JohnMiller přečtené 142

Tao te-ťing 2005, Lao-c´

Bez vysvetlenia a riadneho poučenia o myslení Číňanov sa táto publikácia nedá pochopiť. Ono sa v tom dá nájsť hocičo ale pravú podstatu, ktorá v tom mimochodom je, nenájde za žiadnu cenu. Knihu by som neodporúčal nikomu. Jej zmysel spolu s tao-m nech zostane na akademickej pôde. Nie že by som sa arogantne nadraďoval ale je to kniha s iného sveta nášmu európskemu mysleniu nedostupná.... celý text

Velký rozvrat 2006, Francis Fukuyama

Je to už desať rokov (cca 2014) kedy som počas štúdií - na prednáškach sociológie - preberal do hĺbky vybrané kapitoly tejto knihy. Po desiatich rokoch som sa rozhodol, že nechám svoju pamäť podrobiť testu. Na prekvapenie som si mnohé pamätal, ale niečo mi už vyfučalo z hlavy - tie informácie boli pre mňa ako nové - a nemyslím si, že len preto, že som svojho času prečítal iba vybrané kapitoly - a niektoré som po tých rokoch dokonca videl v úplne inom svetle. Veľký rozvrat sa snaží nájsť odpoveď na otázku, prečo za posledných niekoľko desiatok rokov upadajú v spoločnosti isté morálne hodnoty, etické zásady, prečo stúpa nedôvera voči formálnym inštitúciám s ich predstaviteľmi, prečo rodina ako základná jednotka v spoločnosti stráca v diskurze na dôležitosti - respektíve ako je možné vysvetliť prudký rast rozvodov, kriminalitu atď. Fukuyama svoje tézy predkladá obrovskými množstvami dát, čerpá hlavne z kvantitatívnych prieskumov, ktoré potom interpretuje a reflektuje. Jeho výsledky mi zväčša znejú úplne logicky, niekedy naopak šokujúco, no v konečnom dôsledku sa s nimi stotožňujem, keďže mi koncept takéhoto vedeckého bádania sedí. S celej knihy mi najviac utkvel v pamäti pojem sociálny kapitál, ktorý je akoby jednotkou súdržnosti v spoločnosti. Sociálny kapitál má mnoho pozitívnych vlastností, ktoré dokážeme vnímať aj v našom okolí, hlavne ak sa nás bezprostredne dotýkajú. Je to v podstate súhrn noriem a neformálnych pravidiel, ktoré uľahčujú spoluprácu medzi ľuďmi, ako jeden z mnohých príkladov Fukuyama uviedol spoluprácu kolegov vo firme, ktorí si pomáhajú nie preto, lebo to vnímajú iba ako prácu a majú to dané príkazom, keďže sú za to platení, ale preto aby boli efektívnejší a urobia aj nadprácu - aby si pomohli, lebo do toho vkladajú viac ako len formálne prvky, Môže byť za tým priateľstvo, ktoré Vám príkazom nerozkáže žiadny manažér vetou “toto nie je “iba firma, my sme tu ako rodina. Mnohí z vás to iste poznajú. Fukuyama to ďalej vysvetľuje na príklade budovania socializmu. Štátna inštitúcia alebo ideologické zriadenie nedokáže prinútiť obyvateľov aby produkovalo sociálny kapitál iba tak, doslova z ničoho nič na povel. Na to musí vytvoriť podmienky. Teda sociálny kapitál je aj podoba altruizmu, ktorý presahuje rodinné väzby. Sociálnemu kapitálu napríklad škodí extrémny individualizmus - tým nechcem povedať, že individualizmus sám o sebe je niečo zlé, alebo ho považujem za pôvod mnohých patológií, ako by ho určite opísal nejeden tvrdší konzervatívec - no prehnané zameranie na osobné ciele, ktoré zastávajú v konzumnej spoločnosti - ale aj v samotnej popkultúre - dôležité miesto, môže škodiť v bezprostrednej spolupráci, a môže jedinca presvedčiť, že nezáleží na ničom inom iba na jeho cieľoch, na jeho komforte a všetko, čo túto pomyslenú individuálnu harmóniu narušuje je to, čo ho sa musí zbaviť. Svet potom môže pripomínať boj každého proti každému, ktorého cieľom sú rôzne formy prestíže, moci, financií a potom už nemusí zostať čas a energia pre rodinu, deti, rodičov, blízkych alebo hoci len prejavenie úcty k zamestnancom, ktorí pracujú v službách. Veľký rozvrat bol publikovaný prvýkrát v roku 1999 - preklad, ktorý som čítal je z roku 2006 - a na moje prekvapenie mi jeho predikcie - hlavne v častiach, kde počíta aj s informačnými technológiami - neprídu úplne nereálne. Jeho pozitivistický (nie optimistický) pohľad - v prenesenom slova zmysle, že ľudia si vždy k sebe nájdu cestu a naučia sa spolupracovať, nech sú časy akokoľvek zlé, keďže je to v ich prospech - mi je sympatický. Ako Fukuyama v tomto diele spomína, rozvrat nie je poslednou kapitolou zmien v spoločnosti. Dokonca ani rodina ako ju v tom esenciálnom kontexte poznáme - a ako nám ju rôzny dogmatici, náboženstvá alebo iní milovníci totalitných režimov opisujú, nebola samozrejmosťou a tiež prechádzala zmenami od lovcov a zberačov, cez roľníkov, priemyselnú revolúciu až po dnešnú postmodernú - informačnú spoločnosť. Týmito zmenami dynamicky prechádza celá spoločnosť a ako bolo v knihe spomenuté, Fukuyama nepredpokladal, že v západnom svete bude naďalej stúpať miera rozvodovosti, miera kriminality či úplné vyčerpanie sociálneho kapitálu. A je to tak, inak by sme teraz žili už v čudnej utópií. Na čo však v rámci zmien a sociálneho kapitálu upozorňuje, je fakt, že tento kapitál sa vytvára skôr v homogénnych skupinách. Migrácia alebo - ako vidíme dnešný trend na Slovensku - názorová polarizácia vytváraniu skôr škodí. Absolútne rozumiem konzervatívnym skeptikom, ktorí kritizujú stav dnešnej spoločnosti v rámci sociálnych väzieb. Ani ja - ako liberál - netvrdím, že žijeme v ideálnom stave súznenia, ale pre tých, ktorí blúznia o konci civilizácie lebo majú pocit, že nejaké sily sa snažia zrútiť všetky múry morálnych hodnôt, by som túto knihu vrelo odporúčal. A možno si uvedomia, že pokrok sa nedá zastaviť tým, že sa skryjeme v zákopoch tradícií.... celý text

Necronomicon podle Murahawy 2011, neznámý - neuveden

Kultová, mystická, legendárna ale hlavne "fiktívna" kniha sumerských zaklínadiel písaná šialením Arabom menom Abdul Alhazred. Rozpráva o rituáloch ktoré vraj dokážu otvoriť sedem brán zla. Detailne popísané rituáli som neskúšal, nemal som na to odvahu, takže neviem či ide o skutočnosť alebo fake :-)... celý text

Drobec 2008, Richard Bachman (p)

Kingova lyrika dokonalá, ale to asi v každom jeho diele. Problém je ten že keď vás viac zaujme retrospektívna cesta hlavnej postavy na toľko že hlavný príbeh iba kazí dojem a vy čakáte kedy sa už hlavná postava prestane rozprávať sama zo sebou a začne opäť myslieť na to čo ju stretlo v minulosti lebo nič iné tu nestojí za pozornosť tak niečo nie je s kostolným poriadkom. Pri tom to malo na začiatku zaujímavú noir atmosféru.. škoda sklamanie..... celý text

Dracula 1997, Bram Stoker

Prvú kapitolu, alebo tú úvodnú časť ako chcete, ktorá as odohráva na zámku grófa Draculu radím k tomu najlepšiemu čo som vo svojom živote z hororov čítal. Atmosféra hrôzy sa na tých pár stranách dá doslova krájať, je to časť vďaka ktorej sa podľa mňa táto knižka stala celosvetovo úspešná. ďalšie stránky až do finále sa mi nezdali také úderné ale svojou formou ktorá bola akoby chronologicky roztriedená z viacerých zápisníkov a denníkov od rôznych ľudí túto maličkosť zakrýva. Pre začínajúcich čitateľov je to do istej miery zádrh ktorý ich odrádza k pokračovaniu , (vadilo mi to keď som mal 12) ale po čase si uvedomia že to stálo za to.... celý text

Malý princ 2005, Antoine de Saint-Exupéry

Malého princa som v detstve prečítal niekoľkokrát mohol som mať 8,9 možno 10 rokov. Keď som bol trocha starší a v škole nám vysvetlili ako to vlastne skutočne s tou knižkou je že jej skrytá hĺbka a myšlienka sa nachádza "medzi riadkami" nedalo mi to a prečítal som si ho znova. Táto publikácia je krátka takže mi to nerobilo problém. Po prečítaní to vo mne nevyvolalo nejaké zásadnejšie pocity alebo pochopenie. Uvedomil som si že mňa táto knižka bavila naozaj a iba vďaka nádherným, úžasným, fantastickým obrázkom plných silného citu a snového kúzla. Knihy z obrázkami moc nemusím ale bez nich by Malí princ nebol tak plný nostalgických pocitov. Navždy sa mi do pamäti vryl dialóg princa a opilca „A prečo piješ?“ . „Aby som zabudol,“ „Aby si zabudol na čo?“ „Aby som zabudol, že sa hanbím,“ . „A prečo sa hanbíš?“ „Hanbím sa, že pijem!“... celý text

Měsíční močál 2011, Howard Phillips Lovecraft

V poradí druhé Sebrané spisy Howarda Phillipse Lovecrafta podstatne naberajú na obrátkach. Kým v prvej Lovecraft iba naznačoval akým smerom sa bude uberať a sám ešte nevedel o akých témach bude písať tak v tejto časti sa už naladil na tú správnu kozmickú vlnu a servíruje nám horory s toho najpekelnejšieho dna. Na Lovecraftovi milujem to ako sa slovami ktoré nevyjadrujú presne hrôzu s ktorou sa hlavný hrdinovia stretávajú, a iba náznakom rozpráva o takom desivom prízraku že sa ho sám bojí opísať, dokáže vyvolať vo mne vyvolať obrovský strach... strach s medzihviezdneho tajomna. Poviedky ako Hudba Ericha Zanna a Krysy ve zdech patria k tým najdesivejším a najlepším hororom aké som kedy čítal........ Ale to lepšie nás stále ešte iba čaká v nasledujúcich publikáciach.... celý text

Pinocchiova dobrodružství 2008, Carlo Collodi (p)

Ako dieťa som nesmierne zbožňoval túto knihu a doteraz ju mám, hoci vo veľmi zúboženom stave, vo svojej knihovne. Pre mňa, v detstve, to bola priam detská odysea, putovanie bábky s jej fantastického sveta do krutej reality v ktorej sa často miešali prvky komédie a tragédie a vždy na to doplatila detská roztopašnosť vo mne rezonovali. Bol som úplne vžitý s postavami, hltal som kapitolu po kapitole jednu zápletku za druhov. Jednoducho povedané strávil som pri tejto knihe pekné chvíľky. S nostalgie po asi 12 rokoch som si ju prečítal znova... Spravil som na sebe taký malí experiment. úplne ma prekvapilo ako sa mi ten epický príbeh po rokoch zdal naivný, dlhá epická púť bola iba krátka cesta rozpísaná do pár strán.. Nebolo to zlé ani teraz ale radšej som to nemal robiť. Takto sa rozplývajú decké sny... celý text

Povídky 2009, Donatien Alphonse François de Sade

Je to extrémne krátke, 100 maličkých strán ktoré dokopy robia malí zošit. A predsa v takom malom rozsahu sa nachádza toľko vaty. Skutočného De Sada sa v tejto publikácií dočkáme v troch štyroch poviedkach z dvadsiatich čo je obrovská škoda. Väčšina textu je skôr vo forme anekdot než poviedok. Mnohé nepresiahnu jednu či dve strany, ktoré nie sú vôbec zaujímavé. U mňa sklamanie za 1,5*. Totálne zlé to však nie je keďže sa tu nachádzajú aj zaujímavejšie zoo,pedo,homofilné veci ale ako som spomínal na začiatku je ich alarmujúco málo.... celý text

Politikos 2005, Platón

Na môj vkus je Politikos takou tou odvážnejšou alebo šialene kreatívnejšou verziou empirickejšieho Aristotela. Ako keby si Tarantino prečítal Politiku od Aristotela a premenil to na dialóg. Porovnávať veľkého Starogréckeho filozofa s bývalým zamestnancom videopožičovne je viac menej prehnané, to beriem ale tak, pokúsim sa to v nasledujúcich riadkoch vysvetliť. Celé toto prirovnanie stojí na základoch veľmi realistického zachytenia dialógov medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi. Ktoré sa snažia, a ide im to veľmi dobre, navodiť pocit prirodzeného rozhovoru ktorého cieľom je získať nejakú informáciu či oboznámiť prihovárajúcemu sa so svojim názorom alebo niekoho presvedčiť že jeho odôvodnenie a interpretácia je tá správna. Je veľmi dôležité si uvedomiť že prirodzený rozhovor či už ide o skutočný alebo navodení v literatúre nefunguje ako učebnica. Politikos nie je literárne dielo pre čitateľa ktorý sa snaží hltať informácie bezmyšlienkovo. Takýto zanietený knihomol si na konci diela uvedomí že sa nedozvedel prakticky nič čo by v nejaqkej forme nevedel a keď si predtým prečítal starogrécku alebo antickú literatúru, prečítal nebodaj už spomenutú Aristotelovu Politiku zabudol aj to čo vedel. Hypotéza ako vyšitá. Informácie tu nie sú podložené pred čitateľa ako na tácke. Na otázky ktoré si na začiatku stanovia hlavný protagonisti ako hľadanie najlepšieho kráľa, filozofa či politika treba doslova hľadať. Na prvý pohľad, a to hlavne na začiatku, to vyzerá tak akoby to nekonečné filozofovanie neviedlo nikam. Čím viac sa problém prehlbuje tým je jeho riešenie náročnejšie. No v tom tkvie sila tohto diela. Zásadné znalosti a poznatky pre relatívne ľahšie pochopenie sa Platón snažil podložiť pre vtedajšiu verejnosť (ale myslím si že aj dneska ešte nie sú cudzími) príkladmi zo života. Aby si čitateľ jednoduchšie pomocou jasnejšie zadefinovaných pojmov dokázal predstaviť viacmennej prirovnania a definície ktoré prezentujú politika, filozofa a kráľa. Pokiaľ čitateľ nie je navyknutý čítať scenáre či dialógy tak mu to zo začiatku môže robiť problémy, nie len na to: čo sa rozpráva ale aj: kto to rozpráva. No po čase si uvedomí že ide vlastne iba o monológ jedného protagonistu ten druhý iba pokyvuje hlavou a buď súhlasí alebo sa pýta. Čo je veľká škoda a pre mňa táto jednotvárnosť vytvorila negatívny dojem s knihy. V porovnaní s Aristotelovým dielom podobného ranku Politika ide o slabý odvar v ktorom, na šťastie, nepresadzoval svoje utopistické zriadenia štátu. Tejto téme sa v tejto publikácií vôbec nevyjadruje. Politické ideológie ako demokracia, tyrania, aristokracia tu nie sú rozobrané tak detailne ako ich do hĺbky preberal Aristoteles. Medzi vatou nezaujímavých dialógov sa skrývajú super myšlienky ale zase ich nie je toľko aby som túto knihu ospevoval do nebies. Ide o lepší priemer určený nie pre každého.... celý text

Misery 2003, Stephen King

Forma víťazí monumentálne nad obsahom. O čom to je ? Spisovateľ po autonehode leží v posteli...nič moc čo ? Ale tá lyrika, tie psychologické pochody, To čítanie vás doslova uchváti. King tu majstrovsky predviedol svoj spisovateľský um. Od začiatku do konca to má proste grády... medzi dvomi hlavnými postavami sa neustále stupňuje napätie. Skvele je zobrazená beznádejnosť hlavnej postavy ktorá po niektorých chybách stráca svoje prsty a vie že keď spraví ďalšiu chybu stratí ďalšie.. Kingov MASTERPIECE... celý text

Pustiny 2000, Stephen King

Táto časť mala obrovský potenciál. Bol to vôbec najväčší potenciál s celej knižnej série ktorý však nebol vôbec využitý. Cesta do pustiny, ktorá bola v minulosti zničená atómovými vojnami a je plná znetvorených organizmov, Tu prakticky nie je..... Niektoré WTF momenty som nepochopil. Neviem si predstaviť ako napadlo miešať hrozné 80´s bicie ZZ Top zo sirénou v rozpadnutom meste... Takmer vo všetkých častiach sú takéto hovadiny. A ten vlak hádankár ? ďalšia s monumentálnych blbostí.... symbolika za symbolikou ktorej nerozumiem.. Ale napísané je to dobre, skvele sa to čítalo..... celý text

Čaroděj a sklo 2008, Stephen King

Po prvej časti Temnej veži ma Čaroděj a sklo zaujal najviac. Ani nie tak po pri čítaní ako po prečítaní celej knihy . Zaujímavý fenomén ktorý sa mi deje iba u Lovecrafta. Je to úplne iná liga... iný šport. No nechcel som si priznať že by nejaká "romantická slátanina" bavila. Tu som sa však musel pred svojou predpojatosťou Kingovi skloniť. Skoro celá kniha sa odkláňa od hlavného príbehu cesty k Temnej veži a zabýva sa mladým Rolandom tesne pred pádom jeho ríše. Plno zaujímavých rozvinutých charakterov ktoré ma zaujali oveľa viac ako hlavné postavy celej tejto knižnej série... Perfektná tragédia spájajúca scifi, western, mysteriózno a horror.... celý text

Politika I. 1999, Aristotelés

Aristotelés bol génius... Ako je možné že dielo staré 2300 rokov ktoré sa zaoberá politikou a jej mechanizmami má ešte aj dnes čo povedať. Mnohým politikom by neuškodilo si ju načítať a podľa nej sa chovať. Ako hovorí Aristoteles: "Najlepší štát je ten v ktorom sa občania cítia byť blažený" a to sa my veru dnes, obkolesený populistami, necítime .... celý text

Majipoorské kroniky 1995, Robert Silverberg

Druhý diel Majipoorskej trilógie som prijal trocha skepticky keďže nešlo priamo o pokračovanie ale iba roztrúsené príbehy z dôb minulých s periférie príbehovej línie prvého románu. Nápad že si Majipoorčania dokážu svoje spomienky uchovať v archívu a človek sa do ich životov doslova vžije je úžasný. Je to živá knižnica. Takto malí chlapec ktorý sa do týchto zakázaných archívov tajne dostáva prežíva dobrodružstvá prvých kolonistov, Námorníkov starých bojovníkov. kňazov a tak ďalej. Niektoré poviedky boli fascinujúce iné nudili. Do kopy to nedržalo ale ako samostatné poviedky boli boli niektoré 5 hviezdičkové takto iba 2.5*... celý text

Hrad lorda Valentina 1995, Robert Silverberg

Ako tínedžer som doslova zhltol celú Majipoorsku trilógiu ktorá vyšla u našich českých susedov (Knihy síce Silverberg napísal o tomto pozoruhodnom svete viac ale čo viem tak v českom preklade nevyšli) Začítať sa do dobrodružstiev Lorda Valentina nie j absolútne žiadny problém . Prvá časť sa mi páčila najviac. Nádherne opísané prostredie obrovskej planéty plnej rozmanitých inteligentných živých tvorov. Interakcie medzi nimi, Boj o moc, neuveriteľné dobrodružstvá, putovanie ako v odyssey. Jeden zo svetov ktorý ma k sebe pritiahol. Toto sa u mňa podarilo iba Tolkienovi a jeho trilógií Pán Prsteňov. Je tu naozaj netradičná sociálna stratifikácia a rozdelená vláda medzi takým pozoruhodne obrovským svetom. Proste originalita..... celý text

Náhradníci 1999, Michael Marshall Smith (p)

V skutku originálne a dosť netradičné science-fiction v každom smere. Všetky ingrediencie ktoré autor použil (Mesto ako stroskotané lietadlo, zóna ktorá má viac ako 360 stupňov, ľudia chovaní iba ako darcovia orgánov) Mňa ohromilo. Skvelé čítanie. V istých miestach to malo dokonca feeling noiru. Tak ako to malo silné a emocionálne momenty kde komerčnosť a materializmus vyhráva nad morálnou otázkou ľudskej bytosti tak to malo aj momenty vskutku vtipné (Ten rozprávajúci budík ma miestami až štval). Neďalekej budúcnosti sa kvôli takýmto knihám vyslovene bojím.... celý text

Neuropat 2008, Richard Scott Bakker

Na tejto knihe je zaujímavé že sa v nej nenachádza žiadny príbeh. Respektíve príbeh ktorý by stál zato, hrá tu iba druhé husle. Avšak myšlienky o ktorých sa tu polemizuje ma tak zaujali že keď prišiel čas na príbeh čakal som kedy sa bude hlavná postava psychológa bude opäť zamýšľať nad tým či je celí život iba sebaklam mozgu ktorý sa cez neuróny dá ovládať a tým nastavovať pocity myšlienky atď. Nikdy som sa nad týmto nezamýšľal, viem že to nie je vedecká práca ale niečo na týchto filozofických úvahách je. Niečo o čom sa nebude asi nikdy rozprávať.... celý text

Den Trifidů 1972, John Wyndham (p)

Tú pochmúrnu negatívnu atmosféru som cítil ešte dlho po prečítaní. Neviem čím to je ale staršie Science Fiction ma priťahujú viac ako tie dnešné. Viac ma baví sledovať ako si v minulosti predstavovali set budúcnosti ako teraz.. Zo začiatku pri vysvetľovaní čo sú a odkiaľ sú vlastne trifidi som bol trocha stratení (Téma studenej vojny ma akosi nikdy nepriťahovala) avšak sa príbeh dostal do nemocnice k hlavnému hrdinovi som sa neprestával čudovať ako dokonale držal autor v napätí až dokonca. Realistické a logické zmýšľanie charakterov ma bavilo až do konca. Celé generácie postapokaliptyckých filmov sa nechala týmto dielom inšpirovať.. SPOILER....Jediné čo ma sklamalo bol ten otvorený koniec...SPOILER... celý text

Dlouhý pochod 2012, Stephen King

Nápad ako v pohode ale nie je toto King ktorého mám rad. Vyslovene hltám jeho lyriku a nech napíše hocijakú hovadinu číta sa to dobre. Dlouhý pochod má takpovediac už dopredu jasný cieľ dostať s bodu A do bodu B v ktorej však nebudú žiadne prekážky iba únava. Jedna rovná cesta a nič. Ani spätné výjavy do minulosti v čom je King pán ma nebavili. Je to starý známi obsah zabalený do nového kabátu.... celý text