tak som si mohol užívať len ako vždy skvelú formu - Abercrombie píše vskutku famózne, silný je ako v opisoch, tak aj v dialógoch a postavách - pretože obsahovo bola pre mňa kniha zaujímavá podstatne menej. 6/10

1 24.07.2022

Priznávam, že som knihu netestoval na cieľovom čitateľovi, ale na sebe a na základe extravagantnosti autorovho prejavu som očakával zábavný bizár. A podľa môjho názoru to so zábavnosťou, bizarnosťou a vhodnosťou pre malého čitateľa divoko osciluje a ideálne nefunguje v žiadnej z týchto rovín. Povedal by som, že Braňo je prinajlepšom nevypísaný - hoci postavy má správne uletené, jednotlivé príbehy pomerne drhnú. 6+/10

1 07.10.2021

Salingerov štýl nie je nič pre mňa. Väčšina poviedok v tejto zbierke má spoločného menovateľa v tom, že ich obsah je takmer výhradne tvorený rozhovormi a končia sa náhle bez zjavnej pointy. Témy príbehov boli pre tiež mňa pramálo zaujímavé a strašne banálne. Prakticky u všetkých som navyše po dočítaní musel na internete dohľadávať "co tím chtěl básník říci". A dokonca ani tu neboli názory jednotné. Toto bol pre mňa neprekonateľný problém - keď niečo čítam, tak nechcem byť na konci poviedky v pomykove z toho, čo to všetko malo do riti znamenať. Najzaujímavejšou poviedkou z môjho pohľadu bol Teddy, ktorý ponúkol aspoň nejaké filozofické zamyslenia. Ostatné hodnotím ako ťažko stráviteľný art s kvalitne rozkreslenými postavami pomocou dialógu. 5/10

1 08.05.2021

Trilógia Prvý zákon mi osobne veľmi nesadla - mala síce výrazné postavy, ale dej nebol veľmi objavný a jej rozuzlenie vo mne zanechalo trpkú pachuť. Hrdinovia sú v tomto iný - sústredia sa na tri dni trvajúcu bitku dvoch armád preťahujúcich sa o bezvýznamný pahorok niekde na severe. Dej je rozprávaný z pohľadu mnohých postáv z oboch strán barikády a určite budete fandiť všetkým. A ako je to už u autora zvykom, je to riadne pestrá sebranka ktorá je všetko, len nie morálne vyhranená - nikto v nej nie je rytier bez bázne a hany, rovnako ako tu nenájdete jednorozmerného hajzla. Sloh je zmáknutý na jednotku, opisy sú veľmi živé so zmyslom pre detail, pričom je kniha neustále fantasticky čtivá. Vytkol by som len to, že na svoju tému je až zbytočne rozmáchla (550 strán bežne stačí na plnohodnotný príbeh), pričom sa v závere ukáže, že celá táto šaráda nemala valný význam (iné som ale od Abercrombieho ale ani nečakal). 8+/10

1 07.04.2021

Je to potvrdené, Esslemont je prinajlepšom priemerný spisovateľ a keď sa nemôže oprieť o materiál a postavy od svojho kamaráta Eriksona, tak nemá čo ponúknuť. V tejto knihe čitateľa zavedie na odľahlý ostrov Jacuruku a už pohľad na mapu naznačuje čo-to o limitoch fantázie jej tvorcu. Má približne oválny tvar, v ľavej polovici je púšť, v pravej džungľa, oddelené sú kopcami a okrem nich sú tu pomenované len tri mestá a jedny ruiny čo priamo figurujú v deji. Prosté ako bulharská prostitútka. Poďme ale k náplni knihy.

Povedať o čom sa točí príbeh nie je jednoduchá úloha, ciele jednotlivých postáv nie sú vôbec jasné. Každý niekam putuje, čo chcú ale dosiahnuť na konci cesty som u väčšiny z nich nevedel až do samého záveru. U mnohých z nich sa navyše nakoniec ukázalo, že pre svoje konanie nemali žiadne racionálne dôvody. Nechce sa mi to tu rozpisovať pre každého, to by z toho vznikla hotová slohová práca, ale napríklad z akého popudu sa k trestnej výprave do pralesa pripojil Sťahovač som vôbec nepobral. Nepomáha ani to, že jednotlivé postavy sú si navzájom strašne zameniteľné a Esslemont im stále nedokáže dodať potrebnú hĺbku (Jatal je čestná výnimka). Šablóna vojenského veterána sa zrejme hodí na všetko.

Väčšina protagonistov sa len potĺka vražednou džungľou, ktorá ich zabíja hmyzom, neznesiteľným horkom, vlhkosťou, chorobami a predátormi. Džungľa je v skutočnosti hlavným hrdinom príbehu a bez preháňania hovorím, že vo fantasy žánri som ju lepšie spracovanú nevidel. Problém je, že na jej detailné vykreslenie by stačila jedna dejová línia, no tu v nej zažívajú veľmi podobné útrapy predstavitelia štyroch dejových liniek z piatich hlavných. Vraví sa, že niekedy je cesta viac ako cieľ, no v tomto prípade sa neudeje nič natoľko zaujímavé, čo by toto siahodlhé úmorné plahočenie ospravedlnilo.

Záver je potom jednoducho… čudný. Bez spoilovania môžem povedať len toľko, že je neuspokojivý a antiklimatický. Jednotlivé príbehové línie sa nakoniec (podľa očakávania) spoja, no pôsobí to veľmi nasilu a na konci som sa neubránil pomysleniu “A to je všetko?”. Zavŕšenie Osserkovho nudného a zhola zbytočného dejového oblúka je potom pre Esslemonta už symptomatické - o tom, čo sa tam vlastne stalo, sa vedú debaty aj na malazanempire.com a nikto to s istotou aj tak nevie.

Aby som to zhrnul: Priemerný sloh s miestami veľmi dobre zachytenou atmosférou nebezpečného pralesa ťahá dolu autorova neschopnosť priniesť zaujímavý, zmysluplný príbeh a osadiť ho výraznými, logicky konajúcimi postavami. Naozaj ma bavil len vzťah veliteľa Golana a pisára Trna, to bola zlatá baňa absurdného humoru. 4+/10

1 15.07.2020

Všimol som si, že subjektívna miera zábavnosti keď čítam Pratchetta záleží predovšetkým na dvoch faktoroch - téme knihy a jej protagonistoch. To druhé je v tomto prípade v poriadku, partu okolo Elániusa mám z celej Zeměplochy najradšej, no téma vojny medzi Ankh-Morporkhom a Klačom kvôli kusu skaly v mori ma zas veľmi nebrala. Výsledné hodnotenie sa mi teda tiež zaseklo niekde v priemere. 6+/10

1 08.06.2020

Toto ma vôbec nechytilo. Mrakoplašovi sa dejú random veci v “Austrálii”, pričom väčšinu času len nechápem čo sa deje a prečo (a prečo by to malo byť vtipné). Profesorský zbor Neviditeľnej univerzity sa zas snaží vyliečiť knihovníka z jeho náhodných premien - tu sa už dá pobaviť viac, no táto partia mi k srdcu nikdy neprirástla. Častokrát som sa pristihol že sa celkom nudím a stránky sa otáčajú len veľmi pomaly. Spolu s Erikom pre mňa najmenej zaujímavá (a zábavná) časť série. 5-/10

1 08.06.2020

Nie, že by som sa pri čítaní nebavil... ale tá doslovná variácia na Hollywood bola na mňa trochu priveľa. Radšej mám knihy, v ktorých Pratchett zosmiešňuje „skutočný svet“ rafinovanejším spôsobom než len jeho prepisom do reálií Zeměplochy. Odmyslieť si tento (pre mňa) dosť podstatný problém, tak som sa vlastne bavil tak, ako som u Pratchetta zvyknutý. Super postavy (hlave Kolík ASP sa prekonával), ale začínam mať pocit, že by som si mal dať od Zeměplochy pauzu. 7-/10

1 01.06.2018

Napísanie tohto komentáru som veľmi dlho odkladal, lebo som nevedel, čo mám doňho dať. Táto kniha bola totiž „celkom fajn“ a ja mám problém povedať k nej čokoľvek viac. Samozrejme ani teraz nechýbalo dostatok geniálne šibnutých nápadov ako napr. organizovaný zločin v Ankh-Morporku (pri ktorom každý okradnutý dostane potvrdenku a nikto nebude okradnutý nad svoj ročný prídel). Len ten hlavný príbeh okolo ktorého sa kniha točí ma toľko nevzal. A nepomohli ani tri sympatické strigy. 6+/10

1 13.04.2018

Wyrd bið ful ãræd (Všetko riadi osud). Pútavé čítanie verne zachycujúce nesmierne zaujímavé obdobie dánskych nájazdov na kráľovstvá Británie. Vďaka šikovnej dejovej skladbe spolu s hlavným hrdinom spoznáme obe strany – divokých pohanských Dánov ako aj Sasov vedených bohabojným Alfrédom. Dej sa valí dopredu vo vysokom tempe a z chlapca Uhtreda sa rýchlo stáva muž a (nedocenený) hrdina. Veľmi dobrý úvod série, kde som mal problém len s orientáciou vo veľmi podobne znejúcich menách a miestami s vetnou skladbou (ktorá akoby zodpovedala veku hlavnej postavy). 7+/10

1 06.02.2018

Môj prvý Pratchett a hoci sa chystám aj na ďalšie knihy, Barva kouzel ma príliš neohromila. Zábavných pasáží a potrhlo originálnych nápadov je samozrejme dosť, avšak príbeh ma veľmi nechytil. Kniha na mňa pôsobí dojmom voľne prepojených poviedok v ktorých podarená dvojica Mrakoplaš a Dvoukvítko zakopávajú o švihnuté postavičky a dostávajú sa do šialených situácii. Nemajú pritom žiadny cieľ a idú kam ich Osud zaveje. Uvidíme ako sa to vyvinie v ďalších knihách, zatiaľ je to za 6/10.

1 24.11.2017

Úplne iná kniha ako Enderova hra, ale pritom podobne inšpiratívna. Hlavná téma ostáva rovnaká - kontakt s inteligentným mimozemským životom, no tentokrát ide o snahu o krehké spolužitie a vzájomné pochopenie. Téma je veľmi silná a ponúka bezpočet zamyslení sa nad morálnymi dilemami, ktoré vyplývajú zo stretu tak odlišných kultúr. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na pomery na Lusitánii, no potom som sa už rochnil v skvelých dialógoch a podnetných úvahách. Škoda, že záver nebol tak silný ako zvyšok knihy - po odhalení závoju tajomstva obostierajúceho prasačíkov môj záujem značne poklesol. Z jasných piatich hviezd som tak klesol k veľmi silným štyrom. 8+/10

1 24.11.2017

Do komentára k poslednému filmovému spracovaniu tejto knihy som na ČSFD pred pár rokmi napísal: „Nepoznám Fitzgeraldovu predlohu, ale dúfam, že to nie je tak povrchná báchorka ako ju prezentuje tento film.“ Síce sa v knihe dá nájsť presah do kritiky americkej spoločnosti, ale v jadre tá veta bohužiaľ platí. Rozsahom dlhšia poviedka so slušným slohom, ale do polovice je to príšerná nuda. Potom sa už začne diať niečo zaujímavejšie, stále je to ale len romantická fraška. Bohužiaľ, ďalšia klasika čo išla mimo mňa. 5-/10

1 11.10.2017

Námet je super – kontakt s tak odlišnou formou mimozemského života, že s ňou nedokážeme ani len nadviazať kontakt. Navyše sa odohráva na pustej vesmírnej stanici kde sa dejú veľmi znepokojivé veci. Nádeje na filozofického Votrelca mi ale zhasli, keď sa gradácia deja zasekla niekde pri zauzlení – k vyvrcholeniu a rozuzleniu sa autor vôbec nedostal. Záver je utnutý takým spôsobom, až som pochyboval, či mojej kópii knihy nechýba polovica strán. Škoda, väčšinou to bolo totiž veľmi zaujímavé čítanie (s výnimkou dvoch úmorných pasáží v knižnici). 6+/10

1 25.08.2017

Touto knihou sa meta pohrávanie posunulo na vyššiu úroveň. Máme tu zápletku kopírujúcu Sedem statočných odohrávajúcu sa v meste ktorého meno je zložené s mien herca a režiséra tohto filmu, zlosyni vyzerajúci ako marvelácky Dr. Doom hádžu „Zlé tonky“ - výbušné guličky, model Harry Potter - a významnú rolu hrá kniha Prekliatie Salemu od istého Stephena Kinga. Bolo to nepochybne cool, ale napriek všetkému to pôsobilo trochu lacným dojmom. Navyše nie som fanúšikom toho, keď sa v príbehu náhle objavia čisto nové prvky a tu ich pribudlo hneď niekoľko (číslo 19, upíri, Mia, Rolandove zdravotné problémy). Finálne zúčtovanie je tiež trochu krátke na to, aká dlhá príprava mu predchádzala. Navyše k Temnej veži sme sa touto knihou takmer vôbec nepriblížili – celé to pôsobilo ako nejaký side quest, nech už bol akokoľvek zaujímavý a dobre napísaný. I keď to vyzerá, že len kritizujem, je to tak kvôli tomu, že i keď je kniha veľmi dobrá, čakal som od nej predsa len viac. 8-/10

1 09.06.2017

Doteraz najstrhujúcejšia kniha narvaná až po okraj dejom rozprávaným vo vysokom tempe a plná zvratov. Číta sa doslova sama a z Uhtreda je už plnohodnotný vodca, ale s hodnotením nemôžem tentokrát ísť najvyššie. Všetko sa deje totiž až príliš rýchlo a kým si čitateľ zvykne na novú situáciu, všetko sa zmení. Napríklad dva roky v otroctve pokryje jedna kapitola a ide sa ďalej. Taktiež je z akčného deja dosť cítiť „filmovosť“ na úkor historickej presnosti (ktorá sa vzhľadom na nedostatok dobových materiálov dá pochopiť). Vynikajúce dobývanie Dunholmu (hoci Thyryne nadprirodzené schopnosti boli už trochu moc) a súboj s Ivarrom ale v závere nakopli dojem veľmi vysoko. 8+/10

1 03.01.2017

Konečne som si aj ja poriadne za(c)onanoval. V dnešnej dobe už pôsobia priamočiare Conanove dobrodružstvá, v ktorým nie je núdza o krásne ženy, zlovoľných mágov a smrtiacich nástrah trochu archaicky, ale kvalitne napísaný text sa nezaprie. Mocný Cimmeran si tak svoje miesto medzi základnými kameňmi žánru jednoznačne zaslúži. 8/10

1 06.12.2016

Tento diel už na mňa pôsobil dojmom nadbytočnosti. Asi ako prídavok k výdatnému obedu. Zápletka naznačená na konci Diablovej pevnosti sa vyrieši nečakane hladko a rýchlo, potom nastúpia vojenské manévre. Stále sa to číta jedným dychom, ale tentokrát je dej menej pestrý (všetko sa točí len okolo invázie handrových hláv), navyše fantasy prvkov je tentokrát minimum. To, že Ďuro má históriu v malíčku nie je treba zdôrazňovať, ale mal som veľký problém so zorientovaním sa v množstve uhorských a hlavne tureckých dôstojníkov. Potešila prítomnosť starých známych zo Strážcov Varadína, na splatenie dlhov si ale počkáme až do Hradbu západu. A to je moja posledná výhrada – kniha je jednoducho príliš krátka a z plného tempa náhle skončí bez toho, aby sa čokoľvek rozriešilo. 7-/10

1 07.07.2016

Čisté dobrodružstvo s hromadou akcie a čvachtavého gore. Kornel na svojej púti kosí mohamedánov horšie ako mor, stretáva nečakaných spojencov, čelí zradám aj silám pekelným – proste všetko, čo by človek od poctivej dobrodružnej knihy čakal. To všetko vyšperkované živými opismi dýchajúcimi atmosférou protitureckých vojen s množstvom autentických dobových výrazov a úžasným zmyslom pre detail. Celkový dojem kalí jedine prílišná jednoduchosť zápletky a priveľmi priamočiary dej. 8-/10

1 19.05.2016

Už dávno som nemal taký problém začítať sa do knihy ako v prípade Meča z kameňa. V prvej tretine som sa strácal v neznámom prostredí a ani mi nebolo jasné, okolo akej zápletky je vôbec príbeh vystavaný. V týchto fázach bolo čítanie veľmi úmorné, našťastie neskôr sa veci vykryštalizovali a boli pochopiteľnejšie. Potom mi už prostredie Búrlivej hradby prišlo veľmi atraktívne a ocenil som aj sústredenie sa na menší počet postáv a dejových línii ako je zvykom u Eriksona. Uvítal som aj komornejšie finále oproti prepálenému záveru Návratu rudej gardy, hoci záverečné odhalenie ohľadom „Paní“ bolo z kategórie wtf a nijak mi nezapadá do vízie malazu predostretom v MKP. Príbeh ako celok ma ale príliš nezaujal (priveľa mašírovania armád), pričom minimálne línia Kisky bola pre knihu totálne zbytočná a plná absurdných okamihov. 6/10

1 20.04.2016