Naias
přečtené 1119
Oko Osirovo
1928,
Richard Austin Freeman
Čistá logika, žiadni vnútorní démoni, žiadny alkoholizmus, žiadne nefunkčné vzťahy, žiadne súkromie postáv rozobrané do mrtě, proste paráda. Len záhada a jej riešenie, nič viac, nič menej. Je to vlastne ako lúštiť krížovku. Je vidno, že autor je lekár, pátranie nie je postavené na piesku. Mimochodom, Thorndyke je rovnako rozčuľujúci ako Poirot. Na otázky, koho podozrieva, opakuje: neviem nič viac než vy, poznáte všetky fakty, vyvoďte si z nich záver. Pritom je jasné, že už má riešenie skoro vo vrecku, zatiaľ čo rozprávač i čitateľ tápu v temnote. A na konci sa ukáže, že sa to ozaj dalo krásne vyvodiť, len keby si človek dal tú námahu. Skvelá oldschoolová detektívka. Tuším mám nového obľúbenca!... celý text
Do posledního okamžiku
2011,
Traudl Junge
Nie je nič zvláštne na tom, že rasista sa k ľuďom vo svojom okolí, patriacim k jeho vlastnej „nadradenej“ rase, správa príjemne, nota bene, keď si ich sám vybral. Ale stačí pozorne čítať a jeho „ľudská tvár“ dostane trhliny. Na to, že autorka s Hitlerom bola denne a to počas niekoľkých rokov, sú jej postrehy akési plytké. Dozvieme sa, komu kedy Hitler podal ruku, že rád trávil čas v spoločnosti, pár prejavov starostlivosti o ich bezpečnosť počas náletov, ale okrem toho už skoro nič. No pár čriepkov sa predsa len nájde. Traudl Jungeová píše o tom, že Hitler bol skromný a milý, prehlasoval, že v čase, keď je vojna a ľud musí prinášať veľké obete, nemôže si pozrieť žiadny film, ale na druhej strane dopriaval Eve Braunovej potešenie mať stále nové a nové šaty a nechával si voziť čerstvú zeleninu lietadlom. Tiež prepúšťal či degradoval spolupracovníkov, keď si dovolili mu odporovať, alebo ich niekto ohovoril. Skromnosť a milota ako z čítanky. Na otázku, prečo sa neoženil, odpovedal, že nechce deti, pretože potomkovia géniov to majú ťažké. Autorke prekážalo, že sa sám označuje za génia, ale už o pár strán ďalej o tom píše ako o samozrejmosti, veď si to mysleli všetci. O ďalších pár strán zase zmieňuje jeho skromnosť. Tiež píše o sebe ako o nezaujatej, čím vysvetľuje, ako si mohla nevšimnúť, koľko zla sa okolo nej odohráva. Neviem, či je toto zle zvolené slovo chyba autorky alebo prekladateľky, ale nezaujatosť nie je nevedomosť. Nezaujatý človek nie je ten, kto nič nevie a nasáva ako huba cudzie názory, nezaujatý znamená objektívny a to Traudl Jungeová určite nebola. Vymývanie mozgu od detstva urobí svoje, iste, ale ona predsa vedela, že jej kamarátky židovky emigrovali, videla nápisy Židom vstup zakázaný, vedela, že Nemci so židovským pôvodom sú perzekvovaní, čo sa týka štúdia, zamestnania, že ich život je neúnosne ťažký (jej vlastné slová) a nič jej nedocvaklo? Hitler síce rozprával historky zo svojho života a diktoval jej svoje prejavy, ktoré ho mohli lepšie charakterizovať, ale tie autorke úplne vyfučali z hlavy. Zato vedela podrobne popísať rôzne interiéry a exteriéry. Nečudujem sa, že s takou selektívnou pamäťou a nesprávnou slovnou zásobou vnímala Hitlera ako sympatického človeka. Ak pravda, naozaj bola taká naivná a nevidela, nepočula zlo. Alebo sa jej skôr páčilo byť na výslní, zverstvá sem, zverstvá tam, a dúfala, že po vojne, ktorá skončí nemeckým víťazstvom, si bude žiť ako v bavlnke? Spomína, že Hitler po tom, čo si vypočul, ako je nemecké obyvateľstvo ťažko postihnuté bombardovaním, „přísahal pomstu a odplatu a slíbil, že s novými vynálezy německého vojenského letectva nepřátelům všechno stonásobně vrátí.“ Ona k tomu dodáva: „Bohužel se tyto výhrůžky nikdy nesplnili.“ Opis posledných dní je zaujímavý, ale celá kniha je písaná akosi dokumentárne, akoby dianie autorka skôr iba pozorovala, než prežívala.... celý text
Mr. Ramosi
1938,
Valentine Williams
Dobrodružné, predvídateľné, romantické až sentimentálne, ale veľmi pohodové. A popis Egypta je taký lákavý, že hoci neznášam horúčavy a prach, hneď by som sa tam na pár mesiacov usadila. Teda, keby som bola zazobaná ako hlavná hrdinka, že.... celý text
Zelená kobyla
1970,
Marcel Aymé
Kniha je útla, ale plnokrvná, s pestrou paletou majstrovsky vykreslených postáv plných vášní i zábran, kypiaca rázovitou joie de vivre francúzskeho vidieka.
Vzhůru - Pozoruhodná cesta k vrcholu Mount Everestu
2011,
Bear Grylls (p)
Nikdy som nevzhliadala k horolezcom. Po prečítaní tejto knihy sa to nezmenilo, ale už aspoň približne chápem – nakoľko sa to dá pochopiť z kresla – čo pri výstupe prežívajú. Bear popisuje podrobne až naturalisticky a často i s humorom svoju motiváciu, prípravu, pobyt v základnom i výškových táboroch, samotný výstup, prekážky, chyby, ich príčiny, psychický i fyzický stav, vzájomné vzťahy... Dá sa z toho urobiť veľmi dobrý obraz. Z knihy prakticky tečie hrdosť na vytrvalosť horolezcov a obdiv k ich odvahe. Nechýba ani rešpekt k sile hôr: „Já jsem Everest nedobyl – Everest mi pouze dovolil, abych na něj vylezl a pár minut pobyl na vrcholu.“ P. S. Po tom, čo som si prečítala Královskou cestou za romantikou, u mňa Bear vďaka svojmu zodpovednému prístupu a nulovej arogancii značne stúpol v cene.... celý text
Bílá velryba
1975,
Herman Melville
Mal, jasné, kto je zvedavý na nejaké poznatky a úvahy autora? Príbeh, príbeh, to je naše božstvo!
Pod postelí něco slintá
2010,
Bill Watterson
Na Calvina a Hobbesa nedám dopustiť. Kresba je podarená, stripy sú skvele vypointované a to, ako sa Calvin zo všetkých síl bráni akémukoľvek ponaučeniu, ako dokáže všetko otočiť vo svoje morálne víťazstvo (vo svojich očiach), vysloviť múdro hodné filozofa a vzápätí skutkom kompletne poprieť svoje slová, pomocou svojej prebohatej fantázie perfektne zladiť realitu s predstavami, tá zmes detskej naivity, tvrdohlavosti, sebeckosti a dospeláckej vychytralosti, to nemá chybu. A Hobbesova irónia je čerešnička na torte.... celý text
