whack komentáře u knih

Táto kniha rozoberá problémy výlučne z antropocentrického hľadiska, popisuje ako sa ľudstvo dokáže meniť, adaptovať a prosperovať, získavať benefity z klimatickej zmeny, otepľovania, hospodárskeho a ekonomického rastu, preľudnenia, centralizácie, ..., čiže všetky kľúčové problémy vlastne nie sú problémami. Teda, pre prírodu áno, ale koho to má zaujímať, keď ľudstvo dokáže prežiť a navyše z toho prosperovať? Názvy kapitol hovoria samé za seba: Soběstačnost rovná se chudoba, Jak nasytit devět miliard, Intenzivní zemědělství šetří přírodu, Tisíce způsobů jak modifikovat geny, Revoluce umělých hnojiv, ... Nenávidím falošný naivný optimizmus. Táto kniha je nebezpečná najmä preto, lebo hovorí presne to, čo ľudia chcú počuť: „Nie je to dobré, ale mohlo byť aj horšie, a pravdepodobne bude lepšie, hlavne netreba robiť nič, lebo pokrok to vyrieši za nás, žiadnu paniku“. Zle! Treba ísť presne opačným smerom (viď, kniha Zmena alebo kolaps, Graeme Maxton).

Vždy som hovoril, že hudba a ideológie sú prepojené. Len zriedkakedy dokážem počúvať songy, o ktorých viem, že obsahujú v textoch niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Preto som nesmierne rád za túto knihu, ktorá mi to utvrdila, pretože po internetových diskusiách som mal občas tendencie rozmýšľať nad tým, že si všetko len príliš idealizujem. Aký by ale mala hudba zmysel bez textov? Ako niekto môže počúvať pieseň a pritom úplne ignorovať jej text? To asi nikdy nedokážem pochopiť, pre mňa je to ako snažiť sa jazdiť na aute bez kolies.

Ale... čakal som, že nájdem nejaké typy na kapely, ale v knihe sa nespomenula ani jedna, ktorú by som už nepoznal. V niektorých názoroch som sa vďaka obsahu utvrdil, ale veľa nových informácií som tam pre seba nenašiel. Uvedomil som si jednu podstatnú vec, ktorá sa tam píše a ktorá je bohužiaľ pravdivá, že kým v 90-tych a 20-tych rokoch bolo vegánstvo v punku jedna zo základných tém, dnes je v punku a v HC vegánstvo väčšinou iba osobnou voľbou a malý počet kapiel o ňom hovorí v textoch, čo je dosť neinšpiratívne, až demotivujúce. K tejto téme ešte musím dodať, že keď v knihe je 40-stranová kapitola o presadzovaní sa žien v hip hope a 50-stranová kapitola o jednom konkrétnom HC-punkovom klube (klub Vrah), tak tam mohla byť aj jedna kapitola o prepojení punku a punkových kapiel s hnutím za oslobodenie zvierat a s radikálne environmentalistickými skupinami ako Earth First!, čo bolo bežné; Zaujímala by ma táto téma a možno by som našiel túžené typy. Takisto mohla byť samostatná kapitola o stále väčšom presakovaní ideológie etického vegánstva ako hnutia do subkultúr, vrátane metalu (napr. Marnost, Kruh, Láje, nezabudnime na prvé dva albumy kapely Tisíc let od ráje), hip hopu (Křikzticha, xKRYSAx, VegAnon, Sedmá generace) a tekkna. O tomto ale nič, čo je škoda.

5 11.06.2019

Je veľmi pozitívne, že autor vkladá do témy o bioetickej problematike aj mimoľudské zvieratá, čiže okrem morálnych otázok ako výskum na ľuďoch, práva pacientov, genetické inžinierstvo, technologický rast, klonovanie, umelé oplodnenie, interrupcia, eutanázia, sa v knihe rozoberajú aj otázky ohľadne práv zvierat, šľachtenia, problému antropocentrizmu. Antropocentrizmu sa celkovo stráni, hoci v prvej časti nepochopiteľne popiera existenciu ľudských rás a v rámci boja za túto údajnú netoleranciu obhajuje feminizáciu a podobne (ako to s tým súvisí som nepochopil). Zvláštnosťou je štvrtá kapitola, ktorá sa venuje témam ako "Vztah ke zvířatům jako morální problém", potešilo aj porovnanie hlbokej a sociálnej ekológie, kde opäť vidno ohavnosť tej druhej. Ide o stručný, ale prehľadný a informatívny prehľad bioetiky.

citát, kritický pohľad na to ako sa na prírodu nahliada v sociálnej ekológii: „Příroda je chápána jako volně a bezplatně dostupný zdroj (suroviny, energie, prostor). Příroda je tedy pojímána jako objekt, věc; její neomezené využití je lidským právem. Prostředí je ve svém vlivu a působení postupně oslabováno díky technologickému rozvoji. Klesá tedy i význam prostředí; cílem je nastolení úplné kontroly prostředí a jeho zcela zásadní přetváření. Problém prostředí je chápán především jako ideologická fikce environmentalistů. Je odmítána reálnost problémů, popř. se poukazuje na jejich neprokazatelnost (viz klimatická změna). Za jediný uznávaný problém je tu považována aktuální efektivita technologií těžby zdrojů. Subjektem řešení (přičemž vlastně není co řešit, problém prostředí neexistuje) je věda a trh – reprezentanty jsou tedy vědci, technici, manageři a podnikatelé.“

5 03.02.2019

Názov knihy je mätúci. Údajné "počiatky českého environmentalizmu" spočívajú v analýze ochranárskej knihy Josefa Durdíka "Pozor na lesy!" z roku 1874. Hoci táto jeho kniha mohla byť vôbec prvou českou na túto tému, dávať ju ako základ, bez popísania aktivít ľudí "okolo nej", je nedostatočné pri snahách o priblíženie počiatkov českého environmentalizmu.

Druhá časť knihy nesie názov "Počátky environmentálně filosofického myšlení na Slovensku". Uvádzajú sa v nej v prvom rade prvé prírodovedecké spolky ako Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok (vznik v 1856), alebo niekoľkí výskumníci. Zoznámil som sa s novými menami ľudí, akých by asi dnešní humanisti označili za krajných pravičiarov. Osobitnými boli duchovní Jonáš Záborský a Ján Maliarik, ktorí asi ako prví na Slovensku rečnili proti trýzneniu zvierat. Opäť však platí, že názov je mätúci, pretože environmentálna filozofia nie je environmentalizmus, rovnako ako ani botanické, zoologické a geografické výskumy krajiny nie sú environmentalizmus.

Beriem to tak, že v tej dobe environmentalizmus prakticky neexistoval, a spomínané odbory, výskumy, ľudia a knihy určite dopomohli k jeho zrodu. Toto vyústenie ale nie je v knihe priblížené.

5 22.01.2019

Túto knihu by si mal prečítať každý odporca kanabisu. Na druhej strane by si ju mali prečítať mladí vyhúlenci, pre ktorých nie je ničím iným než zdrojom opojného THC.

Táto rastlina skrýva neuveriteľné možnosti, môže zastaviť odlesňovanie, môže sa z nej vyrábať látka, papier, biomasa, oleje, nehovoriac o ďalších využitiach. Samotnou kapitolou sú liečebné aspekty. Tým nemyslím hore spomenuté primitívne dennodenné vyhulovanie (proti rekreačnému nič nemám), ale skutočné terapeutické využitie.

V knihe sa však vôbec nespomenú negatívne aspekty THC – je fakt, že nie na každého vplýva táto látka dobre. Je to kvôli nejakému chromozómu v hlave, ide to potom dosť na psychiku a môže to mať aj trvalé následky. Viem, o čom hovorím. Každopádne by táto rastlina nemala byť taká démonizovaná a mala by sa využívať priemyselne vo veľkom.

5 14.01.2019

Kniha je naklonená makrobiotickému pescetariánskemu spôsobu stravovania. Komplexne sa v nej rozoberajú negatívne zdravotné aspekty konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Protiváha štátom financovanej lobby mliečneho priemyslu.

5 13.01.2019

„Bohovia zoslali na svet potopu, nad ním sa však zmiloval boh vôd a múdrosti, rozkázal mu postaviť veľkú loď a na nej sa potom s rodinou a príbuznými (a so semenom každého živého druhu) zachránil. Bohovia prijali jeho obeť a dali mu, i jeho žene, večný život.“ ...čo mi to len pripomína? Rozprávky rovnaké, len mená bohov iné.

„Musíme odmítnout iluzi o schopnosti pacienta rozhodnout o svém životě.“ Prial by som si, aby títo bigotní psychopati zažili laterálnu sklerózu, alebo aspoň rakovinu, a potom nech mi to zopakujú. Ak niekto argumentuje tým, že smrť je len v Božích rukách, tak potom by mal byť v jeho rukách aj život, a tým pádom by mali byť zakázané všetky lieky a lekárske prístroje, ktoré udržujú nevyliečiteľne chorých pacientov umelo pri živote a nezmyselne predlžujú ich utrpenie. Eutanázia nie je morálna ujma, ale morálna povinnosť.

Táto kniha dáva celej sérii o Pánovi prsteňov nový rozmer. Bežný konzument, ktorý si prečíta knihu a povie si: „Hm, bolo to fajn“ a zoberie ďalšiu knihu, bodka, túto knihu asi nebude mať čas a záujem pochopiť. Ten, kto sa zamýšľa nad tým, čo číta, alebo ten, kto proste rád hľadá v príbehu skryté symboliky a posolstvá, určite nad mnohými popisovanými udalosťami rozmýšľal už pri čítaní série.

Povedľa morálnych otázok (nemám jasno v tom, či by som chcel Prsteň zničiť alebo si ho nechať pre seba) mňa zaujal najmä zjavný vplyv environmentálnych aspektov, ktoré vyvrcholia protiútokom prírodných národov (hobitov, trpaslíkov, elfov) a Stromov (entov) proti Železnému pásu, oblasti industriálnej tyranie, útočisku dobyvačných ohyzdov (skřetov) a iných démonických bytostí, miestu, kde Príroda zomiera na úkor pecí a kovární, čo potvrdzuje kapitola "Pukliny osudu - Hrozba vznikajících technologií a Tolkienovy Prsteny moci" a "Tolkienův zelený věk - Ekologická témata v Pánu prstenů". Podobné kapitoly, ako "Mluvící stromy a chodící hory - Buddhistická a taoistická témata v Pánu prstenů", rozoberajú zase prírodno-duchovné symboliky využité v sérii. Zaujímavá filozofia, ktorá predstihla asi aj Tolkienove myšlienky.

5 28.10.2017

Vždy si nahováram, že „veď sa hovorí o USA, tam je welfare zvierat predsa len kúsok za EÚ“, no až taký ten rozdiel tam nie je. Scully a Bernstein približujú otrasné praktiky intenzívneho chovu zvierat v mäsovom, mliekarenskom a vaječnom priemysle, a Jeffrey Masson trochu antropomorfisticky (využitím poľudšťovania) popisuje spoločenské vzájomné vzťahy prasiat voľne žijúcich, prasiat na rodinných farmách s výbehom a prasiat uväznených v železných klietkach s betónovou podlahou vo veľkochovoch. Je to celkom hnus financovať tento krvavý priemysel kupovaním si živočíšnych výrobkov v obchodoch, keď človek vie, čo sa za ním skrýva.

5 30.09.2017

Vo veľkej časti kresťansky orientovaného obyvateľstva ešte stále prevláda ohavný staroveký antropocentrický názor, že zvieratá sú tu len pre naše využitie. V tejto knižke autor na serióznej úrovni rozoberá časti Svätého písma, v ktorých sa píše o vzťahu človeka ku zvieratám. V ostatnej kresťanskej literatúre na to nie je priestor a ľudia si to potom všelijako vysvetľujú. Preto odporúčam túto knihu (aj podobné: Zvířata jsou naši bližní a Neber zvíře do úst) všetkým veriacim, aj každému, kto sa zaujíma o religionistiku.

5 02.09.2017

Autor je antinatalistický vegán, rozoberá otázku, či je lepšie ukončiť existenciu, alebo sa vôbec nenarodiť. Kto chce preskočiť príliš opakujúce sa filozofické myšlienky o žití a nežití, môže si kľudne otvoriť rovno kapitolu "Mít děti: Názor antinatalistický", ktorá je podľa mňa kľúčová pre obhajobu autorovej teórie. Zaujímavá je aj kapitola "Populace a vymření", kde autor preľudnenie rozoberá z úplne iného pohľadu než je bežné, hľadá body odpovedí na otázku, prečo by sa mohlo vymretie ľudstva vôbec považovať za zlé; Asi to nebude kniha pre každého.

(Nedá mi to nenapísať jednu vec, ktorú je podľa mňa dôležité mať na pamäti, že antinatalizmus sa vždy, už od čias Schopenhauera, používal len v spojitosti s ľuďmi a ich prokreáciou. Ale v súčasnosti vzniká fanatická odnož, tzv efilizmus, ktorý hovorí, že utrpenie vo svete skončí až vtedy, keď skončí existencia všetkých cítiacich bytostí. Mnoho ľudí si toto zamieňa s antinatalizmom, a v tom vidím problém.)

5 30.07.2017

Samozrejme môžeme namietať, že predsa aj mimolaboratórne výskumy na primátoch sú šialenstvo, pretože tie zvieratá nežijú prirodzene, sú oddeľované od rodiny a sú presúvané z jedného miesta na druhé a je to pre nich veľmi stresujúce, ale projekty ako sú tie, čo robil Roger Fouts predsa len prispeli k tomu, aby sme sa na primáty, ale aj iné zvieratá, nepozerali so zdvihnutým nosom. Fouts naučil svoje šimpanzy ľudskú posunkovú reč (niektoré z nich sa naučili až 350 znakov), žil s nimi desiatky rokov a zdokumentované výsledky pozorovania ich správania prezentoval, pomocou čoho dokázal svetu, že zaužívané názory o iných druhoch majú značné nedostatky. Fouts kritizoval vivisekciu a iné laboratórne ohavnosti, preto bol čiernou ovcou vo vedeckých kruhoch. Ja mám rád čierne ovce. Čítalo sa mi to dobre, skoro ako román, má to dej a postavy a spád a pritom je to literatúra náučná.

5 05.06.2017

Z popisu fungovania továrne mäsospracujúceho priemyslu (kapitola 3) išla hrôza. Ďalej sa dej zameriaval na podmienky a útrapy chudobného ľudu, no dosiahnuť podobný pocit nechuti dokázal až niečo tesne pred polovicou, kedy sa dej výrazne zdramatizoval. S hlavnými postavami som síce do istej miery súcitil už predtým, ale niekedy si za svoj stav mohli sami (napríklad, keď Jurgis, ktorý zarábal 6 dolárov týždenne si urobil párty, po ktorej mu ostal dlh 100 dolárov). Je to kniha z roku 1904; od tejto doby sa sociálna situácia a pracovné podmienky pracovníkov neporovnateľne zlepšili. Z útrap, krívd a nespravodlivostí, ktoré príbeh prináša, dodnes zostala v podobnej miere už len jediná – veľkochovy zvierat.

„Všechno běželo tak hladce a systematicky, že na to člověk hleděl jako očarovaný. Byla to strojní výroba vepřového, matematika aplikovaná na výrobu vepřového. A přece ani nejstřízlivější člověk se nemohl ubránit, aby na ta prasata nemyslil; byla tak nevinná, přišla tak úžasně důvěřivě a byla ve svých protestech tak přímo lidská a tak naprosto v právu! Nedopustila se ničeho, proč by si to zasloužila, a znamenalo to jen vršit urážku na křivdu, jak se to praktikovalo tady, věšet je takhle bezcitně, neúčastně, a ani se nepokusit se ospravedlnit, ani je neuctít jedinou slzou! (…) Má člověk věřit, že prasata opravdu nikde nemají nějakého boha, kterému je prasečí jedinec drahý, pro kterého ten prasečí kvikot a muka něco znamenají? Kdo vezme to prase do náruče a utěší je?“

5 09.05.2017

Fascinujúce príbehy z niekoľkých rokov v tatranskej divočine. Dozvedel som sa z nich o medveďoch a o vysokohorskej divočine viac ako inde. Kapitoly sú rozdelené podľa ročných období a text dopĺňa takmer 140 krásnych fotografií. V porovnaní s novšou knihou Rok v divočine je tu trochu menej fotografií, ale viac textu a viac apelu na ochranu horskej prírody. Ku knihe zároveň vyšiel aj dokumentárny film Strážca divočiny, ktorého cieľom je rovnako ukázať krásy divočiny. Závidím Erikovi Balážovi jeho zážitky a podporujem ciele jeho práce.

5 04.02.2017

Malthusova teória hovorí o tom, že by malo byť povinnosťou každého jednotlivca, aby sa neoženil, kým nemá istotu, že uživí svoje deti. Skrátka a jednoducho. Nie je to ťažké čítanie, pre pochopenie pôvodného významu maltuziánstva vhodné pre každého. Treba každopádne brať do úvahy, že to bolo písané 220 rokov dozadu, preto môžu byť niektoré časti pre niekoho nezáživné, pretože už sú neaktuálne. Určite sa budem odteraz maltuziánstu trochu viac venovať, a hlavne tomu novodobému, a najlepším začiatkom je kniha Překročení mezí (Donella Meadows, Dennis Meadows, Jørgen Randers).

5 30.01.2017

Autor na príkladoch z rôznych oblastí sveta dokumentuje príčiny kolapsu miestnych spoločenstiev; zánik historických národov na Veľkonočných ostrovoch, Pitcairnových ostrovoch, juhozápade USA stáročia pred príchodom Kolumba, novoguinejskej Vysočine, Yucatánskom polostrove (Mayovia), v stredovekom Grónsku, ale aj krízy dnešných národov na príkladoch z oblastí Rwandy, Haiti, Číny, Austrálie a pod. Je naozaj zaujímavé, že hoci išlo o veľmi odlišné životné podmienky a kultúry, všade boli príčiny kolapsu, ktoré na mnohých miestach viedli k totálnemu vymretiu obyvateľstva, rovnaké – populačná explózia, odlesňovanie (a tým spôsobené erózie, suchá, záplavy), vyčerpanie živín v pôde a vybíjanie zvierat, ktorých nedostatok viedol k vojnám o zdroje, kanibalizmu a samovraždám. Všetko završuje posledná kapitola s názvom „Co to všechno pro nás dnes znamená?“ ktorá zhrňuje tie hlavné myšlienky knihy: dopadneme rovnako?

5 14.09.2016

Tie riekanky sú neuveriteľne primitívne, že klenot českej literatúry? „Zajíček běží po pšenici, myslivec číhá na silnici: Počkej ty, zajíčku, já ti dám ránu, až se ti hlavička uhne na stranu.“ To si robíte srandu? Toto čítať deťom?!

Odporúčam radšej knižku básničiek Co by si zvířátka přála (Hana Prošková, František Říha): „Já už na hon nepůjdu, už vás střílet nebudu. Ať mi ruka upadne, jestli mě to napadne!“

Nejde o žiadnu zmysluplnejšiu kritiku spoločnosti, ale iba o takú srandu. V podstate všetci sme kokoti. Nič nové. Niektoré časti boli pre mňa úplne nezaujímavé, ale pri niektorých som sa aj pousmial. Boli to hlavne kapitoly „Byrokratický kokot“ a „Když kokoti ovládnou byznys“. Průmysl, obchod a bankovnictví jsou tři oblasti, které přitahují neuvěřitelné množství kokotů. Důvody jsou prosté: kokoti milují peníze, moc a konflikty.

5 21.12.2015

„Pokiaľ ľudia nebudú uznávať prírodnú stravu, farmár bude v rozpakoch, čo pestovať. Pokiaľ sa ľudia nestanú prírodnými, nebude ani prírodné poľnohospodárstvo, ani prírodná strava.“ Toto je svätá pravda. Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú za kvalitu plodín na poľnohospodárstvo. Ale kto financuje poľnohospodárstvo? Veď práve oni sami. V tejto knihe (najmä v kapitole III) je pekne rozpísaný rozdiel medzi prírodným a komerčným poľnohospodárstvom, škoda už len, že tú vôňu a chuť plodín človek cez knihu porovnať nemôže, lebo naše mladé generácie normálnu chuť prirodzenej zeleniny snáď už ani nepoznajú. Kapitola V, v ktorej autor zmení pokojný prejav na trošku kritickejší, volajúci po revolúcii jednej slamky, je preto úplne na mieste :)

5 10.11.2015