Deia přečtené 1425

Bouře přichází 2016, Robert Jordan (p)

Osudy ľudských spoločností: Strelné zbrane, choroboplodné zárodky a oceľ v histórii 2021, Jared Diamond

Kniha je rozhodne zaujímavá, čítala sa mi veľmi dobre a veľa som sa toho z nej dozvedela. Je rozdelená do štyroch častí, všetky sú svojím spôsobom zaujímavé. Spočiatku som si myslela, že budem z knihy vážne nadšená. Ale prišla mi neskutočne rozťahaná. Otázka, prečo sa práve obyvatelia Eurázie rozšírili tak, ako sa rozšírili je tam vysvetlená niekoľko krát, stále dookola to isté vysvetlenie, asi aby sme nezabudli. Ku koncu knihy som už vážne často pretáčala očami :D. Napriek tomu ma to ale bavilo, dozvedať sa jednotlivé dôvody takéhoto vývoja (aj keď sú vcelku jednoduché, ale nikdy ma nenapadlo sa nad tým zamýšľať), ako aj rôzne zaujímavosti okolo, napríklad ako si žili (a žijú) obyvatelia Austrálie, Tasmánie či Novej Guinei. Vysvetľovanie vývoja z pohľadu fyzickej geografie sa mi veľmi páčilo, tieto časti ma bavili, naopak, vysvetľovanie vzniku jazykových rodín už zas menej. Celkovo mi kniha veľa dala, určite sa k nej v budúcnosti ešte vrátim, len škoda, že nemá o niekoľko desiatok strán menej.... celý text

Sto tisíc království 2013, N. K. Jemisin (p)

Táto kniha mi vôbec nesadla, na môj vkus bola až príliš chaotická. Postavy som si veľmi neobľúbila, či už Yeine alebo bohov, ktorí jej pomáhali, tí mi prišli prinajlepšom zvláštni. Miesto a svet, kde sa príbeh odohráva, mi síce prišli zaujímavé, ale na to, aby sa mi kniha nejak páčila, to nestačilo. Tiež sa mi síce čítala dobre, ale ináč som mala pocit, že sa v príbehu veľmi neorientujem, občas mi to nedávalo zmysel a bolo mi jedno, či to Yeine zvládne alebo nie. Nejaký hlbší dojem vo mne príbeh vôbec nezanechal, čo je škoda, myslela som si, že sa mi bude páčiť. Na autorku ale určite nezanevriem, na jej ďalšie knihy sa teším, len táto mi nesadla a aj keby pokračovanie niekedy náhodou vyšlo, tak sa do neho pravdepodobne nepustím.... celý text

Slnečná sestra 2021, Lucinda Riley

Príbehy ostatných sestier ma väčšinou zaujali hneď od začiatku a hlavne príbehy ich predkov. Pri Elektre to ale tak nebolo. Jej príbeh sa mi až tak nepáčil, hlavne jej opisy pitia, brania drog a tak. A nezaujal ma ani príbeh Cecily. Pri ostatných knihách som mala pocit, že príbuzné sestier boli istým spôsobom inšpiratívne. To mi u Cecily chýbalo, prišlo mi, že v podstate nič nerobí. Opisy krásnej prírody a celkovo to africké prostredie sa mi páčilo, na to som sa naozaj tešila, ale jej príbeh ma veľmi nezaujal. Celá kniha mi prišla zbytočne dlhá, rozťahaná, menej strán by jej podľa mňa rozhodne prospelo. Cesta Elektry k lepšiemu životu ma bavila o trošičku viac, ale tiež nie nejak veľmi, takisto som z knihy mala pocit, že všetci sa tam správajú až príliš zdvorilo, čo mi prišlo také neprirodzené, ale tak to mi trošku vadilo aj u predchádzajúcich častí. Napriek tomu, že tentokrát ma tie príbehy až tak nebavili, sa mi kniha čítala dobre, spisovateľkin štýl písania je veľmi čtivý. Ale čo ma ešte zamrzelo je to, že sme sa nič nedozvedeli o Tatkovi Slanom, ten ma na celej sérii zaujíma najviac :D.... celý text

Maková válka 2022, R. F. Kuang (p)

Tak toto bola pecka. Kniha ma chytila hneď od prvej strany a to až tak, že som si hovorila, že určite bude mať odo mňa 5 hviezdičiek. To síce nemá, ale skvelá je aj tak. Popis Rininho štúdia na akadémii ma veľmi bavil, občas mi to pripomínalo Meno Vetra, ale keďže to je moja najobľúbenejšia kniha, tak mi to vôbec nevadilo :D. Rin ako postava sa mi spočiatku veľmi páčila, cieľavedomá, nevzdávajúca sa, úplne sústredená na štúdium. Potom ale prišli nejaké jej rozhodnutia s ktorými som sa veľmi nevedela stotožniť. A potom ich bolo viac. Takže nakoniec si ma až tak nezískala, ako som dúfala, že si ma získa. Ostatné postavy boli tiež veľmi zaujímavé, hlavne svojím postupným vývojom. Prostredie sa mi páčilo, hlavne to akademické, keď už sa Rin s ostatnými presunula do vojny, tak to ma bavilo o trošičku menej. Menší problém som mala práve aj s tou mágiou, so šamanizmom a bohmi, to mi úplne nesadlo. Ale aj tak som bola celý čas zvedavá, ako to dopadne, ako sa to celé vyvrbí, od čítania som sa vážne nemohla odtrhnúť. Čiže napriek menším negatívam som z knihy nadšená a veľmi sa teším na pokračovanie.... celý text

Zimoděj 2013, Terry Pratchett

Na knihu s Toničkou v hlavnej úlohe som sa tešila, pretože predchádzajúce dve ma veľmi bavili. Ale tuto to nejak nebolo ono. Tonička ma tentokrát vôbec nebavila a úprimne, ani dej ma nejak nezaujal. Prišlo mi, že je to až príliš rozťahané a nevedela som sa do knihy vôbec ponoriť. Fíglové sa tu tiež vyskytujú poskromnejšie, čo knihe na zaujímavosti nepridalo. Celkovo to na mňa pôsobilo tak nejak nezáživne. Čítať sa mi to čítalo dobre, bola som rada za Bábi Zlopočasnú a starenku Oggovú, ale v podstate mi bolo jedno, ako sa bude príbeh vyvíjať. Neurazilo, nenadchlo, snáď ďalšia časť bude lepšia.... celý text

Príbehy vášho života 2017, Ted Chiang

Poviedky veľmi nemusím, ale na tohto autora som bola veľmi zvedavá, tak som si povedala, že vyskúšam. A dopadlo to tak akurát. V knihe nájdeme osem poviedok so sci-fi zameraním. Niektoré celkom dlhé, niektoré veľmi krátke (najkratšia má tri strany). Niektoré fascinujúce, niektoré ani nie. Ale všetky mali spoločné to, že sa mi čítali dobre. Hneď prvá poviedka, Babylonská veža, sa mi nejak extra nepáčila – príbeh o stavaní veže, ktorá siaha niekam úplne do neba mi prišiel až príliš absurdný, také ja veľmi nemusím, aj keď myšlienku to asi malo peknú. Ale druhá poviedka, Pochop, to už bolo niečo iné, tá ma bavila hneď – je o človeku, ktorému experimentálna liečba neskutočne zvýši IQ. Veľmi kladný dojem vo mne zanechala aj poviedka Príbeh tvojho života, v ktorej sa vyskytuje mimozemská civilizácia a snaha jej porozumieť. Ale celkovo ma poviedky až tak nenadchli – niektoré mali námet, ktorý ma vážne zaujal (napríklad Peklo je neprítomnosť Boha), ale taký koniec, ktorý mi vôbec nesadol, niektoré sa mi nepáčili od začiatku (Sedemdesiatdva písmen). A tie, ktoré sa mi páčili, mi prišli, že tak nejak vyšumeli do stratena, že z toho námetu sa toho dalo vyťažiť viac. A tiež sa mi nepáčil pocit, že mnohému z toho, čo autor píše, nerozumiem :D. Myslím, že do ďalších autorových poviedok sa už púšťať nebudem, ale aj keď ma táto zbierka nenadchla, tak rozhodne mi mnohé námety prišli fascinujúce a som rada, že som si ju prečítala.... celý text

Dracul 2020, Dacre Stoker

Román, ktorý je inšpirovaný denníkovými záznamami Brama Stokera, autora slávneho diela Dracula. Bram je veľmi chorľavé dieťa a o neho a aj jeho súrodencov sa stará pestúnka Ellen. V jeden zvláštny večer ale dôjde k jeho záhadnému vyliečeniu. Tým sa spúšťa séria udalostí, ktoré nútia Brama a niektorých jeho súrodencov uveriť tomu, že nadprirodzené bytosti existujú. Musím sa priznať, že od knihy som čakala trochu viac. Nebola som vyložene sklamaná, ale ani natoľko nadšená, ako som si myslela, že budem. Prvých snáď 150 strán ma skoro vôbec nebavilo. To, ako Bram a jeho sestra Margot sa snažia odhaliť, čo je Ellen zač, mi prišlo príliš rozťahané a občas dosť nelogické (úplne neverím, že by sa deti púšťali do takého dobrodružstva). Tieto udalosti, ktoré sú zachytené v Bramovom denníku, sa striedajú s udalosťami, ktoré sa dejú „teraz“, kedy je Bram v akejsi veži a snaží sa odolať zlu – tieto vsuvky mi spočiatku prišli rušivé, pretože som im v podstate vôbec nechápala (a keď to zapadlo na miesto, tak mi zas prišli zbytočné). Potom sa to ale celé zlepšilo, súrodenci sú dospelí a snažia sa prísť na kĺb istým podivným udalostiam. Tam ma to už vážne chytilo, aj keď postavy mi nejak k srdcu neprirástli, ale dej ma naozaj bavil, ako aj prostredie a jeho opisy. Pomohlo tomu aj striedanie pohľadov, raz sme čítali o udalostiach, ktoré si do denníka napísal Bram, raz o tých, ktoré si napísal jeho brat Thornley, občas sa objavili aj listy od Margot. Čím bližšie som bola k záveru, tým viac ma to bavilo, aj keď úplný koniec vo mne zanechal trošku trpkú príchuť a dokonca aj isté pochybnosti o pravdivosti príbehu.... celý text

Trocha zlé krve 2020, Joe Abercrombie

Spočiatku ma kniha nejak nenadchla, dosť som s ňou bojovala a mala som pocit, že ma veľmi nebude baviť. Problém som mala hlavne s postavami, žiadna mi nesadla (to je ale u Abercrombieho celkom bežné :D). Mužské postavy, či už princ Orso alebo mladý Leo, sa správajú ako idioti, Savine zas ako necitlivá mrcha a takéto postavy mi proste k srdcu neprirastú. Rikke sa síce správa prirodzene, ale nezapáčila sa mi. Takže to vyzeralo, že čítanie pretrpím, ale potom sa to našťastie zlomilo a kniha ma veľmi chytila. To prostredie, to si ma nakoniec získalo, to Abercrombie naozaj vie. Aj keď mi bolo srdečne jedno, ako to dopadne s hlavnými postavami (dúfala som, že ich stretne nepríjemný koniec), tak celé to dianie ma naozaj pohltilo – ako dopadne vzbura proti továrňam a vykorisťovaniu vo Valbecku, ako dopadne vojna na severe... a nakoniec ani s tými postavami to nebolo tak márne ako sa zdalo. Aj keď Bayaz, neustále sa vyskytujúci v pozadí, ma vážne rozčuľoval. Som rada, že sa mi kniha nakoniec páčila, keby nie, tak by ma to vážne mrzelo.... celý text

Výkupné pro krále 2017, Graham Masterton

Ja mám túto sériu naozaj rada. Komisárka Katie je sympatická postava, taká reálna, jedná normálne, rozmýšľa pri tom a asi aj preto sa mi táto séria číta tak dobre. A tiež aj preto, že poväčšine rieši vskutku zaujímavé prípady. Tu to teda v tejto časti trochu haprovalo, síce únosy malých podnikateľov a aj všetko okolo toho bolo zaujímavé, lenže chýbalo mi tu niečo viac, nebola som do knihy úplne „zažratá“. Ale aj tak som bola zvedavá ako to dopadne, ako sa to celé rozpletie, pretože páchatelia boli stále krok pred komisárkou a ešte aj jej nadriadený sa správal ako vôl a podkopával ju. Celé vyšetrovanie bolo ale veľmi zaujímavé, aj keď niekedy sa mi zdalo, že niektoré veci tak úplne logicky nesedia. Aj keď možno to bolo len tým, že tam toho bolo vážne veľa, aj veľa postáv a pár krát som sa v tom stratila. Pár strán menej by knihe len prospelo. Súkromný život Katie ma tiež bavil, avšak aj tam mi toho už prišlo príliš veľa, že nikto nemá až takú smolu. Ale celkovo sa mi kniha čítala dobre, držala ma v napätí a už teraz sa teším na ďalšiu časť, hlavne na to, ako to v živote Katie bude, po udalostiach na posledných stranách, pokračovať.... celý text

Poslední hrdina 2003, Terry Pratchett

Na začiatok musím povedať, že kniha je úžasne spracovaná, ilustrácie v nej sú vážne nádherné. Bohužiaľ, dej sa mi páčil už trochu menej. V tejto časti, aj keď našťastie veľmi krátkej, sa zišli moje neobľúbené postavy – Cohen a jeho skupinka barbarov a Mrakoplaš (aj keď ten mi tu až tak nevadil). Príbeh mi až tak nesadol, partička drsných starcov, ktorá sa chce pomstiť za starnutie a nejaké úmrtia... No mňa si pre svoju vec nejak nezískali a ich humor sa mi nepáčil. Druhá dejová linka, výprava, ktorá im v tom má zabrániť, bola zase na môj vkus príliš absurdná a technická. Bol tam síce Karotka, ale tentokrát to ani on veľmi nezachránil. Celkovo sa mi to síce čítalo dobre, ale príbeh ma nenadchol a v podstate mi prišiel zbytočný, ale tak aspoň bol krátky.... celý text

Sila geografie v 21. storočí: Desať máp budúcnosti nášho sveta 2021, Tim Marshall

Celá kniha sa mi čítala veľmi príjemne. Síce obsahuje veľké množstvo informácií, ale sú (opäť) podané veľmi zaujímavo, s nadhľadom a občas aj vtipne. Autor poukazuje na mnohé súvislosti, ktoré, aj keď poznám geografiu daného štátu, som si nikdy neuvedomila (neviem prečo ma nikdy nenapadlo, akou bariérou sú napríklad Pyreneje pre Španielsko :D). Každá kapitola obsahuje aj veľké množstvo histórie danej krajiny, ako sa vyvíjala, čím si prešla... pri niektorých štátoch ma to bavilo, prišlo mi to až fascinujúce, o mnohých veciach som nevedela, ale pri niektorých ma to nudilo, celkovo tej histórie tam na mňa bolo až príliš veľa, hlavne mien jednotlivých panovníkov (a ja si to nikdy neviem zapamätať, možno, keby tam bol nákres...). Tiež sa mi veľmi páčilo objasnenie niektorých vzťahov medzi štátmi, prečo je napríklad Austrália v takej situácii v akej je, či čo by pre Spojené kráľovstvo znamenalo odtrhnutie Škótska. Veľmi ma bavila aj kapitola o vesmíre. Rozhodne je to skvelá kniha a určite stojí za prečítanie.... celý text

Buch! 2006, Terry Pratchett

Knihy s hliadkou mám rada a aj táto sa mi čítala dobre. Elánius je skvelá postava, má svoj štýl. Ale dej mi tentokrát prišiel až príliš rozťahaný, neustále doťahovanie trpaslíkov s trollmi a keď to vyzeralo, že veci sa nejak vyriešia, tak spory začali nanovo. A musím povedať, že ku koncu ma to už vôbec nebavilo. Problémy som mala aj s vnútornými monológmi seržantky Angui, ktoré sa väčšinou niesli v nenávistnom tóne voči svojej novej kolegyni, upírke Sally, prišli mi také príliš detinské. Zápletka sa mi, teda až na tú dĺžku, páčila, tajomná temnota, mŕtvi trpaslíci, do toho Sam pravidelne čítajúci rozprávku svojmu synovi... Celé sa to čítalo celkom príjemne, rýchlo, len tých strán tam skutočne mohlo byť menej.... celý text

Stín věcí ztracených 2018, James Islington

O tejto knihe som v podstate nič nevedela. Náhodne som ju zbadala v knižnici a páčil sa mi názov, aj obálka a ešte aj recenzie boli dobré, takže som sa na ňu začala vážne tešiť. Bohužiaľ to nejak nedopadlo podľa mojich predstáv. Do knihy som sa nejak nemohla dostať. V podstate od prvej kapitoly ma to nebavilo, nie že by to bolo vyložene zlé, len ma to nechytilo. Nepáčili sa mi postavy, všetky sa mi zdali také na jedno kopyto a dosť naivné, ich správanie mi často prišlo nepochopiteľné. Dej, tak nejak objektívne, nebol úplne zlý, systém mágie je celkom zaujímavý, to isté platí aj pre svet, len neviem... nejak to u mňa nezafungovalo. Celé mi to bolo akési ľahostajné, všetko čo sa tam stalo, čo sa stane postavám, ako to dopadne... Tiež som sa v tom občas strácala a keď sa do toho jemne začali pliesť rôzne časové roviny, tak som sa sem-tam stratila úplne. Je to škoda, kniha mala potenciál na to, aby sa mi páčila, ale už dlho som pri čítaní necítila takú ľahostajnosť a je mi úplne jedno, ako to bude s postavami pokračovať. Na niektoré veci som zvedavá, ale nie je ich až tak veľa, aby som sa hrnula do ďalšej časti.... celý text

Později 2021, Stephen King

Väčšinu kníh od Kinga zbožňujem, ale do tejto sa mi až tak nechcelo, pretože obálka ma vôbec nelákala a názov vlastne tiež nie :D. Ale chytila ma od prvej strany a nepustila, až kým som ju neprečítala, na jeden záťah, naozaj som sa od nej nevedela odtrhnúť. Jamie je veľmi sympatická postava, takisto ako aj jeho maminka, veľmi sa mi páčil ich vzájomný vzťah a ich rozhovory. Tiež sa mi páčilo, že žili celkom obyčajný život, teda až na to, že Jamie vidí duchov a že do toho vstúpi maminkina priateľka Liz, ktorá hrá trochu zápornú postavu. Napriek svojej schopnosti sa Jamie snaží žiť čo najnormálnejšie a to sa mu aj celkom darí, až kým nedôjde k jednej udalosti. Kniha potom naberie celkom spád, ale zas mi prišlo, že ten motív tam predsa len mohol byť trochu viac využitý. Ako ja viem, že odo mňa nie je pekné, že chcem aby duchovia malého chlapca viac strašili, len to mohlo byť trošičku viac hororovejšie, aby to vo mne viac zarezonovalo. Tiež je celkom škoda, že je to len tak krátka kniha, mám pocit, že toto by som zvládla čítať donekonečna. Ako veľmi dúfam v nejaké pokračovanie, pretože čítalo sa mi to extrémne dobre.... celý text

Nůž snů 2015, Robert Jordan (p)

Konečne záživnejšia časť. Po posledných častiach, v ktorých sa vážne nič nedialo, som túto časť čítala s radosťou a s pocitom, že konečne chcem vedieť, čo bude ďalej (a nie že čítam preto, aby som konečne bola na konci). Niektoré postavy sú síce stále tam, kde boli (napríklad Elain), ale vo väčšine dejových liniek dochádza k výraznejšiemu posunu. Problém stále mám s tvrdohlavými ženskými postavami a tiež s tým, že tých postáv už je extrémne veľa a niekedy som sa v tom dosť strácala (hlavne keď majú strašne podobné mená). Ináč stále dúfam, že dôjde k nejakej udalosti, pri ktorej by mi spadla sánka (ideálne úmrtie nejakej ženy), ale nič také sa zatiaľ nestalo, aj keď jedna udalosť k tomu mala vážne blízko a teraz som vážne strašne zvedavá, ako to bude ďalej pokračovať. Mať pri sebe ďalšiu časť, hneď sa do nej púšťam. Som vážne rada, že séria nabrala tempo a veľmi ma zaujíma, ako sa celý príbeh bude ďalej vyvíjať, hlavne keď sa na tom podieľa už aj Sanderson.... celý text

Vermontské psycho 2018, Jennifer McMahon

Kniha sa mi čítala dobre, bavilo ma to striedanie viacerých pohľadov a viacerých časových rovín, každá z nich mala niečo do seba. Ale ani v jednej z nich mi nesadli postavy, prišlo mi, že všetky sa správajú strašne divne a ani k jednej som si nevybudovala nejaký vzťah. Na druhú stranu sa mi páčilo prostredie – v minulosti prosperujúci motel, zatiaľ čo v Amynom detstve je už z neho pomaly ruina. Tiež sa mi od začiatku páčila prítomnosť niečoho nadprirodzeného, čo sa tak nenápadne objavuje na stránkach, ale o čo ide sa dozvieme až na konci príbehu (ale to odhalenie sa mi veľmi nepáčilo). Sylviine listy Alfredovi Hitchcockovi boli príjemným spestrením. Ako nemôžem povedať, že sa mi kniha nepáčila, lebo čítanie som si celkom vychutnávala, len sa neviem preniesť cez správanie postáv, ako aj cez to, že občas sa to ťahalo, a niečo vo mne sa bráni tomu, aby som knihe dala vyššie hodnotenie :D. Ale aspoň za jedno prečítanie určite stojí :).... celý text

Smrtící Luna 2021, Nora K. Jemisin

Z tejto knihy som mala trochu obavy, pretože autorkina trilógia Zlomená zeme bola skvelá a navyše som na túto knihu nečítala úplne pozitívne recenzie. Ale mne sa páčila, síce menej ako trilógia, ale páčila. Čítanie išlo úplne samo, už od prvej strany som bola vtiahnutá do deja a chcela som vedieť, ako to bude pokračovať. Síce občas som mala pocit, že niektoré veci úplne nepoberám (napríklad tú mágiu), ale vykreslenie sveta sa mi veľmi páčilo a aj celé to smerovanie. Postavy si ma úplne nezískali – prišli mi zaujímavé, či už Sunandi, Ehiru alebo Nidžiri, ale nejaký vrelý vzťah som si k nim nevytvorila, avšak napriek tomu ma ich príbeh bavil. Chýbali mi tam nejaké väčšie zvraty, nejaké wau momenty, ale počas čítania mi to ani veľmi nevadilo, užívala som si samotné čítanie, tú atmosféru, ktorá bola plná fanatizmu a akejsi pudovosti. Ja som teda s príbehom spokojná, aj keď nejakú hlbšiu stopu vo mne asi nezanechá (už teraz na to pomaly zabúdam :D), ale čítanie som si teda užila a na ďalšiu časť sa teším :).... celý text

Prokletí rodu Usherů 2021, Robert R. McCammon

Priznám sa, že poviedku od Poea som asi nečítala, aspoň si to nepamätám (nejaké poviedky som čítala veľmi dávno), ale myslím, že to nevadí. Kniha má od začiatku tajomný dej – Usherova choroba, ktorá spôsobuje, že sa človek rozkladá zaživa, záhadný Palác (obrovská stavba z ktorej má Rix hrôzu) obklopený ešte záhadnejšími lesmi s príšerami... ako chytilo ma to od začiatku. Dej síce plynul pomaličky, ale to mi nejak nevadilo, aspoň tá atmosféra sa postupne stupňovala. S čím som ale mala obrovský problém sú postavy. Rix, ktorý je hlavnou postavou, ma vôbec nebavil, prišiel mi taký o ničom a ešte aj dosť ustráchaný. Zvyšok jeho rodiny bol proste strašný, možno okrem sestry, len tá sa tam vyskytovala celkom málo. Okrem rodiny Usherov sa tam objavujú aj ľudia žijúci na ich pozemkoch, napríklad rodina Tharpeových. New Tharpe v lesoch prišiel o brata, vzal ho tajomný Dýňak a on sám v sebe objavil nejakú nadprirodzenú silu, ale so stratou brata (na rozdiel od jeho matky) sa nevie zmieriť. A tu pre mňa nastal ďalší kameň úrazu, tá nadprirodzená sila... prišla mi strašne zvláštna a nejak mi tam celkovo nepasovala. A čím viac sa blížil koniec knihy, tým menej ma to bavilo a ani záver na mňa nejaký hlbší dojem nespravil (aj keď som to nečakala). Je to škoda, myslím, že kebyže sa autor viac venuje Usherom a menej tým ostatným veciam, tak by ma to chytilo viac.... celý text

Na počiatku bola bunka 2020, Katharina Vestre

Na knihu som bola vážne zvedavá, prenatálny vývin mi príde fascinujúci – proste to, ako sa z jednej jedinej bunky (ktorá teda vznikla splynutím dvoch) dokáže za deväť mesiacov vyvinúť hotový malý človek. Príde mi to neuveriteľné. A čakala som, že z tejto knihy sa o tom dozviem veľa vecí. A ako dozvedela som sa, ale nie až toľko, koľko som čakala a tá forma mi niekedy úplne nesadla. Kniha je vážne kratučká, dá sa prečítať na jedno posedenie a to je celkom na škodu. Informácie sú tak podané dosť zhustene a (môj) mozog ich nedokázal všetky pobrať. Keby bola kniha trochu obšírnejšia, niektoré veci viac vysvetlené, tak by to bolo podľa mňa lepšie. Tiež sa mi zdalo, že je písaná až príliš blahosklonne a to ma občas rozčuľovalo :D. Ale ináč je teda plná zaujímavých poznatkov a dozvedela som sa z nej veľa nových, fascinujúcich informácií .... celý text