DjLuko
přečtené 100
Krev, slzy a sperma: Čítanka filmového braku
2017,
Antonín Tesař
Kult, camp, gore, filmy zvrhlé, alternatívne, či brakové, sú mojím srdcovým odvetvím kinematografie ako i tým, čo ma k nej priviedlo. Kniha, napísaná organizátormi českého Festivalu Otrlého Diváka, na mňa však pôsobila viac nadšenecky, ako vedecky. Diela tu sú viac chronologicky vymenúvané, ako analyzované - a neraz im pripadnú rýdzo subjektívne prívlastky ako "...jeho najlepší film, najfascinujúcejší" atď. Myslím, že sa tu dalo ísť viac do hĺbky, keby sa témy chopil talentovaný filmový vedec. Na druhú stranu, neľutujem, že som si ju prečítal, dostal som množstvo tipov na zaujímavé filmy a v istých ohľadoch si rozšíril obzory.... celý text
Jeden z nás: Příběh o Norsku
2019,
Åsne Seierstad
Seierstad je kvalitná autorka, k téme sa stavia veľmi objektívne a jej kniha je rovnako mrazivá, ako udalosť, ktorá bola jej predlohou. Breivikov portrét je solídny obraz "radikálneho lúzra", spoločenskej anomálie ktorá nemilosrdne ničí rodiny, ako i jej pomerne komplikovaným politickým pozadím (ktoré je veľmi dôležité a v adaptáciách tejto tragédie často vynechávané). Vo výsledku jej tak vytýkam iba dve veci, za ktoré strhávam hviezdičku: 1. Skratkovitá časť knihy o Breivikovej radikalizácii. Jeho prerod zo závislého hráča Warcraftu, k alt right radikálovi, sa udial (v takmer 600 stranovej knihe!) hádam zo strany na stranu a pôsobí to, akoby z neho fanatika urobila behom pár dní iba nuda, samota a zopár pravicových blogov na internete. Príde mi, že práve táto časť mala byť koncipovaná dôkladnejšie, je veľmi dôležitá, keďže podobných individuálov v Európe pomaly pribúda a je potrebné porozumieť, odkiaľ fúka vietor. K skutočnej systémovej kritike sa autorka uchyľuje hádam iba v kapitole, v ktorej popisuje zlyhanie záchranných zložiek dňa 22. júla, ktoré mohli potenciálne zachrániť výrazne viac životov, ako zachránili. 2. (trochu subjektívna výčitka) Portréty Breivikových (budúcich) obetí mi prišli značne idealizované, až gýčové. Rozumiem, že cieľom bolo vyvolať v čitateľovi empatiu a porozumenie k miere bolesti, ktoré páchateľ spôsobil, mne však prišlo únavné čítať toľko strán o (odpusťte mi, ale z faktografického hľadiska k tejto téme neveľmi dôležitých) tínedžeroch natoľko inteligentných, charizmatických, ohľaduplných, chápavých a rozdávajúcich sa, až by sme ich mali spätne vyhlásiť za svätcov. Samozrejme, že každý ich život bol vzácny, no to by mal vnímavý čitateľ chápať aj bez nekonečných opisov ich autorsky prikrášlenej filantropie. Vďaka tlaku na emócie mala kniha nepochybne väčší úspech, no ja mám radšej diela racionálnejšie, ktoré idú viacej "proti srsti".... celý text
Poznámky o filmovej reči
2021,
Dušan Trančík
Nesústredená, zmätená kniha plná štylistických chýb a preklepov, v ktorej väčšina skutočne zaujímavých informácii je citovaných z iných (známejších) kníh. Trančík ako vzorové diela na ktorých prednáša rozličné javy filmárskeho remesla, vyberá svoje televízne filmy, ktoré dnes majú minimum divákov a pomerne nízke hodnotenia od kritikov, Trančík ich tu však vníma ako vzácne. V kapitole "Technika hereckého prejavu" zas z nejakého dôvodu spomína "zábavnú" historku "uštipačných jazykov" o Charliem Chaplinovi ktorý na súťaži Chaplinových impersonátorov skončil tretí. Takéto zmätočné rozprávanie sa dá akceptovať na živých hodinách v škole, no v knihe nie.... celý text
Čo je populizmus?
2018,
Jan-Werner Müller
Kvalitná esej, ktorá prekopala moje doterajšie chápanie slova Populizmus a presne ho zadefinovala. Fascinovalo ma však, ako veľmi bola repetitívna, koľko krát sa v nej opakovali rovnaké tézy iba s rôznou formuláciou. Miestami to pôsobilo až otupujúco. I tak odporúčam prečítať.... celý text
Jak se dělá dokument: Autoři a tvůrčí metody
2022,
Andrea Slováková
Veľmi zaujímavá prehliadka workflowu autorov, ktorých viac než hraný film láka interpretácia žitej reality, ktorá im zákonite musí nabúrať pôvodný koncept a povodiť ich nepredvídateľnými cestami. Trochu však nerozumiem dramaturgii usporiadania rozhovorov. Prečo bol posledný rozhovor s Martinom Ryšavým, ktorému sa (myslím, že ako jedinému z režisérov) nepodarilo v stanovenom období dokončiť žiaden film? Kniha tým pádom končí akosi antiklimaticky.... celý text
Vrahovia mesiaca kvetov
2020,
David Grann
Grannove novinárske pozadie cítiť. Je silno faktografický, snaží sa fabulovať čo najmenej a iba zriedkakedy vypĺňa medzery v naratíve (ktorých je dosť, keďže ide o prípad starý cca 90 rokov). Mňa si teda ako rozprávač nepodmanil, nedokázal som sa emočne napojiť na žiadnu z postáv. Váha udalostí, ktoré dokumentuje je však nespochybniteľná. Štvrtú hviezdu dávam, pretože sa mu takmer storočie po období "Vlády teroru" podarilo (s najvyššou pravdepodobnosťou) vypátrať ďalších a ďalších neodsúdených páchateľov, pričom svoje zistenia konzultoval s vnúčatami obetí. Príbeh má teda aj morálne zadosťučinenie - aspoň teda také, aké mohol dosiahnuť po tak nepredstaviteľnej dobe. Myslím si, že ide o knihu, ktorej filmová adaptácia môže jedine pomôcť - naplniť túto faktografickú nádobu plnohodnotnými emóciami.... celý text
Cosmopolis
2012,
Don DeLillo
Nedalo sa mi nespomenúť si na Palahniukov Fight club. Protagonista, trpiaci insomniou a následne i derealizáciou, zúfalo túži po "skutočnom" zážitku a v jeho hľadaní sa vydáva na cestu pomalého a otupujúceho sebazničenia. Od začiatku je pritom odsúdený na popravu svojím vyšinutým vrahom, ktorého s trochou fantázie môžeme považovať aj za jeho alterego. V čom sa román od fight clubu líši, je protagonistovo postavenie v kapitalizme - nie je trhom porazený, ale naopak je to (tak trochu pyrrhov) "víťaz". Veľmi odlišný je taktiež literárny štýl, ktorý je oproti "ľahkému" Palahniukovi výrazne surovejší, krkolomnejší, postmoderný pastiš miestami až lyrický. Nečítalo sa mi to úplne ľahko. Napriek tomu: kvalitné. 3,5*... celý text
Umelá inteligencia: Svet sa nám nestal
2020,
Samuel Szabó
V IT sa príliš neorientujem, preto nedokážem ohodnotiť, do akej miery je toto použitie umelej neinteligencie technicky objavné, či prínosné. Viac než ako literárne dielo, to však oceňujem ako akési umelecké gesto tvorby slovného noise-u. Kľúčom ku knihe potom ani tak nie je v tom, čo konkrétne AI vygenerovalo, ale skôr aké boli vstupné údaje ktorými bolo nakŕmené. Generované sú názvy dedín, Igorove predvolebné sľuby (imho by bolo trefnejšie keby neukazujeme na konkrétneho politika), nenávistné komentáre na sociálnych sieťach a najmä fantastické básne národných buditeľov, ktoré strácajú svoju domnelú posvätnosť a stávajú sa nezmyselným bľabotom slov, v ktorých sa akosi podozrivo pričasto objavuje Slovensko a Národ. Zábavne to dekonštruuje slovenský politický diskurz, ktorý sa stáva horlivým gulášom prázdnych a bezpredmetných fráz. Je to sofistikovaný výsmech toxickým nacionalistom, fašistom a populistom, je mi to nesmierne sympatické, ale ruku na srdce - čítať sa to príliš nedá.... celý text
Továrna na lži: výroba klimatických dezinformací
2023,
Vojtěch Pecka
Záslužná robota. Vojtěch Pecka rozmotáva nitky, ktoré sme asi všetci tak trochu tušili, že existujú ale nikto sme nemali tú snahu trpezlivosť ich rozmotať. Navyše zdôrazňuje, že sú zamotané úmyselne. Obchod s ignoranciou je už niekoľko desiatok rokov existujúci fenomén a to až do takej miery, že vznikol vedný odbor založený na tvorbe, či naopak odhaľovaniu cieleného pseudovedeckého informačného balastu (agnotológia). Je to povinná četba pre všetkých, ktorí si nie sú istí, ako to s tým globálnym oteplovaním teda je, pretože "každý vedec tvrdí niečo iné". Nie, netvrdí. Vďaka.... celý text
Kočičí deníky
2023,
Džundži Itó
Asi som v živote nečítal "banálnejšiu" knihu. Po prekombinovaných hororoch si Junji Ito tentokrát za motív vzal každodenný život so svojimi mačkami, so silným dôrazom na každodenný. V príbehu sa prakticky nič neudeje, každá poviedka má pointu na štýl "naša mačka sa stratila k susedovi, ale našli sme ju na druhý deň", či "bál som sa, že mačku omylom zraním kolieskami môjho kancelárskeho kresla, tak som na ne dal plastové vrchnáky a teraz stolička vyzerá ako chrobák Korčuliarka". Bol som takmer rozhodnutý dať 2 hviezdy, ale nakoniec som sa priklonil k vyššiemu hodnoteniu, či už kvôli pekným ilustráciam, alebo veľmi wholesome záverečnej vete, ktorá ma zahriala pri srdci a pripomenula, že občas by sme si mali vážiť aj banality.... celý text
Panna zázračnice
1968,
Dominik Tatarka
Keby táto kniha vyšla dnes, pravdepodobne by som ju odpísal ako pozérsky gýč. Vzhľadom k jej historickej hodnote sa však uchýlim k úctivej remíze. Nie je to moja šálka kávy, hnevala ma neuveriteľná archaickosť literárneho štýlu (keď si ju porovnám napríklad s Dreiserom, ktorého som nedávno čítal a ktorého knihy sú o 30 rokov staršie ale čítajú sa, akoby boli napísané včera). Tatarkov jazyk je veľmi poetický, čo sa prejavuje napríklad aj neuveriteľnou hysterickosťou postáv, ktoré po každej vete zamdlievajú, sú omráčené, šokované z každej vety, ktorú vyslovila druhá osoba. Kvôli tomuto štýlu, ako i archaizmom som niekedy mal problém zorientovať sa v deji, či priestore. Obľúbená aktivita postáv je zjavne "vymýšlať si", čo je ich bežnou náplňou dní. S kamarátmi idú do krčmy, aby si vymýšlali, potom sa stretnú s krásnou Anabellou a "vymýšlajú si" s ňou. Whatever that means. Nie zlé, ale nie pre mňa - nedokázal som sa napojiť a prišlo mi, že Štefan Uher túto látku umelecky upgradol.... celý text
