zipporah přečtené 797

Muž, který se směje 2000, Victor Hugo

No... to je presne tá jedna z kníh svetovej klasiky, pre ktorú si dovolím konštatovať vyhlásenie: Vážení a vážené, môžete ľutovať, že nečítate knihy, ale zároveň nemôžete ľutovať niečo, o čom neviete nič. Ako inak vyplýva z toho priezračný a bezvýznamný význam. Takže beriem späť, a vravím, že ak si človek fakt neosvojí Hugove pravidlá na začiatku, ako to píše Eco vo svojom článku Hugo, hélas!, potom má smolu a nespozná Ecovho hrdinu a vplyvného idola;) už viem, od koho Eco zdedil snahu rátať zoznamy prísad do jedál v Pražskom cintoríne (tuším). Ale aj celkovo... sám Eco priznal na začiatku, že ho má rád a ja tiež. Nepáči sa mi to hranie sa na telefónny zoznam, ale moja trpezlivosť na hranici bola napokon upokojená tam, kde to Hugo chcel. Fakt, že takú knihu čítať je lákavé pre obsah, pre historika, ale je dôležité mať trpezlivosť a tú získa človek skúsenosťou v permanentnom čítaní. Hugo je umenie. Hugo je francúzsky literárny bôžik, alebo čo ja viem, z fr. literatúry som toho žalostne málo prečítala. Všetko však bolo na oštaru, až na ... ach, Zvoníka! Chrám Matky Božej v Paríži je o parížskej zberbe, Človek, ktorý sa smeje o londýnskej. Viac mi obsahovo príde zaujímavý Gwynplaine, ale Zvonára som si odnášala od detstva a tak mi priľnul k srdcu viac. Prekrásne a v skratke písané hlášky zabrali takmer tri strany v mojom Worde. Ešte vidím snemovňu v negližé. Mŕtvu matku v snehovej búrke. "Pohlavie" ženy s hrivou ako požiar. Svedomie ako kotvu. Deine videnie v prítomnosti Gwynplaina a slepotu v jeho neprítomnosti... Schillerovu krasotu v Ursovi. Ursus je Matriona, Samvěd Křepelka, Severus Snape, lord Henry, Quasimodo. babička z Úšustu.... Gwynplaine. Všetky kultové postavy, čo sa mi zaryli do srdca a preto ma občas pobolieva, pripomínajú sa mi. Je to to, o čo sa ľudia ukracujú, ale viem, že nie každému je súdené vyvaľovať sa pri knihe... Preto si pozrie film, ako si ho pozriem aj ja s veľkým presvedčením, že to nijako nevystihne tento príbeh, ale poviem tak, že keby som mala byť režisérom, beriem si toto na parádu s tým, že by mi Umberto Eco šuškal, čo a ako. :D:D:D Pretože tento príbeh stojí za to, aby sa propagoval! Nie Pán Prsteňov, Harry Potter, nie, a nie a nie, ale ČLOVEK, KTORÝ SA SMEJE!... celý text

Hovoríme po rusky a iné poviedky 1999, Vladimir Nabokov

Niektoré príbehy zaujmú viac a človek si ich zapamätá navždy. Z tohto výberu je to určite Vec náhody, Ruská krásavica či Rezký chlapík. Vec náhody je príbeh, ktorý sa okolo nás deje permanentne, sama som do dnešného dňa nenašla zmysel v pojme osud. Pre mňa má zmysel náhoda v otázke fungovania tohto sveta vrátane vzniku a zániku. Rezký chlapík je znovu o tom, čo poháňa človeka v živote, ten hajzel chtíč, ktorý vyrába ľuďom problémy v podobe nevery, rozvodov, konfliktov, nedorozumení, knockautov, hriechov, proste všetkého, čo patrí pod mravné zlo. Ruská krásavica sa mi páči v závere, kde autor spomenie jeden pekný výrok od rozprávkového kráľa: ktorý šíp letí večne? Ten, ktorý už trafil cieľ. Presne o tom je aj život ruskej krásavici a mnohých z nás.... celý text

Rady manželské / Útěcha ženě / O lásce 1973, Plútarchos

Anatomie melancholie 2006, Robert Burton

no na 16. storočie celkom slušné, nie? mňa táto kniha teda nedojala až tak asi, ako umberta eca, možno preto, že sám eco ako burton oplýva tendenciou sypať citovania, až je z toho mravenisko, ale najpútavejšie čítanie bolo vtedy, keď prišli za Demokritom, nad čím to tak dume a on začal sypať o nás nič viac než pravdu, sme strašne smiešni a bolo to cítiť z obsahu jeho reči... celý text

Když Nietzsche plakal 2003, Irvin D. Yalom

Spinoza je vraj posledný diel trilógie, idem si ho kúpiť, ale budem rada, keď na chvíľu opustím psycho knihy. Táto bola tiež pekná, samozrejme, Liečbu S. považujem za vynikajúce dielo aj z osobných podmienok, aké mám pri obsahu knihy... Táto mi pomohla ozrejmiť si tú ilúziu a pripisovanie osobných významov človeku, je to dobrá očista, takéto veci sa stávajú každému, kto sa zamiluje. Na druhej strane som už na smrť unavená zo spisovateľov a filozofov hlavne z 19. storočia, ktorí nedokázali stotožniť sa s novým postavením ženy v kultúre a samom živote, stretli sa s odmietnutím a začali sa vyvršovať na ne v knihách, kde na to vzali právo? Toto spôsobuje pokles u nich, a úplne ma vytáča, že fakticky sú presvedčení o svojej pravde!... celý text

Freakonomics : skrytá stránka všetkého 2011, Steven David Levitt

To je moja prva kniha od ekonomika. Za co najviac dakujem, je objasnenie socialnzch stimulov pri voleni. Uz teraz chapem lepsie seba, preco nevolim, a potvrdilo sa mi to, co som nikdy nevyslovila, ani celkom som si to neuvedomila, skor citila pozorovanim: ze ludia volia preto, aby nevyzerali ako idioti politicky slepi. Ja budem pokracovat v tom, co doteraz, volit nebudem napriek snahe najst program, ktory by bol menej retardovanym pismom pisany a obsahovo realnejsi. Uprimne som bola kedysi sokovana z toho, ako tie programy su pisane, ze by ich lepsie napisal clovek v puberte. Je to hanba, dokazuje to fakt manipulovania s ludmi bez vzdelania. Duplom neverit politike a ignorovat ju po cely zivot, pretoze kniha ukazuje statistiky: vas hlas nie je rozhodujuci. Tiez bolo zaujimave citat o poklese kriminality, len ked sa tato tema prilis casto opakovala, povedala som si, ze to znizuje uroven autorov, dokola to iste omielat na viacerych strankach... paci sa mi vsak, ze zobrali priklady zo zivota, vychova, decka, mena, a z ekonomickeho aspektu podali nejake vysledky, z ktoreho moze sa clovek nieco poucit, zamysliet sa nad tym. Nechyba tu americky optimizmus, citatel ma chut zut zuvacku pri knihe a furtpokyvat hlavou... Ako lahke citanie je to super, ekonomika moralku ditkuje, to je fakt a rada si preletim aj superfreaconomics, pokracovanie.... celý text

Léčba Schopenhauerem 2006, Irvin D. Yalom

Keby nespadala do kategórie beletria, nemohla by som napísať, že sa očividne stáva mojou treťou najobľúbenejšou knihou v živote. Nechcem si byť tým až taká istá, lebo len nedávno som po desiatich rokoch zhodnotila Ecove kyvadlo za druhé najlepšie napísané dielo v beletrii. Táto kniha je pre mňa posvätnou, moderný Hamlet, medziľudské vzťahy písané bez drámy, skutočne má človek pocit, že sedí tam. Všetky tie osoby akoby vykukovali z knihy, keď prechádzam okolo nej. Júlus, Pam, Rebeka, Stuart, Gil, Tony, Bonnie a samozrejme.. Philip. Perfektné, dokonalé a človek po niečom takom túži. Bolo mi Philipa ľúto a záver ma skutočne dojal. Možno je tam ten typický americký optimizmus, ale človek ho potrebuje! Vynikajúce dielo a od Yaloma sa chystám prečítať ďalšiu, Nietzschie už čaká, ale o tom filozofovi neviem skoro nič, narozdiel od Schopenhauera. Kvitujem pekný životopis v knihe, dozvedela som sa ešte viac vecí o ňom a pochopila som aj Schopenhauera viac ako človeka, než jeho veľký opus, ktorý pre mňa znamená veľmi veľa. Výborný a očistný pokračovateľ génia Immanuela Kanta.... celý text

Anna Karenina 2008, Lev Nikolajevič Tolstoj

Rozsiahly epický román, ktorý sa dobre číta. Témy v Anne Karenine sú v skoro každej knihe, hoci nie všetky vzťahy sú zachytené v jednej jedinej (to je aj dôvod hrúbky príbehu). To považujem za výhodu knihy, rozbor manželských a nemanželských vzťahov. Avšak budem sa prikláňať k Čechovovi, na problematiku vydaja, ženby či samotného vzťahu sa mi dobre dívalo čechovčinou. Budem sa prikláňať ku Gončarovovi, lebo v Úšuste s hlbokým umeleckým cítením zobrazil ľudské vzťahy, hľadanie lásky a zobrazil to, čo Tolstoj neprehľadne opísal v závere, keď sa Levin nauvažoval o existencii, viere apod., pritom zámery autorov sa stotožňujú: zdôrazniť zmysel aktivity nad ideami (úvahami... je to Schillerova filozofia). Veľmi sa mi nezdalo, ako Tolstoj zabŕdol v závere do filozofie, spomenul autority, no bližšie nič k tomu neposkytol, čo sa zdá dosť netaktné voči čitateľovi i samotným autoritám, ale dajme tomu, že na to priestor a č as nebol, za úplný debakel v tých úvahách považujem absenciu pojmu svedomie. Z toho proste plynie až akási manipulácia od takého svetoznámeho autora, čo ma fest sklamalo, s niečím takým som sa ešte u ruského spisovateľa nestretla. To dokazuje, že Turgenev mal pravdu, keď jeho Rudin vyslovil o Rusoch mienku, že ruská myseľ nie je stvorená pre filozofovanie! Tolstojovi záver Anny Kareniny nevyšiel. Ďalej sa budem prikláňať k dostojevčine. No najviac sa budem prikláňať k dokonale presvedčivému smiechu cez slzy, lebo konštatovať dokáže hocikto, ale povzniesť sa nad životnými okolnosťami v literatúre je často najťažšia skúška. Gogoľ to dokázal v každom jeho príbehu a nakoniec ako ojedinelý autor uznal, že usilovať sa vnímať svet cez ženský zrak by bol mužský rozmar. To radšej vyskočiť von z okna! (z príbehu Ženba), čo sa mimochodom spomína aj v príbehu Anny Kareniny. Takže k obsahu otázka znie: byť naivnou a poslušnou ako Kitty? Byť hlúpou a poslušnou ako Dolly? Byť krkavčou matkou ako Anna? Asi najlepšie z toho vzišla Varvara, čo prebolí to prebolí, človek sa zaľúbi, či sa mu to páči alebo nie, predsa len túži po spoločnosti, s ktorou prežije tento zlý život, ale zase nasadiť si na krk nejakého Stepana či Vronského... to dá rozum, že radšej žiť v samote, a ako milosrdná Bronteová káže: usilovať sa spríjemniť sebe i okoliu život, konať radosť, lebo život je príliš krátky na to, aby sme si ho vzájomne kazili (niečím takým sa viedla Varvara)... úplne jednoduchá a prostá filozofia, k čomu teda slúžil ten Tols tojov záver? K ničomu... je to však mužská záležitosť, tak nech si ďalej filozofujú. Raz za tých päť storočí príde ďalší génius ako Kant, Darwin, Einstein, Shakespeare či Puškin a budú sa o nich naďalej starať poslušné, naivné a hlúpe ženy, aby mali podmienky pre filozofovanie.... celý text

Rozhovor uprostred noci 2004, Leonid Andrejev

Andrejev nesklamal, hoci dve poviedky (Tma, a ešte jedna, nespomeniem si), ktoré vraj charakterizujú autora výstižne, mňa nezaujali, zaujal ma znovu biblickou témou, Judáš Iškariotský je pecková poviedka ako Lazár z Balady.... a Ďalšie tiež. Andrejev sa stal v tomto roku mojim novým blízkym priateľom a obľúbencom, nepoznám jemu podobného autora, možno jestvuje, Andrejev je expert na tematiku smrti v období existencionalizmu, jeho štýl je pochmúrny, smutný, reálny, filozofický, je tam nemecká filozofia, čitateľ žalostí nad krutou pravdou, nad škaredými ľudskými pohnútkami a nad ich realizáciou... kto neverí, nech prebehne očami nad Priepasťou (v zbierke Balada o siedmych obesených)... celý text

Dilema lásky 1995, Sandra Brown

Dať 5 hviezdičiek takejto knihe mi príde ako, že hodnotiaci človek v schopenhaurskom svete sa topí... žeby v tej limonáde? Naivita je vo všetkých ženských románoch s výnimkou niektorých klasík a to na rôznych stupňoch, často až neúnosné čítanie a autorky akoby si pýtali spochybňovanie inteligencie čitateľom, a to mám na mysli aj stephenie meyer, nie, ešte to proste bude pokračovať... Dala som jednu hviezdu za to, že ma autorka pobavila, keď v jednej jedinej vete a v úžasne nepríhodnej situácii bola schopná opísať výzor hlavnej hrdinky. :D... celý text

Mrtvý na Pekelném vrchu 2014, Juraj Červenák

Dobré, ale citeľne písané pre verejnosť, humor mi prišiel suchý a text ako scenár, ale drží v napätí dej a je príjemné si prečítať niečo o našej vlasti.

Villette 1990, Charlotte Brontë

pre mna osobne pet hviezdiciek, no zase to nie je pribeh pre siroku verejnost, velmi sa mi pacilo vypracovanie postav, hlavne monsieoura Paula, jeho vztah s Luciou, nieco take clovek bezne necita, inac charlotte mi pride stylovo i obsahovo v jemnom nadseni ako turgenevova vnucka:D... celý text

Shirley 1975, Charlotte Brontë

Uvodne strany by som zrusila, myslela som, ze to nebudem citat, no trochu sa to potom pohlo a bavilo ma to az do konca, ale nie je to zrovna kniha pre sirsiu verejnost.

Peter Pan 1982, May Byron

Ako by som mohla hodnotit tuto knihu? Miestami by som dala pet hviezdiciek, miestami jednu, nepoznam postupy v detskej literature, po Petrovi Panovi som siahla, lebo som mala rozpozerany serial Skriatok, kde sa decka dostali k nemu a som si pomyslela, ze je to riadna hanba, neprecitat to. A veru je, lebo obsahovo je to unikatne dielo, na ktore by s adalo spravit hodny pocet eseji, a mozno sa k tomu dostanem. Aj mna uz nahana budik bez krokodila. Uplne ma fascinoval jeho citat: "Smrt je naramne velke dobrodruzstvo!" Emancipovane feministky by si tiez nasli svoj dovod, preco upalit tento pribeh. Nuz, radim vsetkym, ktori literaturu beru seriozne, maju ju radi a radi rozmyslaju, aby si Petra Pana precitali. Na ponaucenia je neskoro. Na zamyslenie sa, ako v praxi funguje detska mysel, nad jej mechanikou a nad zamermi autora nie.... celý text

Jarní vody 1977, Ivan Sergejevič Turgeněv

Osudné tajomstvá v podzemí 2013, Roderick Gordon

Cosette 1985, Victor Hugo

Paní jezera 2012, Andrzej Sapkowski

ta nimue aj ja si myslim, ze bola nadbytocna, ale hradna jatka nieeee, krest ohnem je moj najoblubenejsi diel

Věž vlaštovky 2011, Andrzej Sapkowski

čo povedať.... len s malou dušičkou som sa pustila do posledného diela, dychtivo vyhľadávam obrázky, ale prísny zákaz som si dala pozrieť sa na posledné strany, už teraz mi tečú slzy i sliny, že niečo končí a ja tu zostávam s očami, ktoré sa budú ťažko prebúdzať v novej vôle, aby čítali ďalšiu (hocakú) knihu... či uchopím ďalšiu knihu "s týmito rukama, s týmito prstama"... Ciri, Geralt, Marigold, Regis, Cahir, Milwa, Yennefer, papouch, Angouleme a vôbec aj ten Bonhart (dúfam, že skape), všetci padousi mi budú bolestne chýbať... celý text

Čas opovržení 2011, Andrzej Sapkowski

V Lyonesse pri pohlade na dryádu hrdina oslepol... ale Marigold nie a konské lejno pluje k moři... Marigolde, Marigolde, ach jaj