Vknihách komentáře u knih
Málokedy sa stane, že názov a obálka sú tak hodiace sa k príbehu, ako sa to podarilo Ivetke. Ako samotný názov naznačuje, pôjde o poriadne predsudky, ktoré si obe hlavné postavy voči sebe vybudovali. Siluety tvárí oproti sebe na obálke zas evokujú rivalitu medzi Oliviou a Maxom.
Podľa mňa, na veľkú škodu sa kniha radí medzi spoločenskú beletriu na stránke kníhkupectva Martinus. Ani z anotácie totižto nie je celkom jasné, že pôjde o romantický, zľahka erotický príbeh so vzťahom HATE TO LOVE. Nevedela som čo konkrétne od príbehu čakať,no viem si predstaviť, ako sa autorka o pár rokov bude prirovnávať ku knihám Vi Keeland. Stačí sa trochu vypísať a dať si pozor na nejaké "detaily". Potenciál tam rozhodne je!
Takže namiesto spoločenskej beletrie som dostala veľmi dobrý príbeh plný predsudkov, spoznávania sa, odhaľovania rodinných tajomstiev, iskier, vzplanutia, horúcich scén, nie príliš dramatických zápletiek a veľa lásky. Áno, príbeh aj postavy sa mi páčili (až na Bena),ale mám aj malé pripomienky. Popis intímnych scénok nebudem riešiť, až tak mi to nebilo do očí (veď aj v prekladovej literatúre máme také názvy-je to o vkuse autora\prekladateľa),ale vulgarizmy používané Maxom…síce práve slovník vyjadroval jeho emócie,no absencia hrubých výrazov v takmer polke knihy a ich následné opätovné použitie v pár pasážach pri konci, bolo prinajmenšom zvláštne. Ak má niekto vycibrený slovník, má ho taký permanentne,nie len vo výnimočných situáciách. Keďže sa dej odohráva v Amerike,je tu pár do očí bijúcich neamerických vecí,ale čo sa mi veľmi páčilo,bolo zakomponovanie nášho malého (Česko)Slovenska do príbehu.
Autorkin štýl je ľahký, čtivý; postavy majú charaktery, ktoré sa pekne vyvíjajú; opisy nie sú otravne zdĺhavé; zápletky sú zaujímavé, žiadna prehnaná dráma… naozaj som si čas s knihou užila a už teraz sa teším na ďalší príbeh od Klemanovej. Verím, že bude ešte lepší,ako NESÚĎ, KÝM NEVIEŠ.
Kde začať?Asi hneď na začiatku XD Začítavalo sa mi riadne ťažko! Priama reč nebola označená pomlčkou alebo úvodzovkami ako sme tradične zvyknutí. Proste tam bola... dialóg prebehol popri monológu,opise prírody či bežnej činnosti bez akéhokoľvek náznaku kde je koniec rozhovoru(alebo jeho začiatok). Ako už názov udáva,mafia udrie. Z Nemecka,kam emigroval, sa domov,na Slovensko, po roku '93 vráti hlavný hrdina s vidinou kráľovského života veľkopodnikateľa. Tvrdo pracoval,to mu nikto neberie,ale mať také naivné predstavy o (akejkoľvek)krajine,v ktorej nežijete…. Takže okrem štýlu písania a naivnej postavy, ktorá opustí sľubne sa rozvíjajúce zázemie v cudzine, slušný zárobok a dočasne aj lásku svojho života (pričom tá láska teda bola iba na papieri...viac emócií prežívam na toalete pri čítaní zloženia osviežovača vzduchu, ako bolo cítiť z postáv). V tej dobe(!po prevrate!)mal takmer každý mobilný telefón (síce som bola decko,no my sme nemali ani pevnú linku XD nie to mobil) a chuť podnikať. Niekto zo svojich úspor,niekto z úspor iného. Celý príbeh je o veľkých očiach podnikania, naivný, zaslepený chlapík, ale s peniazmi. Ako podnikanie dopadne,mi bolo jasné od začiatku,no atmosféra riadneho napätia mala byť až na posledných stranách- áno,mala byť,ale nebola…chýbala tomu šťava, uveriteľnosť a hlavne emócie (teda okrem fňukania uneseného skoropodnikateľa)
spoiler!!!mafia, vyhrážky, únos, týranie, bez pokusu o útek,len ľutovanie sa hlavnej postavy
:| koniec spoileru!!!
Vážne...a to finále. Aj keď som od príbehu nečakala nič, toto bolo napriek tomu sklamanie. Nechápem, prečo je na obálke modelka a ktorú postavu má zosobňovať(ak teda vôbec niektorú), keďže v 85% knihy dominujú muži a nijak dizajn nekorešponduje s príbehom… taktiež mi nie je jasné, prečo autorka vložila do príbehu priateľku hlavného BOSSA, ďalšie zbytočné zapĺňanie strán...Ale!
Nejaké pozitívum na knihe? Jasné! Nemá ani 200 strán
Bez zbytočných pripomienkových fráz či sumáru minulého dielu série, nás autorka vhodí do deja a pokračuje tam,kde Si môj osud skončil. Nakoľko mi prvá časť pripadala dosť dejovo zrýchlená, potešila som sa, že táto kniha má o 100 strán viac. Moje nadšenie ale vyprchalo už po pár stranách. Síce u autorky vidieť posun,popisuje situácie a prostredie viac, no stále som mala pocit, že mi toho v príbehu dosť uniká. Opäť sa podľa mňa autorka spoliehala na dôvtip čitateľa,ale u mňa funguje,ak je dej plynulý, napísaný "polopate". Nové postavy v príbehu boli fajn,no zanechali vo mne ešte viac otázok...jednou z nich je, aký je HADÍ ÚSMEV :\ Súrodenecký vzťah Dominiky a jej brata bol fakt zvláštny a vzťah Dominiky a Raya sa vôbec nijak nevyvinul. Tvorili ľúbiaci sa pár,ale city akosi zostali mimo príbehu aj v tejto knihe. Musím povedať, že autorka má fantáziu, potenciál,aj slušnú slovnú zásobu na tvorenie zaujímavých viet,no pre mňa tejto sérii stále niečo chýba. Niečo, čo by ma udržalo v napätí; niečo,čo by mi "otvorilo oči" a nezanechalo vo mne kopec otázok.
Na vyše 400 strán pokračovania napínavých situácií medzi drakmi a tútormi som bola veľmi zvedavá. Autorka píše jednoducho,akoby pre mládež,ale nakoľko sú postavy dospelé a vyskytuje sa dosť násilia, neodporúčala by som knihy čítať knihomoľom mladším ako 16 rokov. Anna vytvorila krásny,no nebezpečný Dračí svet,v ktorom sa hlavné postavy ocitli. Priamy stret drakov a tútorov sa v tejto knihe neudial,no mali sme tu preskakovanie medzi dračím a tútorským dejom. Čo ma však dosť miatlo bolo, keď sme sa ocitli v minulosti(a to mi doplo až po pár kapitolách) postáv Ondreja a Ivana. Tiež mi vadilo, že v knihe každý kričal. Nikto nezvýšil hlas,nezvolal, neodpovedal nahnevane...proste kričal. A postavy to robili často! S knihou som trochu bojovala, pretože autorka dokázala aj na štvrť strany rozvinúť zbytočný monológ o samozrejmom vývine udalostí, či o myšlienkach postáv. A "zlatým klincom" boli pre mňa úlohy Sandry. Najmä to aká mala byť inteligentná,no v skutočnosti mala IQ izbovej teploty mimo vykurovacej sezóny :\ otravná, namyslená, vraj zamilovaná (to som jej teda nezhltla rovnako,ako nehynúcu lásku Trystana a Lily :| proste mi pri opisoch chýbal cit),ale na konci to, ako sa Ondrej k Sandre správal,dokonale v jednej vete Viginti vystihol :D No a vzťah Trystana a Lily… Tu sa musím tiež pozastaviť. Lily sa mi nezdala taká v predošlých častiach ako teraz. Každého odsúdila pri prvej zmienke,aj keď odpustiť vedela ako šibnutím čarovného prútika. Nenávidela Sandru aj Stvoriteľku(dosť silné slová!)a Trystana by bola bez ľútosti schopná zabiť...proste riadne výkyvy nálad a správania X( Napriek toľkým ALE sa mi však stále Kniha ohňa ako celok páči a som zvedavá ako to s Vigintim celé dopadne.
Trochu som sa zľakla, či príbeh 24.hodín nebude až príliš podrobný (chápete... ľudské potreby, monológy, nudné dialógy, každé žmurknutie a podobne). Našťastie príbeh Hadley a Olivera bol doplnený kapitolami o minulosti (to mi padol kameň zo srdca). Vzájomné sympatie hlavných hrdinov, tínedžerov,neboli okaté a nešlo o lásku na prvý pohľad (alebo že by predsa?- v každom prípade..
). Dej,aj samotné spoznávanie postáv bolo plynulé, prirodzené. Presne pre tento typ literatúry,pre mládež,vhodné. Bolo by to príjemné čítanie, avšak u mňa bol kameňom úrazu Hadley-in otec X( tieto kapitoly,kde sa vyskytuje,mi pili krv. Chápem, že sa rozvody dejú denne, nie vždy to je jednoduché,no správanie tohto chlapa bolo na facku(keby len na jednu!)... Napriek do seba zahľadenému otcovi, ktorý mi pil krv,sa kniha čítala dosť rýchlo. Autorkin štýl je fajn a musím povedať, že aj keď bol záver presladený,akosi to do celého príbehu zapadlo...a čo sa týka názvu, zvláštne,ale jediná zmienka v príbehu o štatistike nesie názov celej knihy.
Je náročné písať o knihe s témou, ktorá vás nezaujíma. V tejto to bolo primárne náboženstvo, politikárčenie, intrigy. Dej sa odohráva v rokoch od 1540 a 1933.
V knihe sa vyskytujú reálne postavy z dejín a primárne ide o tézy grófa z Mirandoly, ktorý mal v úmysle zjednotiť náboženstvá, resp. otvoriť oči ľuďom pred praktikami vtedajšej cirkvi s tým, že kresťanstvo nie je založené na hodnotách aké si vo svoj prospech pretvárajú vysokopostavení. Musím sa priznať, že aj keď bol príbeh fajn, nedokázal ma pri sebe udržať. Miestami som sa naozaj nudila a prispeli k tomu opisy a neúrekom postáv, v ktorých som sa strácala. Zväčša som sa nútila do čítania,no akonáhle prišli na rad zmienky o Ferrucciovi, Picovi- grófovi z Mirandoly, Leonore, Elene (až po polke knihy) sa príbeh čítal sám,ale na striedačku s nudou :\ Čo sa týka predstaviteľov cirkvi,pri týchto pasážach sa mi chcelo grcať(bez pardónu). Koniec koncov sme sa nedozvedeli, čo sa s 999 tézami stalo a to je gro príbehu- ochraňovať ich a v správnu chvíľu ich zverejniť… Dodnes asi tá správna chvíľa nenastala(čiže príbeh bol asi zbytočný)
Príjemnou vsuvkou na záver boli rozpísané osudy niektorých hlavných postáv knihy
Na prvý pohľad ma prekvapila obálka. Netradičná voľba pixelovej ilustrácie sa naozaj podarila. Taktiež anotácia sľubovala zaujímavé čítanie.
Netvrdím, že prvé vety sú jediným pozitívom! To isto nie,ale poďme si povedať o (z môjho pohľadu) negatívach a rušivých prvkoch.
V prvej tretine knihy sme mali neúrekom slovných spojení: podlomené kolená, brnenie tela, bozk na ružové pery, pričasto bola spomínaná priam nadpozemská krása Lex; Ďalej sme tu mali Lexinu rozpoltenú osobnosť- ľúbim ťa a o pár riadkov nižšie = nežiarlim,to by som k tebe musela niečo cítiť; ďalej Michalove úvahy (aký je namotaný a nadržaný-kým si neprišiel na svoje); a polku knihy sme pri rôznych udalostiach čítali toto=On: Neurážajte Lex; Ona: ďakujem, že si sa ma zastal
Najväčší zvrat v polke knihy by bol aj uveriteľný, nebyť božskej krásy hlavnej hrdinky...moja reakcia bola PPČ(rozumej PleskPoČele!) :| takže, síce to do deja zapadlo, čo-to sa vysvetlilo,ale uveriteľné to teda nebolo.
Čo sa týka postáv, a tých bolo teda hojne(predstavte si mexickú telenovelu a herecké obsadenie),boli rôznorodé. Najviac mi nesedela Nikol. Vraj mala 18,no správaním by som jej netipla viac ako 13 rokov. Veľmi sympatický mi bol Daniel, ktorého som si dllllho mýlila s Dominikom a Michalov otec. Čo sa týka krimi zápletky, ako prvý podozrivý ma napadol práve ten pravý! Aj keď autorka hádzala návnady zľava sprava, istá som si až do konca nebola. Čo ma doslova dráždilo pri čítaní boli prezývky Alix, Fína a Klar X( akože mená si vyberá autorka,ale prečo takéto skratky?! aspoň mne to nejde ani do huby -_-
ALE! Autorka má veľmi dobrý štýl písania,aj keď by sa kniha dala okresať najmä o opakujúce sa scénky,na prvotinu bola veľmi dobrá. Avšak dávam len celé hodnotenia,tak pre tentokrát to bude takto… teším sa na ďalšie príbehy od Veroniky
Najvýstižnejšia kategória tejto knihy je- rozprávka pre dospelých.
Hlavným aktérom príbehu je Samko z Banskej Bystrice. Miluje knihy, svoju maminu, dospeláka kamaráta pána Iksa a s rovesníkmi si veľmi nerozumie. Úvod bol celkom fajn a ja som tak rozmýšľala- o čom bude celá kniha?! No potom to prišlo- Samko putoval z krajiny do krajiny kde bol viditeľný iba pre niektoré postavy, čo bolo pre mňa celkom zvláštne. Nechápala som prečo tomu tak bolo, no záverečnou časťou knihy som sa k tomu dopracovala (aj keď mi to mohlo dopnúť popri čítaní)... Neuvedomila som si to práve preto, že ma nejak nelákalo vedieť, čo sa bude diať s postavami v knihe, nebažila som po poznaní ich osudu. Autor má veľkú fantáziu, úžasný dar reči, používa krásne metafory a myšlienky, no boj dobra so zlom v tomto prevedení vôbec nebol mojou šálkou kávy. Čo je pre mňa ako literárneho hulváta najhoršie, nepochopila som, prečo Namočený-do-smoly a pán Mínus s manželkou toľko bojovali práve proti Samkovi(len preto, že bol dobrý človek?,preto, že jeho dobrota vždy zvíťazila?neviem). V každom prípade,budem veľmi rada ak si knihu prečítate a rovnako aj iné recenzie, pretože kniha má čo ponúknuť širokému záberu čitateľov.
Začiatok bol taký nemastný- neslaný. Hlavná hrdinka Kristy má chorého otca a dospievajúceho syna Ryana, ktorý má nejaké problémy v škole. Doteraz bol skvelým, bezproblémovým študentom. Kristy sa zoznámi s Ryanovým trénerom karate a v dosť krátkom čase sa dajú dokopy, vezmú sa a začne sa nová, šťastná etapa života. Alebo nie?
Veru,niekedy sa šťastie zvrhne v pár okamihoch a Kristy ani nevie ako,je z nej utiahnutá pretvarujúca sa živá troska. Pred otcom a synom sa tvári ako je všetko v poriadku, pretože Lance vie kedy a kam udrieť aby to nebolo vidno…
Kristy pracuje vo väznici a "stará" sa o ľudí odsúdených na smrť. Spriatelí sa s Cliftonom, väzňom, ktorý si ako jediný všimne zmeny v Kristynom správaní. Zdôverí sa mu. To, ako Kristy nakoniec naloží so svojim životom je naozaj zaujímavé. Záverečná tretina knihy sa mi páčila najviac. Príbeh Kristy bol doplnený o Cliftonovu "spoveď" za akých okolností bol odsúdený. Vďaka poslednej tretine knihy som vylepšila hodnotenie. Chcela som ju ohodnotiť ako priemer…
Autorka ma svojim debutom, Noc, ktorá mi zmenila život, veľmi prekvapila. No po prečítaní jej druhej knihy musím sňať z hlavy pomyselný klobúk. V prvom rade,je badať neuveriteľný autorský posun. Vidieť, že jej vpadnutie do knižného svet pomohlo vo viacerých oblastiach. Isto si neraz povedala, že pri prvej knihe s terajšími skúsenosťami, by robila všetko (alebo aspoň väčšinu)inak. Nevadí, človek sa učí celý život.Tu je plod jej snaženia.
Lina napísala úžasný príbeh. Žiadna prvoplánová láska! Krutý osud, ktorý sa s Olíviou a jej zdravotným stavom zahral ako mačka s myšou,ma neraz rozplakal. A toto bola asi prvá kniha v mojom živote,pri ktorej som spotrebovala viac ako jeden balíček papierových vreckoviek. Stručné venovanie (VŠETKÝM SILNÝM ŽENÁM) a prológ, vás uvedú do obrazu. Našťastie to nie je príbeh beznádeje,letargie a čakania na smrť. Je o neuveriteľnom odhodlaní, bojovnosti, o tom,ako vám okolie, ktoré vás má rado, môže vliať do žíl nádej, lásku a chuť žiť.
"Chcela som žiť. A žiť neznamená čakať, kým prejde búrka, znamená to naučiť sa tancovať v daždi."
Autorka nám ukáže aj minulosť hlavnej hrdinky. V kapitolách sa strieda prítomnosť a minulosť-rodinné zázemie, prežité trápenia už v detstve a malé záchranné koleso v podobe najlepšieho priateľa Daniela. Ich cesty sa rozchádzali, ale pevné puto priateľstva pretrvá a Daniel, napriek tomu, že sa venuje svojej rodine,je obrovskou oporou Oli.
Pri čítaní som sa dokázala vžiť do postavy Olívie, trpela som s ňou, zatínala zuby pri vyšetreniach...Nebolo to pre mňa ľahké čítanie.
"Niekedy tie najťažšie rozhodnutia musí človek urobiť pre dobro svojich najbližších."
Lina Elys píše veľmi realisticky, takže nečakajte presladené scénky a už vôbec nie záver.
Rozhodne najlepší príbeh, aký som mala možnosť čítať v tomto žánri!
Vrelo odporúčam!!!
Začnem pozitívami. Vidieť ohromný autorov posun oproti prvej časti. Už teraz sa preto teším na ďalšie Fatulove knihy. Poemy\básne na začiatku každej kapitoly sú už typické pre sériu Lysanthys. Osviežia tak knihu a navnadia na to, čo sa bude na nasledujúcich stránkach odohrávať. Čo sa týka samotného deja,aj tu vidieť rast autora. Testosterónové boje neboli tak hojné, opisom Stano venoval viac priestoru, vývoj postáv a vzájomných vzťahov, ktoré boli v predošlých častiach pokryvkávajúce mali konečne ten správny šmrnc a gradáciu a čo sa týka romantickej linky, noooo nedopadlo to podľa mojich predstáv, ale nepredvídateľné situácie by mali byť v knihe vlastne prínosom,nie?
Sama neviem čím to je,no často som sa strácala v dejových súvislostiach. Možno som nečítala dosť pozorne. Týkalo sa to najmä postavy Thomasa a to od začiatku do konca. Tiež pri čítaní epilógu sa mi zdal úvod povedomí a tak som si čítala začiatok každej kapitoly. Rovnaký úvod mal prológ.Ale všimla som si, že autor rád používa na začiatok kapitoly alebo odseku opis počasia\prírody (aj keď nie je podstatný pre dej).
Nerada porovnávam knihy.Ale! Séria Lysanthys nie je to najlepšie fantasy, čo som kedy čítala (každý má iné preferencie, všakže ;) ),ale rozhodne nie je ani priemernou. Isto stojí za prečítanie.
Tak toto bola jedna z mála knižiek od Stonožky, ktorá nás neoslovila. Až po prečítaní som sa dozvedela dôvod a aj to,z iných recenzií. Totižto "Lucinka" je nové vydanie knižky staršej ako ja. Absolútne som ju nepoznala, ale samotný príbeh nezaujal mňa, ani Pauli. Knižka je rozprávaná v krátkych príbehoch bežných dní počas zimy. Bežných dní, myslím dní bez mobilov, TV a podobne, ktoré naše deti už ani nepoznajú. Lucinka trávi predvianočný čas u babky a dedka a očakáva príchod bračeka na svet. Knižka je bohato ilustrovaná a záverečná tretina knihy sa venuje obrázkovému slovníku, vysvetlivkám a zhrnutiu, pričom potrénujeme pamäť dieťaťa.
Pre nás, žiaľ, taká priemerná knižka.
Hmmmm. V recenziách často vídam slovné spojenie ČAKAL\A SOM OD PRÍBEHU VIAC. Ja sa pridám do opačnej skupiny, pretože od tohto príbehu som čakala rozhodne menej. Menej psycho, menej bizarných situácii, menej násilia. Nestalo sa...Ale!
Autorka písať vie. Možno by sa mala zamerať na fantasy pre dospelých. Keďže hlavní hrdinovia majú 16-19 rokov, asi by som mala knihu radiť medzi YA,nie? Noooo, lenže,pri niektorých scénkach som sa aj ja červenala! V každom, prípade Amo "má gule" niečo také dať na papier. Pozor, možný spojler- znásilnenie, pedofília, sexuálne násilie...to je len najhorší výcuc z tohoto psycho príbehu=koniec spoileru!
Aj keď sa nudnejšie pasáže striedali s tými "akčnejšími"(až tak veľa ich zas nebolo), kniha sa čítala veľmi dobre. Musím povedať, že postavy, najmä Maddie, neoplývajú bohvie akým intelektom,no na druhej strane, ak by boli postavy inteligentné, Polámaná loutka by nebola tým podivným dielkom, ktorým je. Veľkým plusom autorky je, že závery vie fakt písať! Zvedavosť vám nedovolí useknúť sériu nedočítanú.
Podľa nádhernej obálky, s vystúpenými nápismi aj na chrbte knihy a zlatou farbou, som očakávala príbeh nabitý erotikou. Očakávanie neboli naplnené, to však neznamená, že kniha nebola dobrá. Bola vynikajúca! Na necelých 240 stranách sa vyvíja príbeh Lincolna a Whitney. Osudy týchto dvoch hrdinov sledujeme z oboch pohľadov a čo je ešte zaujímavejšie, máme aj pohľady do minulosti, taktiež z oboch pohľadov. Kapitoly sú krátke,dej odsýpa. Veľmi sa mi páči, ako Meghan začne písať príbeh prítomnosti, navnadí vás a ukončí kapitolu. Hodí vás do minulosti o 10 rokov späť a vysvetľuje, čo sa vlastne stalo, pretože už prvá veta v anotácii vysvetľuje, že hlavní hrdinovia nemôžu žiť spolu šťastne až do smrti. Sú objasnené rodinné drámy, problémy, dokonca aj dávna história, kedy a ako vznikol konflikt medzi rodinou Whitney a Lincolna. Zápletky sú veľmi fajn, podľa mňa sa aj hlavní hrdinovia správajú adekvátne svojmu veku, žiaden prehnaný afekt, detinskosť a podobne. To sa však nedá povedať o vedľajších postavách. Sesternica Whitney je riadna sviňa a spolu s Lincolnovou matkou mi neskutočne pili krv a predpokladám, že aj vďaka týmto dvom semetrikám sa ešte riadne "zamiešajú karty". March vymyslela skvelý príbeh a záver prvého dielu je napínavý! Keby nemám po ruke pokračovanie, asi ma klepne, takže hop šup na druhý diel. Nemám čo vytknúť a tento príbeh som si absolútne zamilovala.
Mne nevadí (ani v knihách) žiadny vzťah, či už je to lgbt, hate to love, friends with benefits, láska na prvý pohľad, alebo ako máme v tejto knihe- neter\strýko. Hneď na prvých stránkach sa dozvedáme že nie sú pokrvní príbuzní- matka hlavnej hrdinky a Alexova manželka sú sestry,čiže hlavní aktéri príbehu nie sú rodina v pravom slova zmysle,to je podľa mňa veľmi dôležité dodať. Podľa niekoho nenormálne, podľa iných reálne. Oveľa dôležitejšie je to, ako sa príbeh napíše, ako je spracovaný, ako sú vystavané charaktery postáv, ako sú zakomponované zápletky v príbehu a najmä ,pokiaľ ide o milostný príbeh, musí mať iskru a toto je hlavný kameň úrazu tejto knihy u mňa. Samozrejme nebudem riešiť korektúru,chyby v texte a niektoré vety so slovosledom, za ktorý by sa aj náhodný generátor slov zahanbil. Už na začiatku príbehu sa Lili prezentuje ako veľmi inteligentná,vyspelá žena, ktorá sa chce stať doktorkou. Podľa mňa je veľmi veľký rozdiel či je niekto inteligentný alebo múdry, väčšinou to nie je to isté. Chúďatko je to hlúpa husička a hrozne, hrozne ma rozčuľovala. Alex bol typický chlap, ale aby som nehádzala všetkých do jedného vreca, poviem to tak polopatisticky, bolo mu jedno kde, kedy, ako a kam namočí. No proste hnus. Pri neteri sa chcel polepšiť, čomu som fakt neuverila. Zápletky síce boli,ale predvídateľné, čiže žiadne wau ani v tomto smere, až na samotný záver,kde to teda ostalo riadne otvorené a absolútne som nepochopila, čo sa to tam vlastne stalo a mám asi dve alebo tri teórie, na ktoré žiaľ asi nedostanem odpoveď. Takéto príbehy (konce) vôbec nemám rada,pokiaľ sa niečo skončí otvorene, má to mať pokračovanie, milí autori!
Žiaľ, túto knihu za seba veľmi nemôžem odporučiť.
Jednoznačne u mňa najhoršia kniha roka. Žiaľ,dievčatá,ktoré ju čítali predo mnou (v knižnej štafete) mi naznačovali,že to bude ťažké čítanie. Ja som optimista(len čo sa kníh týka) a vrhla som sa na ňu s nádejou, že samozrejme preháňali. Škoda, že nepreháňali! Naozaj! Toto bolo ťažké čítanie alebo príliš jednoduché(?) neviem :\ Knižka má len 220 strán,no prvú tretinu som absolútne nevedela o čo ide,nechápala som čo sa deje, netušila som kam príbeh povedie. Zvláštne bolo, že meno hlavnej hrdinky som si všimla až na strane 32. Dovtedy ani spomenuté nebolo(alebo som ho len neregistrovala, čo pochybujem). V druhej tretine knihy ma zaujali niektoré bojové scény,ale aj keď ma zaujali, ich zmysel mi nejako stále unikal. No a posledná tretina knihy bola... Bola X(
Autorka píše toho strašne veľa. Veľa myšlienok, veľa krátkych viet. Používa celkom pekné slovné spojenia, len mi nejako zmysel tých slov unikal. Častokrát som mala pocit, že čítam v poľštine alebo ruštine a nechápem čo čítam (pritom po poľsky a rusky neviem). V češtine čítam bežne. Vôbec mi to nerobí problém. Radím sa medzi československé deti, takže čeština je ako môj rodný jazyk- neberiem ho ako cudzí,ale táto kniha bola rozhodne písaná V CUDZOM JAZYKU. Tiež nechápem ako môže mať také skvelé hodnotenia na Booxy alebo Databáze kníh- samé päť a štyri hviezdičky... Chápem, že sa niekomu môže páčiť čo mne nie,ale na túto knihu by som potrebovala preklad. Ja dávam jednu hviezdičku(nie je to pamätná chvíľa, pár som ich už dala) a to za obálku, za snahu autorky napísať skvelú fantasy (ale naozaj len za snahu) a všetky jej úspechy, ktoré sú v knihe spomenuté. Ja jej to neberiem, môže mať svojich fanúšikov, no úprimne, ja sa už doslova budem báť siahnuť po nejakej inej knihe s menom Terezy Matouškovej, čo ma celkom mrzí, keďže si veľmi rada prečítam slovenskú, prípadne českú tvorbu. Rada týchto autorov podporím, no ak sa ešte raz náhodou dostanem ku knihe tejto autorky, bude to len naozaj s malou dušičkou. Som z toho smutná, že som bola v knihe taká stratená a vôbec mi nesadla. Musím ale priznať, že hlavná hrdinka a jej schopnosť meniť výzor, podľa toho,koho ľudia, s ktorými sa stretáva, chcú vidieť, je geniálna(fuha! Tak táto veta sa mi podarila XD)
Síce nie som cestovateľský nadšenec,na knihu som bola zvedavá. Cestopisy nevyhľadávam,ale vždy sa rada dozvedám o cudzích krajoch, ktoré pravdepodobne nikdy nenavštívim :D Samozrejme,okrem cestovateľských zážitkov sa Milan podelil aj so súkromím,síce odtiaľ-potiaľ,ale podelil. Možno niektoré stránky z knihy fanúšikovia blogu Milan Bez Mapy poznali,no pre mňa to bolo zaujímavé čítanie od začiatku do konca. Vznik blogu, ľahkovážne študentské roky,kopec šťastia za zadkom a láska k cestovaniu bolo jeho nakopnutím. Nakoľko si vyskúšal aj "riadnu" prácu,presne vedel, že toto nie je jeho cesta. Bez spiatočnej letenky sa vydal na Filipíny a ja som žasla ako jednoducho sa dá zvyknúť si na kadečo, napríklad na šváby pod posteľou (pre niekoho je to ľahké...toto nie je môj prípad). Priznám sa,na niektorých zážitkoch som sa zasmiala,aj keď Milan sa z nich doteraz nespamätal (aj mne je tých papagájov ľúto,ale celá nočná sága bola vážne vtipná- zažiť by som ju nechcela ani za milión).Bez cenzúry hovorí o črevnej "chrípke" a ohrozeného návratu domov. Čo sa týka nenávistných komentárov,nie som vôbec prekvapená. Sociálne siete sú už také...ako moja kamoška tvrdí,z čivavy sa stáva na internete pitbull. Aj keď Milan nie je spisovateľ, píše si blog asi ako mu huba narástla. V knihe mi vadilo opakovanie fráz, prípadne skákanie z myšlienky na myšlienku,aj keď sa k tej pôvodnej vrátil,alebo to, že som nevedela kedy v danej destinácii bol. Treba však Milanovi, cestovateľovi, tlieskať, pretože prvý veľký lockdown presedel doma,tak,ako väčšina…
Kniha je veľmi pekne graficky spracovaná, doplnená o Milanove fotografie a úryvky z blogu, či instapostov. Ako sám autor tvrdí:"...toto nie je motivačná kniha. Toto je kniha, ktorá ukáže, že čokoľvek v živote urobíte, príde s tým daň a dôsledky. Akcia vyvolá reakciu a nič nie je také, ako to vyzerá na internete."
Knižné neodporúčanie! Ak by moja 7 ročná dcéra písala, rozhodne by splietla lepší príbeh a hlavne by mal hlavu a pätu!
Mená postáv si nepamätám, prepáčte, no príbeh je v negatívnom slova zmysle nezabudnuteľný. Už som sa obávala, že tento rok nič neprekoná českú katastrofu v mojich prečítaných knihách, s názvom Válka zrcadel, ale splietla som sa. Nájdem si ťa na zoznamke je silný konkurent "Zlatej maliny" v knižnom rebríčku.
Hlavná hrdinka je nevďačná dcéra utápajúca sa v sebaľútosti, má najlepšiu kamarátku, najväčšiu egomaniačku v krajine. Nápad so zoznamkou je plytký, skôr na zabitie času ako na reálny príjem z podnikania. Scénka s týpkom v kaviarni bola prehnaná, no v závere som sa musela smiať. Naozaj! Ak toto spolu súviselo (isto hej) tak takúto absurditu by nikto pri zmysloch nespatlal. No vráťme sa k deju. Naša hrdinka sa zamiluje do neznámeho Cassanovu, schudne, prefarbí si vlasy. Pošle dotyčnému peniaze, keď sa neozýva, chce ho osobne vyhľadať na košickom rómskom sídlisku. Z ničoho nič, pani domáca na adrese, kde sa ocitne, prehodí poznámku, že sa podobá na nejakú sesternicu(či niečo podobné)...a čo sa nestane?! Neuveríte! Hlavná hrdinka VIE, že je adoptovaná a chce sa s biologickou matkou stretnúť! Riadne sci-fi, čo poviete? Noooo, proste, celá kniha je kravina (pardon za nechutnú chvíľku úprimnosti). Ale! Musím uznať, že autorkin štýl je čtivý. Škoda, že príbeh bol na prd
Narodený v modrú stredu je autobiografiou autistu, savanta. Táto kniha ponúka fascinujúce okamihy života "iného" dieťaťa aj to,ako sa s tým vyrovnávali jeho rodičia. Danielovi ešte ako dieťaťu bola diagnostikovaná epilepsia, čo súvisí s činnosťou mozgu u savantov. Celý opis prvého záchvatu som prežívala s Danielovým otcom, nakoľko len pár týždňov predtým som si sama zažila to isté. Aj keď, priznávam, Daniel mal oveľa silnejší záchvat,no v tom momente boli minúty hodinami. Zvláštnym pre mňa bolo, aký odvážni (alebo ľahkovážni?!)jeho rodičia boli. Popri Danielovej diagnóze si spravili ďalších 8 detí a to aj popri vážnej chorobe otca.
Ale späť k Danielovi…
To, čo je pre nás bežné, ako hra na školskom dvore, spoločné plnenie zadaní v škole,bolo pre Daniela nepochopiteľné. Musím však povedať, že už v 80.-90.rokoch bolo školstvo v UK na inej úrovni ako je to u nás dnes. Neraz sa stretávam s tým,ako pedagógovia nútia deti jesť čo nechcú, robiť veci tak ako sa má a netolerujú inakosť. Daniel môže byť len rád, že vyrastal v Británii. Učitelia boli vo veľkej miere tolerantní.
To, akým spôsobom sa učil rôzne jazyky mi prišlo až smiešne jednoduché-samozrejme v jeho podaní,ja neovládam ani angličtinu a nie za 2 týždne sa naučiť islandsky tak,aby som viedla rozhovor v tv(Daniel to dokázal a nielen to!)
Zaujímavé bolo,ako sa vybral do sveta- SÁM! Spoznal mnoho ľudí a stal sa odvážnejším, smelším, osvojil si znaky empatie a riadil sa nimi, čo mu výrazne pomohlo v medziľudských vzťahoch.
Tiež nám odhalil kus zo súkromia a spolunažívania so životným partnerom.
Niekoho jeho výklad "fungovania" matematiky nudil,no pre mňa to bolo WAU! Ak by sa jeho teóriou učila matika na školách, možno aj zo mňa by sa vykľul génius! ODPORÚČAM
Bleskovou rýchlosťou napísaný oddychový príbeh plný humoru, lásky a cestovania.
Mohlo by sa zdať po prečítaní prológu, že dej sa bude odohrávať cez hovory\ chat, ale (pre mňa) našťastie,to bolo celkom inak. Sama nerada porovnávam, no takto zaváňajúca séria tu už je (aj keď to samozrejme,mohla Miška poňať úplne odlišne). Takže! Hlavná hrdinka Tea pozve Šimona\Tima z call centra na rande. Z rande nič nie je a mňa doslova šlo poraziť ČO sa stalo? Veď SMS konverzácia bola fajn, iskrenie gradovalo a zrazu... nič?! Našťastie, zhodou náhod, sa obaja ocitli na letisku za zaslúženým oddychom svojich súrodencov ako doprovod. Je zvláštne, že aj keď si všimnem nezrovnalosť, nie je pre mňa podstatná. Zamari píše autenticky. Chémiu medzi postavami cítim, doslova prežívam s nimi :D Veľmi sa mi páčili aj vedľajšie postavy,no nekorunovanou princeznou príbehu bola jednoznačne Oli. Jej postava zahriala pri srdci a pripravila aj pár neočakávných chvíľ. Okrem samotnej "lávstori" vás kniha zaujme peknými myšlienkami, znamienkom Tey, ktoré má v príbehu krásne (mapovacie) poslanie, cestovateľským duchom autorky, vďaka ktorej "precestujem"aj kúty sveta,o ktorých existencii som ani netušila. Úprimne priznávam, nie je to príbeh s WAU efektom, nepadnete z neho na zadok a nečakajte ani dramatickú zápetku. Ale je to oddychovka, ktorú zlupnete (ak máte dosť času) aj na jedno posedenie. Štýl Zamari je osobitý a návykový, čo už fanúšikovia isto vedia. A vedia aj to, že obálky a predsádky sú vždy do detailov prepracované a potešia fajnšmekrov.
Keďže dávam knihám iba celé hviezdičkové hodnotenia, pre tentokrát to nebude plný počet. Určite však po knihe siahnite