Corso
přečtené 879
Nekroskop
1994,
Brian Lumley
Jedna z najlepsich "upirovin" ake som kedy cital. Este nez prisla ta romantizujuca vlna na cele s Usvitom a Dennikmi, Brian Lumley pisal seriu Nekroskop. Je to mix hororu, spionaze, fantastiky, upirskych povesti, a napisane kvalitne. Uz len z motivu vysluchov mrtvych mrazi pri riti. Nepravom zabudnuta seria. Nedokazem sa dostat k vsetkym kniham, cital som len prve dve, a aj to som musel pred desat rokmi piratit po uloziskach. Asi sa pustim do hladania.... celý text
Tieňohra: Príbeh o poslednej vojne v Európe
2021,
Tim Marshall
Nie je to zla reportaz a spomienky. A tu je zaroven jadro mojho sklamania. Cakal som viac faktov, historicke pozadie, povod konfliktu. Dostali sa mi spomienky, osobne zazitky az dobrodruzstva. Aky kontrast voci predoslej knihe, co som nedavno cital. (Gourevitchova Rwanda) Takze koho zaujima Juhoslovansky konflikt treba hladat aj ine knihy. No, takze hor` sa zase k niecomu prijemnejsiemu.... celý text
Jelita - Ze života lůzrů
2014,
Dan Černý
S touto seriou Dan podla mna nemal prestat. Je to zabavne, jeho kresba a napady ma vzdy bavili. Uplne jednoduchy recept, ktory funguje, parta stredoskolakov a ich problemy a radosti, samozrejme okorenene znacnou davkou humoru, fantastiky, blaznovstiev.... celý text
Poslední aristokratka
2012,
Evžen Boček
Ja som sa pri pocuvani bavil. Idealne na dlhe vecery, nenarocne, vtipne. Kym film mi prisiel ako nieco co snad nikdy nemalo vzniknut, berie z knihy len co sa hodilo. Nieco mi vravelo, asi ukazky, ze kniha bude uplne ina. A ano, je to zabavne, pekne napisana humoristicka vec. Aj by som sa viac rozpisal ale dnes sa mi tak nechce rozmyslat!! :) Zasa mam nejake blbe obdobie a tato kniha mi pomohla dychat volnejsie.... celý text
Velký vezír Iznougud je zpět
2022,
René Goscinny
Stale vtipne, napadite a plne gagov, pomrknuti na citatela, vyborny preklad..
Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú
2016,
Philip Gourevitch
Je to smutne citanie. Nedalo mi, vytlacil som si mapy Rwandy, popri citani okamzite hladal, mena, fotografie, preto ze len tak sa takto kniha ma citat. S ocami na rozsekanych telach, na tvarach, do ktorych by ste nikdy nepovedali ze dokazu zorganizovat a dirigovat take sialenstvo. Uvedomil som si vela veci. Ze mentalitu tamojsich ludi nedokazem pochopit. Neviem si predstavit u nas ze by sa bezni ludia zacali vrazdit tak ako tam. Sused suseda, kolega kolegu, ucitel studentov, doktor svojich pacientov. Velmi ma zaujimalo historicke pozadie, pramene tohto vsetkeho, a tu kniha Gourevitcha strucne a presne zhrna vsetky udalosti asi 100 rokov dozadu, ze vlastne vyvrazdovanie Tutsiov bolo v Rwande v podstate uz nieco ako karneval v Riu kazdych 10 rokov. Rozpitvat a skusit pochopit genocidu, vojnu, ja nazyvam anatomiou vojny. Hladam spojivka s dnesnou dobou, skusam pochopit, ci by som dokazal odhalit sprievodne znaky keby sa k niecomu schylovalo u nas. Po Rwande ma cakaju knihy o Juhoslavii a aj dnesnej Ukrajine. Nedam ich asi za sebou, lebo potrebujem trochu oddych. Nie som zhnuseny, ak tak len z toho, ako svet dokazal odvratit pohlad od Rwandy ako by to bolo len sci fi z inej galaxie. Pribehy ludi, s ktorymi Gourewitch robil rozhovory, s ktorymi sa stretol, sa vzacne zhoduju v akejsi apatii a vnutornom zmiereni s tym co sa dialo, a mnohi dokonca ani nepovazuju za stastie ze prezili. meraju cas "od chaosu". Nic pred tym uz si nepamataju alebo nema vyznam. Svet dodnes nepotrestal vinnikov, lebo v Rwande kazdy vie, ze vinnik je kolektivny. Ja som zabijal, sused zabijal, moj brat zabijal, kolega znasilnil v tej a tej dedine snad 40 zien, bratranec vykuchal a vytiahol nenarodene dieta z brucha este zijucej zeny. Jednotky UNAMIRu sa nam do toho nestarali, akurat zacali strielat psov, ktore sa krmili na mrtvolach, lebo to vraj bolo zdravotne ohrozenie. Farar zhromazdoval v kostole utecencov, schovaval ich, aby o par dni sam nezavolal popravcie jednotky interahamwe a nevybral za ne odmenu. Rwandu 1994 proste nepochopis ak si sam nezabijal, nepochovaval. 7.april az 15. jul... sotva 100 dni, a odhady sa roznia, 500 000 az 800 000 mrtvych. Obcas sa odhad priblizuje az k milionu. Urcite ano ak sa prirataju obete cholery v uteceneckych taboroch, ktorych si svet mylil s obetami genocidy, ale boli to utecenci pred spravodlivou odplatou. A nad ktorymi velkodusne ronil slzy svet pred televizormi. Z tutsiov sa von totiz nedostal skoro nikto. V roku 1858 objavil pre svet J.H.Speke jazero ktore pomenoval Viktoriino. Mimochodom to bol autor myslienky ze Tutsiovia su potomkovia biblickeho naroda,skoro vzneseni a pripraveni pod rukou bieleho cloveka rast a stat sa rovnocennym, zatial co Hutuovia su podradny nevyvynuty ludsky druh. Na zaklade coho? No v zjednodusenej verzii, na zaklade rozmerov nosa. Farby pleti, vlasov. Rasista ktoreho myslienka preziva uz dalsich 150 rokov a po odchode kolonistov krasne prekvitala v nasledujucich vladach. Vysledkom bolo ze v tom krasnom jazere co objavil plavali desattisice tutsijskych mrtvych, bielych, nafuknutych, zaplnili pobrezne vody. Ano, cernoch vo vode po par tyzdnoch vybledne a je na nerozoznanie od plavajuceho tela inej rasy. Toto vyvolalo ekologicku a moralnu katastrofu, ktora sa uz potom dostala aj do magazinu National Geografic.... celý text
Nekonečno vítá ohleduplné řidiče
2002,
Rob Grant
Akoze fajn, v podstate namiesane z ingrediencii ako kedysi Stoparov sprievodca. Ale lepsie je to vidiet :)
O čem známky vypravují
1967,
Slavomír Kaiser
Kdesi v antiku som objavil tuto raritku. Prvy pokus ziskat ju mi usiel ked ju na facebooku niekto ponukal a niekto druhy ma s kupou predbehol. Totiz, zbieram znamky. S prestavkami uz od detstva. No a sucastou tohto konicka je aj nakup katalogov, atlasov znamkovych zemi, odbornej literatury. O cem znamky vypravuji malo v case svojho vydania zmysel. Znamky zbieralo v 30-70 rokoch minuleho storocia snad kazde druhe chlapca, a v Ceskoslovensku bolo asi 1 500 000 filatelistov napriec vsetkymi kategoriami. Od odbornikov a profesionalych odhadcov cez beznych filatelistov az po armadu deciek, co si cez prestavky v skole menili medzi sebou znamky lodi a zvieratiek. Dnes sa to odhaduje radovo na tisicky aktivnych. A na Slovensku je filatelia prakticky mrtva. Celkovo nastal upadok, ci uz mensim pouzivanim sluzieb post, nastupom novej komunikacie, poklesla cena znamok na zlomok niekdajsich katalogovych hodnot a ja myslim, ze pre zacatie zbierania znamok je ta prava doba. Internet vam umoznuje nakupy prakticky po celom svete, informacie a katalogy online vam zadarmo daju informacie co mate zbierat, ceny su priaznive, zalezi len na vasich financiach, nemusite ako ja kedysi, cakat kedy bude nejaka burza aby som tam bezal s 500-korunackou aby som si s radostou nieco odniesol. Lenze... mladi dnes maju ine zaujmy ako zbierat znamky. A velke celozivotne zbierky starych otcov sa doslova za facku rozpredavaju alebo hniju niekde v garazach v krabiciach. A vedzte, ze za posledne roky si covid zobral vela starych zberatelov. No a ked dieta nevidi vzor, nema ho ku konicku kto priviest. No... ku knizke. Cim je zaujimava, alebo, teda bola? Tym, ze sa na jej stranky dali priliepat nase znamky. Kazda kapitola ma na lavej strane text, na pravej predtlacene obrazky znamok. A text obsahuje udaje o osobnostiach, faune, flore, udalostiach zobrazenych na znamockach. Prave toto malo pritiahnut decka k pozornejsiemu skumaniu a pochopeniu. No a zaroven... kedze sa pisal rok 1967, trosicku to zavana aj ideologiou, vyplyvajucou uz zo zobrazovanych motivov tych cias. Rozumej ze filatelisticka tvorba sa po prvej svetovej po celom svete vyuzivala aj na ideologicke ucely. Do knizky sa maju lepit znamky obdobia Ceskoslovenska do roku 1966 cca. Cely socialisticky blok vtedy ujizdel na budovatelskych nametoch, portretoch Marxa Engelsa Lenina, obcas Stalina, tak to bolo aj u nas. Postupne pribudali namety narodnych dejatelov, slavnych osobnosti umenia vedy, sportova tematika, priroda, doprava. A ceskoslovenska znamkova tvorba mala vo svete velke a solidne meno ci uz kvalitou, krasou, technickym spracovanim a vyrobou. Upozornim len, ze aj dnes sa daju uplne lahko zohnat a nemaju az na vynimky velku cenu. A vznikne vam zaujimava pamiatka. Ono nie je to nova idea, vliepanie znamok. Prve albumy boli prave taketo. Staci poguglit. Predtlacene vzory. Znamky sa priliepali na malicke zalepky priamo na stranky. Co v podstate znehodnocuje znamku na zlomok jej ceny takze neskor sa uz uprednostnovali zakladace a albumy kde sa zakladaju znamky bez poskodenia lepu. Takze krasny relikt, krasna kniha, kde su znamky zobrazene a ma cenu aj bez polepenych znamok, a da sa s nou zazit vela zabavy pri zbierani a kompletizovani. Ja si osobne myslim, ze to zberatelstvo je v nas schovane stale, aj v nasich detoch, vid uspechy a oblubenost nalepkovych albumov z kadejakych obchodov Billa, Coop, Panini, Lutra a bohvie co vsetko uz bolo. Deti strasne rady nieco kompletizuju a rodicia so skripanim zubov nakupuju nepotrebne keksy a salamu, len aby urobili 10 eurovy nakup aby dostali balicek nalepiek pre svoje mlada. (Vdaka zdrazovaniu uz taky nakup urobite raz dva.) Velmi pekna a zaujimava knizka.... Len aby vas nesklamalo, ak si to zozeniete, ze tie obrazky su len jemne modrou predtlacene, predsa len to je lacnejsie a ma to byt len ukazka co mate zhanat. A zaroven ak taku znamku nezozeniete, aj tak ju vidite. Ci by dietatu tato kniha urobila radost dnes? Neviem. Kazdopadne sa asi opyta, kde to bolo a kedy to Ceskoslovensko??? (Vo filatelii sa taka krajina a znamkova oblast vola "Mrtvy stat")... celý text
Zakliaty kláštor
2022,
Juraj Červenák
Dobrodruzny skvost z nasich luhov a hajov. Alebo skor z nasich temnych hor Gemera. Adam Sarkan je synom vedmy a carostrelca-hajnika-rozpravaca bajok. Zly osud ho zavial az na divoky zapad za velke more, aby sa po 13 rokoch zasa musel navratit domov. Kazde oko ma ine a nik pohlad do jeho oci nevydrzi dlho. Ci uz preto, ze ma siesty zmysle pre odhalenie pravdy a klamstva, alebo pre intoxikaciu olovom. Kedysi po nasej slovenskej zemi behali takito divni ludia bezne. Zachovali sa v nasich rozpravkach a bajach. Alebo ich pozname zo serioznych historickych pramenov, takze sa netreba divit. AKo bol napr kat Juraja Janosika, objavitel akupunktury, Erzhebeth Bathory, objavitelka krvavych kupelov. (nechcel by som tie kachlicky cistit) Alebo nas Stefanik, objavitel.... nechtiac... gravitacie. No, dost srandy. Juraj odviedol skvelu pracu a dllhu dobu sa venoval priprave na tuto knihu, resersiam, navstevam a vyletom na miesta ktore sa objavili v knihe. A vidno to, s akou doslova laskou a nadsenim sa tato kniha rodila. Je to vypisany autor, takze dokaze citatela uputat, priputat, vyvalit nan pribeh bez mensej chybicky, bez znamky nudnych pasazi, s postavami vykreslenymi do najmensich detailov. Strasne som si napr. uzil, ze sem zakomponoval Pavla Dobsinskeho. Akoze drsny navratilec amerikan Sarkan spolu s Dobsinskym patraju po zmiznutom zemanovi, manzelovi Sarkanovej sestry? Ano, v podani Cervenaka uplne v pohode zvladnuta tema. A tie kulervouci bojove sceny! Prestrelky! Opis osatenia, zbrani, a priam filmovo zobrazene akcne sceny, su uz dnes Cervenakov trademark. Dojde aj na romanticku linku, tajomne objavy ala Indy Jones, drsny saloon zasadeny doprostred Jelsavy, divoke prestrelky, ozajstny Kansas (kde to vlastne vsetko zacina). No proste oddychovka najvyssej kvality. Knihu som si krasne uzil, navyse vsade sa spomina krasna graficka podoba a je to pravda. Porovnanie s niekdajsimi knihami edicie Stopy je namieste. Michal Ivan odviedol takisto peknu pracu. Niektore ilustracie su priam ako z Mayoviek. PS: Hehe, a mam ju aj s autogramom, takze po precitani ide na cestne miesto k inym podpisanym kniham. (Juraj, prosim nabuduce podpisuj modrym perom, vypada to jak vytlacene) Ukazoval som hrdo knizku blizkym a skoro kazdy povedal "Nie je to len vytlacene?":)... celý text
Zločin a trest
2004,
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
"Mily Fjodor Michajlovic, pisete obsirne ze som popri Vasom romane stihol precitat este tri dalsie knihy. Vas Peta." Citam po stvrty krat v zivote. Ano, raz za 8-10 rokov si najdem ten cas... Tentokrat z lenivosti, z nejakej tuzby po zmene zazitku, ako audioknihu. Velmi dobry pozor som daval na to, aby to nebolo nejaka skratena, zdramatizovana verzia. Avsak, preklad je uz zmodernizovany, kedysi som si asi viac uzival archaickejsi preklad. Stale ma vsak sokuje aky moderne posobiaci je ten text odhliadnuc od skeslenia interpretacie prekadatelov. Pripominam ze nie som nejaky adorant Dostojevskeho, Преступление и наказание je jediny roman co som od neho cital, a snad kedysi este nejaku jeho novelu. A ani sa nechystam citat nieco dalsie. MIlujem tento pribeh, toto vnutorne analyzovanie, milujem sceny z pribehu, ako ked sa vraciam k dobremu filmu. Namiesto toho aby som skusal plocho hodnotit, dame si nieco zaujimavejsie, co tak citat, co o svojom romane napisal sam Dostojevskij? Citujem jeho opis ako ho sam vidi, svoj buduci roman. "Je to psychologický záznam o jednom zločine. Odohráva sa v súčasnosti v tomto roku (poznámka t. j. 1865). Mladý človek, vylúčený spomedzi poslucháčov univerzity, malomeštiackeho pôvodu, z ľahkomyseľnosti, z názorovej rozkolísanosti podľahol niektorým “nedonoseným” ideám, ktoré sa vznášajú vo vzduchu a rozhodol sa jedným razom zbaviť svojej hanebnej situácie. Rozhodol sa zabiť jednu starenu, vdovu po titulárnom radcovi, ktorá požiačiava peniaze na percentá. Starena je hlúpa, hluchá, chorá, lakomá, berie židovské percentá, je zlá a utláča iný život tým, že pri sebe mučí ako slúžku svoju mladšiu sestru. “Je nanič”, “Prečo len žije”, “Je vôbec nejak užitočná?” atď. – Tieto otázky metú mladého muža. Rozhodne sa ju zabiť a okradnúť s úmyslom zariadiť šťastný život svojej matke, ktorá žije na vidieku, zbaviť sestru, ktorá robí spoločníčku v jednej statkárskej rodine chlípnych ambícii hlavy tejto rodiny, ambícii ktore jej hrozia skazou, dokončiť štúdium odísť za hranice a potom byť celý život čestným, pevným, neochvejným pri plnení “humánnej povinnosti voči ľudstvu”, čím sa pochopiteľne “zmyje zločin”, ak sa dá vôbec nazvať zločinom čin spáchaný na starene hluchej, hlúpej, zlej a chorej, ktorá sama nevie načo žije na svete, a ktorá by možno tak ako tak za nejaký mesiac zomrela. … Čistou náhodou sa mu podarilo svoj úmysel uskutočniť rýchlo a úspešne. Potom uplynie takmer mesiac, než nastane definitívna katastrofa. Žiadne podozrenie na neho nepadá a ani padnúť nemôže. Tu sa práve rozvíja psychologický proces zločinu. Pred vrahom sa objavujú neriešiteľné otázky, netušené a neočakávané pocity trýznia neho srdce. Božia pravda, pozemský zákon si vymáhajú svoje a vrah končí tým, že je donútený sa priznať. Donútený, aby dajme tomu zahynul v trestnici, ale spojil sa opäť s ľuďmi; pocit odlúčenia a odtrhnutia od ľudstva, ktorý spoznal hneď po spáchaní zločinu, ho trýznil. Zákon pravdy a ľudská prirodzenosť si vzali to čo im patrí… Zločinec sa sám rozhodne prijať muky, aby vykúpil svoj čin." FMD. Dopisy. Takze co si ja myslim o diele je nepodstatne a ci som ponal vsetko co Fjodor chcel vyjadrit, netusim. Pamatam si ze pri prvom citani kedysi ked som mal mozno 20 rokov, som si uzival hlavne detektivny pribeh, dialogy Raskolnikova a inspektora, hru macky s mysou. Pri dalsich citaniach si uz viac vsimam myslienky, ideje, vedlajsie postavy a ich stvarnenie. Pri tomto poslednom "pocuvani" som sa uz vlastne vratil k staremu znamemu a vychutnaval som si hrozienka z kolaca. A snad maly dovetok, Fjodorovi by som odkazal ze ja by som tiez kludne dokazal zabit cloveka, ktory je zly, ktory okolo seba rozsieva hrozu alebo nespravodlivost. A asi by som ani nemal take vycitky ako Raskolnikov. Ked mas slabe nervy, nepustaj sa do vrazdy. No, neviem ci toto by prave Dostojevskij chcel pocut, snad by mi to nejak rozhovoril. Tak...zase o par rokov dasvidania. PS: Maly myslienkovy experiment, pre tych co tvrdia ze kniha nie je genialna, priekopnicka, ze sa len tvarime ze chvalime po tych co ju chvalili pred nami. Aby ste docenili jej vyznam a velkost, genialitu, skuste si odmysliet vsetky knihy napisane po nej. Alebo jednoduchsie? Nechajte si v kniznici len len diela ktore boli napisane pred rokom 1865, tie citajte, a potom Zlocin a trest. Predstavte si v akom prostredi sa zrodila, v akej dobe. Porovnajte to s nejakymi hoci aj velkymi literatmi predoslej doby. TOP 100 najvplyvnejsich knih vsetkych cias? Zlocin a trest bude urcite v hornej polovici.... celý text
Hračkář
2019,
Andrew Mayne
V polovici som uz stracal nejak chut, reku je to podla toho isteho scenara ako prva kniha ale zrazu do toho prislo hladanie motivov, ci woodoo, kosti deti len tak trciace zo zeme na zahradke za domom a zrazu to bolo pre mna putavejsie. Theo "nebrante sa, chcem vam len pomoct vy vymlete policajske hlavy" proti svetu vysetrovatelov "sadnite si tam do kuta a nechajte nas robit si nasu pracu vy akademicky chytrolin" ma teda znova bavil. Ale ci chcem dalsi diel citat, teraz hned este nie. Mozno po case. Hlavne ten poloblby zaver tomu zase ubral hviezdu.... celý text
Po
1979,
Alta Vášová
Nepravom opomenute a zabudnute dielo slovenskej fantastiky. Alta Vasova zobrazuje vyludnenu prazdnu Zem po akejsi nedefinovanej katastrofe, pravdepodobne vojne, ktora planetu premeni na neobyvatelne miesto. A na jednom srotovisku sa zapina nedefinovany stroj, pravdepodobne android, robot, ale jeho povodny ucel sa nikdy neodhalil. Vytvara okolo seba civilizaciu strojov, stava sa ich vodcom, konstrukterom, a uz to ide... Vasovej text nie je lahky. Rozumej, cita sa totiz dost obtiazne, takmer nic nevysvetluje, obsahuje minimum dialogov, ked (logicky spoiler) sa objavi konecne clovek, Anna... je taka schematicka, hnusna postavicka, karikatura aj ako obraz cloveka, aj ako literarna postava sa sprava klisoidne, skor ako jesitna odpudiva despotka, kralovna z Alenky. Vasovej nesli dialogy, neslo vykreslenie postav, jej fantastika je taka odludstena, chladna, vystrazna, obrazna, nuti vas vela si domysliet, nechava na citatelovej fantazii, nic vam nepodava len tak na podnose. Co je snad aj dobre. Udalosti sledujete "pohladom" panovnika-prveho stroja-hlavneho knaza-generalissima, ktory vsak variuje medzi zachovanim svojej moci a nadradenosti, kontroly nad celym jeho dielom, avsak neskor pochopi ze buducnost mu asi nebude patrit, dokonca ani strojom a stavia sa proti vlastnemu vytvoru. Je to vlastne obdivuhodne zvolena postava. Mozno najzaujimavejsia cast skladacky tohto diela. Cast Vasovej tvorby smeruje na mladez, ak ju niekto pozna tak ako autorku knih pre nu. PO je skor akasi sedemdesiatkova reflexia na hrozby vtedajsieho sveta, a pokus o vykreslenie sveta bez ludi a ....predsa zaver vyznieva pozitivne. Stoji to za precitanie, ak mate radi fantastiku, chcete spoznat zabudnutu variaciu a skoro jedine dielo postkatastrofickeho zanru. 190 stran avsak nahusteneho riedko odstavcami deleneho textu vam az tak velku cast zivota neuberie. Cital som prve vydanie, (1979) okresane cenzurou, pravdepodobne im vadil obraz neobmedzeneho panovania, despotizmu, Orwellovskej big-brother kontoroly. Vo svojej dobe dielo viacmenej presumelo nepovsimnute, po revolucii sa dockalo necenzurovanej povodnej autorkynej podoby verne vydanie. (1993) To sa mi do ruk nedostalo, mozno by stalo za to porovnat. Co musim zdoraznit na zaver je moje hodnotenie. Slovenska fantastika, sci-fi, je len taky chudy potocik v porovnani s ceskou, europskou ci svetovou. To je nespochybnitelny fakt. Nemala dlhu tradiciu, skor len take predvojnove pokusy, a za cias CSSR tiez nic bohate, skor dobrodruzna nevazna pre mladez. Nijaky Capek, Soucek, Neff. Preto treba PO v ramci slovenskej zanrovej fantastiky ocenit vysoko 5/5. Lebo nemame nic podobne. Literarne kvality ohodnotit neviem. A ako moj subjektivny citatelsky zazitok musim dat 3/5. Vysledok... 4/5 a doslova hrdost ze nieco take Alta Vasova napisala.... celý text
Poznajte svoje telo
1979,
Frederic C. Appel
Priam klamliva eroticka obalka. Tuto knihu som ako este necitatel casto vytiahol rodicom z policky a prezeral podivne obrazky. S odstupom casu som ju objavil, a teda, podivny pocit sa vo mne pri prezerani prebudil. CItat som to necital, znova len tak listoval a kochal sa napriklad na zdeformovanom ludskom tele, na zastupoch farebneho alkoholu... myslim ze tento prispevok asi nikomu nic neda, len ukazuje, ze asi kazdy by nasiel vo svojej knihoteke knihu ku ktorej ma podobny nostalgicko nelogicky vztah. V podstate taka mohutna zdravotna osveta ako dbat o svoje zdravie, vyhybat sa skodlivemu. Zamerane skor na zeny. V casoch kedy este v televiznych inscenaciach a filmoch fajcili este aj doktori dobreze nie v ordinaciach, (vid, Nemocnica na okraji mesta a ine) zacina osveta aspon v knihach.... celý text
Přestavba a nové myšlení
1987,
Michail Gorbačov
Boli to divne casy, ked v polickach stali vedla seba Perestrojka, Kamasutra, Trebenovej liecive byliny a trebars Jarosova Tisicrocna vcela. S odstupom casu sa dnes Gorbacov javi ako vizionar, zavan racionality a realneho pohladu na situaciu. Prestavba bol jeho projekt ako dat ekonomicky a financne umerajucemu a pomylenemu rezimu sancu prezit v nastavajucom globalnom supereni. Snad sa narodil do zlej doby, pretoze prisiel s kacirskou ideou, ze sa so zapadnymi partnermi ako Reagan a Thatcherova da jednat rozumne, ustretovo, otvorene. A neprichadzal na kazde stretnutie s hrozbou rozmiestnovania dalsich jadrovych hlavic. Doma ho za to stara garda nenavidela, my sme mu dodatocne po rokoch podakovali ze nas nechal ist svojou cestou lebo aj tak mal svojich problemov dost. Ukazalo sa vsak ze nema dalsich nasledovnikov a tak sa prestavba stala uz len akymsi teoretickym modelom. Mozno by to dopadlo rovnako ako s Leninovou elektrifikaciou alebo Chruscovovou kukuricou. Obrazne. Nedozvieme sa, lebo rusi sa nasledne vydali na cestu akehosi panoptika a zmutovaneho kapitalizmu s ruskou zdevastovanou dusou. Inak, my sme mali doma chvilu snad tieto knihy aj tri. Ono sa to vtedy vsade doslova zadara rozdavalo a necital to nikto. Proste, nadej ktorej nik neveril a my sme uz chceli do sveta, nie dalsie napravanie a pokusy. Chceli sme Atarko, Commodore, kozate baby v casopisoch a podnikat. Ak chcete vitrinku devatesiatych rokov, strcte tam Perestrojku ktoru sa kazdy hanbil vyhodil "ved co ak sa rusi znova vratia" a do nej ako zalozku kuponovu knizku z prvej kuponovej privatizacie. Vravim, divne casy. No... nasiel som ju v krabici na povale, neuverite, hodenu k detskym kniham. (Pretoze knihy sa proste nevyhazuju.) Takymi tymi detskymi co uz sme nechceli viac citat, ale odlozili sa ze ved... raz budeme snad mat vlastne deti a potom. Myslim ze to medzi rozpravky svojim sposobom aj patrilo. PS: Prelistoval som, precital par uryvkov. Ci na tej vizii bolo aj daco co malo sancu uspiet mi neprislusi hodnotit.... celý text
Mokrá ryba
2017,
Volker Kutscher
Praca komisara v medzivojnovom obdobi bola ovela spinavsia a drsnejsia. Navrativsi sa z fronty si prinasaju traumy, sklamanie, ponizenie, hnev, depresiu, a su na oboch stranach barikady. Ci v radoch podsvetia, ci medzi policajtmi, ci medzi robotnikmi, slachtou, v zbytkoch armady. Kutcher na pozadi krimi pripadu ale vykresluje uveritelnu a realisticku mosaiku, fresku Vymarskej republiky, spolocensky var, aky Nemecko po porazke cakalo. Velmi mi kniha pripomenula ineho mojho oblubeneho detektivkara, poliaka Mareka Krajewskeho a jeho Breslawsku seriu. Podobne, velmi podobne citanie. Az mam dojem ze Kutcher Krajewskeho (pomrknutie aj v Mokrej rybe?) pozna. Rovnako drsne pribehy. Krajewski knihkupectvami preletel dost nepovsimnuty. A mne chybaju taketo detektivky. Rozumej, neseverske neamericke, nie hry s citatelom ake hra Aghata. Spinavy realizmus a troska nahliadnutie do historie. Konecne som objavil nieco tak dobre. Myslim ze Kutcher sa stane mojim oblubencom.... celý text
Spirála
2021,
Džundži Itó
Je uzasne sledovat ako Ito komponoval geometriu spiral uz od prvych obrazkov, staci hladat v trave alebo na oblohe, v tienoch, v dievcenskych vlasoch. Nadherna prehladna perokresba, a potom to pride. Dlho som si tuto vec odkladal, az budem mat napr dovolenku a uzijem si to. Takto si predstavujem graficky horor. Nemusi to byt plne zombikov a krvave, urvane udy. Staci vtieravo neprijemne, znepokojujuce, obcas az odpudivo zdeformovane. Snove. Itoov majsterstich. Skoro az poviedkovo koncipovana freska, ktora je spojena rozpravacskou postavou mladej stredoskolacky. Na pribehoch z jej okolia, pribehoch jej blizkych a kamaratov pomaly odhaluje temne zlo. Kupil som kompletne vydanie, tie prve mi usli. Nelutujem. Normalne mam chut si to dat znova cele od zaciatku. A to sa vam u knih nestava, ze by mali okamzitu znovucitatelnost. Mimochodom asi si coskoro dam Suzukiho Spiralu, Kruh, Smycku.... celý text
