zipporah komentáře u knih

V kategórii ženskej literatúry je určite táto z tých lepších!! Preto druhá hviezdička.

03.11.2018

Kniha na rozdávanie... Autor zozbieral poviedky, legendy, rozprávky z celého sveta a výber pospájal s rôznymi časťami ľudskej povahy. To všetko zaváňa jasnou nadčasovosťou samotných príbehov, nie knihy ako celku, čo možno irituje ľudí, ktorí celkom nepochopili zmysel knihy. Autor v realite používa jednu z metód v psychoterapii a aj v knihe sa zmieňuje, že táto metóda nie je ako žiadna iná univerzálna a pre každého! Preto je nelogické negatívne kritizovať dobré úmysly autora, narážam na komentár nižšie dole... Každý čitateľ s vyrovnanou osobnosťou resp. čitateľ so štandardnými problémami osobnosti, ktorého ešte nemožno zaradiť medzi mentálne postihnutých, pochopí, že autor mal, má aj bude mať dobré úmysly v knihe.

Mňa osobne oslovilo niekoľko príbehov s jedným najväčším o náladovom kráľovi a prsteni, na ktorom bolo napísané: Uvedom si, že aj toto pominie. Ten kráľ si to má čítať na prsteni každé ráno, keď vstane.

Žabky v smotane - veselý krátky príbeh so záverom, ktorý je takmer zázračný, ale po pár sekundách si človek uvedomí, že to nie je zázrak, ale umenie, a potom nakoniec, že ide o realitu:D Parádny príbeh!

31.01.2018

Ťažký, stredný a ľahký stupeň narcizmu sa prejavuje u oboch pohlaví rôzne. Dievčaťu nie je dovolené prejavovať zlosť, chlapec nesmie plakať. Muž vykrikuje o vlastnej cene a o tom, že nikoho nepotrebuje, žena verí tomu, že musí spraviť veľmi veľa, aby si zaslúžila lásku. Narcizmus sa tvorí v ranom detstve prístupom rodiča (nepochopenie, chlad, nijaká reakcia, naopak reakcia prehnaná, atď.). Vysvetľovanie ženského narcizmu na základe tej rozprávky mi prišlo trochu nepresvedčivé, nezrozumiteľné, neviem, čo má spoločné s narcizmom neschopnosť postaviť sa na vlastné nohy, byť závislou od kráľa otca, počúvať ho na slovo a poslať miesto seba iné ženy do lesa a nepočúvnuť princa o sľube troch slov na rozlúčku s otcom... Kde sa v tej krásnej rozprávke preukazuje narcizmus princeznej, ak len nejde o to, že maximálne premenila pravé Selbst na falošné, aby bola milovaná otcom.. Ubližovala tak akurát sama sebe, kým mužský narcizmus kosí všetky narcisy v Holandsku.. Narcizmus je taký typický a šitý mužom na mieru, ako je hysterizmus (od toho istého autora) na mieru šitý ženám. A veru mi príde tak trochu hysterické zablúdenie v lese, či zúfalé odovzdanie sa životu na pokraji úsilia dostať sa k princovi.. Veď aj sám autor tvrdí, že princ a teda narcis nedokáže city prejaviť (iba ak sebe a tie falošné), kým princezná ich nevie zadržať, čo je známka hysterizmu.. Takže v tomto mi asi niečo uniklo vzhľadom aj na to, že sa pohybujem na pracovisku, kde sú krásne vykreslené tri ženy s poruchou osobnosti, všetky tri stupne narcizmu dokážem podľa knihy im prisúdiť, ale sú to tie príznaky, ktoré má princ, nie princezná.. tá mi stále prišla ako príklad hysterika, ktorý utekal za princom, aby sa utvrdil, že nebude odmietnutý... viď názov knihy od Rohra: Hysterizmus - strach z odmietnuia...

Každý z nás má štipku narcizmu v sebe na tvorenie obranných mechanizmov, a štipku hysterizmu.

08.11.2017

Žeby hysterici prebúdzali k životu narcisky?:D

"Ľudia hrajú divadlo. Všetci musíme občas hrať, byť zdvorilými, zhovievavými atď. Hysterici inscenujú hry, ale touto formou sa snažia riešiť problémy. Zvyčajne sú to hry, ktoré nepresvedčia, naopak vyvolajú odpor okolia........." Čiže hysterici - špatní herci, ktorí nezískajú potlesk (po ktorom tak túžili), dobrí herci ale ošudia tento svet?!:D Rozdiel je asi v tom, že prví chcú potlesk, uznanie, druhí čo najviac hmoty, tá sa dá získať aj bez potreby uznania a potlesk im verú nedá nikto, nenápadní herci z dobrých rodín? Neviem, ale istým spôsobom mi to príde nedokončené, otvorené k blížiacej sa tragédii, ľudských zlyhaniam a katastrofám... Jednoducho dráma, ktorá je taká nevyhnutná pre ani nie umenie, ako pre sám život, drámu potrebujeme rovnako ako humor (možno preto je Hamlet nadčasové dielo). Aj humor sa tam spomína. Tak teda mi kniha pripomína, aby som brala s humorom kvalitných hercov resp. narcisov... lebo osobne nepatrím medzi dobrých hercov, keď sa mi nechce byť zhovievavou, vyvolávam odpor. To sedí z vl. skúsenosti. Som skôr hysterický typ, skúsenosťami utlmený resp. dozretý, verím si, aj keď som ešte o narcizme od toho istého autora nečítala. To, že sme hercami je v poriadku, transakčná analýza od Berneho to vysvetľuje super, keby som ju neprečítala, schytám z tejto knihy depresiu, lebo autorova vsuvka že "občas" hráme... toto malé slovíčko, definujúce čas, je temer neviditeľné, čitateľ si môže predstaviť len, že permamentne čosi hráme, ale Berne nás vyvedie z miery. Berne nám dáva nádej. Berne hovorí až o piatich / štyroch kategóriách, ak mi dobre pamäť slúži, takže štyri / tri zostávajú nedotknuté hrou... Áno, hry zámerne škodia, to je prípad hysterika. A potom sú antihysterici, naši kultúrne založení dravci (pravdpodobne narcisky), ktorí škodia veľmi nenápadne, nevyčerpávajú blízke okolie, stačí, že sa pretvarujú do takej mieri, aby si udržali svoju pozíciu a zdržali biednejších hercov na svojich starých, chudobných miestach. Samozrejme, že toto nie je hysterická hra, je to hra bez emócií ()takže opak hysterika), ale rovnako odpudzujúca ako hra hysterika. Len sa ťažšie k nej prizrieme, pretože je časovo a priestorovo náročná na pozorovanie. Tak hovorí moja stará aj čerstvá skúsenosť, z detstva či z terajška, či podľa príbehu A. a R. ("nádherný" prípad z Anglicka dvoch 4 ročných dievčat, na ktorej som sa zúčastnila ako svedok. Demonštruje hru hysterika a narcistu - zrejme, lebo mám pocit, že narcista bude ten protipól. Záver prípadu bol jasný, narcis vyhral, hysterik bol skopaný krivdou. Narcis vyšiel ako lepší hráč.)

Okrem tejto stránky kniha rieši príčiny vzniku, ponúka na slovo skúpejšiu liečbu. Chýba mi od autora tá "láskavosť", ktorú dobrý psychoterapeut ako autor knižky má, alebo som si na ňu zvykla u Yaloma a ešte u jedného nemeckého... Síce tam sú prípady, ale teória ich zatopila, najskôr to bude tým. Možno vplyvom hystérie nadobudol "tvrdosť":D, takže by som tomu smutnému budúcemu čitateľovi navrhla prečítať si niečo o reziliencii v detství a dospělosti.. je menej úvahová, úvahy sú niekedy na škodu:/

11.06.2017

Vynikajúca rozprávka pre starších.. Istý smútok z doby cítiť.. Priala by som si taký dobrý koniec pre Zvoníka, no dýchalo sa mi po ňom ťažšie, spravili z neho rozprávku pre malé decká, uverila som, a potom som spoznala realitu Victora Huga. Ako keby naopak z Princa a chuďasa spravili realitu napríklad vo forme krutého filmu!

11.06.2017

Hudba je to, čo zostáva medzi tým, čo je a čo by mohlo byť... Kryštof Harant. To je najvýstižnejšia predstava o tom, čo znamená hudba aj v mojom svete od magnetofónových čias.

13.05.2017

Kniha je stopercentne výborná v tých kapitolách, ktoré sa týkajú čitateľa a ja som si tam našla svoje, takže som autorovi naozaj vďačná. To je obrovský prínos. Celkovo však niektoré kapitoly boli dosť nezrozumiteľné a také ďaleké rozumu, jedna mimoriadne, a to sa mi už veru dávno nestalo, že by som nerozumela nejakému obsahu textu. Myslím, že šlo o prípad žiarlivého manžela, ktorý veril, že jeho žena je neverná... Ak to niekto prečíta, prosím o vysvetlenie, lebo som zostala totálne v pomykove.

10.05.2017

trupik, lacko, deviatak, čavargoš... srandovná kniha, ktorá opisuje realitu Košíc a košických archetypov, samozrejme polka z nás tam nie je zaradená... je vtipná, ale problém knihy je v tom, že ani v rámci Slovenska mešťania nežijúci v KE nemusia získať taký obraz Košíc, aký by potrebovali a štýl mi príde fixovaný na daný vek.. dala by som len dve hviezdičky, ale knihu šľachtí angličtina, takže tretia patrí tejto snahe márnej, pretože cudzinec tobôž nenadobudne predstavu o Košiciach, snáď najzrozumiteľnejšie sú asi tie archetypy...

10.05.2017

Kniha ponuka prehlad metod, ale niekedy sa autor distancuje od vysvetlovania, nie vsetko je riesene a skor patri medzi bocne knihy.. Je v nej aj kopec preklepov.

04.05.2017

prvá polovica príbehu ma celkom bavila, druhá už bola nudná forma , stále dokola opakujúca sa, ošúchaná téma o vlastníctve, majetku (nástup k.o.m.u.n.i.z.m.u) a bitke o pozemok, o lúku, kde asi ani maky nekvitli, iba ľudská sprostosť, naivnosť a chamtivosť... prijala by som príbeh celý o Paškovi, ktorý mi pripomenul trochu Gorkého:D

18.04.2017

Mala som trochu inú predstavu o obsahu z názvu, napríklad, že sa budú rozoberať typy pováh, život s nimi atď., a žiadny prehľad života človeka. V tejto knihe sa popisujú etapy jedinca a v nich sem-tam sú vytiahnuté odlišné situácie (ako typy otcov v rodinách, typy žien, ktoré si vyberajú čas byť matkami, atď). Nedala mi táto kniha až tak veľa ako Psychológia osobnosti, ale čítala som už aj chudobnejšie knižky z Grady. Niektoré citáty sú výstrihnuté zo života, ako "cesta do pekla je vydlaždená dobrými úmyslami", čo sa mi len tohto roka aj stalo, takže mi je toto porekadlo srdcu blízke. Ako pri každej správnej psychologickej knižke aj v tejto nechýba podnet na depresiu, ale keďže človek tak miluje duševné utrpenie, obzvlášť ženy:D, nedarovala som si odpočinok ako po fyzickej záťaži a pokračovala som v četbe až do konca. V závere je pozitívna rada od Senecu ako pekná dvojbodka t. j. nádej pre zlepšenie budúcnosti. Nie je podstatný vek a koľko času žijeme, ale AKO tento život žijeme (žili sme).

30.10.2016

Napínavé, odporúčam ako ľahké, ale dobré čítanie a je tam zmienka o Emme Watson:D

02.10.2016

Trocha prázdnoty nám vždycky prospěje.

Tak jako rozbité hodiny dvakrát denně ukazují naprosto přesný čas, v tomhle mél ten chlap nejspíš absolútní pravdu!

02.09.2016

Mne toto zoskupenie informácií úplne stačilo a ten, čo chce ísť študovať FA, by si mohol túto knihu ako úvod prečítať, nech má predstavu, o čom sa bude 5 rokov zaoberať. Ja som taká šťastná, že som nakoniec šla na prírodné vedy! Indické čakry, átmany a ďalšie významy, ktoré si človek navymýšľal, z toho by som rozhodne nepochopila svet, aký je, ale aký je iba v pohľade zopár duševne nabitých ľudí. Filozofia už by mala byť len doplnkom každého oboru. Treba riešiť kultúrnu stránku národa, očom píše autor aj v súvislosti s civilizačným obehom, ktorý ide proti kultúre. To je alarmujúca vec, nech nám nehynú symboly našej kultúry v prospech západných!

17.05.2016

A ešte Schillerov výrok, ktorý hovorí za všetko: Ušľachtilý človek je taký, ktorý má dar zaobchádzať aj s najbanálnejšími záležitosťami a najbezvýznamnejšími predmetmi tak, že ich premení na nekonečné.

04.05.2016

Slovenská verzia z časopisu. Najkatastrofálnejší preklad, s hrubými chybami, a to dve ženy redigovali, hanba a sprznenie slovenského jazyka! Keď budem mať kontakt na nich, napíšem im, nech sa vrátia na základnú školu.

15.04.2016

Dlho mi vŕtalo v hlave, aký je správny názov piniek, lebo presne v Larsonovej knihe to je spomenuté a tento autor mi to konečne pripomenul. Ostrovčany! Momentálne venujem čas času:D, takže je to zaujímavý zážitok, atak z dvoch základných pohľadov, pohľad humanitných vied a pohľad prírodných vied. Doteraz som sa vlastne nad časom ako tak nezamýšľala, alebo iba doslovne a logicky sa babrala vo vypitvanom čase resp. po pitve tu máme tri dielce, minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vsádzala som na nejakú laickú filozofickú logiku, alebo čo... Teraz vnímam čas cez jazyk teoretického Smolina, biológa Kováča a verím, že niečo mi k tomu dopovie skvelý a kreatívny matematik Mandelbrot. Som spokojná, že moje doterajšie analýzy času v príbehu boli slušné a stotožňovali sa s tým, čo som zatiaľ prečítala od odborníkov. Takže ešte ma čaká veľmi zaujímavá cesta poznania o čase. Na nové poznatky si počkáme, ale mne pomôže toto čítanie o čase zoceliť predstavu o tom, čo píšem. Mimochodom, je veru smutné, že tí vedeckí kreacionisti sú rovnakej sorty ako tu na východe naše arabské ovečky. Odlišujú sa iba spôsobmi, kým jeden tne hlavy a vystupuje radikálnymi spôsobmi pri presadzovaní Boha, tí druhí si natiahli rukavičky, žeby tie, čo sa používajú v laboratóriách?, a jemnými spôsobmi presadzujú Boha. Nie sú o nič lepší, neospravedlňuje ich to, že spôsoby majú umiernené. "Šicko" na jedno kopyto, vážení! Učme sa pokore, ale tej pravej a tá paradoxne tkvie v štúdiu vedy, o tom som viac než presvedčená, ešte aj táto kniha to deklaruje... jednoducho naše cesty by mali dospieť aj k cibreniu analytickej cesty poznávania, nielen zostávať v intuitívnom, ktoré nosíme v hlave zdarma od narodenia.

20.03.2016

sranda, pred sebou mám Hamleta a vždy si pri ňom spomeniem na surovú knihu Tita Andronica, najodpornejšie surovstvá, ale odvtedy som už ich tiež dosť načítala.. najhoršie zatiaľ vedie kráľ, ktorý zmasakroval vlastných synov a spravil hostinu z ich mäsa, bolo to spomínané v Oltári, skrze božstiev a podobne, no som si istá, že takéto choré nápadičky sa netýkali bohov, ale ľudí.. hruza a des

21.02.2016

Knižka o najväčšom svätcovi. Pre mňa je svätcom ani nie z náboženského pohľadu, ale z ľudského. Veľmi trefne popísal autor františkánsky fenomén: priťahuje pozornosť ako v autobuse každý cestujúci sa usmeje na dieťatko, ktoré ho pozdraví. Hodnoty, ktoré František z Assisi vštepil do kultúrneho dedičstva ľudstva, sú autentickými magnetickými pólmi, ktoré priťahuje pozornosť a súhlas všetkých.
... Okrem toho som našla dobrý popis o súčasnom stave vzťahov, ktorý je skúšaný už dlhé roky globalizáciou: Najmä v posledných desaťročiach je každý z nás katalogizovaný všadeprítomným okruhom tých druhých. Obyčajný pozdrav sa v posledných rokoch stal príťažou, lebo sa nám zdá, že je narušením nášho súkromia. Vo vzťahu s opačnou úmerou sa tak túžime pohrúžiť do globálneho sveta, ktorý je však len virtuálny, že hrozí, že návšteva priateľa by sa nám mohla javiť ako nevhodná alebo otravná, ak sme si ju už vopred nezaznačili. Ak sme pred desiatimi rokmi stratili kontakt so svetom, dnes sme stratili sám svet tým, že sme v ňom všetko jednoducho globalizovali. „Blížny“ je teda len ten, koho spájam s mojimi výsadami alebo mu ponúkam vzťah, alebo si dovolím prijať ho. Takto sme však zničili samotné vzťahy tým, že sme v nás vytvorili neukojiteľnú potrebu ich bezdôvodnosti, čo môžeme – paradoxne – pozorovať u mladých, ktorí ani na chvíľu neodložia svoj iPhone alebo iPad.

05.02.2016

Je smutné, že ženy nachádzajú sebaúctu a sebapoznanie iba vo vzťahu s mužom. To je asi najväčší problém, ktorý bude ešte dlho pretrvávať, a doplácať na to budú ďalšie generácie. V podstate som sa nič nového nedozvedela, zopár malých informácii, ako kríza po siedmom roku, alebo sociálna dezirabilita... tieto veci však človek, ak mu myslí, si sám vyvodí. Keďže sú to samé mrzké veci vyprodukované z histórie spoločnosťou riadenou mužom, je lepšie poňať manželstvo v duchu trebárs Čechova.

27.12.2015