Knihochod přečtené 218

Stratená apatekárka 2021, Sarah Penner

Dovolím si tvrdiť, že táto knižka mnohých zaujme najmä svojou obálkou, pretože tá bola hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodla prečítať si ju. Druhým dôvodom bola anotácia, ktorá, i keď je pomerne krátka, moju túžbu po tomto príbehu ešte o čosi znásobila. Príbeh z pohľadu troch silných žien ma do seba vtiahol takmer okamžite a ja som sa od neho odtŕhala veľmi ťažko. Najmä skrz to, ako autorka dokázala udržať čitateľa v strehu a tým ho prakticky donútila pokračovať v čítaní. Ja osobne som si veľmi užívala historické časti knihy, ktoré boli - na to, že ide o prvotinu z pera tejto autorky -, popísané tak, že som chvíľkami mala pocit, že sa reálne nachádzam v Londýne v 18. storočí. Jediné, čo ma trošku zarazilo, bol fakt, že Eliza, ktorá mala údajne mať 12 rokov, sa na tento vek absolútne nesprávala a keby autorka informáciu o jej veku nepodala, hádala by som, že je to postava už dávno dospelá. Súčasná stránka knihy taktiež nebola zlá, avšak dovolím si tvrdiť, že mohla byť ešte o čosi lepšia. Zdalo sa mi totiž, že celá tá časť bola veľmi uponáhľaná a zakončená prekvapivým, avšak pomerne klišoidným dejovým zvratom. Každopádne, ja som si celý príbeh o apatekárke, malej Elize i Caroline veľmi užila a verím, že pokiaľ sa na základe vyššie uvedeného rozhodnete, že si ho prečítate tiež, nebudete ľutovať.... celý text

Takto o rok 2021, Sophie Cousens

Príbeh Minnie Cooperovej, ktorej meno bolo ukradnuté v deň jej narodenia chlapcom narodeným v ten istý deň, sa skrýva za nádhernou obálkou, ktorú jednoducho potrebujete mať vo svojej knižnici, aby ste ju mohli chodiť obdivovať a vrhať jej smerom zamilované pohľady vždy, keď prechádzate okolo. Začítať sa do príbehu vôbec nebolo ťažké, keďže je písaný veľmi jednoduchým a príjemným spôsobom, pri ktorom tak troška cestujeme v čase z minulosti do súčasnosti a zasa späť, no stále sa pohybujeme v okolí Silvestra a prvých dní Nového roka, pričom sledujeme dva rôzne pohľady na udalosti - z pohľadu Minnie, ktorá má pocit, že už dňom jej narodenia bola predurčená k tomu, aby mala v tomto období smolu, a z pohľadu Quinna, zlodeja mien. Obe postavy sú veľmi svojské a hlavne totálne protiklady, čo teda znie ako totálne klišé, lenže ani nič viac od tejto knižky očakávať nemôžete. Je to skrátka a jednoducho romantický klišé príbeh, ktorý končí ... No, ako väčšina romantických klišé príbehov. To ale nič nemení na skutočnosti, že ak hľadáte príjemnú zimnú oddychovku, vaše očakávania budú určite naplnené a nebudete mať dôvod na sťažnosti, keďže sa pri jej čítaní sem-tam aj pobavíte. Takže ak hľadáte niečo nenáročné, milé a klišoidné na nadchádzajúce sviatky, myslím, že táto knižka by vo vašom výbere nemala chýbať. I keď to pravdepodobne nebude najlepšia knižka, akú ste kedy čítali.... celý text

Dvůr křídel a zmaru 2018, Sarah J. Maas

Feyre sa pod pretvárkou vracia späť na Jarný dvor, aby sa pomstila Tamlinovi a zničila jeho dvor i jeho samého zvnútra a nečakane, a taktiež zistila informácie o vojskách kráľa Hybernu, ktorý plánuje napadnúť Prythian i svet ľudí a zmocniť sa ich. A tak Feyre musí svoju pretvárku hrať dobre, pretože jedna jej chyba môže zničiť celý svet. Síce z tejto časti nie som nadšená tak veľmi, ako z časti druhej, ale aj tak som nadšená! Popravde, neviem ako mám obšírnejšie napísať názor aj na tento diel, pretože je veľmi pravdepodobné, že sa budem opakovať a napíšem prakticky to isté, čo som napísala k predchádzajúcemu dielu. Tento diel, rovnako ako ten predtým, je veľmi ale veľmi bohatý na rôzne zvraty, ktoré väčšinou jednoducho nečakáte a tak Vás vcelku zaskočia. A pokiaľ ste ako ja, budete musieť väčšinu z nich predýchať krátkou prechádzkou po byte a opakovaním si mantry: "Ukľudni sa, je to len kniha". Postavy opäť a stále jednoducho zbožňujem! Sú vykreslené takým úžasným spôsobom, že som ich Maasovej zhltla aj s navyjákom a nemala o nich absolútne žiadne pochybnosti. A veľmi som si obľúbila, oproti prvým dvom knihám, aj Elain s Nestou, ktorým je konečne venovaný trošku väčší priestor a tak sa o nich možno dozvedieť aj čosi viac, čo teda oceňujem. Nemôžem samozrejme nespomenúť všadeprítomnú brutalitu, ktorá nechýba ani v tejto časti a tak tí, čo zbožňujú popisy lietajúcich končatín a veľkého množstva preliatej krvi, si tiež prídu na svoje. Mne osobne miestami bolo až zle, keď som si poniektoré scény predstavila pomocou mojej bujnej fantázie. Nemám čo viac povedať. Jednoducho si to prečítajte a pochopíte!... celý text

Dvůr mlhy a hněvu 2017, Sarah J. Maas

Dvůr trnů a růží 2016, Sarah J. Maas

Kráľovstvo hriešnych 2022, Kerri Maniscalco

Toto bolo čosi perfektné! Kúzelne prostredie talianskeho Palerma a vôňa výborného jedla vznášajúca sa vo vzduchu maskujúce existenciu čarodejníc a Pekelných princov. To všetko doplnené o nenásilnú hate-to-love romantiku s iskričkami erotického napätia medzi hlavnými postavami. Je to magické, je to temné. Pri čítaní som hltala jednu stránku za druhou. Napätie, ktoré pociťovali moje nervy, by sa dalo krájať a keď už som konečne získala odpoveď na nejakú z mojich vnútorných otázok, autorka prišla s niečím ďalším a tak som si už nebola istá absolútne ničím. Postavy boli výborné, vedela som si ich dokonale predstaviť a aj sa do nich vcítiť a pochopiť, prečo sa zachovali tak či onak. Veľmi sa mi páčila premena hlavnej hrdinky z milého dievčatka na čarodejnicu túžiacu po pomste. Mrzí ma však, že nám autorka neposkytla viac informácii o dvojčati, ktorého sa takým brutálnym spôsobom zbavila. Dúfam, že v ďalšej časti by sa to mohlo zmeniť a dozviem sa viac, pretože ja potrebujem odpovede! Celý príbeh je skrátka skvelo vystavaný, uveriteľný a ja ho môžem jedine odporučiť ďalším čitateľom, pretože toto si jednoducho potrebujete prečítať. I tak ale nedám plný počet, pretože mám vnútorný pocit, že ďalšie časti budú ešte lepšie, takže si nechávam maličkatú rezervu.... celý text

Prebudená mágia 2022, Natali Fox

Obálka, rovnako ako ilustrácie, ktoré príbeh nádherne dopĺňajú a pomáhajú čitateľovi lepšie si predstaviť určité momenty v deji, sú pohladením pre oči. Čo však moje oči nepohládzalo bol troška zvláštny štýl písania autorky a neustále používanie časovania slovies v podobe zastaviac, píšuc, idúc, …, čo skrátka nepôsobi prirodzene a skôr to kazí celkový dojem z inak výborne vymysleného príbehu. Princezná Katja, protagonistka nášho príbehu, mi, kvôli nedostatku vnútorných pohnútok, vďaka ktorým by ju čitateľ dokázal lepšie a najmä hlbšie spoznať, pripadala veľmi plytká. A áno, síce sa dozvieme, že je iná ako ostatné, no môžeme iba hádať, prečo tomu tak je. Čo sa týka princa Argosa, to je z môjho pohľadu protagonista ako má byť: sú nám jasné jeho ciele, vieme, prečo sa rozhodol urobiť to či ono, … Dúfam, že v druhej časti sa na podobnú úroveň dostaneme i pri Katji. Na záver poviem iba toľko: pokiaľ máte chuť na príjemne rozprávkový príbeh plný tajomstiev, akcie i nejakej tej romantiky, a nevadí vám koniec, ktorý vás nechá v napätí do vydania ďalšej časti, Katja by mohla byť niečo pre vás. Ja ju však hodnotím ako priemer, ktorý má veľmi silný potenciál, avšak vyššie spomenuté skutočnosti jej ho skrátka znižujú.... celý text

Cudzinec z papiera 2019, Ivica Ďuricová

Trenčín je mojou veľkou srdcovou záležitosťou od čias, keď som navštevovala strednú školu. Takže si iste viete predstaviť, aké veľké bolo moje nadšenie, keď som objavila túto chuťovku, ktorej dej sa primárne odohráva práve v Trenčíne. Priznám sa, keď som knižku otvorila a začala čítať prvé riadky, srdce mi búšilo nedočkavosťou a ani som sa nenazdala, bol koniec, čo ma rozosmutnilo. Ivica totiž píše naozaj pútavo a tak som si celé popisy Trenčína dokázala veľmi živo predstaviť. Je totiž príjemné presne vedieť, kde sa knižná postava práve nachádza, keďže mnohé miesta som počas mojich študentských čias sama navštívila. Čo sa týka zápletky, tá bola jednoducho skvelá a ja som netrpezlivo očakávala, kto je ten záhadný Cudzinec, ktorého si Lina nasťahovala do bytu a s ktorým nadviazala vcelku elektrizujúci vzťah prostredníctvom písaného slova. A ten koniec?! Ten ma totálne dorazil a ja som aj po zavretí knižky zostala chvíľku sedieť s otvorenými ústami a premýšľať, čo sa to sakra práve stalo. Skrátka výborné! Jediné, čo ale autorke musím vytknúť, je Liana. Pripadala mi až príliš úspešná, príliš sebestačná - jednoducho príliš dokonalá i keď všetci dobre vieme, že nikto nie je až taký dokonalý. K tomu, aby som knižke mohla dať plný počet leňochodov by som potrebovala, aby mala aspoň nejakú chybu. I tak túto knihu a celý príbeh milujem a zaraďujem ho do pomyselnej poličky mojich srdcových záležitostí. A vám, pokiaľ ste sa ešte neodhodlali k prečítaniu, ho môžem jedine odporučiť.... celý text

Navždy v decembri 2021, Emily Stone

Po prečítaní anotácie a vety: "Horúca láska v mrazivej zime", ktorá na vás kričí z obálky, som očakávala nádherný zimný milostný príbeh, ktorému čaro Vianoc ešte dodá na magičnosti a romantičnosti ... Och, aké veľké je moje momentálne sklamanie! Pritom celý príbeh začal veľmi sľubne - obdobie Vianoc, zlomená hlavná hrdinka, klišoidné stretnutie s hlavným hrdinom, vianočný Londýn, ... Skrátka všetko, čo čitateľ pravdepodobne od celého príbehu očakáva. Žiaľ, pravdepodobne nepočíta s faktom, že tu celé naše dlhé decembrové putovanie končí. Ostatné časti síce neboli zlé, ale skrátka som nedostala toľko toho Decembra, koľko by som dostať chcela a koľko by som (áno, budem sa opakovať) podľa názvu dostať mala. Čo sa dejovej linky týka, zhrniem to asi jedným jediným slovom: predvídateľná. Reálne som pri čítaní približne odhadla, čo sa ešte stane a v drvivej väčšine prípadov som sa aj presne trafila. Postavy boli také nijaké - nemastné, neslané, ... Žiadne hlbšie emócie, ktoré knižka chcela predstaviť, sa ma nijako extrémne nedotkli a skôr som ich prešla s takou tou myšlienkou v hlave, ktorá znela: "Hm, smutné ... Čo máme ďalej?" Príbeh to ale rozhodne nie je zlý, len proste dostanete niečo, čo ste úplne nečakali, že dostanete. Ale za mňa teda rozhodne slabší priemer, ktorý neurazí, no ani nenadchne.... celý text

Knihkupectví na Bylinkovém náměstí 2019, Eric de Kermel

Toto bolo tak filozoficky náročné, že som ani nedokázala oceniť, že je to knižka o knižkách. Popravde, už od samého začiatku som mala pocit, že je ten príbeh skrátka akýsi podivný a začítavalo sa mi doň veľmi ťažko. A keď už som sa ako tak začítala, absolútne som nemala tušenie, o čo v skutočnosti autorovi ide. Veľmi ma hnevali postavy, ktoré v tomto príbehu vystupujú, keďže to boli priam nebesky dokonalé ľudské bytosti, ktoré zbožňujú ezoterické knižky, vedú siahodlhé filozofické úvahy o živote a sú si vedomí svojich predošlých hriechov, ktoré sa ale snažia napraviť konaním dobra pre tento svet. Znie to nádherne, však? Žiaľ, táto skutočnosť nie je priveľmi reálna. Taktiež fakt, že sa dozviete veľa skutočných informácií o tom, čo všetko musí predavač kníh s novými knížkami robiť, čo to znamená, keď je knižka prijatá do komisie, ... ma rozčuľoval, keďže to nie je niečo, čo by som vo fiktívnom príbehu potrebovala vedieť a pre tých, ktorí ani nepracujú v kníhkupectvách, sú to veľmi zbytočné informácie. Jediné, čo sa mi na celom tomto diele páčilo je, že je krátke a tak moje čitateľské utrpenie netrvalo príliš dlho. Taktiež celé to prostredie voňavého kníhkupectva iste rozbuší srdiečko nejedného knihomoľa a veru som našla aj zopár krásnych citátov. Ako veľmi som dúfala, že budem môcť túto knižku odporučiť, pretože už len podľa názvu by si človek povedal, že ju v knižnici musí mať. Je to smutné, no naozaj nemusí.... celý text

Kniha stratených mien 2021, Kristin Harmel

Táto knižka je jednou z tých, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou zaradím do môjho zoznamu najlepších kníh, aké som v roku 2022 čítala. Nebudem klamať, príbeh ma do seba vtiahol už od prvej stránky a vyvolával vo mne veľké množstvo rôznych emócií - chvíľu mi po tele behali zimomriavky, chvíľu som sa usmievala, riadne dlho si utierala slzy, ktoré mi tiekli po tvári, ... Obsahovo to nebolo práve ľahké čítanie, no s tým sa pri príbehu z obdobia druhej svetovej skrátka musí počítať. A musí sa počítať aj s tým, že vám v určitom bode, v určitej kapitole a na určitej strane zlomí srdce. To moje sa zlomilo niekoľkokrát a keď už to vyzeralo, že sa z toho dostávam, autorka prišla s niečím, čím mi ho zlomila znova. A znova. Neviem čo napísať viac. Nechcem prezradiť nič dôležité a pripraviť vás tak o taký zážitok, aký som z knihy mala ja a niesla si ho so sebou ešte niekoľko dní po dočítaní. Takže vás prosím, dajte tejto nádhernej knižke šancu. Aj keď príbehy z druhej svetovej nečítate. Verím, že nebudete ľutovať.... celý text

Môj prvý tanec 2021, Nicola Yoon

Je to jedna z tých kníh, ktorú v jednom momente chytíte do ruky a v ďalšom už ste v polovici príbehu. Naozaj sa mi už dávno nestalo, že by som nejaký príbeh prečítala prakticky na dve posedenia. Tomuto faktu iste napomohlo to, že je písaná naozaj jednoduchým spôsobom, kde nemôžete očakávať žiadne siahodlhé súvetia či zložité vety, ktoré by váš mozog odmietal spracovať. Taktiež kratučké kapitoly s jemným nádychom tajomna na konci skrátka samé ponúkajú k tomu, aby človek neprestával čítať. I keď miestami som mala chuť zahodiť ju na druhý koniec miestnosti, pretože obsahuje až desivo pravdivé myšlienky a párkrát sa jej podarilo rozplakať ma. Čo sa týka postáv, tie boli fajn, no žiadna nebola popísaná až tak úžasne, že by som si ju nejako špeciálne obľúbila. Našla som aj zopár vecí, ktoré mi ale nie veľmi sadli a tým, ako dej postupoval, ma vytláčali stále viac a viac. Napríklad skutočnosť, že autorka musela pri každej novej postave, ktorá sa na scéne objavila, spomenúť akej národnosti či farby pleti tá daná osoba je. Vopred upozorňujem, že nie som rasista, ale čo je veľa, to je príliš a naozaj ma nebaví stále čítať vety v štýle: "Toto je Emil. Je to beloch." Taktiež fakt, že chlapec, ktorého naša protagonistka ľúbi, ju oslovuje "Kámo" ma nútila pretáčať oči a veru som objavila aj zopár prekladových kopancov, ktoré som ale s hlbokým nádychom dokázala prekúsnuť (slovíčko "akože" použité vo vetách, kde sa absolútne nehodilo; vety v štýle: "Idem vonku." a "Už sme von."). Každopádne, toto je krásny príbeh, ktorý vás s veľkou pravdepodobnosťou na nejaký čas emocionálne vyčerpá, no stojí to za to.... celý text

Matky 2021, Genevieve Gannon

Priznám sa, mojou šálkou kávy takéto príbehy práve nie sú, pretože mi spôsobujú veľmi veľké emocionálne búrky a nútia ma príliš nad všetkým premýšľať. Táto knižka ma však hneď zaujala svojou anotáciou, pri ktorej, keď som si ju čítala, mi po chrbte behali zimomriavky a niečo v mojom podvedomí vedelo, že si ju skrátka potrebujem prečítať. Začiatok bol relatívne pomalý, autorka dáva čitateľovi veľa priestoru na spoznanie hlavných protagonistov, na utvorenie si názoru, na zistenie, či sú čitateľovi sympatickí alebo nie, ... Ja som si však ani k jednému páru či osobe žiadne hlbšie puto nevytvorila, pretože tým, ako sú podpísaní, sa mi nezdali príliš reálni. Celková zápletka, ktorá je najdôležitejšou časťou tohto príbehu, bola výborná a nie raz som sa pristihla, že mi nad tým prečítaným vlhnú oči, avšak na môj vkus bola až príliš rýchla oproti naozaj veľmi pomalému začiatku. Nič by sa nestalo, keby autorka ubrala pár počiatočných kapitol a v zápletke ich zase zopár pridala. Čo sa záveru týka, pri čítaní celého súdneho sporu mi nebolo práve ľahko na srdci a v duchu som sa pýtala sama seba, komu by som ja na mieste sudkyne zverila ono dieťa. A veru som si aj poplakala, keď celý súdny spor skončil inak, než som si pôvodne myslela, že skončí. Úplný koniec príbehu bol pre mňa tak trošku ľadovou sprchou, keďže za mňa pôsobil až príliš rozprávkovo a opäť nie veľmi reálne. Odhliadnuc od toho, čo sa mi na tejto knižke nepáčilo, moje pozitívne dojmy stále o čosi prevládajú a ja nemôžem povedať, že by som pri čítaní trpela. Teda ... Trpela som, ale nie skrz to, ako je knižka napísaná, ale kvôli emóciám, ktoré vo mne miestami dokázala vyvolať.... celý text

Všechno je krásné 2021, Eleanor Ray

Hneď na začiatok nesmiem zabudnúť podotknúť, že táto knižka je po vizuálnej stránke jedna veľká nádhera, na ktorú by som sa veru vydržala dlho dívať. A čo sa príbehu, ktorý ochraňuje týka, ten ma vcelku veľmi milo prekvapil. Už od začiatku som akosi podvedome tušila, že anotácia, ktorá je relatívne stručnejšia, skrátka neprezrádza všetko a postupom času som zisťovala, že moje tušenie bolo správne. Predsa len, ľahko detektívnu zápletku by v románe pre ženy, najmä bez predchádzajúceho varovania skrz anotáciu, len máloktorý čitateľ očakával. A ja osobne stále neviem čo si o nej mám myslieť. Nebola napísaná zle, avšak tým, že som ju neočakávala, tak ju akosi stále nedokážem spracovať. Čo však veľmi chválim je prelínanie prítomnosti a minulosti, kde sa čitateľ dozvedá podstatné momenty, ktoré viedli k tomu či onomu a kvôli ktorým zbiera hlavná hrdinka ten či onen predmet. Tieto odôvodnenia, ak ich takto môžem nazvať, autorka zvládla bravúrne a ja som jej ich zožrala aj s navijákom. Trošku ma mrzí, že som si v priebehu čítania nedokázala ku hlavnej protagonistke vytvoriť žiaden vzťah. Akosi mi neprišla úplne reálna a všetky emócie, ktoré by som mala cítiť, sa absolútne nedostavili. Čo to znamená? Že som na konci knižky, kedy by som obyčajne uronila nejakú tú slzičku, necítila absolútne nič. Príbeh ale vôbec nie je zlý a až na pár vyššie spomenutých vecí sa mi veľmi páčil, takže ho s kľudným svedomím odporúčam ďalej.... celý text

Vojvoda z Montgomery 2021, Evie Dunmore

Táto knižka už podľa anotácie sľubuje zaujímavý príbeh na pozadí boja žien za ich práva, čo, priznám sa, je pre mňa niečo, čo som zatiaľ v žiadnej knihe nečítala a preto som sa tešila, že to konečne zmením. Predsa len, tento konkrétny dejový aspekt je založený na skutočnosti a čitateľovi vysvetlený pomerne jednoduchým, možno až trošku odľahčeným spôsobom. Prvých asi 50 strán ma však veľmi nezaujalo a nevedela som, čo si mám alebo nemám myslieť a naozaj som dúfala, že sa to zmení. Čo sa, našťastie, aj stalo a zvyšok knižky som zhltla za pomerne krátku dobu. Anabelle je inteligentná hlavná hrdinka, ktorá je popísaná veľmi uveriteľným spôsobom a tým, ako príbeh napreduje, sa nemení na žiadnu naivnú hlupaňu, ale zachováva si svoju povahu a inteligenciu, čo ma veľmi potešilo. Sebastian mi svojou mrzutosťou zvláštnym spôsobom imponoval a postupné predstavovanie a zapájanie vedľajších postáv do deja ma naozaj veľmi bavilo. Romantická linka bola príjemná, občas som sa aj potuteľne usmievala a erotické scény má taktiež vcelku prekvapili tým, že vôbec nepôsobili nútene až trápne. Veľmi som si túto knižku užila a verím, že ak sa do nej rozhodnete ísť, užijete si ju minimálne podobným spôsobom.... celý text

Zabudnutý príbeh 2021, Ján Spišiak

Po Stíhačoch som sa na ďalšiu knižku od Janka Spišiaka veľmi tešila, keďže to bol jeden z tých oddychovejších príbehov plný nevtieravého a inteligentného humoru, ktorý spôsoboval, že som sa miestami naozaj nahlas smiala. Pri ponuke tejto knižky som bola varovaná, že nemám byť prekvapená jej diametrálnou odlišnosťou od tej vyššie spomenutej. A ja som sa do nej skrátka rozhodla ísť s tým, že aspoň zistím, ako sa autor dokáže popasovať s rôznymi žánrami. Priznám sa, príbeh sa mi už od samého začiatku čítal veľmi pomaly a fakt, že je celý rozdelený iba na sedem dlhočizných kapitol tomu tiež veľmi nenapomáhal, dokonca som sa toho aj trošku zľakla. Netrvalo to však dlho, na ich dĺžku som si zvykla a naozaj ma veľmi prekvapilo, ako bravúrne bol celý dej vymyslený, poprepletaný rôznymi múdrami a ponaučeniami, ktoré čitateľa prinútia na chvíľku sa zamyslieť, ale i jemným, nevtieravým humorom, ktorý vyčarí na tvári úsmev. Malý Samko, so svojou detskou naivnosťou, zbožňovaním kníh a predstavivosťou, si ma však získal od prvej stránky a celé jeho putovanie a postupný vývoj, zasadené do rôznych historických období, ma veľmi bavilo. A koniec? Nuž, ten som veru dojatím oplakala. Chcem ešte takto na záver pochváliť Janka, ako skvelo sa s týmto celým príbehom popasoval. Bolo to krásne, nezvyčajné, no mne sa to páčilo a verím, že sa to bude páčiť i dalším a dalším čitateľom. Že sa tento Zabudnutý príbeh nestane zabudnutým. To by bola večná škoda.... celý text

Mexická gotika 2021, Silvia Moreno-Garcia

Poznáte ten pocit, keď je kniha istým spôsobom zvláštna, priam zvrátená, no vy si jej čítanie i tak užívate? Presne takýmto dojmom na mňa pôsobilo práve toto dielo, ktoré by som ja osobne nenazvala úplne hororom. Áno, v určitých momentoch som sa aj trošku bála - to uznávám -, avšak označenie "gotický psychologický triler" by znel omnoho výstižnejšie. Do príbehu som bola vtiahnutá takmer od prvej stránky a i napriek tomu, že sa dej odohráva v časoch minulých, jednoduchší spôsob písania zvláštne podtrhuje spisovatelský talent autorky. Ostatne, aj veľmi detailné opisy všetkého, pri ktorých sa aj mne samej sem-tam zdvihol žalúdok (neodporúčam pri tejto knižke jesť), sú také autentické, že pri čítaní nemáte potrebu o ničom pochybovať. Jednoducho sa ponoríte do deja, hltáte každé jedno slovo a čakáte, ako to celé dopadne. I keď zápletka sa po čase stane predvídateľnou, zaručujem, že vás to od čítania neodradí a koniec vás možno aj prekvapí. A temná atmosféra, ktorá sa s dejom tiahne prakticky od druhej kapitoly? Tá tomu jednoducho sadla - ako hovorí moja babička -, ako riť na šerbeľ. K postavám poviem snáď iba toľko, že som si užila každú jednu s každou ich povahou, zmýšľaním, zvrátenostou, ... Možno niektoré mohli dostať trošku viacej priestoru, avšak z toho, čo sa nám čitateľom dostalo, nemám čo vytknúť. Pôvodne som z tejto knižky mala rešpekt, avšak za mňa bola úžasná a neľutujem, že som si ju prečítala.... celý text

Ostrov ztracených vzpomínek 2021, Jóko Ogawa

Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte. V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka. Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.... celý text