vybusna komentáře u knih
Príbeh je nereálny, ale pre väčšinu čitateľov určite pútavý. Tento druh detektívky nevyhľadávam, ale dala som ho celkom so záujmom, kvôli téme. Celkom vážne som sa začala zaoberať myšlienkou, že sa začnem učiť galsky. :-) Postáv a mien bolo celkom veľa, ale tak nejako som sa orientovala, minimálne podľa mien. Boli pre mňa omnoho viac zapamätateľné ako v knihách amerických autorov....nechápem to, ale je to tak. Komisárka mi išla na nervy. Bola absolútne neprofesionálna. Je celkom vtipné porovnávať keď si za silnú ženskú postavu vyberie mužský autor, oproti ženskému autorovi. Ak sa pustím do dalšieho diela tohto spisovateľa, tak jedine v audio. Na papierové vydanie to nie je.
Lovecrafta som nezačala čítať, ale počúvať. Mám napočúvané niekoľko jeho vecí a naučila som sa jednému. Musím sa sústrediť. Spočiatku sa mi zdalo, že nemôžem popritom ani len hladiť moju mačku. Pri jednej poviedke som nebola schopná, zopakovať vôbec o čom som vlastne počúvala. Chvalabohu som na to prišla, ako ho počúvať, ale sústrediť sa musím vždy. Konkrétne táto kniha sa mi zdá , že je písaná jednoduchším Lovecraftovým štýlom a išla mi vážne od ruky. Páči sa mi.
Takže nielen filmy sa točia na motívy kníh, ale sa aj píšu knihy na motívy filmov.
Počúvala som ako audio a príjemne sa pri tom varilo, žehlilo, umývalo okno. To je asi tak všetko čo môžem k tomu napísať.
Ja neviem...Najväčšie plus pre mňa bolo, že som to počúvala ako audio a nemusela čítať. Do posledných chvíľ som verila tomu, že celá tá situácia bude mať normálne, reálne a ľudské vysvetlenie. Vážne som bola prekvapená, že tam išlo fakt o ducharinu. Hlavná hrdinka mi išla na nervy. Tak ona sa nasťahuje do domu a vôbec ho nepreskúma. To že má dom zadných vchod zistila, povedzme, keď už bolo takmer neskoro...a o ostatných vchodoch ani nehovorím. Sú tam klišé, ale teraz už vymyslieť niečo absolútne originálne sa asi nedá. Hoci, pamätám si, aká som bola pred rokmi šokovaná, pri filmoch Tí druhí a 6 zmysel....vtedy som si tiež myslela, že už žiaden horor na svete ma nemôže prekvapiť. Dosť na tom, kniha neurazila, bola načítaná veľmi slušne a teším sa na ďaľšie.
manžel počúval ako audio počas 8hodinovej jazdy autom. Spočiatku som občas aj zdriemla, ale potom som nejako naskočila do deja. Nie je to moja šálka kávy, ale dej ma bavil. Nakoniec som bola už taká nervozna z toho ako to dopadne, že som si vôbec nevedela dej užívať, pretože som sa bála o osud našej patice. Po akcii "rušeň" mi na jednom odpočivadle, musel manžel povedať len jedným slovom koniec, pretože, by som v tom aute neobsedela. Tým pádom som si knihu užila a považujem ju za veľmi podarenú. Dávam 5 star, ale bohužiaľ aj táto kniha ma utvrdila, že podobnú literatúru, skrátka nemusím.
Kde len začať....Osobný pocit sa dá zhrnúť jedným slovom.
Sklamanie.
Tak sa sama seba zúfalo pýtam, kam sa podela invencia autorskej dvojice, iskra a ľahkosť akou nás viedli zložitými situáciami tak, že mi bolo všetko jasné ako slza. Dúfam, že je to tým, že sa upísali svojmu vydavateľovi na knihu každý , prípadne každý druhý rok a tým pádom sú tak nejako vyprahnutí a veľa vecí sa im už nechce vysvetľovať a nechajú to uplne ležať, nech si s tým čitateľ urobí čo chce. Námety sú už prejurkované a dúfam, že sa nedostaneme na 20 príbeh s tým, že Jurek sa zakaždým bude inkarnovať do nášho hlavného padúcha.
Už pri Zrkadlovom mužovi som sa musela do čítania doslova nútiť, aby som to mala čím skôr za sebou a toto som dopočúvala len z úcty k Pavlovi Rímskemu, ktorý síce za to dostal zaplatené, ale čítať , neustále čvachtanie sa v Saginých vylomeninách , to musí vážne zabrať. Postava Bauerovej je tak predimenzovaná, že ju už nemôžem ani cítiť a ak sa nevrátim k ďalším príbehom , tak to bude práve kvôli charakteru jej osoby.
Keď porovnám prvé príbehy s týmto úplne posledným, tak to ako keby boli knihy z inej galaxie. Nedali mi dýchať, fyzické napätie v mojom vnútri sa dalo krájať a prežívala som to tak, že som sa doslova vžila do hlavných postáv. Pri tomto som sa pristihla, že ma to nudí, vážne nudí, odbehovala som od pc a vonkoncom som necítila potrebu príbeh pozastaviť, alebo si ho vrátiť do momentu, keď som ho prestala počúvať. A vlastne ani nebolo treba, niektoré scény boli doslova odpísané z predošlých častí akože si hlavný hrdinovia spomínajú ako to bolo vtedy a vtedy. Ja viem, že treba okolo nosného príbehu vatu, ale vatu pekne nadýchanú, bielu a čistú a nie použitú a recyklovanú.
Je mi to ľúto Keplerovci, ale toto sa Vám v mojich očiach vážne nepodarilo. Ostáva len dúfať, že sa mýlim a o rok, dva, to bude úplné iné a ja sa bez dychu nebudem vedieť od príbehu odtrhnúť, tak ako na začiatku príbehov Joona Linnu.
No,urobila som chybu, pretože celú sériu som počúvala, knihu za knihou a nedala som si medzi nimi ani deň pauzy. Toto už nikdy neurobím. Tento príbeh som čítala som na jeden záťah....kvôli tomu, aby som to mala čím skôr za sebou. Bohužiaľ sa mi tento príbeh nepáčil.Vraha som tak nejako uhádla hneď a bola som hlavne zvedavá,ako to autori všetko povysvetľujú. Hej zápletka bola fajn, ale vata okolo toho, je neustále tá istá. Joona bojuje so svojim predstaveným, ten mu to nechce povoliť, nakoniec naveľa povolí a Lina sa utrhne skôr ako má, a zásah má veľa mŕtvych a a Lina je v nemilosti a bla bla bla. -A takýto zásah, ten dej ani nikam neposúva, len je tam. A všetky ženy vo Švédsku nosia vlasy stiahnuté do hrubého copu, alebo ohonu. Vlastne som spokojná, že mám pred sebou už len najnovšiu knihu a budem mať na chvíľu od Keplerovcov pokoj, pretože sa mi to zdá už všetko na jedno kopyto. Za iných okolností, by som bola v hodnotení určite priaznivejšia, ale momentálne som nimi presýtená. A keď čítam kolegov v diskusii, ktorí vyčítajú príliš veľa krvavých obetí a brutality. No áno je toho veľa, ale v severských príbehoch to tak nejako je a bez nich by to ani nebola severská detektívka a človek s tým musí rátať. Mňa osobne viac šokujú explicitné opisy pohlavného aktu. By som sa rada opýtala Pavla Rímskeho ako sa cíti, keď číta ako sa niekto pred tým umyje nohavičkami teplou vodou v rozkroku...to mi teda vŕta v hlave oveľa viac : -), ako povievajúce črevá vo vzduchu
fúúúúú, tak to bola jazda. Napriek predimenzovanému deju, ktorý bol občas neuveriteľný, ma úplne pohltil a opomenula som občasné klišé. Niekedy to bolo až fyzické, aké to bolo napínavé. Spočiatku komplikovaným dejom nás krásne a zrozumiteľne autori previedli. Postava komisárky Bauer, mi od prvého momentu, ako ju autori série priviedli na svet, neprirástla k srdcu. Nemôžem si pomôcť, ale občas sa mi v tejto časti chcelo povedať úplne iracionálne..."ano Saga, všetkému si na vine Ty" Márne premýšľam, ktorá herečka by ju mala hrať, ak by bol knižná predloha sfilmovaná. Epilóg ma mrzí a dúfam, že nám nezačne miesto krásnych samostatných, detektívnych príbehov, vznikať nekonečná séria. To by som asi nedala.
Tak ani neviem. Prvá a druhá kapitola - úžasná. A po nich, pre mňa ničím zaujímavé akcie. Naviac popísané tak, že som si ich nevedela ani v hlave zrežírovať. Pravdupovediac bolo to pre mňa po tom úvode, hrozné sklamanie. Naviac dlhé. Keby to bolo kratšie, tak by to nebolo také....pre mňa o ničom. dosť na tom - dej sa po prvej tretine zmenil a čítalo sa to samo. Páchateľ bol podľa mňa dosť skoro odhalený a vraždenie pokračovalo už s jeho odhalenou identitou. Komisárka Saga mi išla svojou neuváženou aktivitou na nervy a ten výprask som jej priala z celého srdca.
Neviem pochopiť, prečo vydavateľ série , nepristúpil k prekladu anglických textov, básní a piesní a podobne
btw...Pavel Rímsky keď napodobňuje ženský hlas, je vážne....srandovný.
Knihu som hľadala dlho, predlho a nakoniec som jej šťastnou majiteľkou. Nádherný kus a napísaná veľmi čtivým jazykom.
Obludnosť "zmluvy" medzi našou hlavnou zlodušskou postavou a svojimi vazalmi, je tak mrazivá , že neviem na to ani nájsť vhodné prirovnanie. Niet tam východiska. Napriek téme príbehu o predaji zbraní a zbrojárskom priemysle, ktorá ma absolútne nezaujíma, ani raz som nezaváhala, žeby som mala knihu odložiť. Tomuto vravím, dobrá kniha. btw. na hlas pána Rímskeho som si už zvykla, ale občas si ešte s nostalgiou spomeniem na pána Olivu. Čo už.
K sérii s komisárom Linnom nemám výhrady.
no....bolo to dlhé?, Priznám sa, že ako tlačenú knihu by som to čítala veľmi dlho, ale ja som to počúvala a pri počúvaní, mi tá kniha letí. "Vata", ktorá sa spomína v komentároch mi nevadila a ako vatu som ju nevnímala. Vraha som sa nesnažila odhadnúť a dobre som urobila. Niektoré časti boli pre mňa tak nesmierne znepokojujúce, že to bolo až fyzické. Je zvláštne, že tento typ prežívania, dokážem len pri počúvaní, pri čítaní mi to plynie, len tak. Záverečná veta , mi príde nesmierne nespravodlivá.
Ešte som neprečítala celú sériu s Linnom, ale zatiaľ je pre mňa naj, Piesočný muž.
spôsob, akým nakladal so svojimi obeťami sériový vrah, bol pre mňa veľmi znepokojujúci a naviac opisovaná možnosť zneužívať psychiatrických pacientov, podľa svojich predstáv........kombo, ktoré by som pri slabom deji, nezvládla a knihu jednoducho odložila. NO neodložila. Veľmi vydarený titul. Odporúčam.
Neviem, či ma niekedy tak, zaujala detektívka, ako táto. Hltala som ju a do rána som ju prečítala.
vážne skvelý titul. Postava Flory ma iritovala, ale nakoniec ma hnevalo, že nebolo autormi napísané, ako jej život po tom všetkom pokračoval. Záverečné kapitoly s postavou Jurka ma silne znepokojili a veľmi pripomenuli istý oscarový film. Ostáva mi len dúfať, že takéto niečo je fikcia. tip na to kto vraždil, mi vyšiel. No a na záver...nikdy v živote by som nemohla byť kriminalistom, nechápem ako to to tí detektívi robia, že náhle , na základe nejakej vety, ich osvieti a presne vedia, ako sa to všetko stalo a ako to bolo .
"čítala" som ako audioknihu. Predtým som počúvala Kukučku a Hedvábnika od Rowling, ktorú čítal Petr Oliva a jeho hlas mi sadol omnoho viac. Pan Rímsky sa mi vôbec nepáči a vzhľadom na to, že mám od Keplerovcov celú zbierku audiokníh, tak to bude pre mňa...no, hádam si zvyknem. Musím priznať, že mi v celom príbehu išla manželka Simona, nesmierne na nervy, aleže nesmierne. Neviem posúdiť, či bola táto kniha , lepšia, alebo horšia, pretože bola skrátka prvá, ktorú som počúvala. Zistila som, že keď tie knihy počúvam, tak sa mi zdajú znesiteľné aj tie, ktoré by som nedokázala kvôli nude čítať. Niektoré akcie a veci sa mi zdajú v príbehu, nedovysvetľované, alebo nedotiahnuté do konca. Na druhej strane....ani mi to nevadilo.
@marek9523. Keďže ste oslovil priamo mňa, cítim sa povinná odpovedať a dala som sa do pátrania. Sme na celoletnej dovolenke, knihu pri sebe nemám a tak som zašla do kníhkupectva, aby som si mohla pozrieť ten spomínaný recept na bulky. Žiadne bulky v knihe nie sú!!!! Možno ste mal na mysli recepty na kornbulky.
Ak sa mi podarí nakontaktovať na pani Trhoňovú, tak ju oslovím, či súhlasí s tým, aby som mohla recept na kornbulky sem vložiť. Je písaný jasne ako slza. Ako narábať s cestom, ako dlho treba nechať cesto kysnúť,kedy zapnúť trúbu, kedy vložiť plech, ako dlho a na akej teplote piect.
PRI KAžDOM JEDNOM RECEPTE su uvedené časy ako dlho a na akej teplote piecť, autorka uvádza aj orientačné časy kysnutia, napriek tomu, že kysnutie je vysoko špecifická záležitosť, ktorú ovplyvňuje teplota , suroviny a kvalita kvásku.
V povídaní je s veľkou láskou napísaná táto veta : Prosím, opravdu nehledte jen na psané časové údaje u receptu, ale používejte rozum, oči a nos. To my jsme součásti, procesu výroby pečiva a chleba, my se rídime pohybem testa, ne ono námi.
No a teraz vážne nerozumiem tomu, prečo ste napísal do hodnotenia knihy, také klamstvo, že nie su uvádzané časové údaje.
Nemám záujem po tom pátrať.
Akurát chcem znovu poďakovať za túto knihu a všetkým, čo sa chcú orientovať na pečenie svojho vlastného chleba a pečiva aby si ju rozhodne prelistovali a vlastnymi očami zhodnotili, či nevybočuje od Vašich schopností, ten chlieb upiect.
Nádherná voňavá kniha z ktorej človečina priamo tryská. Iva Trhoňová je pojem čo sa týka pečenia chleba a pečiva, druhú autorku bohužiaľ nepoznám a nespochybňujem jej kvalitu. Už na ceste z krstu tejto skvostnej knihy, som si pomyslene zatrhúvala recepty, ktoré by som chcela upiecť, aj keď chleby vôbec nepečiem. Recepty sú písane zrozumiteľne a jazykom, ktorým rozumie aj úplný laik a začínajúci domáci pekár, fotografie nádherné. Jeden z krstných otcov o knihe povedal nádhernú vec...mala by sa distribuovať do škôl pre pekárov, ako učebnica. A vážne si myslím, že má pravdu.
Prvé dve knihy som čítala v češtine a túto v slovenčine. Neviem, či ten rozdiel bol v tom, alebo bola písana trochu inak, ako tie prvé dve. Musela som si zvyknúť. No a na margo slovenského korektora...mal by sa vrátiť do školy. Príšerné štylistické chyby. V tomto smere som si knihu vôbec neužila.
Príbeh je , komplikovaný a skvelý. Posledná štvrtina mi nedala vydýchnuť.
Fabian Risk sa stal spoluhráčom . Strašne mi to pripomínalo prácu 87. revíru Ed McBaina aj keď nemyslím, žeby sa Stefan Ahnhem inšpiroval. On si ide svoje.
Čo mi vadí, je to, že autor tie knihy navzájom preplieta. Príbeh spolužiakov som čítala v lete a po nich som prečítala asi 7 ďaľších kníh. Mala som problém spomenúť si obete a už vôbec nie na ich mená. A ako sa zdá, podľa poslednej kapitoly, preplietanie bude naďalej pokračovať, ale už budem pripravená.
Postavu Dunji mám rada, ale jej príbeh ma znervózňuje . Aj pred tým a aj teraz. Jej prepojenie na Fabiana mi príde málo uveriteľné, toľko náhod na dvoch ľudí z odlišných krajín, ts ts ts. Nuž ale je to kniha a nie život.
Tu sa mi chce napísať, že taká neuveriteľnosť ma zasiahla v knihe asi 3x a strašne by som to chcela s niekým, kto to čítal, rozobrať.
No a na záver, to že má FR také deti ako má, môže len ich rodičovská výchova, ktorá je otrasná.
Keď som mala za sebou necelú štvrtinu knihy, omylom som zistila kto je vrah. Bez jeho súvislostí, bez motívu, bez ničoho, prečo tak konal. Zdalo sa, že je všetko zle, ale nakoniec som zistila, že mi to vlastne neprekáža. A najviac mi vyhovuje, že mám za sebou všetkých mojich 5 kúpených kníh.. Angela Marsons nebude moja obľúbená autorka. To že mi absolútne nesadol charakter postavy hlavnej inšpektorky, je môj problém, to sa nedá nič robiť. Vedela by som to stráviť. Čo mi vadí omnoho viac je, že AM píše tak, aby v jej príbehoch išli dve nesúvisiace dejové linky. Osobný život Kim Stone a vlastný detektívny príbeh, ktorý naviac tvoría ďaľšie linky a tie sa v závere logicky pospájajú. Nejako som prekonala druhú knihu, kde vstúpila do príbehu psychopatická Alex, pretože sa to týkalo vlastného kriminálneho činu. Ale v tejto piatej mi to išlo vyslovene na nervy.. A to tak veľmi, že už nie som schopná preniesť sa cez také vecii, že ked príde do väzenia za Alex jej advokát , táto má oblečené luxusné kúsky zo svojho civilného šatníka. A to vo väznici, kde sedia odsúdené mnohonásobné vražedkyne, Alex nevynímajúc. Pri všetkej úcte, v anglickom väzenskom systéme sa síce vôbec nevyznám, ale mám zato, že toto je bohapustá somarina. Ale možno sa mýlim, dosť na tom, že je to pre mňa neuveriteľné. A o manipulovaní vonkajšieho sveta už ani nehovorím. To už potom nebola väznica z voľným režimom, ale hotel.Nakoniec som kapitoly, týkajúce sa linky osobného živote KS, preskakovala aby ma nevyrušovali pri filmovaní vlastného prípadu v mojej hlave .
Asi som nemala čítať všetky príbehy jeden za druhým. Ako som bola nadšená z toho prvého, tak z tohto piateho som viac než rozpačitá a tri hviezdičky dávam len preto, že nepopieram kvality pisateľky.
Dúfam, že som neznechutila, nikoho a ja dávam Kim Stone zbohom. Niežeby to niekomu vadilo.