Adhara
přečtené 558
Příběh služebnice
2008,
Margaret Atwood
Zaujímavá dystópia. Oceňujem, že smerovanie deja neskĺzlo ku klišé, hoci na to malo množstvo predpokladov. Napokon sa však vyberie realistickejšou cestou. Malo to celkom silnú atmosféru podivnej spoločnosti, života v sústavnom strachu, miestami nepatrného uvoľnenia, ktoré však napokon vyústi do ešte väčšieho strachu... aj keď chvíľami som mala už toho atmosférotvorného filozofovania hlavnej hrdinky celkom dosť. Malo tam však svoje miesto. Chápem, že zameranosť na detail, prežívanie a sny by bolo prirodzeným dôsledkom intelektuálnej aj zmyslovej deprivácie Služobníc.... celý text
Outsider
2019,
Stephen King
Najslabšia Kingovka, akú som kedy čítala. Nikdy som nedala Kingovi menej ako tri hviezdy, ale teraz naozaj musím. Pritom sa to rozbiehalo tak sľubne... jeden páchateľ na dvoch miestach zároveň, to vyzeralo ako skvelá zápletka, v ktorej sa dalo ťažiť zo psychológie, súdu, vývoja postáv. (Spojler) Prvý problém nastal, keď namiesto sľubne rozbehnutého vývoja autor postavy náhle preriedil a dej nadobudol iný smer. A čoraz horší a horší, s čoraz slabšou a slabšou atmosférou a charakteristikami postáv. Vyvrcholenie, stret so samotným zlom, vo mne nevzbudilo ani kúštiček napätia, obáv či strachu – vlastne mi to pripadalo, ako keby sa niekto neveľmi úspešne pokúšal Kingov štýl napodobniť. Toto je naozaj všetko? Tomu som nemohla uveriť – keďže som to mala v čítačke a nevidela som, koľko strán mi zostáva, očakávala som druhé, lepšie kolo. Aj kvôli roztiahnutému záveru. A keď už som naozaj uverila tomu, že druhé kolo bude, zrazu bum – posledná strana. A to ani nevravím o logickej chybe – nadprirodzené monštrum je raz viditeľné na záberoch kamery, raz nie. (/Spojler)... celý text
Anihilace
2015,
Jeff VanderMeer
Čakala som viac. Oveľa viac. Námet príbehu je prastaručičký, obomletý x autormi počínajúc Lovecraftom: oblasť zasiahnutá mimozemským artefaktom, následkom čoho v nej dochádza v fyzickým a psychickým zmenám obyvateľstva. Otrepané je aj „rozuzlenie“ – nikto nič nevie, na každú zodpovedanú otázku sa vynorila kopa ďalších, takže sme skončili horšie než sme začali. Aspoň čo sa tohto prvého dielu týka. Neoslovil ma ani rozprávačský zahmlievací štýl. Pritom je mi povedomý – neviem kde, ale niekde som sa s týmto zahmlievaním už určite stretla, no je mi nesympatické. Taká prebujnená snaha o efekt. A napokon mi bola nesympatická aj hlavná postava. Vôbec som jej nerozumela (a to som vyštudovala rovnaký odbor!). Jej pohnútky mi aj napriek početným spomienkam zostali zahalené. Cez to všetko ale kniha bola napísaná pútavo. Lákalo ma zistiť, čo bude ďalej, hoci už zo štýlu sa dalo tušiť, že sa žiadne veľké uspokojenie čitateľov nechystá.... celý text
Nekonečný příběh
2001,
Michael Ende
Knižku som prečítala dávno po videní filmu, na základe recenzie, ktorá tvrdila, že kniha ide viac do hĺbky. Neviem, či to môžem potvrdiť. Kniha je skrátka... iná. Jej prvá polovica bola len voľnou predlohou pre prvý diel filmu a druhá polovica ešte voľnejším námetom pre druhý diel, pričom ale hlavná pointa druhého dielu je absolútne inde než hlavná pointa druhej polovice knihy. Čo nie je výlučne na škodu – druhá polovica knihy bola predvídateľná a z môjho pohľadu príliš výchovná. Vo všeobecnosti je ale svet Fantázie v knihe oveľa pestrejší než bol vo filmoch. Je zjavné, že niektoré veci sa museli vypustiť pre problematickosť sfilmovania, iné zase kvôli diváckym sympatiám – preto na rozdiel od knihy Bastián nie je škaredý, Atrej nie je zelený a Falco nemá hlavu leva, lež milého psa. Niektoré vypustenia však išli na úkor logiky filmu, napríklad skamarátenie sa Atreja s Falkom malo v knihe oveľa lepší dôvod. A mrzí ma, že v rámci vypúšťania sa vo filme úplne stratil aj dôvod toho, prečo sa to volá Nekonečný príbeh, v knihe tak pekne vysvetlený. Hoci... vypustený starec z hory bol nepochybne zaujímavou postavou, no jeho moc až priveľká, čo z literárneho hľadiska nemuselo robiť dobrotu. Skrátka a jasne, Nekonečný príbeh v knižnom origináli je pre mňa neuveriteľne pestrou prehliadkou autorskej fantázie, v niečom lepšej a v niečom horšej než film.... celý text
Gravitace
2001,
Tess Gerritsen
Kniha spočiatku vyzerala sľubne. Zdalo sa, že autorka je zbehlá vo fungovaní NASA, prípravy na let, v lekárskom prostredí, a pritom nezabúda na hĺbku, sympatickosť a uveriteľnosť postáv. Žiaľ, čím ďalej dej pokračoval, tým sa stával plytkejším, absurdnejším a klišéovitejším. Námet infekcie síce nie je príliš originálny, no originálnym sa zdal aspoň jeho pôvod – kým sa to všetko nezvrtlo na stokrát prevarený čaj. Uveriteľnosť tiež šla postupne dolu. Astronauti trénovaní na ISS nevedia, aký je tam kde modul? A potrebujú prednášku o dôvodoch, prečo na ISS robia pokusy? Štarty kozmických lodí sa absurdne urýchľujú, časové okná nesedia s realitou, čím ďalej tým viac nezrovnalostí so známymi faktami (Edwards AFB nebola pre NASA základňa na možnosť poslednej voľby pristátia raketoplánu, atď.), netrénovaní ľudia robia – samozrejme úspešne – kaskadérske kúsky, vývoj deja je úplne predvídateľný... a začína pripomínať filmy a la Armageddon či Jadro... Psychológia postáv, zo začiatku celkom pekne rozvinutá vrátane prepracovaných reakcií na prvé úmrtia, ku koncu tiež veľa priestoru nedostala.... celý text
Prázdné místo
2013,
J. K. Rowling (p)
Počas čítania mi bežala v hlave jediná hlavná otázka: čo preboha urobila Rowlingová so svojím rozprávačským talentom? S pútavosťou Pottera to totiž nemá spoločné absolútne nič. A ešte aj v porovnaní s Volaním Kukučky ide o veľmi, veľmi zlý text. Prvých dvesto strán nemôžem nazvať inak ako koncentrovaná nuda. Bolo to o nejakom mestečku plnom nesympatických postáv, ktoré som si – s výnimkou teenagerov – až do konca dosť mýlila. Stovky strán sa odvíjajú bez hlavnej zápletky, v zmesi lenivých, nudných, nefunkčných vzťahov, krivých charakterov, ktoré nemám prečo ľutovať. Postavy a udalosti – teda, tá hrśtka chatrných udalostí – sú v Prázdnom mieste pospájané neuveriteľne slabo. Jediný dôvod, prečo stojí za to si túto knihu prečítať, je uvidieť dôkaz, že Rowlingová vie písať aj úplne, ale úplne inak. Na vlastnú škodu.... celý text
Bez výstrahy
2017,
Mary Torjussen
Bez výstrahy je psychotriler tak na tri a pol hviezdičky. Bol pre mňa ľahko a svižne čítavý. Konečne dielo, kde sú pocity a myšlienky hlavnej hrdinky napísané po lopate a pochopiteľné a to nielen raz, ale aj do zásoby. Hannah vo mne prvé tri štvrtiny knihy vzbudzovala prevažne súcit. Príbeh robí plastickým mnoho detailov, popisov jej zariadenia aj zmiznutých Mattových vecí spolu s útržkami spomienok. Na mňa to fungovalo, no mám obavu, že na iných nemusí. A ako to už býva, postupne sa pred nami vynára tiež obraz minulosti Hannah, ktorá bude mať do rozuzlenia čo povedať. Lenže… Napriek tomu som po rozuzlení primárnej záhady mala neodbytný pocit, že som bola ako čitateľ podvedená. Obraty sa vo všeobecnosti nezaobídu bez zamlčiavania podstatných faktov autorom, no tu toho autorka zamlčala až priveľa. Po istom zamyslení sa to síce dá vysvetliť a ospravedlniť, no napriek tomu som nemala pocit, že by to všetko bolo pekne sadlo. Na druhej strane ale oceňujem, že autorka do záveru nevniesla klasické klišé.... celý text
