Adhara
přečtené 558
Nebezpečná podoba
2009,
Sandra Brown
Slušná oddychovka, taký ľúbostný triler. Nastolená situácia je síce pritiahnutá za vlasy a rovnako aj záverečné vysvetlenie, ale dobre sa to čítalo. Inak mi vadila už len plochosť postáv. Carole bola príšera z najhorších pekiel bez štipky pozitívnej vlastnosti či citu. Avery zase hotový anjel z nebies, čo sa vzťahov k ostatným týka. Len som sa pousmiala nad tým, ako jej stačil jediný jej rozhovor s každým problematickým členom Tateovej rodiny a dokázala to, čo nedokázali ostatní x rokov predtým – zmenila im charaktery k lepšiemu. Ako vravím, len oddychovka, čo rýchlo vyšumí z mysle. Vraha aj jeho za vlasy pritiahnutý motív som odhalila skôr, ale uznávam, bolo to dosť náročné. Vierohodne naopak hodnotím Tateovu odťaživosť od svojej domnelej manželky spôsobenú mnohými sklamaniami.... celý text
Dievča vo vlaku
2015,
Paula Hawkins
Za mňa priemerný triler. Začiatok, kým hrdinka len jazdila vlakmi, sa mi páčil. Jej postupne sa rozvíjajúce interakcie s postavami už menej. Moje počiatočné sympatie k hlavnej hrdinke sa postupne strácali, ako sme sa o nej toho dozvedali čoraz viac. Nenašla som tam nič výrazne zlé, ale všetko dianie je také nejaké trilerovo klišéovité. Ak máte načítaných veľa trilerov, zmocní sa vás pocit, že toto ste už čítali. Nič nevypadne z očakávaní a stereotypov a skutočný vinník sa dá uhádnuť pomerne skoro.... celý text
Zvláštní, ale pravdivé
2017,
John Searles
Veľmi pekne spracovaný príbeh, teda jeho väčšinová časť. Škoda, že sme sa už v strede dozvedeli pointu a v tomto smere nenastal žiadny zvrat. Bývalo by lepšie, keby sa atmosféra, podozrenie nadprirodzena udržala dlhšie. Páčila sa mi však psychológia postáv, ich realistické prežívanie smútku, kopa nebanálnych a zaujímavých detailov, aj to, aké odlišné postavy autor vytvoril – neboli, ako u kopy iných autorov, na jedno či dve kopytá. Príbeh šiel trochu do hĺbky, nie priveľmi náročnej, ale dostatočnej na to, aby ma veľmi zaujal a na jeho čítanie som sa tešila. Postava Melissy mi bola veľmi sympatická, ostatné omnoho menej, ale dalo sa to vydržať. Autor však riadne pokazil záver. Polopatistický, klišéovitý, neuveriteľný. Všetko, čo sa dialo od začiatku pôrodu, bolo z môjho pohľadu absolútne strašné a navyše predvídateľné. Za to by si zaslúžil strhnúť minimálne dve hviezdy.... celý text
Rovnica lásky
2019,
Helen Hoang
Nečítam červenú knižnicu, takže neviem, aký je v tomto žánri priemer. Okom nezaujatého však išlo o značne plytký a hlúpy príbeh. Hlavnú hrdinku som absolútne nechápala. Niežeby som poznala niekoho s autizmom, ale toto podľa popisu skôr ako na autizmus vyzeralo na chorobnú úzkosť, nulové sebavedomie (prečo, keď je taká dobrá v práci?) a sebanenávisť. Nebola ženská, mala klišé výzor intelektuálky (zase raz okuliare a drdol), nebola konzistentná sama so sebou (vraj sa nevyzná v sociálnych vzťahoch, ale keď si to dej vyžaduje, zrazu je v nich macher), každú chvíľu som jej mala chuť dať facku a vôbec – naozaj je pravda, že autizmus človeka prejde, keď stretne človeka, s ktorým má kompatibilnú chémiu? Nemala by nenávidieť dotyky s každým, vrátane „toho pravého“? Ostatné postavy sú neuveriteľne ploché. Michael, až na to, že je gigolo, je hotový princ na bielom koni. To už neexistoval trápnejší dôvod, prečo robí gigola, ako ten, že potrebuje peniaze pre svoju matku chorú na rakovinu? Stellin druhý nápadník je zase koncentrátom arogantnosti a povýšenosti a o vzťahu s takým hovadom by predsa nemohla uvažovať ani autistka. Stelini predošlí partneri boli tiež úplné prasce na jedno kopyto, skrátka čierno-biely svet. To, ako okolo seba hlavní hrdinovia donekonečna krúžili a nevedeli sa dať dohromady kvôli obojstrannému nezmyslu „nie som pre neho dosť dobrá – nie som pre ňu dosť dobrý“ – bolo rozvláčne a neuveriteľné. Čítalo sa to ľahko a rýchlo, za to tie hviezdy (aj to som chcela dať pôvodne iba dve). No emócie to vzbudzovalo len slabé. Ide o vyslovene oddychový text.... celý text
Mesačné údolie
1969,
Jack London
Na Londonov štandard slabá kniha, ale stále dosť dobrá. Rozoberá mnoho rozličných tém: manželské šťastie, depresia, hospodárska kríza, ekonomika, optimálne poľnohospodárstvo, možnosti, ako viesť čo najlepší život, blahodarný účinok prírody na dušu, box a jeho morálnosť, poézia, davové a pudové správanie... Táto pestrosť jej dodáva plastickosť a uveriteľnosť. Niektorými prvkami mi to trochu pripomenulo Martina Edena, napríklad zničujúca drina práce v práčovni, vzťah muža s o dva roky staršou ženou – ale dej sa tu vyvíja úplne inak. Ba možno – na Londonove pomery a tiež realitu – až príliš idylicky. Nepochopila som, prečo sú na vidieku k hrdinom všetci takí neuveriteľne vľúdni a dobrí, až na jedinú výnimku v podobe nočného strážnika. Kniha jasne a možno až trochu príliš jednostranne predkladá myšlienku, že mesto je zlo a vidiek dobro.... celý text
Kukly
1992,
John Wyndham (p)
Vcelku čítavá postapokalyptická knižka, no obsahuje samé už viac-menej známe prvky, dejové a dystopické klišé (odlišní sú utláčaní, ale práve oni sú tí správni, atď). A dôvod, prečo sa volá takto, som teda nepochopila.... celý text
HEX
2017,
Thomas Olde Heuvelt
Autor rozbehol zaujímavý príbeh. Moderný svet (píše sa rok 2012), všadeprítomné mobily, internet, youtuberi,... a aplikácia na čarodejnicu. No ako je u mňa bežné, naskakovali mi v hlave hromady otázok, z ktorých na niektoré sa mi odpovedí nedostalo. Napriek tomu som ale bola s prvými dvoma tretinami knihy veľmi spokojná. Azda okrem samotného začiatku, kým som sa zorientovala. Ale inak sa to čítalo dobre. Pekne sa rozbehli príbehy niekoľkých postáv, plastické, vyvážené, detailné, no napriek tomu ma niektoré ma chytili menej ako iné. Zaujímavá bola ponurá atmosféra prírody v období okolo Halloweena aj – ako je pre strašidelný príbeh bežné – pomalé stúpanie napätia, postupné gradovanie a hromadenie problémov s nadprirodzenom i obyvateľmi samotnými, ktoré spelo k vyvrcholeniu. Kedy sa to začalo kaziť? Asi vtedy, keď sa zápletka zvrtla a začala veľmi okato pripomínať Kingov Cintorín zvierat. Ale úplne to dorazili záverečné scény. Moje výčitky k nim by sa dali rozdeliť do dvoch hlavných okruhov: žiadny strach a žiadny zmysel. A možno mi ten záver pripadal zbabraný pre to, že pointa mi pripadla tak trochu absurdná. Rozhodne bola v rozpore zo všetkým, čo sme o čarodejnici vedeli, a s pravidlami, ktoré boli ohľadom nej nastolené. A kým v prvých častiach knihy som počúvala neúnavné otázky: „A prečo...? A prečo toto...? A ako toto...?“ len v kútiku mysle, teraz priam revali.... celý text
Ptáci a jiné povídky
1991,
Daphne du Maurier
Zbierka kvalitných dlhých strašidelných poviedok – alebo možno noviel, ako sú niekedy klasifikované. Jedno z ukážkových diel autorky, ktoré som si po rokoch s chuťou prečítala znova. Niektoré boli trochu slabšie alebo silnejšie ako iné, konkrétne: Teraz sa nepozeraj: Dobrá. V prvej tretine vôbec netušíte, akým smerom sa to začne uberať. Vlastne ani v druhej tretine. Názov nenapovie o obsahu vôbec nič, je však aspoň príjemne hrozivý. Jabloň: Podľa mňa najlepšia poviedka v zbierke. Jej obsah som si zapamätala zo všetkých najlepšie. Až po opätovnom čítaní po rokoch som však ocenila, aký ťažký námet autorka zvládla. Vtáky: Poviedka, ktorá dala zbierke názov. Najznámejšia, sfilmovaná… a podľa mňa najslabšia zo z knihy. No nechápme sa zle, ani toto nebola zlá poviedka. Len v porovnaní s ostatnými kúskami pokrivkáva. Alibi. Pre mňa druhý najlepší kúsok v zbierke. No na konci mi prekážali dve nezodpovedané otázky. Napriek tomu to zanechalo silný dojem. Nechoďte po polnoci: Opäť poviedka s hrozivým názvom, ale pripadá mi akási nemastná-neslaná. Zvrat v príbehu mi nepripadá až taký logický a nenásilný ako v predošlých príbehoch, motivácii záporákov nerozumiem. Modré šošovky: Poviedka zvláštna už tým, že je ako jediná písaná z pohľadu ženy. Hrdinky, ktorá sa po operácií očí ocitne v takmer smiešnej, ale vo svojej podstate desivej situácií. Zápletka je hrozivá, no s postupmi hlavnej postavy som sa nevedela príliš stotožniť.... celý text
