yerry přečtené 418

Druhá planéta 2019, Jana Plauchová

Z autorkinho románu mám trochu rozporuplné pocity. Prvé 4/5 hardcore sci-fi v kombinácii s klasikou a thrillerovými prvkami, s precízne prepracovanou psychológiou postáv, výstavbou deja, opisom vedy, techniky a vesmíru, svojou pútavosťou boli bez debaty za všetky hviezdy. Toto sa u ženskej autorky len tak nevidí. Ak by to v tomto úseku rozumne ukončila, niet o čom… Bohužiaľ trochu smerom nadol hodnotenie zráža posledná pätina ktorá je už pulpovo a ekologiky orientovaná, plná záhadologických tvrdení, za ktoré by sa nemusel hambiť ani Majster Däniken či Zacharia Sitchin, a strašne ukecaná… Aj napriek tejto nevyváženosti románu som uvažoval o pridelení všetkých hviezd. Kvalita väčšej časti románu je nesporná, tu som si lebedil a sfúkol som to ani neviem ako. Venuša má skrátka svoju silu. Teším sa však na autorkin ďalší počin a mám také tušenie, že ten bude ešte lepší ;)... celý text

Proč číst fantasy, jak to, že zvířata v knížkách mluví, a odkdy se Američané bojí draků 2019, Ursula K. Le Guin

Ursulu K. Le Guin som chápal ako autorku, ktorá ako jedna z prvých spisovateliek vniesla do Science Finction a Fantasy literatúry svojrázny pohľad, ovplyvnený anarchizmom počnúc cez taoizmus, umiernený feminizmus až po gender pozitívne postoje či kritiku komercionalizácie Fantasy. Dôraz však vždy dávajúc predovšetkým na príbeh, ľudskú stránku na úkor konfliktu a násilia. Okrem jej samotných poviedok a románov ma zaujali jej predslovy a doslovy u niektorých publikácií, ktoré boli veľmi zaujímavé. Preto som veľmi uvítal tento počin vydavateľstva Gnóm! a so záujmom som si prečítal niektoré autorkine eseje v tejto publikácii. Škoda len, že sa týkali len fantasy a v prevažnej väčšine detskej a YA literatúry. Napriek tomu, bolo to veľmi zaujímavé čítanie, ktoré osvetľuje niektoré veci ohľadom jej fantasy tvorby. Autorka vie/vedela aj tieto teoretické témy veľmi dobre a zrozumiteľne podať. Pridanou hodnotou sú aj poznámky pod čiarou spoločne s bibliografickými odkazmi v závere na predmetnú literatúru, ktoré dokresľujú kontext, z ktorého autorka vychádzala. Čakám preto na nejaký ďalší podobný počin tohoto vydavateľstva. Svoju spokojnosť s touto útlou knižkou by som rád vyjadril citátom z jedného jej textu. Na margo dnešných fantasy bijákov autorka poznamenáva: cit (str.175): Dnes stačí švihnout kouzelným proutkem starodávné průmyslové magie a hle – váš drak je připraven. Jenže – je to skutečný drak, anebo padělek? Skuteční draci vás dovedou zničit a v té hromadě, kterou si nahamounili, ukrývají klenot zvaný moudrost. Falešní draci tohle nedovedou a nemají. Falešní draci se nikdy nedostanou ven z kina, zůstanou trčet v pokladně.... celý text

Zlato Arkony. Kniha první 2012, Juraj Červenák

Čierny Rogan sa v tomto pokračovaní presunie na územie dnešného severného Nemecka, ktoré vo svojej dobe ovládali Slovania. Toto územie ako jediné vzdorovalo kresťantvu najdlhšie a pohanstvo tu malo vo svojom závere charakter až štátneho náboženstva. Jedná sa samozrejme o ostrov Rujana a územia na pevnine okolo miest Štetín, Herborg, Gradec, Volgost a iné. Sympatické je, že autor tu okrem slovanskej mytológie zakomponoval aj časť tej severskej – vikingskej. Čiže popri Svantovítovi spomenie aj Odina. A popri slovanskom podsvetí Nav, tu zaraďuje aj vikingský Helheim, z ktorého príchadzajú aj útočiaci aelfi. Červenák tu posúva históriu viac do minulosti a udalosti odohrávajúce sa v 11.- 12. storočí kladie na začiatok storočia 9. čo u fantasy nevadí. Napriek deklarovanej zmene štýlu a písomného prejavu autorom vzhľadom na predchádzajúce zväzky o Roganovi, veľký rozdiel som nezaznamenal. Velesove a Perúnove gule v dialógoch pretrvávajú. Pravdou je, že novotvarov je v texte už pomenej ale aj vďaka tomu, že príbeh je určený predovšetkým mladším čitateľom, tak sa stále vyskytujú. Stále je to viac dobrodružná literatúra ako historická s vyššími ambíciami. A samozrejme stále sa to veľmi dobre číta… K poviedke Krvavá voľba od Rastislava Webera: Ak by sa jednalo o začínajúceho autora v dobe vydania, asi by som ju docela bral. O začínajúceho autora sa však nejednalo. Poviedka odohrávajúca sa v Tatrách (ten názov našich hôr v dobe v ktorej sa príbeh odohrával znel úplne inak, ale to je len detail) síce obsahovala hlavné postavy Rogana a Goryvlada aj určité reálie z Červenákovho sveta (neviem do akej miery boli upravené redakciou) ale pôvodne mala patriť asi do úplne iného fantasy cyklu. Autor resp. redakcia pozabudli na oslovenie Rogana vyskytnuvšieho sa v poviedke ako vedmák. Príbeh mi okrem toho tak trochu pripomenul úvodnú pasáž z videohry Zaklínač I.. Na skrátenie dlhej chvíle však poviedka postačuje a Čierny Rogan je už nejaká značka, takže nič proti ;)... celý text

Hleď, prázdnota 2018, Philip Fracassi

Vzhľadom na to, že táto poviedková zbierka od vydavateľstva Gnóm! bola zaradená do edície pulp-robot, očakával som síce hororové poviedky ale trochu ľahšieho razenia. Toto sa však nestalo. 8 poviedok a jedna noveleta resp. novela ako čerešnička na torte, sú texty, ktoré zanechajú hlbší dojem aj po ich prečítaní. Vyslovene slabú poviedku tu nenájdeš. Teda o čo vlastne ide? Autor takmer u každej poviedky začína pozvolne a postupne graduje napätie až do záveru, ktorý nie vždy je úplne jasný. Ten spôsob autorovho zakončenia funguje u niektorých poviedok, bohužiaľ u niektorých veľmi nie. Čo sa však počíta, je kvalitná výstavba príbehu a ukážkovo zvládnuté vykreslenie psychológie postáv. Napätie stúpa u každého textu a preto mi trochu vadilo, že autor si vypomáhal rôznymi nadprirodzenými barličkami, ktoré neboli vyslovene nutné. Z tejto veľmi kvalitnej publikácie by som vyzdvihol hlavne tri poviedky. Je to ten posledný text pod názvom Mandala , za ktorým nezaostávajú ani poviedky Velkochov dětí či Surfer Girl . Od tohoto vydavateľa som teda ešte zlú knihu nečítal a táto nie je výnimkou…... celý text

Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek 2014, Oskár Cvengrosch

Táto kniha bude pravdepodobne mnohými vnímaná ako kontroverzná. Jedná sa o alternatívny výklad dejín z pohľadu Slovenov (v zmysle Slovanov). Autor tu z rôznych uhlov pohľadu dokazuje autochtónnosť Slovenov v Európe a spochybňuje oficiálny výklad hi-story-e resp. his-tóry-e. Na prvé prečítanie ti text knihy bude pripadať ako poriadna konšpirácia. Ak sa však začítaš pozornejšie, vytriediš hlušinu, a pochopíš, z akej premisy autor vychádza, začnú ti určité útržky do dejinnej mozaiky dochádzať. Nie všetko v knihe je uveriteľné, autor tu predvádza dosť krkolomné jazykové premety. Už v úvode ťa však na to upozorňuje a nabáda ťa k premýšľaniu. Faktom zostáva, že his-tóriu píšu predovšetkým víťazi a je v mnohom zmanipulovaná a poplatná vládnej garnitúre . Veď aj historici sú koniec koncov ľudia a musia z niečoho žiť. Iný pohľad je preto vždy žiadúci aj napriek tomu, že nemusí korešpondovať s tvojím názorom na svet alebo politickou orientáciou. Uvítal by som preto, ak by sa našiel niektorý z erudovaných historikov a podrobil toto dielo serióznej kritike. Niečo o nesprávnom delení kmeňov slova autorom som zachytil, chcelo by to však podrobnejšiu analýzu a prípadné vyvrátenie autorových záverov. Okrem striktného odmietania som však nič také nenašiel. Takže pokiaľ nevznikne seriózna recenzia, hodnotím knihu ako veľmi dobrú, nie výbornú, lebo niektoré prepálené tézy som tam objavil už ja :) Poznámka: Kniha má trochu zavádzajúci názov, týka sa síce Slovenska ale nielen jeho...... celý text

Válka s běsy 2006, Juraj Červenák

Ako celok veľmi dobrá poviedková zbierka (slovenské prepracované vydanie Vojna s Besmi, Artis Omnis 2011) s kvalitou poviedok oscilujúcou subjektívne niekde v intervale dobrá – veľmi dobrá. Kladom tejto knižky je slovanská mytológia a lokalizácia do Čiech, na Moravu ale aj na Slovensko v poslednej poviedke. Prezentovaná je ako historická fantasy ale jedná sa skôr o odpočinkové čítanie dobrodružného charakteru. Tie reálie z 9. storočia trochu škrípu. Fantasy zložku totiž Červenák nasúva na výklad bežný v učebniciach. Očakával som trochu väčšie popustenie fantázie vzhľadom na rôzne jej aktuálne alternatívne výklady. Zaujímavo pracuje aj s bohmi slovanského panteónu, kde Belbog predstavuje ten negatívnejší náprotivok Černoboga a mení im tak ich polaritu a atribúty. Jednoducho temnú stranu uprednostňuje pred tou svetlou. Ono by to malo byť trochu vyvážené prípadne naopak, ale beriem to. Jasne ti ukazuje, ako sa z čierneho dá spraviť biele, ako sa dá preprogramovať hodnotový systém. Čierneho Rogana beriem ako čarodejníka, ktorý nie je ani dobrý ani zlý, príbehy sú písané skrátka z jeho pohľadu. Predpokladám, že príbehy z pohľadu besobijca, ktorý preferuje opačnú stranu, by vyzneli úplne inak. Čo mi najviac vadilo, boli tie toporné dialógy, plné novodobých vulgarizmov. Podotýkam, že nie všetky poviedky v tejto zbierke tým trpeli, minimálne 3 však áno. Vcelku teda vydarená publikácia, z ktorej ma najviac oslovila poviedka Z posvätnej vody zrodená (Z posvátné vody zrozená).... celý text

Doupě / Zhroucení koně 2019, Brian Evenson

Čakal som niečo iné. Dostal som to, čo som nechcel. Schytal som to rovno na solar. Analogicky: nastupuješ do vlaku Železníc SR a už vopred si zmierený s tým, aká cesta ťa čaká. Tvoje podvedomie je na to pripravené :D Preto nechápeš fakt, keď sa zrazu ocitáš v 1. triede vlaku japonskej rýchlodráhy rútiaceho sa závratnou rýchlosťou nevedno odkiaľ nevedno kam. Najprv to tvoj mozog odmieta ale postupne ako pristupuješ na hru s touto realitou berieš to ako niečo úžasné. Teda až do chvíle, než zistíš, že tvoji spolucestujúci v kupé sú buď duchovia, kanibali alebo zombie… Brian Evenson sa s tebou v tejto poviedkovej zbierke podujal hrať hru na realitu, ktorá môže byť vnímaná aj inak. Táto jeho hra však vyžaduje tvoju spoluprácu. Bez tvojej interakcie sa totiž bude hrať veľmi ťažko. Ak sa ju podujmeš hrať, nech ti je odmenou zmätenosť, dočasná labilita, paranoja, pocit úzkosti a dezilúzie. Pre slabšie a labilnejšie povahy táto hra asi nie je príliš vhodná. Poviedkovú zbierku považujem za vynikajúcu s veľmi kvalitným spracovaním obsahovým a už tradične aj fyzickým. Jej čítanie je pôžitkom napriek jej obsahu. Len taký detail: Obálka avizuje okrem poviedok aj dve novely. To prvou je samozrejme novela Doupě , tú druhú som však hľadal márne, nakoľko poviedka Zhroucení koně ňou svojim rozsahom byť nemohla. Jediný text, ktorý by ako tak spadal rozsahovo aspoň do novelety bola klaustrofobická scifi Prach . Ale to len tak naokraj. Ako celok si táto poviedková zbierka bez debaty všetky hviezdy určite zaslúži…... celý text

Krvavý oheň 2010, Juraj Červenák

Morenine zuby! Opäť o čosi lepší diel ako ten predchádzajúci. Čierny Rogan, Mirena, Goryvlad a lesovik sa na svojej ceste na Kančiu horu za Krvavým ohňom tentokrát presunú do oblasti severnej Moravy, kde sa zapletú aj do epickej vojny Vraniborského kniežatstva s divými kmeňmi goričov. Okrem známych božstiev Černoboga, Belboga, Chors a Moreny obohacuje Červenák túto časť o niekoľko veľmi kvalitných besov. Hneď v úvode je jednou z nich úchvatná Krvica. Perúnové fúzy, čo je to za hnus?! Autorovou prednosťou je určite fakt, že nechutnosti, priebeh bojov, súbojov, popis zbraní a opevnení má do detailu zmáknuté tak, že sa na neho nechytá ani majster Erikson s MKP a vnímaš ich, akoby si ich mal priamo pred očami. Zlepšili sa dialógy, text aj súdržnosť príbehu. Veľmi dobré ľahšie čítanie a ako bonus Slovanská fantasy navyše. Odporúčam ako oddychové čítanie s dávkou poučenia z histórie…... celý text

Slovanstvo a svet budúcnosti 2016, Ľudovít Štúr

Ku knihám na ktorých vydanie prispela niektorá z politických strán veľmi veľkú dôveru nemám. Bez obmedzenia ich politickej orientácie. Špeciálne u tohoto vydania (Nitra, 2016) po otvorení obálky ti udrie do očí cez celú stranu oznam o podpore tejto publikácie a logo strany Kotleba - ĽSNS. Počítam, že ten, pre ktorého táto strana spôsobuje nevoľnosť a negatívne emócie, ju hodí rovno do koša. Spraví však chybu. Riadne sa však sekli aj jej podporovatelia. Štúr totiž v tomto svojom diele odkrýva karty a ide vpodstate proti všetkému, čo stelesňujú nacionalisticky orientované strany alebo čo si sa učil v škole... V skratke. Ľ. Štúr chápal slovenské nárečie a následnú kodifikáciu Slovenského jazyka len ako medzistupeň k zjednoteniu všetkých Slovanov pod Ruskú zástavu, s následným rozšírením Ruského jazyka pri možnom zachovaní miestnych nárečí na národných (kmeňových) úrovniach. Z materálu vyplýva, že bol zástancom absolutistickej monarchie na čele s cárom (ktorého tu idealizuje) pod patronátom Pravoslávnej cirkvy. Nižšie riadenia chápe ako občinové s čestným a uvedomelým vedením bez korupcie a len s nutnou byrokraciou... Odmieta Austro-Slovanské a Ilírske myšlienky, taktiež odmieta patronát Poľska a spochybňuje životaschopnosť jednotlivých Slovanských štátov s výnimkou Ruska. Nie som historik a preto si nedovolím hodnotiť jeho jednotlivé názory. Niektoré sú poplatné dobe, niektoré poopravil už V. I. Lamanský a T. D. Florinský. A niektoré sa mi zdali naivné až utopické. Napriek tomu si myslím, že prečítanie tejto knižky nebola strata času, lebo Štúr tu sám seba prezentuje v úplne odlišnom svetle, ako ti ho predstavujú učebnice...... celý text

Město, nedlouho poté 2018, Pat Murphy

Tak toto som vôbec nečakal. Na pozadí zmesy postapo, kyberpunku, magického realizmu a budhistických odkazov sa odohráva veľmi silný príbeh Jax, pôvodne dievčaťa bez mena, v kulisách postapokalyptického San Francisca v čase po veľkom more. Kto je Jax? Predstav si dievča v kožennej bunde so zrkadlovkami na očiach a s kušou v ruke. Tak by si ju videl ako jej priateľ. Ako tvoj nepriateľ by bola pre teba len duchom, ktorého nemôžeš nikdy polapiť. Ústredný motív príbehu sa nesie v duchu konfrontácie hrubej sily zo strany armády, ktorú vedie Brigadýr a akéhosi hnutia odporu zloženého prevažne z preživších „umelcov“ rôzneho druhu formou gándhiovskou kombinovanou s prvkami boja mestských geríl. To však až v poslednej tretine knihy. V úvodných dvoch častiach ťa autorka zasväcuje do deja, predstavuje ti mesto, jeho výjavy a hlavné postavy. Na to, že akcie je tu pomenej, text som doslova „žral“. Okrem Jax ma zaujali aj také postavy ako Stroj, Had, či Kniha. Hlavne Stroj mal silnú charizmu. Na knihe ma zaujalo predovšetkým to kvantum rôznorodých myšlienok a šplechov (ten o amerckej vlajke nemal chybu :) Tempo, rozsah, dej, postavy, spracovanie (aj to fyzické) skrátka jedna báseň, je vyvážené ako vrhacia dýka. Ty to samozrejme môžeš vidieť trochu inak, ale u mňa autorka aj vydavateľ stopercentne zabodovali…... celý text

Radhostův meč 2004, Juraj Červenák

Čierny Rogan sa spoločne s vedmou Mirenou a vlčím vodcom záhrobnej svorky Goryvladom presunie viac na západ na územie dnešných Čiech, kde musí získať meč vojnového boha Radhosta. Tu sa ocitne uprostred vojnových udalostí Česko – Luckej vojny. Námet tu Červenák čerpá zo Starých pověstí českých, ktoré sa mali odohrať o takmer storočie neskôr ako príbeh opísaný v prvom zväzku. V knihe však bezprostredne nadväzujú, čo u fantasy nevadí… Počet bohov utešene narastá. Živa, Radhost, spoznáš tu náprotivok Černoboga, ktorým je ako inak, samozrejme Belbog. Ich charakteristiky autor mení a prisudzuje im atribúty vlastné len jeho interpretácii. (Podľa niektorých výkladov, bol práve Belbog prejavom zoskupenia troch bohov: Svaroga, Perúna a Velesa. Podľa iných výkladov, je to len umelá konštrukcia a žiadny Černobog a Belbog v slovanskej mytológii nemá miesta.) Docela realisticky však vystihol, že žiadny z bohov sa so Slovanmi nemaznal. Tak ako Perún dokázal prinášať životodarný dážď, dokázal aj trestať a chtonický boh podsvetia – navu Veles, zasa pomáhal dobytku a pod.. Dualistické delenie na dobro a zlo tu odpadá, čo autor veľmi dobre pochopil napriek tomu, že subjektívne hodnotenia bohov jednotlivými postavami ponechal kvôli dramatickosti di­ela… Tento druhý zväzok je o poznanie lepšie písaný ako zväzok prvý. Krvy a počet váľajúcich sa čriev, vnútorností a odťatých končatín sa scvrkol na únosnú medzu. Ešte stále to nie je veľdielo, ešte stále tomu niečo chýba (hlavne tie dialógy) ale číta sa to veľmi dobre…... celý text

Vládca vlkov 2009, Juraj Červenák

Dlho som obchádzal epickú fantasy domácich autorov. Povedal som si, prečo nie? Nastal čas. Začínam toľko ospevovaným Červenákom. Tu sú teda moje dojmy z mnou prečítanej prvej knihy od neho. Beriem do úvahy fakt, že Vládca vlkov je dielo z jeho rannej tvorby. Knižka, ktorú som držal v rukách je tá krátená, v slovenskej verzii a podľa autora v mnohom vylepšená od tej pôvodnej českej. K samotnému príbehu sa je asi zbytočné vyjadrovať. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary. Čierny Rogan tu spozná svoj pôvod, svojho vlčieho druha aj ostatných druhov v zbrani. Príbeh je vsadený do nie veľmi prebádaného historického rámca približne 8. storočia, teda obdobia, kedy Samova ríša bola už dávnou minulosťou a tá Veľkomoravská zatiaľ len čaká na svoj dejinný výstup. Obdobia, kedy už zbytky Avarov dostávajú na frak z franskej aj slovanskej strany. Knižka má niekoľko pozitív a niekoľko negatív. V prvom rade vďaka za tú slovanskú mytológiu a aj nosný príbeh by ušiel. Svarog, Perún, Veles, Morena boli o.k. Negatívum vidím predovšetkým v nedostatočne spracovaných dialógoch. Približne v prvej polovici knihy sa autor ešte snaží ako tak držať na uzde a používa v nich predpokladanú dobovú komunikáciu, i keď sa nevyhne moderným novotvarom. V druhej polovici však už používa moderný slang a pejoratívne výrazy len taký hukot. Nedáva si pozor na výrazy ako napr. „smrdí mu z huby ako zo žumpy“. Predpokladať totiž, že Slovania z 8. storočia poznali nejakú žumpu, keď bývali v polozemniciach o rozmeroch 2,5×3,5m, to už môžeš rovno predpokladať, že mali splachovacie záchodky a pisoáre… Do očí ma udrelo božstvo Chors. Červenák už ako druhý slovenský autor (chronologicky prvý) mu prisudzuje ženské pohlavie, lesbické sklony a slovanský pôvod. Toto božstvo mesačného svitu je spomínané len v niekoľkých zmienkach v ruskojazyčných zdrojoch. Už podľa názvu sa predpokladá, že je neslovanského pôvodu a na územie Slovanov importované pravdepodobne zo semitského alebo turkického prostredia. Bolo to pravdepodobne božstvo chtonického charakteru, vyznávané vyznavačmi mesiaca. Slovania vyznávali slnko. A dostalo sa k nám možno cestou zajatých nepriateľov. Keď už som u tých nepriateľov, pôvodní Slovania nepraktizovali otrokárstvo (otázne je to u Variagov, čo boli ruskí Vikingovia) a traduje sa, že po odrobení určitých prác sa zajatý nepriateľ stával slobodným a mohol si vybrať, či chce zostať alebo odísť. Červenákom spomínané ľudské a zvieracie obete sú veľmi otázne. Toľko moje výhrady… Chápem, že knižka nie je faktografická ale ľahký dobrodružný román Conanovského strihu a autor si preto môže ľubovoľne priohnúť fakty, božstvá aj udalosti. V tomto ohľade som docela zvedavý, aké budú ďalšie diely s Roganom ale aj autorove ságy z novšieho obdobia. Zatiaľ sa s hodnotením držím pri zemi a hodnotím subjektívne zhovievavo ako dobré nenáročné čítanie…... celý text

Ta nádherná věc, jež na nás všechny čeká 2017, Laird Barron

V skutočnosti čakal som od tejto knižky trochu niečo iné. Tvrdiť o Barronovi, že je budúcnosťou hororu, sa mi zdá byť prehnané. V poviedkach, ktorých úroveň neklesá pod priemer a naopak, kvalitou oscilujú v intervale dobrá až výborná, neprichádza s ničím originálnym. Áno, prostredie, v ktorom sú jednotlivé príbehy ukotvené, ako aj časové parametre, odkazy na HPL, mytológiu a pod. nemajú chybu. Ale pri každom texte som mal pocit, akoby som už niečo podobné čítal. Akoby autor povyberal z diel iných autorov to najlepšie, rozdrvil to a z čriepkov poskladal svoje príbehy. Napriek mojim výhradám to prepojenie gangsterskej tvrdej školy (Dashiel Hammett?), prostredia (Jack London?) a hororových prvkov (H.P.Lovecraft?) vo svojej výslednici vyprodukovalo veľmi zaujímavý mix. U mňa najviac zabodovali poviedky Magická ruka, Blackwoodův synek a Muži z Porlocku . S veľmi malými výhradami, ktoré sú viac subjektívneho charakteru, by som ti knižku s kľudom odporučil, aj keď nie si práve fanúšikom hororu, a možno aj práve preto. Fanúšikovi hororu totiž neprinesie asi nič nové. Poznámka pod čiarou: Na to že je knižka takého malého formátu, mal som strach, že sa mi pri čítaní zlomí jej chrbát, keďže je pomerne hrubá. Nestalo sa tak aj napriek tomu, že som ju nečítal ako prvý. Väzba vydržala. Obálku si však šetrím ;)... celý text

Síň slávy: Nejlepší SF povídky 1929–1946 2003, Robert Silverberg

Veľmi kvalitná antológia klasických sci-fi poviedok z obdobia prvej polovice minulého storočia, presnejšie jej časti v rozmedzí dvadsiatich rokov. Niektoré poviedky nestratili aktuálnosť ani dnes a niektoré ma zaujali z pohľadu vsadenia do kontextu doby, o ktorej vyjavili svedectvo formou fantastickej vízie o budúcnosti. Zaujímavé je, ako si ju predstavovali niektorí autori už takmer pred storočím… Podľa hlasovania autorov ako najlepšia poviedka všetkých čias síce zvíťazila tá od Isaaca Asimova s názvom Soumrak , ja však tento názor nezdieľam. Poviedka síce bola dobrá ale úroveň poviedok o robotoch určite nedosiahla… Môj subjektívny rebríček troch najlepších poviedok je nasledujúci: Ako hračky z budúcnosti môžu ovplyvniť vnímanie dieťaťa ma presvedčil Henry Kuttner vo vynikajúcej poviedke Chrudošiví jsou borolové. Že je expanzia do vesmíru docela fajn ale človek by to s dekadenciou nemal preháňať trafil klinec po hlavičke v poviedke Útočiště Clifford D. Simak. A napokon, ako sa navzájom nezbombardovať dostatočne vysvetlil Murray Leinster vo svojej super extra špeciál klasike První kontakt . Viac slov už netreba, ak na túto knihu natrafíš, ber ju!!!... celý text

Pád zimy 2005, Robert Asprin

Posledný a jeden z najlepších zväzkov tejto veľmi dobrej série. Všetky poviedky sú nadpriemernej až vynikajúcej úrovne. Slabý text sa tu nenachádza. Ak už mám vybrať tú najlepšiu z najlepších, samozrejme sa jedná o zostup do samotného Pekla z pera Diane Duane pod názvom Tam dole u řeky . Škoda nekompletnej série, ktorá až na priemerný 5. zväzok Tvář Chaosu neobsahovala slabé miesta. Síce klasická fantasy ale sviežo napísaná aj v merítkach dneška. Nejedná sa o literatúru pre mládež, skôr je to ten typ fantasy akým sa neskôr prezentoval Steven Erikson len s tým dovetkom, že žiadna vata sa nekonala. A to všetky texty boli písané pred 30. až 40. rokmi. Docela sa čudujem, že sa séria u nás neujala. Vo svete mala totiž pomerne veľký ohlas. Koniec koncov, niektoré postavy mali dostať svoje vlastné dejové linky v samostatných románoch. Za všetky spomeniem aspoň Stínoleza, ale boli aj ďalšie. V čase písania originálneho doslovu to bolo aspoň v pláne, či sa tak stalo, po tom som však už nepátral…... celý text

Farnhamův únik 1996, Robert A. Heinlein

Balistické strely prichádzajú ako prvé samozrejme z východu. Tí zlí sú samozrejme rusáci. Tak toto u Heinleina nie je nič prekvapujúce. Je to však len povinná šablona pužitá v úvode. To gro je v tom, že vďaka atómovému výbuchu sa Farnham a jeho rodina prenesú o nejakých 2.000 rokov do budúcnosti… … a tu to začne byť zaujímavé… Ani nie tak po literárnej stránke ako po stránke kontroverznosti. Text je totiž poriadne kontroverzný, rasistický a ultra-konzervatívny. Určený hlavne bielemu američanovi. Biely sever planéty Zem sa totiž navzájom vybombardoval jadrovými zbraňami a civilizačné opraty v tomto prípade prevzali čierni s moslimskými koreňmi, žijúci na juhu. Bieli tu slúžia buď ako otroci alebo ako potrava… Text asi nie je tentokrát príliš vhodný pre ľavičiarov, mierových aktivistov, slniečkárov a pod.. Napriek pomerne nevyváženému a dosť pochybnému obsahu, nájde sa aj v tomto Heinleinovom románe pár dobrých myšlienok. Tou ústrednou je individualizmus hlavnej postavy a voľba medzi dostatkom v neslobode alebo slobody v neistote a samozrejme vzbura voči samotnému systému… Uvažoval som ísť v hodnotení ešte viac dolu, zvrátilo to však pár myšlienok použitých v texte napriek tomu, že tentokrát som sa s autorom nemohol priveľmi stotožniť…... celý text

Donald A. Wollheim představuje nejlepší povídky sci-fi 1987 1998, * antologie

Zdá sa mi, že úroveň antológie vzhľadom na predchádzajúci ročník opäť klesla. Nad zaradením niektorých kusov do ročenky som otváral ústa. Plný počet hviezd si však aj napriek tomu odo mňa zaslúžia predsa len aspoň dve. Prvou z nich je anti-militaristická science fiction z blízkej budúcnosti od Luciusa Sheparda nesúca názov Dovolená na zotavenou a druhou zasa akčná časovka Jezdec časem od spisovateľky Doris Egan…... celý text

Job: Komedie spravedlnosti 1993, Robert A. Heinlein

Prerosprávanie biblického príbehu o Jóbovi typickým Heinleinovým jazykom s množstvom trefných hlášok, filozofických úvah, sarkazmu a irónie, vloženom do rôznych alternatív modernej doby, s byrokratickým nebom aj docela sympatickým peklom v závere. Toto nie je čítanie pre veriaceho, lebo autor v tomto svojom diele spochybňuje už samotnú podstatu Boha, Satana a ťažiskových hodnôt, na ktorých je kresťanské náboženstvo postavené, a nie len to kresťanské. Problémom tejto knižky sa mi nezdal jej obsah, skôr to bol pravdepodobne samotný preklad (mal som k dispozícii to skoršie vydanie od Laseru). Niektoré pasáže, hlavne v závere, sa mi zdali byť mierne zmätočné, akoby prekladateľka trochu tápala, čo chcel autor svojim textom povedať. Kto čítal viac autorových románov určite zistí, že ten preložený text stráca určitú konzistenciu. Celkovo však hodnotím tento román pozitívne i keď spadá už do veľmi neskorého autorovho obdobia. Text je dosť kontroverzný a politicky nekorektný na to, aby bol zaujímavý z viacerých hladísk. Núti k zamysleniu. Žánrovo je veľmi ťažko zaraditeľný. Ak sa jedná o science fiction alebo možno fantasy, je to len taký rámec, do ktorého Heinlein vkladá svoj(?) svetonázor…... celý text

Donald A. Wollheim představuje nejlepší povídky sci-fi 1986 1999, * antologie

Celková kvalita jednotlivých poviedok vzhľadom na ročník 1985 subjektívne mierne poklesla, stále si však drží svoj veľmi dobrý štandard. Poviedky, ktoré síce nie sú vyslovene zlé, ale mňa veľmi nechytili sú len dve. Všetko ostatné je nad kvalitatívnym priemerom alebo ešte vyššie. Za všetky spomeniem aspoň dve, ktoré mňa oslovili najviac. Je to predovšetkým pecka z latinskoame­rického prostredia Lovec jaguárů od Luciusa Sheparda a pohľad na možnú vzdialenú budúcnosť od Roberta Silverberga s názvom Plout do Byzance.... celý text

Hvězdná dvojčata 2003, Robert A. Heinlein

Ďalšia z autorových klasických science fiction pre mládež. V čase vydania originálu veľmi poučná. Tentokrát sa lunárni občania – rodina Stoneovcov vydá do vesmíru na lodi s príznačným názvom Rolling Stones. Opäť tu má Heinlein jeden zo svojich prototypov, ktorý bol následne neskôr využitý v iných románoch, filmoch a seriáloch. Konkrétne sa jedná o malé, roztomilé, prítulné, chlpaté tvory, ktoré nič nerobia až na to, že sa rozmnožujú geometrickým radom. Len tak na rýchlo ma napadajú trible zo Star Treku či v trochu inej obmene napr. Greemlins a pod.. Hvězdná dvojčata sú priemerný román pre dnešok. Pred 67 rokmi, kedy bol originál vydaný, musel patriť medzi to najlepšie, čo vyšlo. Tradičného memorovania tu nie je veľa a autorov talent pre podanie vtedy platných faktov o vesmíre je úžasný. U mňa dobré čítanie…... celý text