Lenni_3006
přečtené 60
Sedem sestier
2019,
Lucinda Riley
Príbeh o najstaršej zo siedmych sestier je vynikajúco prepracovaný, človeka vtiahne a nepustí. Dávno sa mi nestalo, že by ma príbeh takto "rozcítil". Veľmi ma bavilo ako sa autorka opierala o fakty a reálne historické postavy. Vrelo pri čítaní odporúčam si do pozadia pustiť skladby, ktoré sa v knihe spomínajú, atmosféra dostane úplne iných rozmerov.... celý text
Začína sa to nami
2023,
Colleen Hoover
Prvu knihu som precitala za tri dni. Túto za menej ako 24 hodin odkedy som ju kupila. Citam komentare ku knihe a velmi sa cudujem, pretoze mne osobne sa pokracovanie pacilo viac, ako prva kniha. S autorkou som sa pri tychto knihách stretla prvy raz - a nie posledny -, neviem teda aky styl pisania inak ma. Pribeh sa mi ale velmi pacil, druha cast specialne.... celý text
Končí sa to nami
2018,
Colleen Hoover
Moje prvé stretnutie s autorkou a je to fajn. Možno som čakala viac, ale okrem podivného začiatku knihe nemám čo vytknúť. Možno len to, že bola mierne predvídateľná, no nevadilo mi to. Pokračovanie som prečítala okamžite a úprimne? Bavilo ma viac ako prvá kniha, takže odporúčam. Obe knihy odporúčam.... celý text
Koruna z pozlátených kostí
2022,
Jennifer L. Armentrout
Z tejto série zatiaľ najlepšia kniha. Prvú polovicu som mala problém prestať čítať, autorka nedala ani chvíľu vydýchnuť a nebol priestor pustiť knihu. Užila som si to... celý text
Kráľovstvo tela a ohňa
2022,
Jennifer L. Armentrout
Čo sa tejto série týka, mám pocit, že čím viac čítam, tým je to lepšie a pútavejšie. Odmietala som pustiť knihu.
Z krvi a popola
2021,
Jennifer L. Armentrout
Super čítanie. Kniha je napísaná pútavo, veľmi príjemne sa číta. Jediné, čo by som prvej knihe tejto série vytkla je podobnosť s inými fantasy príbehmi.
Každé ďalšie leto
2023,
Carley Fortune
Krásny príbeh plný všetkého, čo som od neho očakávala, veľmi dobre sa čítal, odporúčam.
Atlas: Príbeh tatka Slaného
2023,
Lucinda Riley
K príbehu tatka Slaného som pristupovala s očakávaním ale aj obavami - predsa to nakoniec napísal Harry, nie jeho mama (aj keď to nie je také čierno-biele, ako som to napísala). Po prvých asi 200 stranách som si uvedomila, že sa mi kniha číta veľmi jednoducho a dej plynie prirodzene. Nepocítila som dokonca takmer žiadnu zmenu v štýle písania - dôkaz, že Harry je skutočne synom svojej matky a jeho talent je neodškriepiteľný. Odpovede som dostala, emočne som po dočítaní posledných strán zostala absolútne zlikvidovaná a uspokojená. Príbeh, s ktorým som strávila celé roky dostal koniec a jeho posledná kniha ani náhodou nezaostáva za jej predchodkyňami (u mňa sa napríklad zaradila medzi 3 najobľúbenejšie knihy z celej série). O posolstve, ktoré sa nesie celou sériou ani nehovorím. Určite som Atlasa nečítala naposledy :)... celý text
