Ronee Ronee přečtené 137

Niekto na mňa stále píska

Niekto na mňa stále píska 1996, Jozef Heriban
5 z 5

Táto knižočka ma prekvapila. Bola skvelá, neskutočne som sa zabávala, len škoda, že je taká tenká.


Zbojnícka mladosť

Zbojnícka mladosť 1982, Ľudo Ondrejov
5 z 5

Jerguš Lapin je moja najobľúbenejšia knižná postava. V Zbojníckej mladosti sa dozvedáme, ako Jerguš prežíva svoje krásne detstvo uprostred samoty v horách, ako si získava priateľov a pretože je veľmi mocný, smelý, dobrý, šikovný, ochotný, usilovný a rozumie si so zvieratami, postupne sa stáva vodcom medzi chlapcami. V knihe sú úžasné opisy prírody, ktoré vôbec nie sú nudné, ale priam spievajú o kráse slovenskej prírody a živote v nej. Toto je prvé dielo, v ktorom sa objavuje lyrizácia prírody, ktorá potom pokračuje v dielach Margity Figuli a Františka Švantnera. Zvierací svet autor poľudšťuje, predmetný oživuje. Jerguš sa najviac spriatelí s pastierikom Paľom. Ich postavy do deja vnášajú obraz pravého priateľstva. Príroda sprevádza celé ich detstvo prežité na Zbojníckom Tanci. Radostné i smutné čítanie, avšak hlavne veľmi krásne.... celý text


Na cestě

Na cestě 2005, Jack Kerouac
5 z 5

..pre mňa existujú len blázni, ľudia zbláznení do života, zbláznení do debát, zbláznení do spasenia, dychtiaci, aby mali všetko hneď a naraz, ľudia, ktorí nikdy nezívajú a nehovoria všednosti, ale horia, horia, horia, ako tie prenádherné žlté rímske ohňostroje, rozprskujúce sa tisíckami pavúčích nôh medzi hviezdami a uprostred modro vzbĺknu a všetci vzdychajú: "Ááách!"... Kerouac (takýto je slovenský preklad:-)... celý text


V polévce miso

V polévce miso 2008, Rjú Murakami
5 z 5

Kniha so skvelou atmosférou. Kto chce spoznať nočný život v Tokiu, ani nemusí ísť ďaleko. Stačí skočiť do knižnice. Pri tejto knihe sa zaručene budete báť;)


Afterdark

Afterdark 2007, Haruki Murakami
5 z 5

Kniha Afterdark sa mi páčila. Zaujali ma postavy a prostredie a aj keď je napísaná "suchým" štýlom, bavila ma. Nazývam to "suchý" štýl, lebo rozprávač je oko kamery a nás v škole učili, že to je ten "suchý" štýl, kedy sa o postavách nič hlbšie nedozvieme, všetko sledujeme iba zvonka, ako cez objektív kamery, ktorý neprenikne hlbšie do psychiky postáv, sledujeme len ich konanie. Dúfam, teda, že som to dobre pochopila...ja som to v tejto knihe našla:-))) A páčilo sa mi to, udržovalo to v napätí, stále som sa pýtala, a prečo? a čo je za tým? plus nočné Tokio, to je exotické:-))... celý text