PeterDzurjaník
přečtené 62
Autor opäť siahol po svojom najúspešnejšom hrdinovi a pustil ho do sveta. Dokáže pobaviť aj po štvrtý raz? Záleží od toho, čo od knihy očakávate. Ak dúfate v nový prístup, originálnejšie zápletky a prvky a celkovo niečo nového, budete sklamaní. Ak naopak ste boli plne spokojní s tým, čo ste mali doteraz naservírované, budete veľmi spokojní. Brown zjavne nechce meniť recept, ktorý sa mu osvedčil a nechce zbytočnými experimentmi čitateľov znepokojovať a odrádzať. Na druhú stranu sa nedá povedať, že by sa v ničom nepoučil a nepoužil aj niečo nové. Chvalabohu vás tak už nečaká skorý ranný telefonát s urgentnou žiadosťou o pomoc, neobjaví sa žiadna tajná náboženská spoločnosť a ani sa neobjavujú pichľavé poznámky voči kresťanstvu. Prvky, ktoré zostávajú sú: Langdon pátra s mladou slečnou, sú v nepriateľskom prostredí, nemôžu nikomu dôverovať, nepriatelia sa neskôr ukážu ako spojenci a zo spojencov sa stanú zradcovia. Taktiež sa dá využiť aj ako historický sprievodca pri návštevách Florencie a prichádza aj s typmi pre Benátky a Istanbul. Rozhodne odporúčam vydanie, v ktorom sú spomínané miesta, osobnosti a umelecké diela priamo vyobrazené, aby ste mali lepší zážitok. Bez nich pasáže o histórii, umení či architektúre nepôsobia tak zaujímavo, ba naopak sú nudnejšie a myslím, že mohli byť menej podrobné, pretože v niektorých častiach výrazne spomaľujú tempo rozprávania. Ďalšími rovnakými prvkami je bezhlavé utekanie medzi jednotlivými miestami, kde si hrdinovia na chvíľu oddýchnu a rozlúsknu ďalšiu časť rébusu alebo stopy. Niekomu to môže vyhovovať, pre iného ide znak zakrývania nenápaditého deja alebo sa toho nasýtili už v predchádzajúcich dieloch. Zápletka s otázkou preľudnenia mi príde zaujímavá a dobre zvolená. Nastoľuje dôležité otázky a problémy a neľahkosť ich riešenia vzhľadom na morálnu stránku veci. Myslím, že práve tento prvok čitatelia ocenia najviac. Všetko teda záleží na tom či ste ešte ochotní tolerovať, že v zásade autor neponúka nič zvlášť originálneho a párkrát budete mať dojem, že niečo podobného ste už čítali. Pre mňa osobne ide spracovaním predsa len vzostup oproti predchádzajúcemu Stratenému symbolu (a podľa mňa doteraz najslabšie) a vzhľadom na prostredie, v ktorom sa dej odohráva, mi momentálne príde ako najlepšie zo série. Predsa len cítim určité zmeny, ale sú veľmi opatrné a postupné.... celý text
Prokleté město
2013,
Lisa McMann
Kniha klame telom. Obálka, názov aj predstavenie deja na prebale sľubujú napínavý horor v prostredí zapadnutého amerického mestečka kde miznú mladí študenti. Takže mnoho čitateľov očakávajúcich zimomriavky a napätie po nej iste siahne. Popravde však treba povedať, že skutočného hororu je tu pramálo a objaví sa najmä v závere. Naopak väčšinu knihy zaberá romantická linka medzi Kendall a Jaciánom so značnými žánrovými klišé: dievča má priateľa, ktorého pozná už od detstva, prichádza tajomný nový mladík vyznačujúci sa nevrlosťou a nepríjemným chovaním k hrdinke a vám okamžite docvakne ako tento milostný trojuholník skončí. A záhada miznúcich študentov je niekde v úzadí, prebubláva príbehom, aby sa vynoril v závere a poskytol mu vyvrcholenie. Nechcem tým knihu zhadzovať. Len upozorňujem, že ak nie ste len občasný čitateľ ale čítanie je pre vás naopak koníček, nemajte prehnané očakávania a je možné, že vás kniha skôr sklame. Ale ako oddychovka (prečítanú ju máte skutočne veľmi rýchlo), pri ktorej nemusíte príliš premýšľať a navyše ste v tých správnych rokoch dospievajúcich dievčat, funguje celkom dobre a viem si predstaviť, že si svojich verných čitateľov nájde. Ani pôvodná zápletka, ktorá má vysvetliť čo vlastne stálo za znepokojivými udalosťami nie je úplne márna a zaujalo ma aj využitie obsesívno-kompulzívnej poruchy. Mne osobne tu chýbalo viac prvkov hororu a tajomna či postupné odhaľovanie stôp, ktoré by sa nachádzali aj v priebehu príbehu a nielen v jeho závere. Takže priemer ako remeň!... celý text
Hvězdy české sci-fi
2010,
* antologie
Martin Šust napísal k zbierke doslov kde sa snažil zhrnúť jej prínos a charakterizoval ju ako dôležitú, priekopnícku a odvážnu. Zároveň však vyjadril obavu z toho ako ju prijmú mladí čitatelia. Predsa len ide o starších autorov a novely sú z cyklov, ktoré uvideli svetlo sveta neraz už v 80. rokoch a u mladej generácie nie sú známe a na adresu zúčastnených autorov sa od nej objavuje tvrdá kritika. Dúfal, že aj týmto počinom presvedčia mladých, aby im dali šancu. Až na Vilmu Kadlečkovú som doteraz skutočne nič z jednotlivých cyklov nečítal a tak som aj ja bol zvedavý či ma niektorý príbeh alebo postavy oslovia natoľko, aby som mal chuť vyhľadať si zvyšok poviedok a románov a doštudovať ich. V mojom prípade sa to podarilo u Vladimíra Šlechty (Oggerd) a Jiřím W. Procházkovi (Rox’n’Roll). O kvalitách Vilmy Kadlečkovej ma presvedčilo jej Mycelium a popravde práve ono a Lunapark Luna ma k Hvězdam české sci-fi priviedlo. Určitú poetiku mal aj Ghebrthouxwnlck, sklamal ma však Ondřej Neff (vzhľadom na jeho povesť a skúsenosť som od neho očakával najviac), ktorého Prázdniny v mezisvěte mi prišli pomalé, rozťahané, bez zvlášť zaujímavej a logickej pointy a pri viacerých pasážach som sa vyslovene nudil. Ako celok má však zbierka silu a vidieť, že všetci autori už sú už vypísaný a vedia sa pohrať s textom a navodiť atmosféru a väčšinu času som si skutočne užíval. Zaujímavé mi prišlo aj to, že všetky príbehy obsahovali nejaký podiel detektívnej práce. A okrem Lunaparku Luna tu absentujú klasické sci-fi motívy (pre niekoho naopak žánrové klišé): cestovanie vesmírom, ultramoderné technológie, kontakt s cudzími civilizáciami (častokrát prvý) či nové zdroje energie. Všetky na jednom mieste som ich skutočne našiel len u Kadlečkovej a napriek všetkému je príbeh originálny, pútavý a s neodhadnuteľným záverom. Protipólom je Šlechtov Oggerd, ktorý naopak pôsobí až ako fantasy. Odporúčam aj čitateľom, ktorí nie sú veľkými fanúšikmi sci-fi, ale nevadí im sem-tam si niečo z tohto žánru prečítať.... celý text
Reset
2013,
Amy Tintera
V poslednom čase sa dá na trhu nájsť mnoho kníh so svetom dystopickej sci-fi venovanej dospievajúcej mládeži (najznámejšie sú asi série Hunger Games a Divergence). Otázkou teda je: je Reset niečím špeciálnym čím vybočuje z radu a zaslúži si tak prečítanie? Alebo ide o priemernú klasiku so zaľúbeným pubertálnym párom vymieňajúcich si prvé nesmelé bozky na pozadí rozvrátenej spoločnosti akých sa napísalo tucty? Popravde, nachádza sa niekde medzi. Má svoje svetlé momenty keď si už začnete myslieť, že by príbeh mohol byť originálny, no vzápätí zasa upadne do priemernosti. Medzi to skvelé rozhodne patrí nápad. Zombíkov nájdete takmer na každom kroku – vo filmoch, hrách alebo knihách. Celá koncepcia vírusu oživujúceho mŕtvych je však prepracovaný do niečoho novšieho. Reseti nie sú žiadne tupé a pomalé mŕtvoly prahnúce po mozgoch a mäse. Naopak, sú rýchli, obratní, regenerujúci sa – až by sme mohli povedať, že predstavujú nový stupeň evolúcie človeka. Ale ani tu sa autorka nezastavila a koncept ešte rozšírila: strata emócií, rozdiel podľa toho koľko reset zostal mŕtvy, určitá hierarchia medzi resetmi – to všetko dáva prísľub zaujímavého a uveriteľného sveta. Čitateľa netrápi mnohými dejovými linkami a intrigami (predsa len je kniha určená tínedžerom túžiacim po prehľadnom príbehu, kde je jasné kto je ten dobrý a kto bude asi ten zlý), ale dokáže prichádzať s osviežujúcimi vkladmi (Ever a jej „problém“, existencia rebelov). Negatíva objavia skúsenejší čítajúci, ktorí majú prelúskaných už niekoľko kníh. Tým prídu postavy pomerne ploché, príbeh predvídateľný a podozrievavo pokukávajú ako sa hlavným hrdinom ich plány tak ľahko daria a všetko im vychádza. A zaznamenáte aj určité slovné spojenia, ktoré má autorka rada: že Wren často trhá kútikmi úst (samozrejme v prítomnosti Calluma, ktorému nechce ukázať ako ju baví), pichá ju u srdca a neustále by sa mu opierala o hruď. Ak máte skúsenosti s young adult, tak viete o na čo narážam. Ale aspoň budete pripravení. Mnoho čitateľov tiež uvádza, že im vadí ako sa s bezcitnej Wren stáva priam studnica emócií, ale podľa mňa autorka od prvej kapitoly naznačovala, že ohľadom absencie emócií u resetov ide skôr o legendu a Wren ich má od začiatku, len ich doteraz potlačovala. Napriek vyššie spomenutým záporom však Reset neurazí a nepôsobí ako dielo nejakej zúfalej a frustrovanej paničky z domácnosti. Narazíte tu aj na akčné scény, dôležité rozhodnutia a svet rozdeľovaný nenávisťou medzi resetmi a ľuďmi. Kniha sa ľahko a rýchlo číta a za týždeň alebo dokonca víkend sa príjemne zabavíte. Teraz už len čakať či u nás vyjde aj druhý diel (Rebel), ktorý je aj dielom záverečným.... celý text
Legendy: Draci
2010,
Jakub D. Kočí
Na prvý pohľad sa môže zdať, že téma drakov je za tie dlhé roky fantastiky, už vyťažené až na kosť a nič nového a originálneho k nim už zrejme nikto nenapíše. Alebo jedine len v tom prípade, že si autor upraví pravidlá a nepracuje s drakmi ako magickými bytosťami, ale zapojí do príbehu len nejakú "dračiu esenciu", "dračieho ducha odvahy" a pod. Táto zbierka však dokazuje, že keď to niekto vie a poriadne sa zamyslí, stále je schopný pripraviť čitateľom živý a osobitý príbeh. Každý z nás má vlastné chute a vlastné kritéria na posudzovanie zaujímavosti a zábavnosti čítaných diel. Niekto má rád epické príbehy s krvavými bojmi a zložitou zápletkou či prekvapivou pointou, iného poteší aj romantika so sladkým koncom alebo básnička so slovnou hračkou. Preto som rád, že zostavovatelia ponúkli široký švédsky stôl kde si každý skutočne môže vybrať čo mu vyhovuje a určite sa neobjaví nikto, koho by neoslovila ani jedna poviedka. Moje najobľúbenejšie: Elvíra, Klubko zmijí, Nejstatečnejší muž světa, Píseň pro ohnivou dračici - čo príbeh, to klenot Čo sa mi nepáčilo: Zpráva pro vládu České republiky o řešení draka v Moravském krasu, Studie o vlkodracích (jediné dve diela, u ktorých by mi nevadilo, keby sa do zbierky nedostali)... celý text
Pád do temnot
2014,
Vilma Kadlečková
Autorka aj na treťom diely ságy Mycelium ukazuje čo dokáže 10 rokov usilovnej práce na jednom príbehu. Niekto by to mohol považovať za zbytočne premrhaný čas, ale dovolím si povedať, že práve Mycelium je živý dôkaz, že dlhodobá práca s textom prinesie dokonalosť. V románe nie sú hluché miesta, ale len dôležité state posúvajúce dej dopredu alebo prehlbujúce našu znalosť o postavách. Už predchádzajúci diel naznačil potenciál ságy a poukázal na dôvody rozťahanosti dielu prvého. Predtým sa dej posúval pomerne pomaly a prím hralo predovšetkým predstavenie postáv, vysvetlenie ich vzťahov a cieľov. V Páde do temnôt sa však tempo rozprávania zvyšuje a stáva sa plnohodnotným partnerom psychologických sond do hláv postáv. Čitateľ je ohromený hneď prvou kapitolou a aj ďalšie prinášajú pútavé zvraty a konflikty. Ďalším bonusom pre trpezlivých čitateľov (ktorí to po prvom alebo druhom diely nevzdali) je odkrývanie tajomstiev naznačených z minulosti. Kládli ste si otázky čo je medzi Maëwënë a Ëltaühl? Ako zomrel Giles Hildenbrandt? Ako je to vlastne s Morrisonovou chorobou? Práve teraz nastal čas aspoň čiastočne ich zodpovedať. Zároveň sa však vynárajú záhady nové a do zložitej mocenskej hry vstupujú ďalší hráči: Gerdánci a Akkütlix osobne. Lucas sa tak ocitá v situácii, že sa o neho zaujíma čoraz viac osôb a hnutí, ale všetci sledujú vlastné ciele a taktiku. Nielenže si nemôže dovoliť nikomu veriť, ale sa mu aj kráti čas života. Atmosféra čoraz viac hustne, postavy sú stále plastické a uveriteľné, príbeh sa na jednu stranu vyjasňuje, ale zároveň v podstatných záležitostiach zostáva tajomný. Záver je tradične tak napínavý, že okamžite túžite v rukách držať pokračovanie. Zostáva mi len dúfať, že nastavená latka tempa rozvíjania príbehu zostane minimálne zachovaná a nebude spomaľovať. Čitatelia zrejme ocenia predovšetkým akčné scény (gerdánska akcia na začiatku knihy, konfrontácia na parkovisku Rady či recepcia na habitate D-z-Abyss), mňa osobne zaujali aj pomalšie state hovoriace o charaktere postáv (Taliho hrdinstvo v Blue Springs, stret Maëwënë a Ëltaühl či rozhovor Lucasa a Aš~šáda v závere). Aš~šád sa skutočne stáva dôležitou postavou, pri ktorej sa budete neustále spytovať na koho strane vlastne stojí? Je to kladný či záporný hrdina? Každopádne vás čaká jedna z najpútavejších a najpremyslenejších českých kníh roku 2014.... celý text
Závoj smutku
2014,
Tommy Donbavand
Hneď na začiatku musí byť povedané jedno - kniha je predovšetkým určená pre fanúšikov a znalcov seriálu Doctor Who (Pán času). Ak k nim nepatríte, bude pre vás kniha priemerná alebo až podpriemerná. Naopak, ak sa hlásite k Whovianom a sedí vám štýl rozprávania seriálových príbehov, budete s ňou spokojní. Je tu veľa odkazov a iných požmurknutí na minulosť postáv a reálie Doktorovho sveta. Pre fanúšika je najpodstatnejšie či je knižný Doktor totožný s tým televíznym (v podobe herca Matta Smitha) a - chvalabohu - musím konštatovať, že autorovi sa podarilo vykúzliť scény, kde som mal skutočne pred očami hercov seriálu aj s ich mimikou a gestikuláciou. Hneď prvá hádka Clary a Doktora pôsobila autenticky. Prekladateľ využíval aj pomoc domáceho fanklubu Doktora Who a väčšinou je to v texte vidieť. Až na jedinú výnimku som si nevšimol žiadne slovné spojenie či termín, ktoré by sem nesadli a ktoré by bili do očí a pôsobili nepatrične. Tou výnimkou je "sonáč", ale chápem snahu prekladateľa skrátiť pôvodné dlhé slovo vzhľadom na to ako frekventovane sa v texte nachádza na pohodlnejší tvar. A čo samostatný príbeh? Tu som rozpačitý. V prvej polovici som sa neskutočne bavil, príbeh neustále gradoval, bol tu humor, ale aj vážne okamihy a rástol aj pocit ohrozenia a snaha o pochopenie čo sa tu vlastne deje. V jej druhej polovici (približne nástup armády generála Westa a prechodu na planétu Semtis) sa však začína zadrhávať, tempo nebezpečne spomaľuje a Semtisania pôsobia - ehm - divne. Aj podľa reakcií iných čitateľov vidím, že nie som jediný, komu sa záver veľmi nepozdával a nepôsobil veľmi logicky, resp. vhodne. Skôr by pasoval do detskej knižky (čomu sa autor zväčša vo svojej tvorbe venuje) než pre dospelejšie publikum. Ale zasa zo seriálu som zvyknutý, že občas sa dej zvrhne na akúsi podivnosť, takže fanúšik je už istým spôsobom obrnený. Napriek tomu som zvedavý na ďalšie diely a dúfam, že vydavateľstvo neskončí po dvoch knihách a že si séria svojich čitateľov nájde aj v ČR a na Slovensku.... celý text
Bouřková sezóna
2014,
Andrzej Sapkowski
Návrat Geralta a jeho sveta vyvolal rozruch, najmä keď sa s nim veľmi nerátalo. Okamžite sa vyrojili porovnávania so ságou o Geraltovi a Ciri a nespokojnosť, že kniha viac než román pripomína navzájom poprepletané poviedky. Zo svojho hľadiska tvrdím, že nadmerná kritika je neoprávnená. V prvom rade zafungovala nostalgia, keď si podľa čitatelia dnes pôvodnú ságu značne idealizujú a v skutočnosti nie je tak dobrá ako ju vnímajú teraz. V posledných dvoch dieloch už Sapkowskému výrazne prerastala cez hlavu a pokiaľ ide o atmosféru, vedenie príbehu a vypointovaným záverom, darí sa mu to viac v jeho poviedkach než v románe. Aj v Bouřkové sezóně je vidieť, že románová forma mu tak nesedí a skutočne sa pridávam k tým, ktorý v tejto knihe vidia viac zbierku poviedok. Lenže to neznamená, že by čitateľ nedostal to, čo si od zaklínača praje najviac: zaujímavé postavy, intrigy, morálne rozhodnutia, sarkazmus, cynizmus a kritika chorej spoločnosti čarodejníkov a smotánky vysokých kruhov zo stránok priam fyzicky odkvapkáva. Nechýbajú ani živé erotické a bojové scény, rovnako ako špecifický humor . Geralt je trochu iný než ho poznáme so ságy, ale je to pochopiteľné. Je mladší, má ešte isté ideály a hodlá bojovať za spravodlivosť. Ale zároveň sa už učí a začína chápať zbytočnosť svojich očakávaní. Najlepšou dejovou linkou je určite tá s aguarou počas plavby do Novigradu svojou napätou a hrozivou atmosférou. Nasleduje časť s Degerlundom. Naopak ma veľmi neoslovili udalosti v Keracku a už vôbec nie hľadanie mečov, ktoré sa snažilo držať dej všetkých udalostí pokope. Záverom: ak odhodíte nezmyselné nostalgické očakávania a porovnávania so ságou, nebude vám nič brániť užiť si plnými dúškami Geraltovho sveta a nájdete v ňom to, prečo ste si ho zamilovali.... celý text
Vražda na golfovém hřišti
1992,
Agatha Christie
Agatha Christie prišla s ďalšou knihou zo série o belgickom detektívovi s vysokou úrovňou. Opäť sa zahĺbite do prepracovaného prípadu, kde budete môcť sami skúmať stopy, počúvať svedecké výpovede a analyzovať chovanie podozrivých. Vystupuje tu i postava Hastingsa so všetkými jeho pozitívami (presné informácie o výpovediach a udalostiach) ako aj negatívami (nepodložené teórie, strata súdnosti a zdravého rozumu pri krásnych ženách). Najmä Hastingsova naivita a zamilovanosť rovnako ako postava Dulcie Duveenovej slúžia k odľahčeniu románu a pobaveniu diváka. Celé pátranie končí šťastným koncom. Nielen že je chytený skutočný vrah a záhada vyriešená, ale Hastings sa žení s krásnou ženou. Popravde však musím uznať, že názor na knihu sa mi značne zlepšil až po prečítaní poslednej stránky a vyriešení prípadu. Ak nemáte čítať knihu na jeden dúšok, tak zložitosť prípadu vás privedie k momentom, že si budete klásť otázky kto že je vlastne osoba, ktorá bola vytiahnutá na svetlo, čo sa vlastne kedy stalo a kto mal aké motívy. Zápletka je skutočne zamotaná tak, že v nej ľahko stratíte orientáciu. A keď sa to už začne ako tak vysvetľovať, objaví sa druhá mŕtvola. Autorka si toho musela byť vedomá, pretože v druhej polovici sa viackrát uchyľuje ku krátkym pasážam, v ktorých sa snaží urobiť v prípade jasnejšie. Posledných osem-deväť kapitol som už radšej čítal naraz, aby som sa nestratil úplne. Na druhú stranu, práve dlhé odhaľovanie vinníkov a stupňujúce sa napätie v závere boli prvky, ktoré ma na knihe zaujali najviac a tieto pasáže ma aj najviac bavili. Keď sa už zdalo, že je prípad vyriešený, ukázalo sa, že je v tom oveľa viac.... celý text
Led pod kůží
2013,
Vilma Kadlečková
Prvý diel ságy bol veľké sito. Buď si svojich čitateľov našiel (a v tom prípade bol prijatý ako majstrovské dielo) alebo čitateľov pre svoju komplikovanosť, hĺbku a pomalé tempo definitívne odradil. Predpokladám, že tí, ktorí siahli aj po pokračovaní sa zdarne s neznámym svetom vyrovnali vynikajúco a očakávajú ďalšiu skvelú nálož. V takom prípade môžem priamo povedať, že budú viac než spokojní. Ak bol začiatok Mycelia predovšetkým o predstavení postáv, ich pozadia, tajomstiev a vzťahov a o uvedení do reálií neznámeho sveta, v pokračovaní autorka už začne šliapať na plyn a začne so svojimi postavami hýbať a nechávať ich navzájom kolidovať a vytvárať konflikty. Komplikuje sa vzťah Lucasa k Staffordovi, Pinky aj Aš~šádovi, ktorý sa mu obracia chrbtom. Fiona zasa prestáva veriť Prastarej a upiera svoju vieru k Fomalhiwanovi. Popritom autorka odkrýva aj minulosť Lucasa a Kamëlë a príbeh sa tak prehlbuje, získava nové impulzy a zvraty. Ešte nie je odhalené všetko, ale predsa len porozumieme pozadiu oveľa viac ako po prvom diely. Navyše sú nám naservírované nové záhady. Najväčšou prednosťou je však nárast dynamiky a akcie. Či už ide o scénu s rýchlodráhou alebo záverečným vyvrcholením v nemocnici, čitateľ len môže chrochtať blahom a už len s úsmevom spomínať na uťahané tempo predchádzajúcej knihy. Po prečítaní poslednej stránky si budete priať okamžite začať čítať tretí diel.... celý text
Benediktova tajomná spoločnosť
2012,
Trenton Lee Stewart
Táto detská kniha (je skôr pre deti než mládež) nie je určená každému. Obsahuje síce napínavé dobrodružstvo, no ocenia ju predovšetkým čitatelia, ktorí sa dokážu s postavami stotožniť. Teda vzdelané, radi sa učiace, poctivé a cítiace sa kvôli tomu tak trocha odstrčené a osamelé. Ostatným sa príbeh točiaci okolo testov, učenia a hlavolamov bude zdať málo atraktívny. Prvé kapitoly sú navyše výrazne dlhé a môžu taktiež odradiť. Kým sa začne diať niečo skutočne dobrodružné, chvíľu to trvá a čitateľ sa musí prehrýzť cez mnoho stránok. Podrobnejší úvod je však potrebný, aby ďalší príbeh dával zmysel a pôsobil uveriteľne. Pre niekoho už hrúbka knihy (okolo 500 stránok) môže pôsobiť zastrašujúco. Ak sa kniha dostala do rúk mladým knihomoľom a tak trocha introvertom alebo vedátorom, budú nadšení a čítanie si užijú. Román je napísaný ľahkým perom a dobre sa tak číta. Ľahko sa stanete súčasťou deja a dej navyše nie je tak predvídateľný, aby ste sa netešili na rozuzlenie celej zápletky. Dospelejší čítajúci síce budú tvrdiť, že postavy konajú až príliš idealisticky a poctivo, že to pôsobí nereálne, ale na druhú stranu má kniha (obzvlášť pre deti) pôsobiť aj výchovne a tu sa tak činí bez väčšieho násilia alebo mentorovania. Prekladateľ odviedol skutočne dobrú prácu a hoci väčšinou kritizujem prekladanie osobných a zemepisných názvov, tu to skutočne pomohlo. Román určite ukrýval mnoho prekladateľských orieškov a hračiek (meno školy, Konrádovo meno a pod.). Verím, že práve vďaka jeho citlivej práci kniha nepôsobí až moc odborne a upäto a je k mladému čitateľovi priateľská. Zároveň však nevyznie infantilne. Rozsiahly textový blok príjemne osviežujú originálne ilustrácie Carson Ellis dotvárajúce atmosféru príbehu a úzko korešpondujúce s tým, čo sa na stránkach deje. Záverečné odporúčanie znie: kniha je pre mladého čitateľa výzvou a poteší predovšetkým také dieťa, ktoré už má nejakú čitateľskú históriu a má vzťah k vzdelávaniu a rozvíjaniu svojich schopností. Pre ostatných to bude príliš náročná a zrejme aj nudná kniha, pre ktorú nebudú mať dostatok trpezlivosti.... celý text
Riskantná výprava Benediktovej tajomnej spoločnosti
2014,
Trenton Lee Stewart
Druhý diel o tajomnom bratstve pána Benedikta je minimálne rovnako dobrý ako ten predchádzajúci. Síce sa mu dajú vyčítať niektoré rovnaké chyby ako v predchádzajúcej knihe, ale sú tu aj niektoré posuny, pri ktorých cítiť, že sa autor poučil a snažil sa svoje dielo vylepšiť. Kritickým okom sa dívam predovšetkým na úvod. Vzhľadom na to aké je pre deti umenie udržať pozornosť a nenudiť sa, obávam sa, že je zbytočne naťahovaný. Kým sa objaví skutočné nebezpečenstvo, budú sa musieť prebrodiť štyrmi-piatimi desiatkami strán. Navyše je tu mnoho poukázaní na predchádzajúci diel so snahou priblížiť postavy a dej predchádzajúceho románu pre tých, čo ho nečítali. No môže to naopak vyvolať pocit, že obe knihy sú tak pevne prepojené, že nemá cenu pokračovať v čítaní ak prvý diel nepoznáme. A pre tých, čo prvý diel čítali ide o zbytočné opakovanie známeho. Napriek všetkému sa však do hlavného konfliktu dostávame skoršie než v prípade predchádzajúceho dobrodružstva, ktoré napredovalo skutočne slimačím tempom. Výraznejším vylepšením je to, že z knihy už tak neprýšti pre koho je určená, ale otvára sa širšej skupine čitateľov. Opäť sa musím odvolávať na predchádzajúci diel: keď som ho začal čítať, mal som dojem akoby kričal, že je určený predovšetkým premýšľavým deťom, ktoré sa radi učia, radi chodia do školy a vzorne sa správajú. Deti pôsobili pomaly ako pionieri a bežným rovesníkom sa vôbec nepodobali. Ak je dieťa podobného typu, rado sa učí a rieši logické úlohy a v živote za to čelí posmechu medzi ostatnými, je to vynikajúca voľba, pretože sa s hrdinami ľahko stotožní. Ak nie, bude pre nich asi problém pri knihe vydržať. No teraz už hlavní hrdinovia pôsobia oveľa viac realisticky so všetkými „nedostatkami“, ktoré k deťom patria: snažia sa rozhodovať podľa seba, príkazy neposlúchajú, dokonca dospelým utečú, vystavujú sa nebezpečenstvu, málokomu veria a aj sa medzi sebou hádajú. Stále však zostávajú kamarátmi, súcitia jeden s druhým, pomáhajú si a povzbudzujú sa. Ľudí, ktorých milujú si vážia a sú schopné pre nich veľa obetovať: od straty pohodlia až po ohrozenie svojho bezpečia a zdravia. Kniha má tak naďalej značný výchovný dopad. Zároveň núti k vzdelávaniu, pretože sem-tam autor vsunie do textu slovo alebo termín, ktoré si bude musieť vyhľadať alebo nechať vysvetliť. Pozornosť sa po rozbehnutí deja udržuje pomerne dobre. Je tu viac akcie, atraktívne prostredia sa neustále striedajú a pocit ohrozenia stúpa až do záverečného vyvrcholenia. Túto časť autor zvládol skutočne brilantne. Zároveň si autor našiel čas riešiť aj osobné dilemy jednotlivých hrdinov: Renek sa musí naučiť dôverovať ľuďom a veriť v ich dobrotu, Brčko zasa zvládať pocit nadradenosti voči ostatným deťom, Katka si uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré neustále jej otcovi hrozí a ktoré si dovtedy nepripúšťala a Konstance trpí tým, že prichádza o blízku osobu. Každé z nich musí svoj strach potlačiť a premôcť ho. Teraz už len dúfam v to, že vydavatelia vydajú aj posledný, tretí, diel a ľutujem, že ďalšie pravdepodobne nebudú (s výnimku prequelu o detstve pána Benedikta). Táto štvorica by si ich zaslúžila viac a ich príbehy si užijú aj starší čitatelia vrátane dospelých.... celý text
