zipporah
komentáře u knih

Najobľúbenejšia časť... sedemkrát prečítaná, a číslo sa bude zvyšovať, lebo bertíková fazuľka! Pikoška: Daniel Radcliffe potvrdil, že jeho naj časť je... ha ha haaaa


Tak ja som si Darcyho až tak neobľúbila, nič moc no... Sú lepší a dokonca žili naozaj, ako napríklad Puškin :) Zase kniha neemancipovanej (ne)modernej ženy, tie sú najlepšie, pretože im nechýba to pravé, ženská myseľ, ktorá sa nenecháva špiniť okolím, dobou, mužským rozumom atď...


Pán Knightley je najlepší, lepší než Darcy, pretože je dokonalý a je nežiadúca pravdepodobnosť, že taký v skutočnosti existuje na Zemi, o to žiadúcejšie, aby sa vyskytol v knihe, ale len písanej perom Austenovej!!! Filmový s Gwyneth Paltrow je skvelý. Príbeh je najlepší, z tých, čo som čítala, Emma baví, jediná vec, ktorú autorke neodpustím je môj čistý predsudok z dvadsaťročného!!! vekového rozdielu medzi ústrednými postavami.


Najlepšie fantasy súčasnosti, ale iba prvý diel, druhý už je viac o histórii, autor sa odklonil od fantasy... Ale ten prvý diel stojí za to!


Husté, veľa dejov, také bez citov, ale nepredvídavosť deja je super a to zrkadlo sa mi páčilo. Najviac sa mi však páčil charakter egoistického čarodejníka, to ma inšpirovalo, možno ani sám autor nevedel, že vystihne pravú psychológiu čarodeja alebo že ten charakter vlastne naväzuje len na jeho činy, no ozaj super, nútilo ma rozmýšľať.


Jedna z tých najťažších kníh, čo som čítala, aby sa chápalo, nie ťažko napísaných (nepopieram, že pre autora muselo byť veľmi ťažké napísať hento). Veľmi smutná je úbohosť vojny, ten, kto sa vie vžiť, nebude mať ešte týždeň pokoja po prečítaní a bude rozmýšľať nad tým, aká škoda je, že z takejto dane bola stvorená kniha. Úspech tu nemá žiadny význam (tých 5 hviezdičiek je úplne smiešnych), iba to posolstvo a sila autora. Niečo podobné ako Dostojevskij (Zápisky z mŕtveho domu), Gorkij (biografia) alebo Solženicyn (Jeden deň Ivana Denisoviča)...


Aké poučenie vyplýva z príbehu? Oko za oko, zub za zub. Za ťažký hriech (zabitie otca) sa pyká rovnakým hriechom:P Ale je to lepšie čítanie než nejaké novšie od Lindseyovej, ktoré už myslením zachádzajú priďaleko od pozemšťanov a zvyšných vesmírčanov.


Držím palce budúcim generáciám, aby takto nedopadli a nám, aby sme túto scénu nepodporovali.


:D snáď posledné fantasy pre deti, čo som čítala, strašný štýl, ale to preto, že je písané pre deti, takmer som si pri čítaní zapálila cigaretku :D


Nie som historik, ale Weila musím opraviť, pretože napísal strašnú informáciu.
V prvom rade porovnávať Napoleona s Hitlerom je blúznením, ich spoločné "niečo" končí tam, kde si šialený Hitler bral za vzor Napoleona.
Napoleon bol spočiatku ozajstným hrdinom s dobrými zásadami a cieľmi. Čítať o jeho začiatkoch je zaujímavé a stáva sa akýmsi vzorom pre ľudí, ktorí chcú niečo v živote dokázať, popri tom však dokážu aj milovať. Svoju reputáciu a očividne aj charakter si zničil niekedy neskôr, možno po tých prvých talianskych víťazstvách, ja si to už nepamätám, naposledy som si o ňom čítala pred siedmimi rokmi, môžete ma opraviť. Napoleona obdivujem do tých časov, keď začal "klesať", každopádne bol vskutku výnimočný v dobrom aj v zlom a knihu odporúčam.


Všetky knihy, čo som od nej čítala, si nepamätám ani, ale na túto nezabudnem:D


Keby som nečítala ruské knihy, tak by som z tejto knihy bola hotová. Je to taký skrátený výcuc nespokojných hrdinov svetového romantizmu. Nespokojnosť vychádza zo spoločnosti, ktorú začína pomaličky ovládať technika a vyrastajú prvé generácie nihilistov, buričov, ale ešte stále existujú aj nenapraviteľní rojkovia a ľudia s veľkým Č (Gončarove postavy). Hrdinovia romantizmu sú poslední, ktorí boli ešte schopní vyzývať a umierať v súbojoch, s čím sa už nestotožňujem, lebo kvôli tejto prkotine zahynuli dvaja vynikajúci spisovatelia, akými boli Puškin a Lermontov.


No neviem, či je to z iného kozmu... boli tam vysvetlivky, ktoré mi kazili zážitky, nedá sa to plynule čítať... je to dielo plné histórii, a takých symbolov, až som z toho mala mix a len zainteresovaný historik-labužník má z toho výdatnú večeru a tiež nie je to dielo, ktoré by sa malo prečítať iba raz, aspoň to tak cítim. Peklo je pre mňa na desať hviezdičiek s hviezdou na druhú, nazvala by som ho až fenoménom, v očistci ma to prestalo baviť, raj som ledva dočítala. Peklo však odporúčam! Možno spĺňa presne tie všetky predstavy o kráse, ktoré opisuje Schiller. Ozaj je to tak, budete mať zimomriavky za horúca a budete plakať nad ľudskou krutosťou. Všetky tie slovné "pomôcky" fungujú na sto percent.


Dobre som spravila, že som si to prečítala druhý raz, Gandalfove monológy sú fantastické, ako postava je nezabudnuteľná, len kvôli nemu už to treba prečítať si.


Dajak ma to vtedy nebavilo čítať, no bola som primladá na zvažovanie kníh svetovej literatúry, určite je hodnotná.


Päť malých prasiatok, Roger a Černoškovia, to si najviac pamätám, ešte mačku medzi holubmi, ak to prebiehalo na internátnej škole...


Zbytočne písať, toto je povinnosť milovníkov detektívok, podobne ako Meno ruže. Výtečné story a ja hlúpa pri tejto knihe som sa odnaučila listovať dozadu. Pretože som videla meno vraha vzadu, keď písal záverečný list. Bola som v pomykove, lebo naaranžoval vlastnú smrť, ale predsa len, bolo a je to stále pre mňa veľké ponaučenie NELISTOVAŤ dozadu!


Od neho som skoro všetko prečítala, teraz keď spomínam, aké rozprávky povymýšľal, prichádzam na to, že tento autor vlastne je génius.


fuuuu, šiestu nemám:( ani jedenástu... inak všetke a po pravde desať hviezdičiek by som dala, tieto príručky sú N.1